Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

1.12.13
0
Môj priateľ Vlado Bagy zohnal hovädzie držky a žiadal ma, aby som išiel s ním do Maďarska. Neviem ako sa to dozvedela jedna moja priateľka a žiadala ma, aby mohla s nami cestovať. Medzičasom som to prisľúbil inej žene. 

Ráno po príchode na colnicu idem okamžite do bufetu.
Tam ma pozoruje neznámy muž v uniforme VB. Nielenže si ma obzerá, ale sleduje aj každé moje slovo.

Ihneď som pochopil, že sa nachádzam v pavúčej sieti. Vôbec som sa nemýlil. Po mojom odchode môj priateľ pasovák J. U. oznámil colníkom, aby pri mojom návrate späť nechali auto odstaviť a zavolať toho neznámeho príslušníka VB. Asi som cítil strach, a preto sme sa ešte zastavili v poslednej reštaurácii v Rajke. Tam mi oznámil môj veľký maďarský priateľ - pasovák, aby som sa stavil na staničnej slovenskej colnici. Kamaráti mi tam oznámili, aby som veci na preclenie umiestnil do ich služobného auta a čakal na mieste v Petržalke, kde parkujú. Za niekoľko minút sme boli s prekládkou hotoví, nechali sme v aute iba niekoľko minerálok.

Po príchode na colnicu sme podľa rozkazu auto odstavili na kontrolu. Tá sa okamžite začala za neustáleho dozoru spomínaného príslušníka VB. Tú dvojicu, čo išla so mnou, nechali na colnici a mňa odprevadili do kancelárie pasovej služby.

Prvá otázka: „Čo prevážate?“
Odpoveď bola že nič, iba peniaze. Koľko? Niečo vyše 25 000 forintov. Načo Vám je taká suma? Ja som správca i hospodár futbalového oddielu Lokomotíva Rača. Išiel som preto kúpiť pekné i lacné dresy. Bohužiaľ mne i tej mojej priateľke sa ani v jednom obchode nič nepáčilo. Colník sa postaví, usmieva sa na mňa a začne svoju záverečnú reč.

„Urobili ste na mňa veľmi dobrý dojem, ale mám zato, že ste boli niekým informovaný, alebo ste, ako nám tá osoba nahlásila, veľmi mazaný.“

Ja mu odpoviem:
„Úprimnosť za úprimnosť, tá osoba, ktorá ma nahlásila, je JUDr. Janka Kudličková.“
Onemel a ja ho pozývam do bufetu.
„Dnes nie, ale inokedy kedykoľvek,“ odpovedal.

Podali sme si ruky, ja som mu poďakoval a pozval som ho na štadión TJ Lokomotíva Rača. Odišiel som do bufetu za svojimi spolucestujúcimi, kde prišli i colníci, ktorých som požiadal, aby zavolali svojich kolegov a poslali ich za mnou, že sedíme v reštaurácii v blízkosti hraníc.

To všetko sa k spokojnosti na všetkých stranách zapilo v uvedenej krčme, ktorá sa stala prekládkou tovaru z MĽR do ČSR vďaka mojim dobrým priateľom na maďarskej aj slovenskej strane.

Zlé jazyky dodnes tvrdia, že som nemal byť správcom, ale nelegálnym informátorom k opusteniu republiky. Ďakujem za túto poklonu.







0 komentárov:

Zverejnenie komentára