Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

20.12.17
0
Zo zbierky Alexander Marčan: Zrkadlo

Dlho sme s kamarátmi pili žltý mok
no azda blíži sa tá chvíľa
či vari je k nej iba krok
keď vlákno babieho leta stíši
spev, hlahol, skok
... už asi nedopoviem všetko.

Už asi nedopoviem všetko.
Otázky obesené v trblietavej rose
zháčia sa chvíľu
ovinú križiaka
v jeho vlastnej sieti
cengnú na nákovu sluchu
a odletia v diaľ
v gagotavej spleti.
... už asi nedopoviem všetko

Oči, uši, ústa v mĺkvom ustrnutí
vrásky obnažené slepým svetlom sviec
či dážď pomiešaný so slzami detí
vážne kýva v kúte hlavou kostlivec.

V spoločenstve nemých
v rubáši bez kvietkov
vietor navial na rov
na rodnú hruď predkov
štyri krátke vzdychy
keď nebolo svedkov
len hviezdy na nebi
odkaz mŕtvych predkov
... už asi...



0 komentárov:

Zverejnenie komentára