Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

6.11.16
0
V súlade s výzvou a zákonom podávame námietky, pripomienky a výhrady k návrhu VZN Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych komunikácií na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, výške úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel, spôsobe jej platenia a preukázania jej zaplatenia.

Návrh VZN

1.     v texte nevyjadruje dočasnosť parkovania obsiahnutú v názve návrhu VZN, dovoľuje dlhodobé, celoročné i viacročné parkovanie na jednom mieste [§ 1 ods. 2 písm. a)],

2.     nerešpektuje zákaz diskriminácie, zásadu rovnakého zaobchádzania a zásadu jeden priestupok -jedna sankcia [§ 1 ods. 2 písm. c) a d), § 2 ods. 5 a 12],

3.     pomocou definovania pojmov obchádza účely zákonov a navodzuje stav, kedy by úhradou za kartu bolo možné nahradiť zákonom uložené hmotné plnenia, pre posudzovanie zavádza kritérium, ktoré nie je právne relevantné k dôvodom, ktoré sa uvádzajú ako významné pre prijatie VZN [§1 ods. 2 písm. d)],

4.     vytvára ničím nepodložený dojem, že virtuálnym dokladom (simuláciou pomocou výpočtovej techniky) možno zabezpečiť prevádzkovanie parkovania v reálnom svete [§ 1 ods. 2 písm. f)],

5.     nerešpektuje zákonom upravené postavenie mestských častí a ich nezávislosť pri prijímaní VZN a obsahuje nezákonnú povinnosť riadiť sa pri prijímaní vlastných VZN obsahom prílohy VZN hlavného mesta, zasahuje do slobodného výkonu mandátu poslancov zastupiteľstiev mestských častí a predstavuje nedovolený príkaz pre ich činnosť a rozhodovanie [§ 2, 3 a 4 ods. 4],

6.     je v rozpore so zákonom o pozemných komunikáciách [§ 2 ods. 7 písm. b) a ods. 8 a § 3],

7.     vytvára ničím nepodložený dojem, že trvalý pobyt predstavuje záruku výnosov dane z príjmu a nerozlišuje zákonné kritérium pre navrhovanie počtu parkovacích stojísk vrátane práva na ich využívanie,

8.     vytvára ničím nepodložený dojem, že medzi kartami má vznikať rozdiel podľa vystavovateľa a zánik platnosti má spôsobiť iba zmena trvalého bydliska [§ 2 ods. 10],

9.     vytvára ničím nepodložený dojem funkcionality karty vydanej hlavným mestom aj dokiaľ nebude schválené prvé VZN niektorej mestskej časti [§ 2 ods. 11],

10.  predstavuje hrozbu sankcie za uplatnenie práva v súlade so zákonom, a to skôr ako právoplatne rozhodne oprávnený orgán [§ 2 ods. 12],

11.  obsahuje vnútorný nesúlad a nejednotný jazyk [§ 2 ods. 5 a 12, § 4 ods. 2 a 3],

12.  predstavuje hrozbu nezákonného obohatenia sa prevádzkovateľov parkovania, [§ 4 ods. 4],

13.  predstavuje ničím neodôvodnený zásah do deľby pôsobností [§ 5],

14.  nerešpektuje ustálené legislatívno-technické pravidlá [§ 6 ods. 1],

15.  v prílohe uvádza aj ulice, ktoré (alebo ich časti) nespĺňajú zákonné podmienky pre zónu.

ZHRNUTIE

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 369/1990 zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Predložený návrh VZN nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, lebo zakladá diskrimináciu na základe iného stavu, nie je v súlade so zákonom o pozemných komunikáciách, lebo úseky a pravidlá pre dočasné parkovanie neupravuje jedno VZN obce (mesta) ako predpokladá a vyžaduje zákon, ale ustanovuje v tomto a pre pravidlá vyžaduje prijatie minimálne po jednom VZN každej mestskej časti, ktorá sa rozhodne zapojiť do tzv. jednotnej parkovacej politiky hlavného mesta SR a tiež preto, že neustanovuje výšku ceny za dočasné parkovanie ako predpokladá a vyžaduje zákon, ale v tomto ustanovuje dolné a horné limity takej ceny a pre ustanovenie konkrétnej ceny vyžaduje minimálne po jednom VZN každej mestskej časti, ktorá sa rozhodne zapojiť do tzv. jednotnej parkovacej politiky hlavného mesta SR.

