Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

21.3.18
0
... vďaka tréningom s ADIDAS RUNNERS BRATISLAVA

Môj „bežecký osud“ sa už nemohol pozerať na to, že netrénujem a behám si len tak „hala-bala po Slovensku, či po svete, ale čas sa moc nezlepšuje A tak špeciálne pre mňa „stvoril“ bežeckú komunitu ADIDAS RUNNERS BRATISLAVA.

Pár krát som začala trénovať s niektorými skupinkami, ale brzdila som ich a tak som sa v tichosti vytratila. Odbehla som si na Železnej studienke aj tréningy s mojou bežeckou skupinkou „PRIATELIA BEHU LEŽERNEHO“ aj s mojou elegantnou weimarkou – psou bežkyňou ENY a tolerovali naše „mini tempíčko“. Určite som chcela mať lepšie časy , čo bez tréningu nešlo. A zrazu sa môj „bežecký osud“ postaral o to, že prichádzam na pobrežie Dunaja cez lávku na loď, kde sídli ADIDAS RUNNERS BRATISLAVA. Cez zasklenú stenu pri cvičení jogy, vidím západ slnka a prekrásne osvetlený hrad, behám za rannej rosy pri pobreží Dunaja a čudujem sa, že som ochotná vstávať o dve hodinky skôr, aby som sa dopravila na ranný super bežecký tréning.


Môj prvý polmaratón som si odbehla dňa 23.8. 2014 v Čachticiach. Polmaratón si ma zamiloval a ja detto.

Dňa 3.9. 2017 bežím polmaratón v Banskej Bystrici. Beží sa mi perfekte. Po dobehu do cieľa zisťujem, že čas 2:16:48 je môj najrýchlejší polmaratón zo 43 doteraz odbehnutých.

Dňa 7.9. bežím z raňajšieho tréningu s ADIDAS RUNNERS BRATISLAVA na Železnú studienku, odbehnúť si beh „Liga lanovka“. Idem dušu vypustiť, keď ma bežecký kamoš povzbudzuje: „Pridaj, pridaj ...“ Tak už viac som pridať nemohla. Hodinky ukazujú čas 15 a nejaké sekundy. Jéj mám najlepší čas z doteraz odbehnutých lanoviek.

Dňa 9.9. bežím „TELEKOM NIGHT RUN 2017“. Rada by som už konečne dala 10 km pod hodinku. Beží sa mi úžasne. Zavesila som sa cez most, kde je „tlačenica“ bežcov, na jednu dievčinku, ktorá krásne kľučkuje medzi bežcami a ja hneď za ňou. Takto ma potiahla až do Sadu Janka Kráľa, kde sa mi stráca v tme. Časom 1:01:02 mám osobák na 10 km. S veľkým prekvapením zisťujem, že som na 2. mieste (v kat. Ž-60) pred mojou kamoškou Katkou, ktorú sa mi podarilo predbehnúť prvý krát.

Dňa 15.9. si s radosťou a ľahkosťou bežím „ŽILINSKY PÓLMARATÓN“. Dobeh do cieľa, kuk na časomieru a šok z času 2:13:50 – osobák z Banskej Bystrice spred dvoch týždňoch vylepšený o 3 minúty mínus 2 sekundy. Najlepší čas zo 45 polmaratónov za 3 roky. Celý polmaratón som bežala – aj tie „mierne“ kopečeky, ktoré som minulý rok šla krokom. Získavam zlato v mojej kategórií (nemôžem za to, že žienky v mojom veku behajú pomenej). Môj bežecký kamoš mi vraví, že teraz už bude zlepšenie čo len o sekundu ťažko vydreté.
Dňa 17.9. si idem odbehnúť „BEH NOČNOU ŠALOU“ – 7300 m. Idem tam aj napriek tomu, že neviem ako sa dostanem domov. Beží sa mi mimoriadne dobre. Na čas dobehu sa mi super pozerá 00:42:13 (1 km pod 6 minút). Všetci sa čudujú, že v priebehu tohto mesiaca 5 x osobák. 1.miesto Ž-55 a ešte pohár za najskôr narodenú ženu. Oplatilo sa mi risknúť „spanie pod mostom“. Napokon mám odvoz priamo do bytu.
Dňa 23.9. doobeda smer Senec – „BEH OKOLO SLNEČNÝCH JAZIER“. Je to veľmi pekný beh. Časom 35:59 mám osobák na 6 km a 3. miesto. Zo Senca „behom“ na „DM ŽENSKÝ BEH“ Tak veľmi som si priala odbehnúť 10 km pod hodinu, že môj „bežecký osud“ mi to konečne doprial. Časom 00:59:10 sa cítim ako v „siedmom nebíčku“.

