Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

28.3.18
0
Z pripravovanej knihy „Spomienky a príbehy Račanov II.“, ktorú OZ račan.sk vydá na jeseň 2019.

Starý dedinský hrobár. Na jednom oku šedý zákal, druhé bolo škuľavé. Väčšinou s hlavou pod čapicou a na pleci s opicou. V kútiku úst cigareta Lipa, Detva, či Bystrica. Z krčmy „U Polca“ odchádzal, keď padla záverečná. Bol známy výrokom, že: „Zaplať pol deci a nájdem ti na cintoríne suché miesto.“ Neviem, či mal v hlave schopnosti poštového holuba, lebo aj keď si cestou domov sem-tam zdriemol v priekope, ráno sa zobudil vo svojej drevenici. Zaostril škuľavé oko na špinavé sklo v okne a cez medzeru štrbavých zubov utrúsil do rodiaceho sa rána: „Ukazuje sa krásny deň. Škoda sa nenadrúľať.“ Mal mimoriadne škrekľavý hlas. Dnes povieš – chrapľák. Túžia po ňom mnohí popovi speváci. Možno by im pomohlo oprieť sa do hrobárovho čakana, vykopať starú lebku a opýtať sa jej: „Byť, či nebyť pop-spevákom?“ Statočne ovládal dve pesničky. Neviem, či sa ich naučil v živote, skôr si myslím, že sa mu v hlave zrodili pri kopaní hrobov. Prvá pieseň bola, vzhľadom na dobu, monotónne drzá a jemne sexuálne orientovaná.

Teda:
Éééj, staráá som ja, staráá, Éééj, nevydala sóóm sa. Éééj, na druhý svet póójdem, Éééj, nemrdaná búúdem. Čo sa týka melodičnosti, pokojne sa vošiel do troch susediacich tónov.

Text jeho druhej piesne sa už týkal vzťahu muža a ženy. Možno z pohľadu jeho jedného oka, to mala byť láska, či čo. Tiež začínala škrekľavým nápevom Éééj!

Takže:
Éééj, stará baba, stará je, Éééj, keď ju svrbí, radáá je.
Éééééj, keď ju škrabeš palcami, Éééj, ona kričí vajcáámi.

Rytmus bol rezký poskok, dokreslený pantomímou. Skoro rap.
Niekedy „strihol“ obidva songy za večer, inokedy šetril s dychom.


Z úvodnej kapitoly knihy Alexandra Marčana
Začiatky bigbítu na Kysuciach










0 komentárov:

Zverejnenie komentára