Návrh VZN je v rozpore so zákonom o pozemných komunikáciách aj preto, lebo v zmysle dikcie ust. § 2 ods. 11 pripúšťa úplne nezmyslený stav, keď hlavné mesto bude jediné vydávať karty pre rezidentov aj vtedy, dokiaľ mestské častí neschvália svoje VZN, nevytvoria žiadnu zónu dočasného parkovania a nevyznačia ani jedno parkovacie miesto na daný účel. Dokonca aj vtedy, ak ani jedna mestská časť sa nepridá k tzv. jednotnej parkovacej politike.

Návrh VZN vymedzením rezidenta nerešpektuje záväzný princíp tvorby parkovacích stojísk v zmysle stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky v spojení s STN. Pripúšťa, aby na byt bez ohľadu na počet izieb bol vydaný neobmedzený počet kariet, keďže počet trvalých pobytov nie je predpismi obmedzený a trvalý pobyt nezaručuje daňové príjmy, ktorými sa návrh odôvodňuje v rozhodujúcej miere, lebo taký majú aj ekonomicky neaktívni ľudia, aj takí, ktorých dane netvoria príjmy hlavného mesta a jeho častí.

Na základe uvedených námietok, pripomienok a výhrad a ich odôvodnenia žiadame návrh VZN Hlavného mesta SR Bratislavy o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych komunikácií na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, výške úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel, spôsobe jej platenia a preukázania jej zaplatenia stiahnuť a nerokovať o ňom na zasadnutí zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy, lebo predložený návrh VZN nemožno opraviť čiastkovými zmenami.

Vypracoval: Vladimír Dulla

Vladimír Dulla, obyvateľ Bratislavy a m.č. Karlova Ves
Kateřina Javorská a Ernest Húska, obyvatelia Bratislavy a m.č. Petržalka
Ľudmila Vícenová a Rudolf Lachkovič, obyvatelia Bratislavy a m. č. Staré Mesto
Ľubica Lacinová, Lýdia Lackovičová a Jana Jelenčiaková, obyvateľky Bratislavy a m.č. Ružinov
Miroslav Ščibrany a Daniel Ščibrany, obyvatelia Bratislavy a m.č. Rača
Rastislav Tešovič, obyvatelia Bratislavy a m.č. Devínska Nová Ves
Zuzana Ščibranyová a Milan Machajdík, obyvatelia Bratislavy a m. č. Nové Mesto


Príloha: Odôvodnenie námietok, pripomienok a výhrad


Odôvodnenia k jednotlivým námietkam, pripomienkam a výhradám

Ad 1 – Zo znenia § 1 ods. 2 písm. a) návrhu VZN vyplýva, že akékoľvek parkovanie je dočasným parkovaním, teda aj odstavenie vozidiel v ňom uvedených na 30 dní i viac, dokonca celý rok. Pri včasnom platení úhrady za kartu aj niekoľko rokov. To nie je v súlade s názvom VZN a odporuje zámeru, aby pozemné komunikácie neslúžili na dlhodobé odstavenie vozidiel a neplnili funkciu záchytných parkovísk.
Dočasnosť bez vyjadrenie časového obmedzenia / ohraničenia nie je dočasnosťou.

Ad 2 – Podľa § 1 ods. 2 písm. c) návrhu VZN rezidentom je iba tá fyzická osoba, ktorá je aj držiteľom vodičského preukazu (VP). Zo znenia nepriamo vyplýva, že kto nie je držiteľom VP, nespĺňa základnú podmienku byť rezidentom a nesmie mať z tohto statusu odvodené výhody.
Ako vyplýva zo zákona o cestnej premávke môžu nastať okolnosti, kedy držiteľ príde o VP dočasne a kedy natrvalo.
Jednou z možností dočasne je zadržanie VP z dôvodu nezaplatenia pokuty, ďalšou je vážne zhoršenie zdravotného stavu, ktoré pretrváva a pri ktorom ošetrujúci lekár má povinnosť podať hlásenie dopravnému inšpektorátu. Ďalšou zase negatívny výsledok jednorazového posúdenia aktuálneho zdravotného stavu osoby vo veku 65 rokov a ďalej s odstupom po 5 rokov, pričom všeobecne záväzný právny predpis umožňuje opakovanie lekárskej prehliadky a opätovné získanie VP.
Pri všetkých týchto stavoch by osoba i krátkodobo bez VP musela stratiť status rezidenta. Niet reálnych nástrojov ako to priebežne overovať.

