Rendez 2012 - ukončenie sezóny

... 13. októbra 2012 v Železničnom múzeu Bratislava východ.

                                                                                                                                                      

Miro Ščibrany: Odpovede MÚ na požiadavky občanov - september 2012

zo stretnutia občanov s poslancami MZ MČ Rača v KS Žarnovická v pondelok 3. septembra 2012.

1) Vyriešiť neprimerane rýchlu a hlučnú jazdu áut na ulici Pri vinohradoch neďaleko križovatky s Púchovskou ulicou, napr. spomalovačmi alebo znížením max. povolenej rýchlosti.

Ulica Pri vinohradoch je v správe magistrátu hl. m. SR Bratislavy. Požiadavku sme posunuli na príslušné oddelenie magistrátu. Požiadame hliadky MsP, aby sa venovali v tomto úseku zvýšenej kontrole dodržiavaniu max. povolenej rýchlosti.

2) Zaistiť bezpečnosť chodcov prechádzajúcich cez Púchovskú ulicu lepším vyriešením odbočovania z Detvianskej ulice na Púchovskú ulicu.

Ulice Detvianska a Púchovská sú v správe magistrátu hl. m. SR Bratislavy. Požiadavku sme posunuli na príslušné oddelenie magistrátu. V meste predsa existuje viacero križovatiek, kde je autám umožňované odbočenie na zelenú a zároveň je na priechode pre chodcov zelená (s upozornením, že chodci na priechode majú zelenú). Toto je asi taká istá križovatka a budeme iniciovať, aby bola na svetelnej križovatke aj svetelná signalizácia (pozor chodci).

3) Zabezpečiť možnosť odbočenia zo Žitnej ulice na Hečkovu ulicu. Vzhľadom na novú výstavbu na ulici Kadnárova sa zvýšila premávka v „starej“ Rači smerujúca do novej výstavby, ktorú je potrebné presmerovať na Hečkovu ulicu.

Ulice Žitná a Hečkova sú v správe magistrátu hl. m. SR Bratislavy. Zákaz odbočovania vpravo zo Žitnej na Hečkovu ulicu bol odsúhlasený v dopravnej komisii magistrátu z dôvodu plynulosti cestnej premávky v ranných špičkách a preferencii MHD. Vodiči, ktorí chcú odbočiť na Kadnárovu ulicu, môžu tak urobiť na križovatke s Černockého ulicou. Požiadavku sme posunuli na príslušné oddelenie magistrátu, kde sa ňou budú zaoberať ich odborné útvary, ktoré majú na starosti dopravu a plynulosť cestnej premávky.

Ing. M. Klotton

4) Opraviť nerovnosti na ulici Výhonská, ktorá je zničená vzhľadom na častý prejazd nákladných vozidiel.

V súčasnosti prebiehajú opravy výtlkov na uliciach v našej správe. Oprava Výhonskej ulice bola vykonaná dňa 21.09.2012

Ing. M. Klotton

5) Požiadavka na magistrát: obnoviť vodorovné značenie (prechody pre chodcov) na území Rače (menovite bol spomenutý prechod pri „Troch zajacoch“).

Magistrát hl. m. SR Bratislava zabezpečuje vodorovné dopravné značenie v rámci celého mesta. Priechod pre chodcov pri „Troch zajacoch“ bol obnovený na jar v roku 2012. Postupne bude obnovené aj ostatné vodorovné dopravné značenie aj v našej MČ.

Ing. M. Klotton

6) Vybudovať chodník medzi Karpatským námestím a novou zástavbou Račany Bianco.

V súčasnosti prebiehajú opravy výtlkov na uliciach v našej správe. Vybudovanie je chodníka je zaradené do plánu na október 2012.

Ing. M. Klotton

7) Podľa informácií od p. Zemanovej, poslankyne BSK za MČ Rača a Vajnory, je v pláne letiska M. R. Štefánika zrušiť pristávaciu a vzletovú dráhu v smere na Ivánku pri Dunaji a vybudovať novú paralelnú dráhu smerom na Raču, takže by všetky lietadlá lietajúce z bratislavského letiska smerovali ponad Raču. Navyše sa predpokladá rozšírenie nákladnej leteckej prepravy, čo by znamenalo hlukovú záťaž MČ Rača aj v nočných hodinách. Občania žiadajú predstaviteľov MČ Rača o vstup do rokovaní s príslušnými zodpovednými orgánmi a osobami, príp. zamedziť tomuto projektu prostredníctvom územného plánu aj na úrovni BSK. Občania zároveň žiadajú zabezpečiť obmedzenie preletov ponad mestskú časť Bratislava - Rača.

