Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

20.10.12
0
V stredu 17. októbra 2012 bola v zasadačke Obecného domu (Alstrova 249) verejne prezentovaná architektonická štúdia k projektu revitalizácie záhrady Obecného domu. 

Cieľom projektu je vytvoriť v bezprostrednej blízkosti centra Rače priestor pre stretnutia a oddych sprístupnením záhrady za Obecným domom.

História objektu a pozemku (spracoval ĽudovítHavlovič). Obecný dom sa nachádza vedľa Koloničovej kúrie na mieste niekdajšej Erdődyovskej kaplnky. Kaplnka dostala názov podľa mena rodu Erdődyovcov, ktorí kúriu dostali začiatkom 18. storočia ako odmenu za zásluhy a služby panovníkovi – kráľovi. V roku 1756 grófka Terézia Erdődyová, rodená Esterházyová, manželka grófa Juraja Erdődyho, sudcu kráľovskej kúrie, darovala kaplnku aj s dvoma vinicami nachádzajúcimi sa za kaplnkou katolíckej cirkvi a založila k nej i základinu. Vstup do kaplnky bol pôvodne zvnútra kúrie. Pre sprístupnenie z ulice bol vybudovaný priechod s podbránou. Kaplnka sa preto musela zmenšiť. Tento prechod bol potrebný aj z dôvodov prístupu do viníc, ktoré sa nazývali kaplinské. V roku 1935 kaplnku po rokoch vyjednávania (1931 – 1935) so súhlasom rímskej kúrie odpredali obci na stavbu nového obecného domu. Objekt bol postavený v rokoch 1936 – 1937. Od roku 1937 slúžil ako obecný dom a po roku 1945 ako národný výbor. Od svojho postavenia je v nezmenenom stave. V roku 1956 tu zriadili obvodnú pôrodnicu, ktorá slúžila ešte v šesťdesiatych rokoch. Potom tu umiestnili obvodné zdravotné stredisko a lekáreň, neskôr tu sídlila Verejná bezpečnosť a polícia. V roku 1998 bola zrekonštruovaná ľavá časť prízemia budovy a k „račianskym hodom“ tam MÚ Rača zriadil „Račiansku izbu“. Sídli tu Miestny odbor Matice slovenskej, Račiansky vinohradnícky spolok a Račianska izba (viď Domč. 249 na Alstrovej ulici „Račianska izba“ – Obecný dom). Po roku 1945 a po vzniku JRD boli kaplinské vinice prebudované na dopestovávanie „amerikánu“, ktorý tvorí podnož pre vinné štepy. Potreba dopestovávať štepy v miestnom JRD neskôr zanikla. Autorovi nie je známe, ako bol potom pozemok využívaný a ako sa dostal do stavu, v akom sa nachádza dnes.

Koncept priestorového riešenia a funkčného využitia záhrady o rozlohe asi 2.000 m2 predstavili členovia Račianskeho spolku a starosta Peter Pilinský ako iniciátori zámeru a architekt Pavol Pokorný z ateliéru Pokorny Architekti ako autor architektonického riešenia.

Autor štúdie záhradu navrhuje ako uzavretý priestor s jediným vstupom cez bránu Obecného domu a prístupný len vo vymedzených hodinách. Vo vstupnom átriu predpokladá sociálne zariadenia, prípadne bufet s občerstvením a/alebo kaviarničku s vonkajším sedením. Vstupné átrium a nástup do záhrady prepája schodiskom, „miniamfiteátrovým“ sedením a rampou pre bezbariérový prístup. Do dolného traktu nástupného priestoru umiestňuje krytý altánok. Altánok má slúžiť ako podporný bod pre fungovanie záhrady.
Samotná záhrada je zatrávnený svah dĺžky asi 100 metrov, široký v dolnej časti asi 20 metrov, v hornej 29 metrov, s prevýšením 9 metrov. Autor navrhuje upraviť dolné dve tretiny záhrady ako regulovaný sad s meandrovitými priečnymi pásmi tvoriacimi funkčné trasy s rovnomerným stúpaním a drevinami v stupňovitých medzipriestoroch, v hornej tretine pozemku predpokladá „divokú“ záhradu. Do tzv. funkčných uzlov umiestňuje rôzne aktivity - preliezky, záhradný gril, ping-pongové stoly, šachovnice...
V diskusii s prítomnými obyvateľmi Rače sa preberali rôzne praktické stránky realizácie zámeru - starostlivosť o trávnatý povrch, zdroje vody na polievania trávy, ochrana terénu proti prívalovými dažďami, režim fungovania záhrady, uzavretosť verzus priechodnosť, meadrovité priečne pásy verzus terasovanie, druhy a spôsob vysádzania viniča, stromov a okrasných drevín, mobiliár pre hrové aktivity detí, rozhľadňa v hornej časti záhrady a i.
Račiansky spolok predstavil aj svoju víziu realizácie a financovania zámeru. Člen spolku Jozef Mórik odhadol náklady na terénne úpravy a na dobudovanie priestoru záhrady podľa predloženej štúdie na 30 až 40 tisíc eur, pričom predpokladá pokrytie asi dvoch tretín nákladov dobrovoľníckou prácou, sponzorskými darmi, darmi jednotlivcov a grantmi.
Profesionálne spracovaná štúdia a vizualizácie, ktoré si zaslúžia osobitné uznanie, dávajú všetkým Račanom možnosť oboznámiť sa s návrhom a vniesť do verejného diskurzu svoje podnety, návrhy, námietky a pripomienky. Verím, že projekt ich v najväčšej možnej miere zohľadní a že bude obyvateľom mestskej časti predložený na konečné posúdenie a odsúhlasenie.

Spracoval:
Miro Ščibrany

Ďalej je časť architektonickej štúdie Ing. arch. Pavla Pokorného. Úplnú štúdiu nájdete v albume Obecná záhrada (autor: Ing. arch. Pavol Pokorný | Pokorny Architekti).


Záhrada Obecného domu


situácia záhrady


prvá dobrovoľnícka akcia - vyčistenie priestoru


druhá dobrovoľnícka akcia – geodetické zameranie záhrady Ing. Andrejom Gáťom
(foto Marcel Rebro)


tretia dobrovoľnícka akcia - architektonický návrh revitalizácie záhrady


analýza priestoru - definícia kolíznych uzlov


analýza priestoru - kolízny uzol č.1


analýza priestoru - kolízny uzol č.1 - redefinícia bariéry na bezbariérový prístup


riešenie kolízneho uzla č.1


porovnanie jestvujúceho a navrhovaného stavu


"zaľudnenie" nástupného priestoru


multifunkčné nádvorie MÚ s rampou, "miniamfiteátrovým" sedením a altánkom
(podporný bod pre fungovanie záhrady)


kolízny uzol č.2 - "telo" budúceho regulovaného sadu - detail


urbánna časť záhrady


regulovaný sad


"divoká" záhrada


funkčné trasy a aktivity vo funkčných uzloch


aktivity vo funkčných uzloch versus potenciál aktivít





0 komentárov:

Zverejnenie komentára