Okrem toho, ak niekto príde aj trvalo o VP nemožno od neho očakávať, že to nahlási a orgány PZ SR to taktiež nemusia hlásiť prevádzkovateľovi parkovania a na základe VZN obce to ani neprichádza do úvahy.

Prevádzkovateľ / vlastník vozidla uvedeného v § 1 ods. 2 písm. a) návrhu VZN nemusí mať VP, lebo jeho autom ho roky vozí niektorý člen jeho domácnosti. Roky platí všetky dane a mesto / mestská časť má od neho nezanedbateľný príjem. Po účinnosti VZN by bol potrestaný. Buď by musel vykonať prepis vlastníctva auta, čo je spojené nielen s námahou, ale aj nákladmi, alebo nemať výhody rezidenta a mať zvýšené náklady oproti držiteľovi VP.

Podmienka byť držiteľom VP je v rozpore s Ústavou SR. Podľa čl. 12 ods. 2 základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Rovnako to platí pre podmienku trvalého pobytu v hlavnom meste. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva, že právo dočasne parkovať na miestnej komunikácii na území obce (mesta) sa prednostne viaže na trvalý pobyt v obci (meste).

Podľa § 4b ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí (miest) a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené so siete miestnych komunikácií.
Podľa § 6 ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len „všeobecné užívanie“). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.
Dočasné parkovanie na dovolených miestach je súčasťou obvyklého spôsobu užívania na účel, na ktorý je určená miestna komunikácia s vyznačenými parkovacími miestami.
Z ust. § 6a zákona o pozemných komunikáciách, ktoré predstavuje splnomocnenie pre obec (mesto) v rámci preneseného výkonu štátnej správy ustanoviť úseky miestnych komunikácii na účely dočasného parkovania, nevyplýva právo zvýhodniť osoby prihlásené k trvalému pobytu v obci (meste).
Podľa § 2´ods. 1 zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Podľa odseku 2 pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.
Podľa odseku 3 dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.
Podľa § 2a ods. 1 antidiskriminačného zákona diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.
Podľa § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

Diskriminácia návrhu VZN spočíva aj v tom, že rezident podľa § 1 ods. 2 písm. c) návrhu VZN musí byť držiteľom VP a abonent podľa § 1 ods. 2 písm. d) návrhu VZN ním byť nemusí, a to ani ak je fyzickou osobou!!!
Ďalšou možnou diskrimináciou návrhu VZN je obmedzenie nájmu len od tých, čo sú oprávnení prenajímať ako svoje podnikanie. Hoci to nie je takto formulované, z dikcie je zrejmý zámer.
V zmysle Ústavy SR a zákonov každý je oprávnený disponovať s predmetom svojho vlastníctva vrátane prenajímania, a to aj vtedy, ak to nerobí ako podnikanie. Zároveň každý má právo si prenajať vec (auto) od kohokoľvek. Zvýhodniť prenájom od podnikateľa by bolo diskriminačné.
Text za posledným slovom „vozidlo“ v ust. § 1 ods. 2 písm. c) návrhu nahradiť, alebo vypustiť.

V zmysle § 1 ods. 2 písm. e) bod 3. návrhu VZN prevádzkovateľom parkovania môže byť poverená právnická osoba.
Z právnych predpisov Slovenskej republiky nevyplýva oprávnenie obmedziť slobodnú vôľu podnikať / poskytovať služby ako fyzická osoba. Práve naopak, v zmysle osobitných predpisov, niektoré činnosti môžu právnické osoby vykonávať výlučne prostredníctvom fyzických osôb s osobitným kvalifikačným predpokladom.
Táto úprava ako je uvedená v návrhu VZN je diskriminačná.