V platnom územnom pláne hlavného mesta sú plochy a ochranné pásma vzletových dráh určené v záväznej časti územného plánu, ktoré nie je možné meniť. Momentálne je v procese spracovania a prerokovania nový územný plán regiónu – BSK, ktorého súčasťou je aj letecká doprava.

Obstarávateľom tohto územnoplánovacieho dokumentu je BSK. Rozsah plôch určených na rozvoj letiska je totožný so schváleným ÚP hlavného mesta v roku 2007. Vytvorenie územnej rezervy na rozvoj letiska neznamená, že sa ide stavať nová dráha. Na základe telefonického rozhovoru s pracovníkom Leteckého úradu SR bolo povedané, že to sú perspektívne zámery v horizonte 15 rokov, ale záleží aj na strategických rozhodnutiach štátu vo vzťahu k letisku Schwechat. V prípade, že by malo letisko konkrétne zámery, budú nasledovať procesy posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie EIA, SEA a následne bude mestská časť aj účastníkom územného konania. Akékoľvek zámery letiska by boli diskutované na komisii územného rozvoja a s občanmi Rače.

Ing. arch. I. Virsíková

8) Pani poslankyňa Zemanová žiada o zorganizovanie stretnutia s poslancami miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Rača za účasti starostu mestskej časti ohľadom dôležitých návrhov riešenia dopravnej situácie s vplyvom na mestskú časť (mimoúrovňová križovatka pri AB Kozmetika, obchvat popod Malé Karpaty...)

Ak poslanci MZ MČ Bratislava – Rača budú mať záujem o stretnutie, bude stretnutie zorganizované v najbližšom možnom termíne. V prípade, ak má pani poslankyňa záujem o stretnutie so starostom MČ BA – Rača, môže si dohodnúť termín v kancelárii starostu.

Kancelária starostu

9) Obmedziť prístup psov do parku pri bývalom kine Nádej, napr. osadením zákazovej tabule alebo zvýšením dozoru polície.

Pri vstupe na detské ihrisko pred bývalým kinom Nádej z hornej aj dolnej strany vyznačíme v najbližších dňoch na chodník nápis „Zákaz vstupu so psom“.

Ing. B. Gašpierik

10) Vyvinúť úsilie o prinavrátenie bývalého kina Nádej z vlastníctva magistrátu do vlastníctva mestskej časti (požiadavka sa týkala zmeny právneho vlastníctva, nie vypovedania nájomnej zmluvy), aby sa zabránilo prípadnému predaju tohto majetku.

Obavy z prípadného predaja nie sú na mieste, práve naopak, to, že bol objekt bývalého kina Nádej „len“ v správe mestskej časti ho zachránilo pred jeho odpredajom, nakoľko bývalé vedenie predložilo v predchádzajúcom volebnom období návrh na jeho odpredaj a vtedajšie miestne zastupiteľstvo ho odsúhlasilo. Tomu, že objekt nebol napokon odpredaný zabránilo len to, že na jeho odpredaj bol potrebný súhlas primátora, ktorý však s jeho odpredajom nesúhlasil.
Riešenie majetkových vzťahov nie je krátkodobá záležitosť a vyžaduje si súčinnosť aj iných subjektov. Vedenie MČ kontinuálne vyvíja iniciatívu na usporadúvanie majetkových vzťahov aj s hlavným mestom, aj napr. s obvodným úradom. V nedávnej minulosti boli do majetku MČ z hlavného mesta prevedené budovy a pozemky všetkých základných a materských škôl a budovy, ktoré bezprostredne súvisia s výkonom samosprávnych funkcií.

11) Preveriť majetkový stav Družstevného domu Račan vzhľadom na skutočnosť, že pri jeho výstavbe sa jednalo o spoločnú investíciu vtedajšieho JRD a MNV mestskej časti (obce) Rača.

