Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

4.11.18
0
Kapitoly, ktoré nemajú odraz v programe.

Kapitola Vedieť rozdeliť kompetencie
Pracovná skupina Mesto a mestské časti v nej uvádza neočakávané a veľmi (od)vážne tvrdenia. Na jednej strane by som očakával, že sa to prejaví v podobe aspoň jedného opatrenia na 4 najbližšie roky, napr. v časti programu Fungovanie Bratislavy po voľbách 2018, na druhej strane som rád, že nie som svedkom nejakého planého či dokonca nezmyselného sľubu.

Podľa skupiny:
„... povedomie o samospráve je stále nedostatočné. Pre Bratislavu to platí dvojnásobne.“
„Príčinou chýbajúcich vedomostí obyvateľov o samospráve môže byť jej nedostatočný priestor vo všeobecnom vzdelávaní, ale aj v komunikácii verejnej správy smerom k verejnosti. Bratislava je navyše jedným z dvoch miest na Slovensku, ktorých územná samospráva má dva stupne. Podrobnejšie sa však o špecifikách dvojstupňovej miestnej samosprávy nedočítate ani v školských učebniciach, ani na stránkach samotnej Bratislavy alebo jej mestských častí. V dôsledku tohto nedostatočného úsilia mesta, jeho mestských častí a inštitúcií Bratislave jej obyvatelia nerozumejú dostatočne.“

Začnem od konca. „Bratislave jej obyvatelia nerozumejú dostatočne" je pekné vzletné vyjadrenie, ale podľa mňa, chýba mu "špecifikácia". Nerozumejú Bratislave v zmysle nerozumejú tomu, čo stvárajú mnohí z jej občanov, alebo v zmysle nerozumejú tomu, čo sa nazýva rozvoj, alebo nerozumejú rozhodnutiam volených zástupcov? Ak je to v zmysle, že nerozumejú tomu, čo sa označuje súhrnným pojmom územná samospráva, je to dôsledok ich mnohoročného nezáujmu. Každý sa môže dozvedieť, stačí chcieť.

Väčšina obyvateľov nerozumie dostatočne ani tomu, čo je predmetom všeobecného vzdelávania, pomerne veľkého a mnohoročného úsilia učiteľskej obce. Netreba hneď zabŕdnuť do gramatiky, matematiky či systematiky iného z prírodovedných predmetov, postačí čítanie s porozumením. Časť textu skupiny je toho dôkazom. Na stránkach mestské časti dostatočne zrozumiteľne informujú o tom, čo je v ich pôsobnosti, ako to možno vybaviť, ponúkajú formuláre a kontakty na zamestnancov. Aj na stránke mesta sú informácie špecifikované. Iná záležitosť je ich prehľadnosť a ľahkosť orientácie.

Veľmi zvláštne pôsobí tvrdenie o školských učebniciach. Skupina píše akoby mala k dispozícii podrobný prieskum obsahu školských učebníc a inej literatúry, ktorá plní jej funkcie. Chce navodiť dojem, že podrobné popísanie rozdielov 2-stupňovej samosprávy oproti 1-stupňovej zaručí dostatočné porozumenie? Naivita by asi nemala inú ideu. Úplne podrobne popísané špecifiká jazyka slovenského oproti iným, denné používanie a výsledok - kopa chýb.

Ak na internete možno vyhľadať informácie o diplomových a habilitačných prácach, ktoré rozpracúvajú špecifiká aj 2-stupňovej samosprávy, tak školy / učitelia v Bratislave majú možnosť využiť ich obsah.

Skupina pokračuje časťou 1.2
„Preto chceme, aby Bratislava bola mestom ... Medzi iným aj mestom, ktoré vytvára podmienky pre kompaktný rozvoj územia, ktoré buduje svoj ... rozvoj v prospech všetkých či ktoré je rešpektované ostatnými úrovňami správy vecí verejných.“

Ak som nič neprehliadol v úvode, príčinou chcenia by malo byť predtým spomenuté nedostatočné porozumenie. Snažil som si predstaviť ako zmena na dostatočné porozumenie prispeje k vytváraniu podmienok pre kompaktný rozvoj územia či rešpektovaniu ostatnými úrovňami verejnej správy, ale nepodarilo sa.