Podľa ust. § 2 ods. 5 návrhu VZN udelenie pokuty za porušenie VZN, ak bude schválené, ale aj zákona o cestnej premávke má znamenať vylúčenie vydať kartu. Návrh v ust. § 2 ods. 12 obsahuje inú úpravu pre situáciu, kedy rezident dostane pokutu.
Okrem toho, že niet súvislostí medzi porušením zákona o cestnej premávke a vydaním karty, prakticky neexistuje možnosť nezaplatiť pokutu za neoprávnené parkovanie v zóne dočasného parkovania. Zároveň, nie je prípustné za jeden priestupok trestať dvoma sankciami.
Túto úpravu vypustiť.
Ad 3 – V zmysle § 1 ods. 2 písm. d) návrhu VZN podnikatelia majú byť abonenti, ak majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzku v príslušnej zóne. Asi sa myslela adresa zhodná s názvom ulíc a v rámci nej niektoré z orientačných čísiel.
Podľa zákona podnikateľ – fyzická osoba môže ako miesto podnikania využívať svoj byt, pričom v ňom nemusí mať nahlásený trvalý pobyt, ale tento byt bol započítaný do základu pre výpočet minimálneho počtu parkovacích stojísk v zmysle STN 73 6110.
Pokiaľ miestom podnikania je nebytový priestor, pri povoľovaní musel preukázať zabezpečenie počtu parkovacích miest v závislosti od druhu podnikania, počtu a plánovanej dĺžky návštev a počtu zamestnancov v zmysle STN 73 6110. Minimálne 1 stojisko pre seba, ak by to bola činnosť bez návštev / klientov a ak by v dome nevlastnil / nemal prenajatý byt.
To isté, ale v oveľa väčšej miere platí pre abonentov s prevádzkarňou, ktorými by mohli byť aj právnické osoby bez ohľadu na sídlo.
Podľa stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky v spojení s STN podmienkou riadneho užívania budov je počet parkovacích stojísk podľa druhu objektu a počtu účelových jednotiek. Túto povinnosť nemožno odpustiť a ani nahradiť pozíciou abonenta v rámci zóny dočasného parkovania, lebo také opatrenie nezaručuje zákonom uloženú povinnosť podnikateľa mať nezávisle od rozhodovania sa iných pri prevádzke predpísaný počet parkovacích stojísk pre svojich zamestnancov a návštevníkov, ak poskytuje služby v priestore prevádzky.
V zmysle STN pre prevádzku musí mať k dispozícii minimálne 1 stojisko pre zamestnancov a 1 stojisko pre návštevníkov, resp. plochu s predpísanou minimálnou výmerou. Ak to spĺňa, nemá dôvod byť abonentom.
Ak to nespĺňa, pozíciou abonenta to nezabezpečí a musí si prenajať náležitý počet stojísk a tieto so súhlasom oprávneného orgánu označiť zvislým a vodorovných dopravným značením pre vyhradené parkovisko a za odplatu. Uvedené primerane platí pre abonentskú kartu.

Na základe uvedeného z § 1 ods. 2 návrhu VZN vypustiť úpravy uvedené v písmene d) a g) a všetky, ktoré sú založené na statuse abonent.
Vo väzbe na námietku ku kritériu trvalý pobyt z § 1 ods. 3 návrhu VZN vypustiť úpravu uvedenú v písmene a).

Ad 4 – Podľa § 1 ods. 2 písm. f) návrhu VZN rezidentská karta má byť virtuálnou kartou, pričom ju má vydávať prevádzkovateľ parkovania.
V reálnom svete treba vydávať iba reálne karty a nie virtuálne, podmienečne jestvujúce, resp. jestvujúce v počítačovom programe ako skutočnosť simulovaná pomocou počítačovej techniky. Nezmyselnosť sa prejaví pri porovnaní s ust. § 4 ods. 3 písm. c) návrhu VZN.