Vami predostrený podnet si vyžaduje vyhľadanie, zhromaždenie a preverenie množstva archívnych a iných dokumentov, čo vyžaduje istý časový priestor a ľudské kapacity.

Družstevný dom je vo vlastníctve Villa Vino Rača, a.s. a DDR, s.r.o. od júla 2009.

Kancelária prednostky

12) Zverejňovať požiadavky občanov zo stretnutí s poslancami mestskej časti spolu s odpoveďami miestneho úradu, príp. s informáciou o stave riešenia týchto požiadaviek, na webovej stránke mestskej časti.

Už v súčasnosti je na webovej stránke možnosť klásť otázky týkajúce sa života mestskej časti a agendy miestneho úradu, a odpovede sú prístupné všetkým návštevníkom web stránky.

Kancelária prednostky

13) Zvýšiť informačnú úroveň Račianskeho výberu, predovšetkým s ohľadom na plánované zmeny územného plánu mesta a/alebo BSK, chystaných projektov, EIA a pod.

Obstarávateľom územného plánu hlavného mesta je magistrát, obstarávateľom ÚP regiónu je BSK, tieto samosprávne subjekty zabezpečujú verejnými vyhláškami prerokovanie UP aj s verejnosťou. Mestská časť ich informačne oznamuje na našej webovej stránke. Všetky investičné zámery a zmeny UP sú prerokovávané aj na komisii územného rozvoja, ktorých zápisy sú zverejňované na webovej stránke Rače

Ing. arch. I. Virsíková

14) Vybudovať cyklotrasu / cyklochodník medzi Račou a Krasňanmi.

Cyklotrasa z Krasňan do Rače je riešená v projekte Malokarpatsko-Šúrskej cyklomagistrály, riešenej Združením obcí JURAVA (Sv. Jur, Rača, Vajnory). Projekt so žiadosťou bol v rámci výzvy na predkladanie žiadostí o eurofondy predložený so žiadosťou o poskytnutie NFP (nenávratný finančný príspevok) na príslušné ministerstvo.

Ing. Š. Borovský

15) Odstrániť náletové dreviny pri „Pekle“ nad ulicami Víťazná a Albánska a opraviť schody z Púchovskej na Albánsku ulicu, ktoré sú už dlhší čas poškodené a ohrozujú bezpečnosť chodcov.

Uvedený podnet bol preverený na základe obhliadky pracovníkom oddelenia životného prostredia. Jedná sa o druh náletových inváznych drevín Pajaseňa žliazkatého (Ailanthus altissima), ktorých odstránenie je každoročne zaradené do plánu činností strediska čistoty a údržby verejnej zelene. Tento úkon sa vykonáva najmä v mimovegetačnom období a bude sa vykonávať aj tento rok – predpokladaný termín november 2012. Nakoľko sa jedná o veľmi „agresívny“ druh, jeho každoročnému opätovnému vyrastaniu v prasklinách sa dá ťažko zabrániť.

Ing. E. Lalinská

16) Osadiť dve lavičky na Karpatskom námestí 22 - 23.

Osadenie nových prvkov parkového mobiliáru (lavičiek) ako aj ich premiestňovanie alebo rušenie musí zohľadňovať väčšinový názor obyvateľov danej lokality. Takéto požiadavky obyvatelia bytového domu uplatňujú prostredníctvom svojho správcu bytového domu po prerokovaní na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca bytového domu predloží situačný nákres alebo jednoduchý plán požadovaného umiestnenia lavičiek a výpis (kópiu zápisnice) z prerokovania návrhu osadenia parkových lavičiek na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov na Karpatskom námestí 22, 23. Na základe takejto požiadavky overujeme vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom majú byť lavičky umiestnené a ak pozemok je obecný, požiadavkám vyhovieme.

Ing. E. Lalinská

Uvedené odpovede zaslala prednostka MÚ MČ Bratislava - Rača Ing. Jana Pešková v piatok 28. septembra 2012 všetkým záujemcov, ktorí o to na stretnutí poslancov prejavili záujem.