Rozvoj v prospech všetkých. Aj ma premklo, keď som si uvedomil, kde som sa stretol po prvý raz v živote s podobným heslom a do čoho vyústil „prospech pre všetkých“. Netvrdím, že je dôvod na obavy z návratu, len citlivo vnímam oživovanie tézy: čo je dobré pre všetkých, vieme najlepšie.

Dávno je známe a píšu to aj školských učebniciach. Je vylúčené, aby sa rozvoj (u)dial v prospech všetkých. Ak by sa (po)daril v prospech 80 %, bol by to zázrak - ekologický, ekonomický, hospodársky i sociálny.

Ak skupina píše: „chceme, aby Bratislava bola mestom, ktoré je rešpektované ostatnými úrovňami správy vecí verejných“, tak mala uviesť úroveň, ktorá nerešpektuje Bratislavu. Takto to vyznieva, že všetky ostatné úrovne vrátane mestských častí nerešpektujú Bratislavu.

Podľa skupiny:
„Bratislava má byť príkladom funkčného spoločenstva a inštitúcií pre domáce aj zahraničné samosprávy.“

Nič proti snom či túžbam, ale odkiaľ pramení presvedčenie má byť príkladom a ešte k tomu aj pre zahraničie? Teoreticky by ma zaujímalo ako by si skupina predstavovala príklad pre samosprávu v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Nemecku, Poľsku či Veľkej Británii, osobitne ich hlavné mestá.

Máme zastaraný zákon o územnej samospráve, ktorý hádže do jedného mecha malé obce a veľké mestá. Je problém začať širokú diskusiu o potrebných zmenách deľby úloh a zodpovedností. Ak má byť Bratislava príkladom pre domáce samosprávy, v čom, ak sú 1-stupňové a drvivá väčšina bez mestských častí?

Podľa popisu súčasného stavu od viacerých skupín, Bratislava má toľko problémov, že možná zmena na stav hodný príkladu pre iných sa zjaví na vzdialenom horizonte, keď bude aspoň polovica z nich odstránená.

Podľa skupiny:
Medzi osobité úlohy a funkcie hlavného mesta oproti iným mestám patrí:
    zabezpečenie podmienok pre prijímanie zahraničných delegácií a udržiavanie národných zastupiteľských objektov patriacich miestnej vláde s nimi spojenej;
    účasť na údržbe a rozvoji historických objektov štátneho a medzinárodného významu, kultúrnych a historických objektov národného významu, ako aj kultúrnej infraštruktúry;
    účasť na údržbe a rozvoji komunikačných systémov a dopravnej infraštruktúry štátneho významu.

Pri mnohých častiach skupina dáva odkazy na dokumenty, z ktorých čerpá. K osobitným funkciám a úlohám nie je. Pochybujem, že prvý odsek sa zakladá na nejakej právnej úprave. Asi ani taká dohoda nebude. V rezortoch sú útvary aj pre prijímanie zahraničných delegácií.

Druhý odsek obsahuje funkcie a úlohy každého mesta, obce ako vlastníka takých nehnuteľností. Podobne aj tretí. Pochybujem, že Bratislava či iné mesto v SR vlastní komunikačný systém či dopravnú infraštruktúru štátneho významu. Všetky objekty štátneho významu sú vo vlastníctve SR.

Podľa skupiny:
„Ak občan v štatúte hľadá odpovede, nedostáva tak ucelenú informáciu o tom, kto a v akom režime vie odpovedať na jeho otázky. Je nútený si túto informáciu poskladať sám.“

Skupina navrhuje spracovať nový štatút. Úprava sa má dosiahnuť v štyroch fázach. Prvú fázu označuje za tzv. „poriadkovú“.