Ad 5 – Návrh VZN sa odvoláva na § 11 ods. 5 písm. c) zák. č. 377/1991 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave v znení neskorších predpisov a § 6a zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Z názvu i dikcie ust. § 11 zákona o hlavnom meste SR Bratislave je zrejmé, že je ním upravená pôsobnosť mestského zastupiteľstva po stránke formálnej prijať VZN. Z dikcie ust. § 6a zákona o pozemných komunikáciách je zrejmé, že je to prípad prijímania VZN hlavného mesta SR na základe splnomocnenia pre prenesený výkon štátnej správy.
Z princípu preneseného výkonu splnomocnenie sa môže v rámci dvojstupňovej samosprávy Bratislavy využiť buď orgánom celomestskej samosprávy, alebo orgánom samosprávy mestskej časti. Tomu zodpovedá aj dikcia ust. § 6a, ktorý predpokladá, že na území obce (mesta) budú vybrané úseky v jednom VZN.
Podľa § 2 ods. 1 návrhu VZN úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel majú byť ustanovené v jeho prílohe a súčasne podľa § 2 ods. 2 návrhu VZN zóny ustanovené v prílohe musí (asi miestne) príslušná mestská časť zaradiť do jej VZN. Navyše, aj s prípadnými chybami a v rozpore so zákonnou podmienkou bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Znenie ust. § 2 ods. 2 návrhu VZN predpokladá podriadenosť mestských častí ako subjektov územnej samosprávy hlavnému mestu SR ako subjektu územnej samosprávy.
Z dikcie § 1a a § 2 zák. o hlavnom meste SR je zrejmé, že mesto Bratislava a jeho orgány nie sú nadradené alebo nadriadené mestským častiam a ich orgánom, že sú to samostatné právnické osoby, ktoré majú pôsobností zverené niektorým zákonom alebo štatútom hlavného mesta.
Návrh VZN nerešpektuje zákonom upravené postavenie mestských častí a ich nezávislosť pri prijímaní VZN a obsahuje nezákonnú povinnosť riadiť sa pri prijímaní vlastných VZN obsahom prílohy VZN hlavného mesta.
Návrh zasahuje do slobodného výkonu mandátu poslancov zastupiteľstiev mestských častí a predstavuje nedovolený príkaz pre ich činnosť a rozhodovanie.

V ust. § 3 návrhu VZN sú upravené minimálne a maximálne úhrady.
Podľa ust. § 6a ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách obec (mesto) má splnomocnenie ustanoviť výšku úhrady, t.j. konkrétnu výšku a nie interval úhrad za dočasné parkovanie a ponechať toto na ďalšie VZN vydávané v pôsobnosti iných subjektov.
Ako už bolo uvedené, predstava, že VZN vydané hlavným mestom SR je v pozícii nadradeného všeobecne záväzného predpisu k VZN mestských častí nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky.
Návrh VZN predstavuje obmedzenie slobodnej vôle poslancov zastupiteľstiev mestských častí napr. aj tým, že im nedovoľuje schváliť vydávať karty rezidentom bezodplatne a nerezidentom len za cenu výrobných nákladov.
Požiadavke preukázať sa platnou kartou nemožno vyhovieť prostredníctvom virtuálnej karty.

Ad 6 – Podľa vyjadrenia primátora Hlavného mesta SR Bratislavy cieľom je jednotná parkovacia politika a nie 17 politík. Predložený návrh VZN práve potvrdzuje filozofiu 17 nezávislých politík, a to predovšetkým tým, že každá z mestských častí sa môže rozhodnúť pre úplne iné pravidlá, napr. časový rozsah pre prístup k parkovacím miestam vo vymedzených úsekoch.
Jedinými znakmi jednotnosti sú rezidenčná karta na auto, limity poplatkov za karty a 50 %-ná zľava z úhrady stanovenej pre ostatných vodičov (nerezidentov) mimo zóny, pre ktorú je karta vydaná, v zmysle § 2 ods. 7 písm. b) a ods. 8 návrhu VZN. Ale ani zľava neznamená skutočnú jednotnosť, lebo je veľký rozdiel či poplatok bez zľavy bude 0,20 €/h, alebo 5,00 €/h ako pripúšťa, teda či za hodinu pakovania v inej zóne ako je rezidenčná sa platí 0,10 € alebo 2,50 €. Matematicky horný limit je to 25-násobkom dolného, alebo 2500 %.
Ak je vôbec odôvodniteľné spoplatniť využívanie miestnych komunikácií určených pre verejné využitie spoluvlastníkmi, ktorí odvádzajú dane do spoločnej pokladnice správcu spoločného majetku, ako aj využívanie úsekov miestnych komunikácií v podobe dočasného parkovania, tak výlučne za rovnaký poplatok.
Zo zákona nevyplýva oprávnenie obce (mesta) niektorým úsekom miestnych komunikácií priznať vyšší význam a vyjadriť to pri ich využití na dočasné parkovanie v podobe rozdielnej výšky úhrady.
Obe úpravy (ods. 7 a 8) zakotvujú diskrimináciu. Preto treba upraviť, alebo vypustiť.

