Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

15.6.13
0
Stavby, ich vlastníctvo a užívanie a vybrané vzájomné vzťahy s dôrazom na obranu proti nekalým praktikám pri prevode vlastníctva pozemkov a stavieb.

Pred časom som reagoval na článok V Bratislave tiká časovaná bomba. Na prípade „Šajby“ by som rád ilustroval, že niektoré aspekty obrany proti realitným špekulantom sú dôležité viac a niektoré menej a tiež že plnenie povinností, alebo ak niekto chce riešiť problémy, vždy patrí do pôsobnosti nejakého orgánu verejnej moci.

Každá stavba má vlastníka. Rozostavaná, dokončená, aj nezapísaná v katastri nehnuteľností. Aj neskolaudovaná. Niekedy nie je všeobecne jasné, kto konkrétne má povinnosti vlastníka stavby, ale pri správnych otázkach na správnych miestach by nemalo byť ťažké zistiť skutočný stav. Stavby (budovy, ich príslušenstvo, inžinierske siete, komunikácie) na Šajbách sú dokončené a užívané ± 20 rokov. Za normálnych okolností mali mať kolaudačné rozhodnutia (užívacie povolenia) a mali byť odovzdané nielen do užívania, ale aj do majetku a správy jednotlivým subjektom. Ak sa tak nestalo, tak voči tým, ktoré nie sú odovzdané a prevzaté hlavným mestom alebo prevádzkovateľom verejnej siete, povinnosti vlastníka stavby v zmysle § 86 stavebného zákona bremenom účelovej investorskej organizácie, ktorá ich prevzala od zhotoviteľa ako riadne dokončené. Z toho sa odvíja povinnosť udržiavať každú takú stavbu na náklady investorskej organizácie alebo toho, pre koho stavbu obstarala. V žiadnom prípade nie na náklady vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch, pre ktoré dané stavby plnia funkciu dopravného vybavenia a technického vybavenia územia. Doterajšia prax v podobe žmýkavania vlastníkov, akoby to boli domové prípojky, sa takmer nelíši od bezdôvodného obohatenia či vydierania. Vlastníci dotknutých bytoviek sú jednoznačne poškodzovaní, lebo pri poruchách verejných rozvodov musia platiť opravy cudzieho majetku.

V súvislosti s tým je na mieste otázka, či niekto nepácha podvod, či nepoškodzuje ich práva a tiež či sa na ich úkor bezdôvodne neobohatil. Na posúdenie trestnosti a nezákonnosti máme zriadené prokuratúry a súdy. Preto treba využiť ich „služby“, nech sa vlastníci bytoviek i verejnosť dozvie, čo si o tom myslia z našich daní platení strážcovia zákonnosti. Ak je reč o zákonnosti, na prokuratúru sa treba obrátiť aj z dôvodu vážnych pochýb o legálnosti prevodov vlastníctva niektorých stavieb, napr. parkovacích miest. Vlastné „vyšetrovanie“ zástupcami vlastníkov bytoviek nemôže navodiť obrat. Ich súperi uznávajú iba úradné akty.

Podmienkou užívateľnosti bytovej budovy sú dokončené prístupové cesty, ktorými sa napája na ďalšie pozemné komunikácie. Jej pripojenie musí spĺňať aj požiadavky na parkovanie. Pokiaľ nie je bytová budova na oplotenom pozemku alebo v uzavretom areáli, celé jej dopravné napojenie má mať charakter verejnej komunikácie, a to aj vtedy, ak by prístupová cesta prešla do vlastníctva súkromnej (fyzickej / právnickej) osoby. To by bolo možné, ak cesta nie je miestnou komunikáciou, ale účelovou. V zmysle zákona aj účelová komunikácia v súkromnom vlastníctve môže byť určená na užívanie verejnosťou.

Podľa zákona vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní udržiavať ich v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Preto rozhoduje účel, ktorý uvedeným stavbám vyplýva zo schválenej dokumentácie a povolení. Mali by ich mať stavebný úrad a tiež vlastník. Novému ich mal odovzdať predchodca. Ak sa nezachovali, podľa zákona platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým účelom, predpokladá sa, že stavba je určená účelu, na ktorý sa užíva bez závad. Na aký účel sa stavba užíva, by vedela dosvedčiť tisícka svedkov. Táto problematika patrí do pôsobnosti cestného správneho orgánu a stavebného úradu. V Bratislave je nimi príslušná mestská časť (Rača).

Je najvyšší čas prestať zahadzovať sa a špiniť si ruky s rôznymi špekulantmi a podať kvalifikovaný podnet, nech mestská časť musí začať príslušné správne konania a starosta ako štatutárny orgán oboch správnych orgánov môže ukázať, ako mu záleží na ochrane verejných záujmov, zákonných nárokov a oprávnených záujmov občanov v Rači.

Vladimír Dulla
člen ZOMOS

0 komentárov:

Zverejnenie komentára