Podľa skupiny:
„Jej podstatou je vytvoriť novú štruktúru, aktualizovať odkazy a vypustiť nadbytočnosti upravené v právnych predpisoch pri zachovaní odkazu na daný právny predpis.“

„Štruktúra návrhu nového štatútu spočíva v nasledovných akčných krokoch:
    koncentrácii vecných oblastí výkonu tak, aby jedna problematika nebola riešená v dvoch, či dokonca viacerých oblastiach štatútu, ale v jednej vnútorne štruktúrovanej časti,
              vnútornom štruktúrovaní jednotlivých oblastí výkonu správy na:
       oblasti zverené mestu alebo mestskej časti explicitne zákonom (napr. kompetencie v oblasti nakladania s odpadom, mestskej hromadnej dopravy, školských zariadení, osvetlenia, správy ciest sú kompetenčne rozdelené zákonom o Bratislave ),
       oblasti všeobecne prenesené na obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy (je potrebné určiť rozdelenie úloh medzi mesto a mestské časti, obsah týchto úloh je daný zákonom a je záväzný, v každej takto určenej úlohe štátu, ktorá je vykonávaná obcami, je všeobecne zakotvená súčinnosť, v štatúte je priestor pre konkretizáciu súčinnosti mesta a mestskej časti),
       v tretej časti budú upravované úlohy, ktoré vyplývajú obciam zo zákonov ako takzvané originálne, teda samosprávne úlohy,
    vypustení ustanovení, ktoré sú prekopírované zo zákonov (nová elektronická zbierka zákonov Slov-lex umožňuje vytvárať odkazy na konkrétne ustanovenia príslušných zákonov, priestor v štatúte tak môže byť, a podľa zákona o Bratislave aj má byť, využitý na konkretizáciu samosprávnych úloh v podmienkach Bratislavy),
    aktualizácii odkazov na platné právne predpisy formou html odkazov na ustanovenia zákonov.

Čo by sa zmenilo? Súčasné rozdelenie podľa kritérií originálna / prenesená pôsobnosť z najvyššej úrovne by sa posunulo o úroveň nižšie. Občan by bol „pri poskladaní si informácie, kto a v akom režime vie odpovedať na jeho otázky“ odkázaný naďalej sám na seba.

Skupina tzv. poriadkovú fázu I uzatvára:
Takto aktualizovaný a reštrukturalizovaný štatút by nepredstavoval zásadnejší posun v kompetenciách. Predpokladáme preto, že na jeho prijatie by sa našla potrebná podpora, a skôr je otázne, či je to technicky potrebné. Pre pokračovanie do ďalšej fázy by postačovalo jeho schválenie ako pracovnej verzie nového štatútu väčšinou zastupiteľstva tak, aby sa ukotvilo jeho znenie aj pre mestské časti. Zmeny, ktoré je možné predpokladať, budú mať vplyv na dnes platné VZN a schválenie takéhoto „polotovaru“ by prinieslo len zbytočný zmätok.

Veľmi zvláštne, ak sa pracovnou verziou má niečo ukotviť - právne ustáliť, niekto z(a)viazať. Má niečo kratšiu životnosť ako pracovná verzia právneho predpisu? Strana textu o práci na premene štatútu, ktorý by bol nielen "polotovarom", ale by priniesol pridanú hodnotu - „zbytočný zmätok“!

V časti 3.4 Fáza II: Mapovanie chýbajúcich úloh samosprávy skupina píše o neupravených úlohách. Podľa skupiny:
„Problém v správnej rovine spočíva predovšetkým v tom, že ak úloha nemá jasné vyjadrenie v štatúte, správne a samosprávne orgány ju spravidla nemajú obsiahnutú v organizačných poriadkoch, a teda ani v pracovných náplniach jednotlivých úsekov. Taktiež nie je zrejmé finančné zabezpečenie týchto úloh.“

Nepoznám všetky rozpočty, ale na základe mnohoročných skúseností pochybujem, že pre každú úlohu uvedenú v organizačných poriadkoch možno v rozpočte identifikovať jednoznačné finančné zabezpečenie - samostatne kvantifikované výdavky. S takým spôsobom rozpočtovania nepočíta ani metodika zostavovania rozpočtu podľa ekonomickej klasifikácie, ani podľa programovej štruktúry, kde najnižšia úroveň prvok sa nestotožňuje s úlohou podľa aktov vnútorného riadenia.

Skupina pokračuje:
„V tejto fáze preto navrhujeme nasledovný postup:
    analyzovať chýbajúcu službu alebo oblasť ešte pred zaradením do štatútu z pohľadu funkčnej charakteristiky,
              následne navrhnúť spôsob jej zapracovania do pracovnej verzie štatútu,
              jej návrh zaradiť do pracovnej verzie štatútu.