V ust. § 3 návrhu VZN sú upravené minimálne a maximálne úhrady.
Podľa ust. § 6a ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách obec (mesto) má splnomocnenie ustanoviť výšku úhrady, t.j. konkrétnu výšku a nie interval úhrad za dočasné parkovanie a ponechať toto na ďalšie VZN vydávané v pôsobnosti iných subjektov.
Ako už bolo uvedené, predstava, že VZN vydané hlavným mestom SR je v pozícii nadradeného všeobecne záväzného predpisu k VZN mestských častí nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky.
Návrh VZN predstavuje obmedzenie slobodnej vôle poslancov zastupiteľstiev mestských častí napr. aj tým, že im nedovoľuje schváliť vydávať karty rezidentom bezodplatne a nerezidentom len za cenu výrobných nákladov.
Ad 7 – Majitelia nehnuteľností, ktorí nie sú oslobodení zákonom, platia daň z nehnuteľností. Výnosy práve tejto dane majú byť prednostne využité na náklady cestného hospodárstva súvisiace s využívaním nehnuteľnosti, aj s odstavaním áut ako zákonnej náležitosti pre riadne užívanie budov.
To je základ rozlíšenia oproti trvalému pobytu, ktorý nezaručuje príjmy do pokladnice mesta a mestských častí, lebo trvale prihlásený obyvateľ môže mať príjmy ako právnická osoba, ktorej zaplatená daň z príjmov je príjmom štátneho rozpočtu a neprerozdeľuje sa obciam (mestám).
Vlastníci nehnuteľností, ktorí sú oslobodení od dane z nehnuteľností, v zmysle stavebného zákona, vykonávacej vyhlášky v spojení s STN majú mať pre svoju činnosť zabezpečené parkovacie stojiská na princípe ako podnikatelia a so súhlasom oprávneného orgánu vyhradené. Ak ich nevytvorili vo svojich areáloch a zo svojich rozpočtov, tak za odplatu.

Ad 8 – Z dikcie ust. § 2 ods. 10 návrhu VZN by mohol vzniknúť mylný dojem, že medzi kartami má vznikať rozdiel podľa ich vystavovateľa a zánik platnosti má spôsobiť iba zmena trvalého bydliska.
To by nezodpovedalo ust. § 1 ods. 2 písm. e) a f) návrhu VZN.
S ohľadom na námietku ku kritériu trvalý pobyt úpravu vypustiť z návrhu VZN.

Ad 9 – Z dikcie ust. § 2 ods. 11 návrhu VZN by mohol vzniknúť dojem, že karta vydaná hlavným mestom by mohla byť funkčná aj v čase pred účinnosťou prvého VZN niektorej mestskej časti. Aj toto ustanovenie návrhu VZN potvrdzuje, že funkčnosť VZN hlavného mesta je závislá od VZN mestských častí. Naopak to neplatí. VZN hlavného mesta ako je navrhnuté je zbytočné.

