Aj tento rok sme prežili očakávané Veľkonočné sviatky.
Najskôr ma manžel ako prvú vyšibal a polial, aby som neoprašivela. Korbáčikom, ktorý si sám uplietol. Aj cudzích chlapcov naučil pliesť korbáče. Prišli k nám šibať aj susedovi chlapci, ponúkli sme ich sviatočnými koláčmi a farebnými vajíčkami. Potešili sa aj zopár drobným. Keďže manžel je dobrý a vzácny človek, vo všetkom mi pomáha, za šibačku som mu dala vzácny darček, maľované vajíčko s nápisom „Dárek Edovi“ z roku 1950. Onedlho budeme oslavovať 66. výročie nášho spoločného života spolu s maľovaným vajíčkom, ktoré sme si zachovali až do tohtoročnej Veľkej noci. Na Veľkonočný pondelok nás milo prekvapil telefonát, zavolal nám bratranec z Ameriky. Bol to pre nás najkrajší a najmilší veľkonočný darček. Ďakujeme ti, Valter.
Potešilo nás, že aj syn z Chomutova nás prišiel navštíviť spolu s manželkou. Už teraz sa tešíme sa na ďalšie Veľkonočné sviatky.
Gabriela Wenzlová
0 komentárov:
Zverejnenie komentára