Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

0
Poslanec mestskej časti Bratislava-Rača Michal Drotován podal pomocnú ruku účastníkom konania a navrhol im odvolanie voči dodatočnému povoleniu zmeny stavby pred dokončením, ktorým sa žiada, aby bolo dodatočné povolenie zrušené ako nezákonné.

Plné znenie odvolania s právnou argumentáciou je na portáli račan.sk.

Bude zaujímavé a poučné, ako o t(ak)omto odvolaní rozhodne Okresný úrad, lebo je to prípad, ktorý nemožno podľa navrhnutého znenia odvolania vnímať ako jednoznačný.


Veľmi bude záležať od (presného) znenia výzvy, ktorú uplatnil stavebný úrad – či obsahuje explicitný úplný výpočet požadovaných dokladov, ktoré má predložiť vlastník nepovolenej (zmeny) stavby, aby bolo preukázané, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, a či obsahuje poučenie o možnom dôsledku nepredloženia včas a v úplnom rozsahu.

Chápem, že autor článku chce podať pomocnú ruku, najlepšie ako vie. Odvolací orgán bude postavený pred nevyhnutnosť hodnotiť formuláciu v jednej úprave stav. zákona, ktorá odporuje duchu a ostatnej litere zákona, ako aj často šírenému nepodloženému oprávneniu HM vydávať záväzné stanoviská k súladu (návrhov) (zmien) stavieb s cieľmi a zámermi ÚP. Podľa mňa, nijakým zákonom nebola HM zverená taká pôsobnosť. Pôsobnosť obce vydávať záväzné stanovisko k investičnej činnosti na svojom území zverená zákonom o obecnom zriadení je o inej pôsobnosti. Napr. ako cestný správny orgán alebo vlastník sietí či technického vybavenia územia.

Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa stavebného zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Netreba viesť polemiku, či osobitným predpisom je zákon o HM SR, alebo zákon o obecnom zriadení, alebo oba zákony.

Podľa mňa, podstatné je vymedzenie účelu pôsobenia dotknutého orgánu.

Podľa stavebného zákona, dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 stavebného zákona v rámci svojej pôsobnosti.

Niekto môže namietať, že stavebný zákon explicitne ustanovuje HM SR za dotknutý orgán, keďže agendu stavebného úradu pre pozemné stavby vykonávajú mestské časti. Áno, ale nie automaticky aj na ochranu záujmov v oblasti územného plánovania.

Zákon o Bratislave zveruje HM pôsobnosť zabezpečovať obstarávanie územnoplánovacích podkladov a obstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie Bratislavy, pričom schvaľovanie zveruje do výlučnej pôsobnosti zastupiteľstva. Z toho možno odvodiť, že exekutíva (primátor) HM má zverenú pôsobnosť zabezpečovať obstarávanie ÚPD.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá podľa mňa potvrdzuje, že zákonodarca má iný názor na ochranu záujmov v oblasti územného plánovania ako pretrváva v praxi aj ako argumentuje autor článku, je zverenie zabezpečovať územnoplánovacie funkcie, urbanistický rozvoj mestskej časti a reguláciu funkcií v území v nadväznosti na celomestské územnoplánovacie regulatívy, najmä obstarávať urbanistické štúdie a obstarávať a schvaľovať územné plány zón (ÚP-Z) do výlučnej pôsobnosti mestských častí.

V Bratislave nie je núdza o ÚP-Z. Bolo by zvláštne, ak by exekutíva HM mala mať pôsobnosť ochraňovať záujmy chránené ÚP-Z a vykladať ÚPD, ktoré neobstarávala.

Situáciu so záväznými stanoviskami na účely ochrany záujmov v oblasti územného plánovania si dovolím prirovnať k situácii, kedy sa žiada od ministerstva / ústredného orgánu štátnej správy, aby poskytol záväzný výklad zákona či vykonávacieho predpisu.

Napriek tomu, že taký orgán v drvivej väčšine vypracoval návrh všeobecne záväzného právneho predpisu a má veľa informácií, nemá zverenú takú pôsobnosť. Preto možno na záver vyjadrení takých orgánov sa dočítať, že ním uvedené vyjadrenie nie je právne záväzné.

Rovnako vnímam aj vyjadrenia HM k súladu zámerov s ÚPD.

Stavebný úrad je ten subjekt práva, ktorému zveril zákonodarca pôsobnosť viesť konanie o umiestnení stavby, aj o zmene stavby a posúdiť súlad návrhu s ÚPD. Mestská časť, ktorá vykonáva agendu stavebného úradu pre danú stavbu, nemôže byť súčasne dotknutým orgánom pre tú istú stavbu. Vylučuje to stavebný zákon. Je teda veľmi otázne, ktorý subjekt práva a aký doklad by mal vydávať na účely preukázania, že dodatočné povolenie (zmeny) stavby nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania.

Mám pochybnosti o dodatočnom povolení zmeny stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b), keďže ten upravuje (ne)nariadenie odstránenia nepovolenej (zmeny) stavby. Možno to doplietol stavebný úrad, a potom by to malo byť súčasťou odvolania.

Len veľmi ťažko sa dá stotožniť s tvrdením, že § 61 ods. 6 sa aplikuje výlučne v riadnom stavebnom konaní, aj keď platí, že súčasťou konania o dodatočnom povolení (zmeny) stavby je, že dôkazné bremeno prechádza na stranu hriešnika.

Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Takže - aj § 61 ods. 6. A primerane? Zväčša sa to interpretuje - spôsobom, ktorý uzná za vhodné stavebný úrad.

Aj v konaní o dodatočnom povolení (zmeny) stavby oznamuje stavebný úrad začatie konania aj dotknutým orgánom s tým, že im dáva na známosť lehotu, v ktorej môžu uplatniť svoje požiadavky, pripomienky, stanoviská - (ne)súhlasy. Je to v súlade s koncentračnou zásadou, asi aby nikto nemohol zmariť účel a efektívnosť konania o dodatočnom povolení svojou neochotou vydať hriešnikovi doklad, o ktorý požiadal a ktorým vyjadrí kvalifikovaný (ne)súhlas.

Okrem toho, ak by malo platiť, že v konaní o dodatočnom povolení (zmeny) stavby stavebný úrad neupovedomí dotknuté orgány o jeho začatí a nedá im príležitosť vyjadriť sa, tak môže byť ohrozená skutočná ochrana verejných záujmov v súlade s aktuálnym stavom v čase posudzovania a dodatočného povoľovania, lebo záväzné stanovisko je platné, hoci je „staré“, ako sa vyjadril súd – bez časového obmedzenia. V zmysle stavebného zákona, zmena záväzného stanoviska je prípustná, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal.

Vladimír Dulla
autor sa venuje aplikácii
stavebného zákona



0 komentárov:

Zverejnenie komentára