Ad 10 – Podľa ust. § 2 ods. 12 návrhu VZN udelenie pokuty by malo vyvolať automatický zánik nároku na zľavu. Okrem toho, čo je uvedené ako námietka o praktickej nemožnosti nezaplatiť pokutu udelenú v súvislosti s porušením predpisov v zóne dočasného parkovania a neprípustnosti dvojitého sankcionovania za ten istý priestupok, znenie je spochybnením zľavy z titulu statusu rezidenta. Zároveň táto úprava má znaky nezákonnosti.
Podľa návrhu VZN zľavu možno poskytnúť iba osobe, ktorá už je rezidentom a ktorá už parkuje mimo svoju zónu. Tá sa k zaparkovaniu rozhodla v presvedčení, že sa na ňu vzťahuje cena vo výške vrátane zľavy určenej v zmysle poznámky k odkazu 2r uvedeného v § 6a ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách. Z povahy a postupnosti úkonov ako aj z ust. § 4 ods. 4 návrhu VZN je zjavné, že najprv si má zakúpiť elektronický lístok, ktorým uhradí zľavnenú cenu, čím sa naplní podmienka dohody o cene. Po príchode k autu sa dozvie o pokute a potrebe zaplatiť.
Ak by až do zaplatenia pokuty nemal nárok na zľavu, musel by okrem pokuty, ktorá navyše môže byť sporná a v zmysle zákona predmetom súdneho sporu, ktorého výsledkom môže byť zrušenie pokuty, doplatiť aj časť do výšky ceny nezľavneného dočasného parkovania.
V prípade uplatnenia zákonom priznaného práva nesúhlasiť s pokutou za svoje presvedčenie by bol sankcionovaný dlhodobo bez racionálneho dôvodu a v rozpore s právnym poriadkom SR.
Túto úpravu vypustiť. Má charakter zastrašovania a predstavuje nezákonnú sankciu za uplatnenie práva v súlade s Ústavou SR a zákonom o priestupkoch.

Ad 11 – Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. a) návrhu VZN dokladom preukazujúcim zaplatenie úhrady za dočasné parkovanie je potvrdenie o úhrade vydané parkomatom. V súvislosti s tým nie je pochopiteľné prečo v odseku 2 tohto §-u nie je uvedený aj taký spôsob platenia.
Dobrý predpis sa pozná aj podľa toho, že používa jednotný jazyk a rešpektuje gramatické a štylistické pravidlá.
Ak sa na viacerých miestach návrhu používa pojem „úhrada“ v príslušnom gramatickom tvare, potom je nevhodné, aby sa v odseku 2 použil pojem „Platenie“ / „zaplatenie“.
Rovnako, slovné spojenie „zaplatenie úhrady“ je nevhodné, lebo je to ako použiť spojenie „makové rezance s makom“. Pojmy „úhrada“ a „zaplatenie“ sú synonymá, ktorými sa vyjadruje, že došlo k splneniu povinnosti uhradiť / zaplatiť cenu za dočasné parkovanie.
Ad 12 – Podľa ust. § 4 ods. 4 nevyužitý predplatený čas parkovania zostávajúci podľa výšky úhrady prostredníctvom parkomatu alebo elektronického platobného systému má prepadnúť v prospech prevádzkovateľa parkovania.
Taká úprava je nezákonná. Zakotvuje neoprávnený majetkový prospech.
Pokrok v technológiách umožňuje efektívne započítať taký čas na účely budúceho dočasného parkovania pri oboch formách úhrady.
Započítavaním by sa vytvorila možnosť predplatiť si dlhšie obdobie, z ktorého by sa odrátaval spotrebovaný čas v súlade s využitím parkovacích miest. Pre ľudí by sa zjednodušilo parkovanie tým, že by nespotrebovali opakovane čas na nákup lístka pri každom parkovaní a pre tých, čo patria k zábudlivým by sa poskytla možnosť prevencie pred pokutami.
Prevádzkovateľ by mal k dispozícii peniaze s časovým rozlíšením v jeho prospech, ale v súlade so zákonom.
Ak by sa držiteľ predplatného rozhodol, že ho viac nechce využiť, mohol by si uplatniť nárok na vrátenie preplatku v súlade so zákonom.
Okrem toho, opäť je to zásah do slobodného výkonu mandátu poslancov zastupiteľstiev mestských častí a predstavuje nedovolený príkaz pre ich činnosť a rozhodovanie.
Túto úpravu vypustiť.

Ad 13 – Podľa dikcie ust. § 5 návrhu VZN, ktoré upravuje oprávnenia kontrolovať plnenie tohto VZN, mestská polícia by okrem iného mala získať oprávnenie kontrolovať legálnosť vydávania kariet rezidentom, tiež úhrad za ich vystavenie, čo by malo byť výlučnou pôsobnosťou prevádzkovateľa parkovania.
Ak by prevádzkovateľom parkovania bola tretia strana poverená mestskou časťou na základe VZN danej mestskej časti, došlo by k neoprávnenému zásahu do práv oboch subjektov.
Kontrola dodržiavania VZN mestských častí mestskými časťami a ich partnermi je v pôsobnosti miestnych kontrolórov. Pokiaľ sa týka kontroly verejného poriadku a príslušných ust. zákona o cestnej premávke, mestská polícia disponuje kontrolným oprávnením zo zákona.