Dobroslava Luknárová: Jesenne – gaštanovo

Ráno hmlisto, po deviatej slnko, k obedu vietor rozšantil popadané lístie po chodníkoch aj terase domu, prihnal skade-tade mrak a okolo štvrtej už kropí mesto dážď.
Aj sa schladilo, znevľúdnelo... veru, pravá jeseň. Čoraz farbistejšia, nestálejšia, vetristá. Pozametáš popadané lístie na chodníku, terase a ono je tam o chvíľu opäť.

Cup-cup-cup... pri každom závane vetra scupotajú na chodník gaštany – podaktoré ešte napoly oblečené v pichľavom pláštiku, iné bez neho. Dotvoria bizarnú výzdobu cestičky z dlaždíc – žlté listy lipy, hnedé lístky ešte s guľkami lipových semienok, sem tam aj poskrúcané gaštanové „paprčky“ a – pravda – už spomenuté gaštany. Ani nieto kde poriadne stúpiť.

Hľa, dievčatko s babkou nemajú problém. Zbierajú gaštany, vyzliekajú ich z pichľavého a plnia najkrajšími košíček. Dievčatko veselo šteboce, babka pritakáva. Jaj, jeden z gaštanov práve docupol na babkin chrbát, o chvíľu ďalší skoro na vnučkinu hlávku. Len tak-tak sa uhla. Smejú sa obidve, že ich strom „počastoval“. Alebo vietor – samopašník?

Nevšimla som si, kedy odišli. Ani kedy presne začalo pršať. Na dvore aj na ulici je mokro. Jesenne, nostalgicky. Popadané listy sa kúpu v mlákach dažďovej vody, šuštia pneumatiky uháňajúcich áut, ľudia sa náhlia domov. Aj mňa čaká rovnaká cesta.

Vyhýbam sa gaštanom, popadaným na mestskom chodníku. Najradšej by som ich všetky pozbierala - ľúto mi je ich krásy aj úžitku. Kedysi dávno sme ich zbierali a nosili do školy. Dokonca bola súťaž medzi triedami... plné vrecia putovali do zberní... Kto ich zbiera teraz? Alebo ich už netreba?

Doma hľadám na svojom blogu dávnejšie veršíky. Dvíham veko pomyselného klavíra a prenechávam jesennú náladu tónom. Dajú sa počuť?          

Gaštanové pastorále

Cupocú gaštany,

keď vietor zafúka,

kotúľajú sa preč

z mestského chodníka

Kotúľajú sa preč

do mäkuškej trávy

Lístie ich prikryje,

postieľku im spraví

A tak až do jari

čušia v suchom lístí -

V holých vetvách

starých stromov

vietor píska, sviští

Príde zima, sniežik padne

Dobre spinkať v tráve 

V starých stromoch

vietor hudie -

Gaštanové pastorále

Dušan Veselý: JURAVA Ako budú Račania prevezení

Poznáte projekt JURAVA? Nie? Tak by ste mali. Má to byť Malokarpatská-šúrska cyklomagistrála:

http://www.appril.com/Stavby/SK/BA/Malokarpatsko---Surska-cyklomagistrala---Jurava.aspx
http://raca.beta.wisible.sk/assets/zmluvy_2012/Zc117Jurava.pdf 

trasa:
http://www.svatyjur.sk/data/MediaLibrary/1156/Jurava-cykl-prehlad%20bez%20popisov%20vlastnictva.pdf

Objem investície podľa ťažko dostupných zdrojov: 916 828 EUR

.... podla inych zdrojov "len" 679 tisíc EUR. Som roky aktívny cyklista, a posledných 8 rokov výlučne na horskom bicykli (kvôli autám) a tak poznám v okruhu 40 km od Rače po svahoch a rovinách azda všetky možné dostupné poľné cesty, chodníky, aj neznačkové. Jedna z nich vedie aj po trase pripravovaného projektu JURAVA z Rače od viníc pri sídlisku Komisárky do Sv. Jura, stade späť popod dvojprúdovku a železnicu smerom do rezervácie Jurský Šúr, stade po ľavom brehu kanála až po cestu pre motorové vozidlá medzi Vajnorami a Čiernou Vodou, potom späť k Šúru a odbočka na uzavretú asfaltku - bývalú cestu do Vajnor z odbočky z dvojprúdovky Rača - Sv. Jur (prechod cez železnicu je dávno zrušený). Stadiaľ je možnosť sa dostať do Vajnor a pokračovať po približnách trasách pripravovaného projektu JURAVA. V mojej trase sa vrátime po slepej ceste smerom k železnici a nelegálne cez ňu prejdeme smerom späť do viníc. 

