Dobroslava Luknárová: Do babieho leta...

... slnko lúče vplieta - A potom sa nebadane ovíjajú kade-tade tenké lanká pavúčie...

September – ešte v nás doznieva horúčosť leta,

ale vietor v korunách stromov začína jesennú inventúru. Vyberá suché listy a posiela ich k našim nohám. Čoskoro ustelie pod stromami pestrofarebné koberce a ukryje do nich všetku pestrosť leta. Sadne na kraj jesenná hmla tak ako pred rokom, pred tromi...

Nič sa nedá zmeniť na zákonoch prírody.

Do babieho leta

slnko lúče vplieta -

A potom sa nebadane

ovíjajú kade-tade

tenké lanká pavúčie

Zbadáš iba

záblesk zlatý –

Objaví sa -

aj sa stratí

v beláskavej diaľave...

Pavučinky –

leta chvenie

Navráti sa ?

Nikto nevie –

Nikto ani netuší...

Iba jeseň -

tklivá pani

od rána sa

do hmly halí –

Do siva sa babuší...

Smutno, clivo na duši...