Analyzovať službu / oblasť z pohľadu funkčnej charakteristiky je dôležité. Je otázne či aj správne, resp. zmysluplné, ak sa to má diať na účely „zapracovania / zaradenia do pracovnej verzie štatútu, ktorá (podľa skupiny) by priniesla zbytočný zmätok“.

Úplne neočakávane, súčasťou zmeny štatútu má byť aj Fáza IV: Presadzovanie zmien v zákonoch. Podľa skupiny:
„Hlavné mesto štátu by malo mať v systéme verejnej moci osobitné postavenie. Priestor vytvorený v rámci tretej fázy by nemal byť obmedzený len na zmeny úloh v štatúte. Bratislava by mala dostať možnosť predložiť a cez ministerstvá, vládu a parlament aj presadzovať zmeny v zákonoch, ktoré sú pre jej činnosť potrebné. Miera úspechu návrhov, samozrejme, závisí od kvality argumentácie za zmenu, ako aj kvality a funkčnosti nového riešenia.“

Bratislava má osobitné postavanie práve tým, že ústava ju určuje za hlavné mesto so sídlom prezidenta, národnej rady a vlády Slovenskej republiky. Aké iné osobitné postavenie, navyše v systéme verejnej moci, si predstavuje skupina, ani nenaznačila. Systém verejnej moci je o deľbe úloh vrátane rozhodovania.

Text pôsobí, akoby Bratislave, jej predstaviteľom bolo zakázané ministerstvám, vláde či subjektom zastúpeným v národnej rade predkladať návrhy na prijímanie / úpravu legislatívy, ktorá sa týka hlavného mesta. Skupina píše o presadzovaní. Ako si to predstavuje, zostalo skryté.

Matúš Vallo využil jednu z podôb predloženia zmeny zákona, ale fakticky potvrdil využiteľnosť existujúceho princípu legislatívnej iniciatívy - poslanci NR SR podajú návrh zákona.

Ak by sa malo niečo zásadné zmeniť v legislatívnej iniciatíve, vyžadovalo by to zmenu Ústavy SR.

Podľa skupiny:
„... nová úloha samosprávy je úlohou Bratislavy, pokým sa prostredníctvom štatútu mesta nezverí do pôsobnosti mestských častí. Štatút je teda základným rázcestím pre každého, kto vie, že danú úlohu, verejnú politiku alebo službu vykonávajú obce a potrebuje vedieť, či v Bratislave ide o úlohu mesta alebo niektorej z jej sedemnástich mestských častí.“
„Štruktúra návrhu nového štatútu spočíva v nasledovných akčných krokoch:
    vnútornom štruktúrovaní jednotlivých oblastí výkonu správy na:
       oblasti zverené mestu alebo mestskej časti explicitne zákonom (napr. kompetencie v oblasti nakladania s odpadom, mestskej hromadnej dopravy, školských zariadení, osvetlenia, správy ciest sú kompetenčne rozdelené zákonom o Bratislave)

Ako to teda je? Niektoré úlohy sú úlohami mestských častí na základe zákona, alebo všetky úlohy mestských častí sú ich úlohami až po schválení náležitej úpravy štatútu? Jednoznačnú odpoveď dávajú zákony. Pôsobnosti mestskej časti existujú a existovali by aj bez úpravy v štatúte!

Štatút hlavného mesta predpokladá a vyžaduje zákon o Bratislave na podrobnejšie rozdelenie úloh a pôsobností samosprávy medzi mesto a jeho časti. Podľa mňa, ak je zákonom dané rozdelenie úloh a pôsobností, niet viac čo podrobnejšie rozdeliť. Rovnako, niet čo upraviť v postavení a činnosti, lebo tie sú obsahom zákona, ktorý zveruje úlohu buď do pôsobnosti mesta, alebo jeho časti.