Tak nasadáme a tu je odbočka pri sídlisku Komisárky do viníc:

Prechádzame okolo konečnej eletričiek

Stadiaľ sa dostaneme na asfaltku, pre neskôr narodených - toto je stará cesta do Sv. Jura (kedysi Jur pri Bratislave)

Asfaltka nás opäť zavedie do viníc

Prechádzame popod VN vedenie (trasuje napr. Šúrsky rybník a Biely Kríž, v pozadí sa črtá Sv.Jur

Vchádzame do Sv. Jura

Nezabudnime si pozrieť centrum, ktoré je trochu mimo hlavnej cesty (sú tu možnosti nabrania síl z nenáročnej trasy)

*******************************************************************************

*******************************************************************************

Po prezretí si centra Sv. Jura a doplnení tekutín, resp. energie sa vrátime späť pred obec a ideme popod dvojprúdovku a železnicu

Pokračujeme po asfaltke,ktorá nas privedie na vstup do prírodnej rezervácie Jurský Šúr. Foto - pohľad na kanál

Môžeme sa poinformovať o prírodnej rezervácii

Pokračujeme pozdĺž kanála a prídeme k rybníku so stožiarmi (stožiare-vid vyššie)

Vychutnáme si ten kľud a ticho

Vrátime sa na našu trasu a pokračujeme na ľavej strane kanála (kanál tečie od Karpát). Napravo je mostík, cez ktorý budeme pokračovať nazad, až dosiahneme asfaltku medzi Vajnorami a Čiernou Vodou

Pohľad na smer skade sme prišli

Tu sa otočíme, pred nami je asfaltka medzi Vajnorami a Čiernou Vodou a je veľmi intenzívne využívaná. Nie je vhodná pre rodinu s deťmi.

Takže čelom vzad a pokračujeme

Pred nami je ten mostík, odbočíme vľavo (v pozadí sú známe stožiare VN)

Prechádzame po panelovej ceste

A vchádzame na asfaltku - slepú cestu, čo je využívaná korčuliarmi a mladými cyklistami (rodiny s deťmi). Toto je tá asfaltka - bývalá cesta do Vajnor z odbočky z dvojprúdovky Rača-Sv. Jur (prechod cez železnicu je dávno zrušený)

Teraz prejdeme cez železnicu. Je to nelegálne, takže tento článok nie je návod ako prechádzať cez železničnú trať. Tu ma napadá, čo vlastne robili zastupiteľstvá pred nejakými 10 rokmi, keď sa zrušil chránený prejazd pre autá cez trať. Zaspali? Hlavne zastupiteľstvo m.č. Vajnory!

Prekľučkujeme sa medzi rútiace sa autá do viníc

Pokračujeme smer Rača po našej trase JURAVA

Už vidno sídlisko Komisárky

A výlet ukončíme tam, kde sme ho začali

Prejdená trasa na mape

Záznam trasy podľa stránky garmin connect (trasa bola zaznamenaná GPS prístrojom Garmin)

 http://connect.garmin.com/activity/223313309.

Fotografie so súradnicami: https://picasaweb.google.com/111073956675422283453/JURAVA(vid Photo Locations vpravo od fotografie/í).  

Takže, takto sme sa presvedčili, sme už boli prevezení projektom JURAVA a celkom nás to nič nestálo. Chcel by som odpovede na mnoho otázok. Od predstaviteľov jednotlivých zastupiteľstiev: od m.č.Rača, m.č. Vajnory a od zastupiteľstva obce Svätý Jur: 

1. Čo sa získa vybudovaním cyklistickej cesty (Malokarpatská-šúrska cyklomagistrála) oproti súčasnému stavu? 
2. Aká nová pridaná hodnota bude čakať na cyklistov a cykloturistov na trase? 
3. Aké nové pracovné príležitosti uvedený projekt prinesie po vybudovaní? (infraštruktúra gastrozariadení) 
4. Očakáva sa spopularizovanie vinohradníckeho regiónu práve vybudovaním Malokarpatsko-šúrskej cyklomagistrály? Ak áno, akým očakávaným dosahom? 
5. Aká je očakávaná návratnosť celého projektu?

