Pomaly končí obdobie karnevalov,
plesov, bálov – spoločenských udalostí, ktorými radi žijú vo fašiangovom
období mnohí dospelí, ale aj deti. Aj keď nie všetky a všetci, ale tieto
formy zábavy boli a aj zostávajú významným spoločenským fenoménom. Tak
tomu bolo aj v sobotu 7. februára, napríklad na Bratislavskom plese
v Redute, kde býva zvykom napríklad polnočný tanec so škraboškami na
tvári.
Tak veru - maškarné plesy
a karnevaly! Benátky či v Rio de Janeiro vedia o nich svoje -
nečudo, že v čase ich trvania mieria do týchto miest tisícky zvedavých
turistov.
Lenže bály boli a asi aj
sú??? aj vhodnou spoločenskou príležitosťou na stretnutia, kde možno
predebatovať rôzne i vážne témy. Stretnúť sa – bez väčšej námahy –
s mnohými významnými osobnosťami a zhovárať sa, diskutovať, možno aj
prieť o najrôznejších horúcich témach dňa. V jednej životopisnej
štúdii o Ľ. Štúrovi som si nedávno prečítala zaujímavú informáciu. Je
z 8. februára 1848, keď Janko Štúr, mladší brat Ľudovíta, poznamenal na
okraj Slovenských národných novín, ktoré šiel odposlať rodičom do Uhrovca, túto
správičku: „Brat je vo Viedni na
slovanskom bále! Včera boli ho k palatínovi k obedu volať, ale nie je
doma. V sobotu ho vraj zas k palatínovi prídu na bál volať. Slovania
zo Záhrebu ho tiež na bál volali. Teraz sa Lajko zabáva!“ Z iného
literárneho zdroja je známe, že sa v roku 1848 zúčastnil Štúr aj na bále
v Grassalkovičom paláci, kde mal práve veľmi vážny – až osudový? rozhovor
s L. Kossuthom.
My však zostaňme v našej
Rači a vyberme sme si z monografie Rača od Jána Podoláka zaujímavé
informácie práve o fašiangoch, vnímajme ich dávnu rozmarnú atmosféru:
Račianske „báli“, podľa ústnej aj
zapísanej tradície, organizovali rôzne inštitúcie a spolky. Vraj dlhý čas
bol najznámejší „hasickí bál“. V zápisniciach, ktoré sa nám zachovali
z prvých rokov fungovania Dobrovoľného hasičského spolku (zboru), sa
dozvedáme nielen to, že bol založený v roku 1882 (4. mája) a mal 85
členov, ale napríklad aj to, že už v roku 1883 sa konal v hostinci
U troch zajacov prvý hasičský ples. Členovia – hasiči zaplatili naň
vstupné 50 grajciarov a ostatní hostia po 1 florene. Dokonca poznáme aj
čistý zisk z plesu – 73 fl. a 63 gr. Len pre porovnanie na nákup prvej
hasičskej striekačky v tom období musel dať Spolok dohromady 875 florenov.
V Rači nebývala núdza
o dobrých hudobníkov aj kapely a ani o vôľu dobre sa zabaviť.
Vraj sa tancovalo po celý fašiang. Býval konvent
bál – poriadaný evanjelickou cirkevnou obcou, katolícky „kostelňí alebo cirkevňí
bál, remeselňíckí, ertéjáckí (organizovaný športovcami) aj ď. Zaujímavé
pomenovanie mával tzv. pinkl bál, čo
znamenalo, že sa na onen bál nosievalo vlastné pohostenie z domu: varená
šunka, chlieb, koláče a hlavne typické šišky a fánky. Susedia sa
vzájomne ponúkali a hostili.
Vyvrcholením fašiangov boli
posledné tri dni, tzv. „konec fašank“.
V tieto dni sa vraj nevykonávali v račišdorfských domácnostiach
žiadne väčšie práce. Pre gazdiné platil aj zákaz šiť, lebo by vraj sliepkam „zašili zatki“ a neskoro by im
začali znášať vajcia. Muselo byť zábavné pozývanie na posledné fašiangové
tancovačky: mládenci–pozývači chodili po rodinách s „fišpánkami“ alebo
„španielkami“, parádnymi paličkami, na ktoré gazdiné „navliekali“ veľké
vyprážané šišky. Zábavy sa konali až
do utorka pred „popeleční stredou“
a mávali aj svoju „tancmajsterku“. Bola
ňou niektorá z bohatších dievok
a jej povinnosťou bolo nielen uviesť prvým tancom zábavu, ale sa aj postarať
o pohostenie pre mládencov –pozývačov i zjednaných hudobníkov.
V poslednú noc pred
„popolcom“ mládenci a dievky „pochovali
basu“ - vystrojili jej symbolický pohreb aj s plačom a piesňami
a začalo obdobie „velkého pústu“.
Stávalo sa, že mládenci vyprevádzali z tejto zábavy dievčatá kurióznym
spôsobom – ak sa zdržali v sále po polnoci - pomazali im tváre popolom: „ Šak popelečňí streda je škaredá streda!“
Kedy sa začala tradícia školských detských karnevalov, to spomínaná
monografia nezaznamenáva, iba uvádza, že na Blažeja (3. februára) nechodievali
račianski učitelia ani žiaci na obchôdzky, ako inde na Slovensku, ale
usporadúvali popoludní v škole zábavu, na ktorú sa mohli prísť pozrieť aj
rodičia. V súčasnosti mnohé školské kluby v ZŠ aj materské školy
a detské centrá rady organizujú karnevaly v maskách, veď pre mnohé
deti je to obľúbená forma zábavky – byť na chvíľu niekým iným, vysnívaným.
Zábava – pohoda – radosť! Ale
toho roku – ako už neraz v histórii nášho stredoeurópskeho prostredia – aj
s obrovskou dávkou blenu. Veď stav na Ukrajine, rusko-ukrajinskom pomedzí
je príliš vážny, tragický... a či chceme alebo nechceme, dotýka sa aj
nás... Odvrátená tvár histórie? Opäť naliehavá, krutá, horúca...
Dobroslava Luknárová
0 komentárov:
Zverejnenie komentára