Dedinka, v ktorej som sa narodila, leží pod Malými Karpatmi. Je to moja milá Rača. Zrodila sa väčšinou z malých domčekov. Niekoľko väčších domov si postavili zámožnejší roľníci, sedliaci, vinohradníci. Niektorí vlastnili aj dva domy, ktoré potom prenajímali.
My sme boli nemajetní ako väčšina obyvateľov. Tiež sme bývali pod hlavnou hradskou v podnájme. Domček bol malý, ale útulný, prežili sme v ňom detstvo veselé a milé. Bolo nás 5 detí. Mama pracovala v Tabakovej továrni. Bola to zlá doba. Otec nemal stálu prácu a aby uživil rodinu, išiel pracovať k vinohradníkom do vinohradov alebo sedliakom na role a podobne. Otcovi sa podarilo nájsť si stálu prácu na železnici. Poskytli mu aj služobný byt, čomu sme sa veľmi potešili. Tak sme sa odsťahovali na Rendez, školu sme vychodili v Rači. Roky utekali, my sme dospeli a odišli z domu. Rodičia zostali sami. Dostavil sa aj dôchodkový vek a rodičia sa museli zo služobného bytu vysťahovať. Zhodou náhod sa otec dozvedel, že sa uvoľnil domček, v ktorom už raz bývali, kým odišli na Rendez. Veľmi sa potešili. Osobne sa informovali u majiteľa (im dobre známeho). Vyšiel im v ústrety a byt – domček im znovu prenajal. Snáď to niekedy aj oľutovali. Po čase sa majiteľ zmenil. Domnievali sa, akoby ich už nechcel. Robil im rôzne prieky. Mal postavený veľký dom (štvorec) so záhradou. Bola to ich veľká parcela. Dvor prehradil veľkými balvanmi kameňov, čo narušilo celkový vzhľad na bývanie. Pozdĺž domčeka boli zasadené štyri stromy sliviek, oberať ich však mohli len oni. My deti sme tento zákaz nechceli rešpektovať. V domoch nebola zavedená voda, nosili sme ju v nádobách cez hlavnú hradskú z mestského vodovodu. Hoci otec vykopal kanál na prípojku, domáci nesúhlasil. Nečakane v jeden pekný deň prišiel k nám do bytu pán domáci a začal búrať naše štyri okná. Asi z dôvodu, aby sme nemali výhľad na jeho dom a do záhrady. Nespokojní a s hrôzou sme sa spýtali, čo to robí? S posmeškom odpovedal: „Budete bývať ako páni, budete mať aj kúpeľňu“. To už presahovalo všetky medze. Otec sa vybral s prosbou o pomoc na Obecný dom. Na ich príkaz musel domáci okná osadiť na pôvodné miesto.
Rodičia tam svoj život dožili aj zomreli. Tak isto aj domáci pán s manželkou. Malý domček zbúrali. Nám zostali len spomienky, milé aj nemilé.
Napriek tomu, čo bolo a nemalo byť medzi nami, vždy, keď idem okolo, v tú stranu sa obzriem.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára