Tým
zábava končí. Ak som si ako prvák statočne naložil na chrbát – vraj 4 - 5 kg batoh
s budúcimi múdrosťami, naložil som si aj budúcu radosť s pokrivenou
chrbticou.
Vraj učiteľ má príkazy od riaditeľa, riaditeľ od školstva, školstvo – od neviem koho. Výsledkom je nadpis tohto článku.
Vraj učiteľ má príkazy od riaditeľa, riaditeľ od školstva, školstvo – od neviem koho. Výsledkom je nadpis tohto článku.
Neviem
sa zbaviť pocitu, ktorý mi vŕta v gebuli. Vŕta a nechce zmiznúť.
Chcem sa obrátiť na vás, učitelia národov. Bojujete za svoje miesto v ekonomickom
svete. OK. Ale pripadá mi to tak, že máte rukojemníkov. Napadlo vám niekedy,
aby ste zo svojich pozícií zabojovali aj za zdravú chrbticu tých najmladších
žiakov? Nosia na chrbte kilogramy, ktoré ani nie sú potrebné. Prečo nestačí na
1 predmet písanka? Prečo si musia tie malé deti kriviť chrbticu pre nejaké
nahliadnutie na obrázok? Kedysi nebolo toľko kníh a deti sa naučili.
Dokonca aj prežili. Je nová doba. OK. Ale chrbtica detí sa nemení, ba povedal
by som, že je zraniteľnejšia, ako pred 20 – 50 rokmi.
Každý
sa snaží obhájiť svoje miesto na zemi. Tak nekrivte deťom skoliózu. Máme toľko
výskumných ústavov, že sa možno aj dajú spočítať. Matka v dobrej viere
naloží dieťaťu všetko, čo škola žiada.
Skúste
sa zamyslieť. Mne by aj tá päťka za chýbajúcu knihu stála za zdravie tých
malých detí, ktoré sa začiatkom školského roka menia na nosičov batohov, prepáčte
mi, ale vinou príkazov školy.
Alexander Marčan
0 komentárov:
Zverejnenie komentára