Kontrolné oprávnenia mestskej polície v oblasti používania miestnych komunikácií sú jasne upravené zákonom o obecnej polícii, osobitne ust. § 3 ods. 1 písm. f) bod 1 zák. č. 364/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a na účely tohto VZN nie objektívneho dôvodu rozširovať ich.

Podobne aj kontrolné oprávnenia poverených zamestnancov a tretích strán nemožno vzťahovať na celý rozsah tohto VZN, ak by bolo schválené, lebo by sa to priečilo zásadám kontrolnej činnosti.
Navrhovanú úpravu treba úplne prepracovať, alebo vypustiť z návrhu.

Ad 14 – Podľa dikcie ust. § 6 ods. 1 návrhu VZN vzniká dojem, že okrem osobitých predpisov uvedených v poznámke k odkazu 7 sú ešte platné ďalšie, ktorými sú upravené sankcie za porušenie úprav obsiahnutých v návrhu VZN.
Ak je tomu tak, potom v zmysle zaužívaných legislatívno-technických pravidiel je povinnosť ich uviesť niekoľkými príkladmi. Nekonkrétne uvedenie v znení tohto ustanovenia nezodpovedá požiadavkám na jednoznačnosť všeobecne záväzného právneho predpisu.
Nie je podstatné či všeobecne záväzný právny predpis je platný, lebo záväznosť vzniká výlučne účinnosťou.
Okrem toho, podľa dikcie tohto ustanovenia na sankcie za porušenie tohto VZN, ak by bolo účinné, by sa vzťahovali aj VZN všetkých miest a obcí na území Slovenskej republiky, ako aj iné predpisy s obmedzenou územnou pôsobnosťou mimo územia hlavného mesta.

Túto úpravu treba úplne prepracovať, alebo vypustiť z návrhu VZN.

Ak sa medzi príkladmi uvádza všeobecne záväzný predpis, ktorého podstatou nie je účel, ktorý vyvolal potrebu odkazu, v poznámke k nemu sa zásadne uvádza označenie konkrétneho ustanovenia (paragraf a odsek), ktorým sa upravujú vzťahy významné pre správnu aplikáciu v spojení s ustanovením predpisu, v ktorom je uvedený daný odkaz. Z legislatívno-technického hľadiska je dôležité, aby sa nielen uľahčilo vyhľadanie tej úpravy v predpise podľa poznámky k odkazu, ktorú má na mysli spracovateľ, ale aj vylúčila nejednoznačnosť poznámky k odkazu.

Poznámka k odkazu č. 7 v časti o zákone č. 377/1990 Zb. nezodpovedá legislatívno-technickým zásadám.
Treba buď doplniť konkrétne ustanovenie (paragraf a odsek), ktoré má väzbu na možné sankcie za porušenie VZN o dočasnom parkovaní, alebo vypustiť z návrhu VZN.

Ad 15 – Podľa prílohy sa ustanovujú vymedzené úseky pozemných komunikácií, pričom v drvivej väčšine sú určené len ich názvom, teda v celých dĺžkach a po oboch stranách, bez skutočného určenia úsekov ako to vyplýva z ust. § 6a zákona o pozemných komunikáciách.
Niektoré z ustanovených pozemných komunikácií nevyhovujú kritériu neohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a niektoré ani základnému kritériu miestna komunikácia, napr. v rámci mestskej časti Staré Mesto ulica Sokolská, ktorú tvoria tri časti, z toho dve sú slepé, jedna v celej dĺžke nespĺňa podmienky miestnej komunikácie a zvyšné tiež len v obmedzenom rozsahu.
V rámci mestskej časti Karlova Ves sú v návrhu aj také, ktoré nie sú skolaudované a zaradené do siete miestnych komunikácií a užívajú sa v rozpore so stavebným zákonom.



0 komentárov:

Zverejnenie komentára