Iba nakrátko
Zjavil
sa vo svete a slepý bol,
zhlboka
vdýchol, mlieko preglgol.
Šteňací
ňucháč nezbedný
strkal
mi často pred pery,
dychtivo
vítal nové dni
a ťahal
rohož spod dverí.
Raz
stratil sa očiam matere
na
slávny výlet dospelých,
kradmo
sa šmykol cez dvere
do
sveta čudných vzťahov zlých.
Uprostred
cesty bezcitnej,
kde
asfalt mlátia kolesá,
do
duše malej, nevinnej
hrôza
a des smrti derie sa.
Tichučko
leží zlámaný,
len
občas slza zazvoní,
nemožno
hýbať nôžkami,
na
ktoré stroj sa lakomí.
Zodvihne
hlávku pomaly,
žalostne
pozrie do diali
a ľudia,
čo nevšímavo dýchali,
prekračovali
ho a štekali.
Alexander Marčan
0 komentárov:
Zverejnenie komentára