*************************************************************************************
Doplnenie 30.09.2012 ako je možné, že 37 km nových cyklistických trás v kraji BA bude stáť 3000,-€ a ďaleko kratšia trasa viac ako 20 násobok? vid článok z Bratislavských novín 18/2012

Dobroslava Luknárová: Keď jubiluje sídlisko

Krasňany – chcela by som vedieť, kto vymyslel a kto dal jednému z prvých sídlisk na území tzv. „veľkej Bratislavy“ tento názov.

Dal ho naozaj výstižne, lebo v Krasňanoch býva krásne. Hlavne na jar, keď rozkvitne sakurami celá Pekná cesta, alebo v jeseni, keď sa pestro vyfarbia koruny mnohých stromov po celej ploche sídliska. Pravda, stromy už zostarli a potrebovali by väčšiu opateru, prípadne dosádzanie nových drevín. Ale aj tak je celkový pohľad na sídlisko, topiace sa v zeleni, úžasný počas celého roka.

 Krasňany – v publikácii Rača od Jána Podoláka a kol. z roku 1989 sa dozvedám, že „vyrástli na pokraji Rače smerom k mestu v rokoch 1951-53. Vraj sa tu po prvý raz realizovala hromadná bytová výstavba systémom voľnej blokovej zástavby podľa jednotného typu obytného domu. Architektonicky pestrejšie bola potom budovaná ďalšia časť sídliska v priestoroch Peknej cesty, Cyprichovej a Kadnárovej ulice v rokoch 1955-1960. A v roku 1962 bolo odovzdaných do užívania ďalších 242 bytov na sídlisku Experimentálka.( str. 58 )

Na sídlisko sa prisťahovali väčšinou mladé rodiny, a to pomaly z celého Slovenska. Preto Krasňanom na dlhší čas prischol aj ľudový názov – plienková kolónia. Veľký počet maličkých Krasňančanov si vynútil výstavbu škôl aj predškolských zariadení (viď článok Krasňany a ich jubileum, uverejnený na blogu 10. júla t.r.) Riešiť sa musela aj doprava a preprava obyvateľstva. Už nestačili autobusy, a tak od roku 1965 bola až do Rače predĺžená trať električiek.

Krasňany – ich život bol spätý aj výstavbou významných podnikov – Kozmetika, Meopta, Geodézia..., neskôr s výstavbou alebo zriadením niekoľkých stredných škôl aj odborného učilišťa... pomaly, pomaličky sa rozširovala aj rozširuje obchodná sieť ... majú svoj štadión aj kúpalisko...

Sídlisko postupne prechádza rôznymi premenami - niečo z jeho života zaniká, niečo nové prichádza, mení sa aj jeho celková tvár. Našťastie si doteraz zachováva svoj pôvodný „bonus“

 - byť vzhľadným „zeleným“ sídliskom, kde je dostatok priestoru aj pre zeleň, kde sa majú deti kde hrať, seniori oddychovať, mamičky vozíkať deti v kočíkoch... kde sú strechy domov utopené v korunách vzrastlých stromov a na plochách trávnikov kvitnú púpavy a sedmokrásky.

Jubilantom – šesťdesiatnikom zvykneme blahoželať aspoň s kyticou kvetov. Keď má jubileum sídlisko, možno sa patrí zaželať mu obyvateľov, ktorí ho majú radi a zveľaďujú si ho, ale aj takú štátnu správu a poslancov, ktorí hľadia na jeho rozvoj a vedia ho aj zabezpečiť.

Teda, milé Krasňany – všetko najlepšie a dlhý život v ďalšom rozvoji a kráse!

Miro Ščibrany: O hračke menom Rača

Neveselá rozprávka pre Račanov (namiesto konca inzerát).