Podľa skupiny návrh nového štatútu by pokračoval vo:
vypustení ustanovení, ktoré sú prekopírované zo zákonov (nová elektronická zbierka zákonov Slov-lex umožňuje vytvárať odkazy na konkrétne ustanovenia príslušných zákonov, priestor v štatúte tak môže byť, a podľa zákona o Bratislave aj má byť, využitý na konkretizáciu samosprávnych úloh v podmienkach Bratislavy)“

Ak tomu dobre rozumiem, vypustili by sa všetky oblasti zverené mestu alebo mestskej časti explicitne zákonom. Napr. kompetencie v oblasti nakladania s odpadom, mestskej hromadnej dopravy, školských zariadení, osvetlenia, správy ciest. Koľko by toho zostalo okrem odkazov? Občan by „pri poskladaní si informácie, kto a v akom režime vie odpovedať na jeho otázky“ už nebol odkázaný naďalej sám na seba?

Ak sa tvrdí, že nová úloha samosprávy je úlohou Bratislavy, pokým sa prostredníctvom štatútu mesta nezverí do pôsobnosti mestských častí“, potom by som očakával racionalitu návrhu v podobe, že štatút bude obsahovať iba úlohy, ktoré sa ním zverujú do pôsobnosti mestskej časti, a úpravu (sú)činnosti orgánov mesta na zabezpečení takých pôsobností. Rovnako, úpravu (sú)činnosti mestských častí na zabezpečení úloh v pôsobnosti orgánov mesta. Rozdelenie pôsobnosti medzi orgánmi mesta je upravené zákonom.

Podľa skupiny:
„Pravidlá zriaďovania stálych a dočasných orgánov mestského zastupiteľstva a miestnych zastupiteľstiev, aj náplň ich práce sa určujú podľa zákona o hlavnom meste SR Bratislave v štatúte.“

Podľa § 7b ods. 2 písm. b) bod 2 zák. o hl. meste SR:
Štatút obsahuje najmä podrobnú úpravu samosprávy Bratislavy a jej mestských častí, najmä pravidlá zriaďovania stálych a dočasných orgánov mestského zastupiteľstva a miestnych zastupiteľstiev a určovanie náplne ich práce.

Snáď netreba špecializované štúdium, aby sa vnímal rozdiel medzi naplň ich práce sa určuje v štatúte“ a „štatút obsahuje určovanie náplne ich práce“.

Podľa skupiny:
Štatútom sa teda môže upraviť spôsob výberu členov komisií aj to, aby mesto, resp. mestská časť bola limitovaná podielom poslancov a „neposlancov“ v komisiách.“

Nech som sa snažil ako som vedel, nezistil som, na základe ktorej úpravy v § 7b skupina dospela k takému záveru. Ako protiklad k ich tvrdeniu uvádzam citáciu dvoch úprav v zák. o hl. meste.

Podľa § 6 ods. 3:
Mestské zastupiteľstvo zriaďuje podľa potreby, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon, ďalšie svoje stále alebo dočasné výkonné, kontrolné a poradné orgány a určuje im náplň práce.

Podľa § 7 ods. 3:
Miestne zastupiteľstvo zriaďuje podľa potreby, alebo ak to ustanovuje štatút, ďalšie svoje stále alebo dočasné výkonné, kontrolné a poradné orgány a určuje im náplň práce.
Ak je právo zriadiť podľa potreby priznané zákonom, je ním priznané aj právo rozhodnúť o zložení.

Nie je to na stratu slobody, ale strata dôvery je (u mňa) aktuálna. Ak si skupina nedala pozor v takej elementárnej záležitosti akou je súlad s literou a duchom zákona, prestávam sa diviť, že dielo obsahuje ďalšie formulácie, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o hodnovernosti.

Na základe názvu som očakával, že kapitola bude vychádzať z teórie riadenia s úpravou podľa poznatkov z praxe. Očakával som, že sa v nej vážnejšie prejaví diferenciácia princípov koncentrácie a subsidiarity, napr. podrobnejším popisom kritérií pre posudzovanie efektívnosti plnenia úloh a pôsobností vrátane dostupnosti, ako aj v iných kapitolách zdôrazňovanej participácie verejnosti, ktorá je ich objektom, ale aj poskytovateľom zdrojov.

Vladimír Dulla
autor sa dlhodobo venuje komunálnej problematike

0 komentárov:

Zverejnenie komentára