Keď vonia máj
Veje vetrík májový,
nesie pozdrav voňavý –
bazy, ruží, agátov.
Vôňou sladkou bohatou
už cukruje vzdušné prúdy,
starú pieseň zo sna budí.
Kde si, kde si, gramofón?
Roztoč platňu, vydaj tón!
Mám ju v hlave – chytám slová –
Náladička agátová:
Akáty bílé, žalují vám,
nesmírnou bolest já v srdci mám –
Odešlo štěstí, zůstal jsem sám,
akáty bílé, žalují vám...
Tóny - slová – je ich málo –
Viac v pamäti nezostalo,
iba sladká melódia -
Občas sa mi pripomína
s vôňou bazy, agátov –
Vždy rovnako – dojato!
V nedeľu v záhradke nad Račou voňalo hlavne agátmi – klonia sa nad prístupovou cestou, posýpajú ju drobnými voňavými lupienkami. V račianskom chotári na pomedzí vinohradov a lesa je ich bohato. A bazy tiež – možno by som mala povedať „hularu“, lebo to je správne račišdorfské pomenovanie. Pridávajú do ovzdušia svoju vôňu, ale spôsobujú na istý čas aj zaujímavé sfarbenie lesného porastu – ako keď človek začína šedivieť. Objavia sa šediny na spánkoch, pridajú účesu zaujímavý vzhľad – lesy nad Račou – na malokarpatských vŕškoch – tiež majú svoje „šediny“... alebo „melír“?
Jedným slovom sú zelenkavé a tuhozelené. Pokým sa to nezmení, budú voňať – nielen sviežou zeleňou, ale aj medovou vôňou kvetov. Bože, taká hostina pre včeličky! Len keby ich bolo viac. Veru, zišli by sa.
Teda od hory vonia agátmi a dolu v Rači, napríklad na našom sídlisku, už vonia aj lipovým kvetom a okolo električkovej trate, ale aj pri zdravotnom stredisku – olivami.
... „Olivo, olivo, olivo zelená“... hneď ma napadá ďalšia melódia a ďalší starý šláger. Nečudujem sa, že je „sladký“ – veď sa kedysi „nosili“ takéto piesne. Pripomínajú včelí med, v ktorom sa snúbi farba aj vôňa, sladkosť a ešte čosi – možno by sa to dalo nazvať zhmotnením slnečných lúčov, nádherného sviežeho májového povetria.
... „Je máj a ty si úžasná...“ škoda, že neviem pokračovať v texte ďalšieho starého šlágru. Ale melódiu si pohmkávam... a je mi krásne, májovo!
0 komentárov:
Zverejnenie komentára