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna obec menom Rača. Bývala to obec ako hociktorá iná - až do doby, keď ju nevedno kto, nevedno kedy a nevedno prečo zaklial a hračku.

Pospolitý ľud zmenu ani nepostrehol, vedeli o nej len prísažní a richtári, no pod hrozbou straty úradu ju tajili. Tajomstvo nakoniec prezradil terajší richtár.

Stalo sa to takto.

Jedného dňa Niektorí Ľudia začali nabádať Račanov, aby richtára zvrhli z richtárskeho stolca, lebo že zle gazduje a že obec nechráni pred divými zvermi, ba že ich necháva loviť v obecnom košiari a čosi-kamsi, tresky-plesky. Richtár v hneve a v strachu o svoj úrad a dobrú povesť zahromžil:

„Niektorí Ľudia v Rači stále nevedia prežuť, že im Niekto zobral hračku menom Rača“

a jeho slová sa doniesli až do uší pospolitého ľudu.

Nuž nečudo, že sa richtár hneval tak, až sa mu jazyk pokĺzol a povedal čo nemal. Veď v časoch, keď sa zelená voda sypala a červený piesok lial, Niekto a Niektorí Ľudia boli kamarátmi na život a na smrť a vládla medzi nimi zhoda a mier. A odrazu toľká opovážlivosť!

Zhoda a mier trvali od čias, keď sa Niekto a Niektorí Ľudia zošikovali a zobrali hračku dovtedajšiemu richtárovi. A bolo by to takto zostalo až na veky amen, keby časom medzi kamarátov závisť nevniesla svár: kým Niektorí Ľudia sa s hračkou hrávali do sýtosti, Niekto ani toľko nie, čo by sa mu za necht vošlo. A tak sa niekdajší spojenci poharkali a rozkmotrili a z kamarátov na život a na smrť sa stali úhlavní nepriatelia.

Niektorí Ľudia sa tešili, že sa nemusia o hračku s Niekým deliť. Lenže sa prerátali, lebo Niekto nelenil, priam spod zeme vydupal dukáty, za ne si zadovážil trúbu Pamodaj Račan a začal z nej a dodnes neprestal chrliť na Niektorých Ľudí neslýchaný ryk, čo by aj múry Jericha zboril, a nevídaný oheň a síru, čo by ho do tla vypálili.

Ryk, oheň a síra zaúčinkovali i zazvonil zvonárovi zvonec a rozprávke bol (ako sa neskôr ukázalo len predbežný) koniec. Razom  sa Niekto z minoritného spoluvlastníka stal jediným vlastníkom hračky, kým Niektorí Ľudia, dovtedy majoritný spoluvlastník hračky, podstúpili potupnú (politickú) smrť.

Lenže (politická) smrť z časného prachu nosí svätožiaru a za nos vodí ťažné hoviadka. Niektorí Ľudia  sa z jej pazúrov vymanili tak ľahučko ako sa zo zovretia zeme vymaní junákom do nej až po deväť hrdiel zarazený drak a odušu začali o zakliatu hračku bojovať. No a keďže Niekto nechcel o hračku len tak mirnix-dirnix prísť, bojoval o ňu (vraj z lásky k Rači) o sto duší tiež.

Niekto a Niektorí Ľudia dodnes o hračku zápolia a budú zápoliť, až kým sa nenájde súci mládenec, čo zakliatu hračku premení zas na svojprávnu obec. Vďační Račania si ho akiste vyvolia za richtára, vyberú k nemu rovnako súcich prísažných a budú žiť šťastne, až kým... no čo ja viem dokedy, to už je iná rozprávka.

Namiesto konca inzerát:

Hľadá sa mládenec, čo hračku premení na svojprávnu obec!

Zn.: Urgentne!

Súvisiace články:

Starosta utrpel ďalšiu porážku
Martina Jónu tlačí do komisie MZ starosta
Asistent starostu Pilinského v komisii MZ?
Rosso s príchuťou cenzúry
Ivan Kmotrík vyvolal nevôľu a hnev obyvateľov Rače
Ďalší „salámový“ pokus Ivana Kmotríka

Starosta na KDH - KDH na starostu
Otvorená samospráva? V Rači úloha pre nového starostu!
Starosta (a) Miro Ščibrany

Media Rača s.r.o. - kreatívny zisk?