Dňa 1.10. sa koná „Medzinárodný maratón mieru“ v Košiciach, ktorý je beznádejne vypredaný. Nejak som nestíhala registráciu, potrebovala by som osobného manažéra, ktorý by všetko za mňa vybavoval a ja by som „len“ behala. Môj „bežecký osud“ chce aby som sa behu zúčastnila a tak čítam na FB, že dvom bežeckým kamoškám tretia nemôže ísť a tak majú voľné miesto v hotely. Tak im dávam na vedomie, že prídem do Košíc ako „diváčka“. Šanca dostať sa k štartovnému číslu je minimálna. Oslovila som všetkých čo majú niečo spoločné s organizáciou - Od riaditeľa až po „upratovačku“. Celé Slovensko sleduje na FB, či sa mi podarí zohnať štartovné číslo. Mám tam veľa mojich kenských bežeckých priateľov. Žeby mi niektorý podaroval svoje štartovné číslo? Kensky neviem a tak sa na seba len usmievame a fotíme sa. Pri každom stretnutí mi dodávajú takú kenskú bežeckú energiu. Práve v Keni v roku 2011, (kde sme s dcérou narýchlo odlietali) sa rozhodlo o mojom budúcom bežeckom osude. V článku: „Nevedela som, že viem behať (Keňa mi otvorila oči)“ píšem: „Odlietame nečakane a narýchlo do Kene – osud to tak zariadil. Za šumu mora sa nám nohy zabárajú do kenského piesku. Bežím za dcérou so slovami: „Ale ja neviem behať …“ a morský vánok mi prináša jej slová: „MAMI, VEĎ TY BEHÁŠ CELKOM DOBRE.“ Táto veta, ktorú dcéra vyslovila rozhodla o mojej budúcej „bežeckej kariére“.“

Napokon po 20-tej hodine večernej držím v rukách štartovné číslo. Celé Slovensko si vydýchlo, tak predsa len pobeží. Mala som taký pocit, že keď som sa takto „dramaticky“ , dostala k štartovnému číslu, že sa niečo musí stať – nejaký bežecký zázrak. Ja som hneď od štartu nebežala, ale moje nohy priam lietali. Samozrejme, že ma od štartu pretekári predbiehali, ale potom sa to ustálilo a predbiehala som ja. Pred 10-tym kilometrom som sa dala do reči s jedným bežcom. To, že bežím a komunikujem je pre mňa úžasné, pretože som obdivovala bežcov čo bežali a vykecávali sa. Ja som si v minulosti bežala a keď chcel niekto nadviazať rozhovor, tak som naznačila rukami, že nie ... No asi ma ľutovali, že „hluchonemá“, že nerozpráva, ale keď som čo len pozdravila a povedala jednu vetu, tak som to ďalších 10 km predýchavala. A teraz sme si pokecali, kto má aké bežecké úspechy, tak sa odo mňa dozvedel, že môj osobák na pómaratóne v Žiline je 2:13:50. Jeho slová, že ak pôjdem týto tempom mám osobák, ma povzbudili. Áno čas na 10 km bol neuveriteľný. Kalkulačka, v hlave funguje a zisťujem, že by to mohlo byť pod 2:10 – zlepšenie o cca 4 minúty. Pridávam a predbieham. Zrazu predo mnou vidím bežeckú kamošku Blažku, ktorá beží maratón. Vždy bežala rýchlejšie ako ja, ale predbieham ju asi na 18-tom km. Jej slová: „Soni bežíš ako ďábel, ideš na osobák ...“ mi znejú v ušiach ako najkrajšia hudba. Bežím si bežím – užívam si každý meter. Celé Slovensko s napätím sleduje na TV v priamom prenose tento úžasný svetový beh, áno dobieham do cieľa spolu s Keňanom. Jeho čas je o niekoľko sekúnd lepší ako môj, ale OK on bežal maratón a ja len polku. Môj čas 2:06:50 je pre mňa bežeckým zázrakom. Tisíc krát vďaka ADIDAS RUNNERS BRATISLAVA za 8 osobákov v behu v priebehu 29 dní.

PS.: Na stránke www.cvicte.sk prebieha do 21.3.2018 súťaž RUNNING GALA, kde môžete zahlasovať za Bežecký event do 1000, Bežecký event nad 1000, Bežeckú komunitu – ja hlasujem za ADIDAS RUNNERS BRATISLAVA, ktorý si zaslúži každý jeden hlas a hlasujem aj za môj bežecký super oddiel PRIATELIA BEHU LEŽERNEHO a ešte môžete dať hlas aj za Bežecký príbeh. Beh si každý Váš hlas zaslúži.

0 komentárov:

Zverejnenie komentára