V Rači sa zbláznili nielen developeri

Hrubá čiara za ďalšou neslušnosťou KDH

Revitalizácia záhrady Obecného domu - štúdia 2012
Rekonštrukcia amfiteátra - projekt 2010

Voľnočasové a oddychové centrum - štúdia 2012

Kope Ing. arch. Virsíková za Raču?
Občania a poslanci - rovní a rovnejší?
Spravodaj Račan sa odbavuje na letáku ROA
Transparentný miestny úrad je dobrá vec, v Rači taký zatiaľ nemáme
Obloha nad Račou zhlučnie
MČ Rača prehrala súd o 45.276,67 €
Výdavky na administratívu MÚ Rača rastú
Nelichotivé 64. miesto MČ Rača
„Kam idú moje peniaze?“



Dobroslava Luknárová: Do babieho leta...

... slnko lúče vplieta - A potom sa nebadane ovíjajú kade-tade tenké lanká pavúčie...

September – ešte v nás doznieva horúčosť leta,

ale vietor v korunách stromov začína jesennú inventúru. Vyberá suché listy a posiela ich k našim nohám. Čoskoro ustelie pod stromami pestrofarebné koberce a ukryje do nich všetku pestrosť leta. Sadne na kraj jesenná hmla tak ako pred rokom, pred tromi...

Nič sa nedá zmeniť na zákonoch prírody.

Do babieho leta

slnko lúče vplieta -

A potom sa nebadane

ovíjajú kade-tade

tenké lanká pavúčie

Zbadáš iba

záblesk zlatý –

Objaví sa -

aj sa stratí

v beláskavej diaľave...

Pavučinky –

leta chvenie

Navráti sa ?

Nikto nevie –

Nikto ani netuší...

Iba jeseň -

tklivá pani

od rána sa

do hmly halí –

Do siva sa babuší...

Smutno, clivo na duši...

Cyril Sekerka: Spomienkové turnaje

Luboš Janega – Braňo Zápražný – 2012

Dva spomienkové mini futbalové turnaje, dva predčasne vyhasnuté mladé životy. Chlapci vždy plní úsmevu, dobrej nálady, vzácni parťáci, ktorí mali dar do partie viac dávať ako z nej brať. Ako veľmi vedia chýbať takéto ľudské typy v živote priateľov, koľko úsmevu a dobrej pohody zrazu citeľne chýba, ako zraňuje, že navždy odišli s nimi chvíle spoločných rozhovorov, možnosť spomínať na to krásne obdobie detstva, mladosti.

Chlapci, bolí to, veľmi to bolí, veľmi nám chýbate a budete nám chýbať, ale veľká partia Rendezácka vám úprimne na nebeský obláčik odkazuje:

„Pokiaľ budeme žiť a dýchať každý rok vám venujeme ‚Spomienkový deň‘, kde cez futbalový turnaj, fotografie plné zážitkov s parťáckym posedením v debatách o vás budeme vo svojich pamätiach a srdciach nosiť pohladenie spomienok, že tu niekto ŽIL, BOL a že má priateľov, ktorí na nich nikdy nezabudnú.“

Ľuboško Janega – Branko Zápražný,

s jedným okom plačúcim, druhým sa smejúcim pre VÁS parťácke ubezpečenie:

„Na budúci rok 2013 znovu vždy o takomto čase“

Vaši verní parťáci Rendezskí.

Cyril Sekerka

Spomienkový turnaj ĽUBOŠA JANEGU  – Finále

REAL RENDEZ 5 : 3 FC SANTOS

Najlepšia zostava:

Michalovič	Szabo
Peter Hlásny	Roman Cigánik

Najlepší hráč: Vlado Michalovič

Spomienkový turnaj BRAŇA ZÁPRAŽNÉHO – Finále

ATLETICO RENDEZ 10 : 7 ŠK ŠAJBY

Najlepšia zostava:

Jarábek	Schubert Rasťo
Blecha	Pechman

Najlepší hráč: Mojmír Jarábek

Organizátor turnajov: TJ Real Rendez – Sekerka Cyril, Schubert Miro