31. 3. 2013

Dušan Veselý: Obuvníkove deti chodia bosé

Tak a je to tu. Opäť sa potvrdilo staré známe o tom chodení na boso doma. Keď som na jeseň 2012 pripravoval starostlivo fotografie redaktorke Račianskeho výberu p. Šulákovej, netušil som, akú trpkú príchuť mi prinesie tá ich spolupráca po mojej 2 hodinovej starostlivej práci. 





Ako račiansky dobrovoľník som na požiadanie posielal podchvíľou fotografie p. Bednaričovi do Račan-a a k výročiu sídliska Krasňany ma oslovila p. Šuláková, či mám nejaké fotografie Krasňan. V podstate sme si odkonzultovali, aké fotografie potrebuje, odoslal som ich a do pár hodím som obdržal info, že moje fotografie nebudú použité, že majú inú voľbu.

Tento zážitok vo mne vzbudil presvedčenie, že je to určitý druh pomsty pravých Račanov za moje občianske vyjadrovanie na tomto blogu. A až do výmeny panáčikov na miestnom úrade nie som otvorený žiadnej spolupráci s miestnou časťou.

Koncom februára t. r. ma však oslovila prednostka obce Svätý Jur pani Fiamová. Že pozná nejaké infra fotografie z mtbiker.sk a má aj niečo konkrétne vybraté. Potrebovali riešiť plagát k hodom v apríli 2013. Tak sme sa po vzájomnej dohode dopracovali k výsledku a z tejto fotografie


vznikol plagát




30. 3. 2013

Požehnané veľkonočné sviatky

Výjav z Nového zákona namaľoval Jacob Lesan. 

29. 3. 2013

Milan Andráš: Kto pochybil pri vydaní územného rozhodnutia na Hagarovej ulici?

Zámer na výstavbu viacpodlažného domu na Hagarovej ulici medzi vežovými domami č. 17 a 19 sa objavil už v roku 2004. Stavebná komisia Miestneho zastupiteľstva toho času skonštatovala, že návrh do stabilizovaného územia prinesie neúmerné zaťaženie danej lokality, napriek oponovaniu investora, že on je vlastníkom pozemku a na svojom pozemku môže postaviť čo chce (pozemok získal v rámci nepochopiteľného prideľovania pozemkov v celých Krasňanoch v reštitučnom procese deväťdesiatych rokov minulého storočia). Vtedajší starosta RNDr. P. Bielik, CSc. rešpektoval rozhodnutie komisie a investičný zámer nepovolil.
Druhý pokus o výstavbu sa objavil v uplynulom volebnom období, kedy starosta Doc. MUDr. J. Zvonár, CSc. odvolajúc sa na Územný plán hl. mesta Bratislavy územné konanie povolil a územné rozhodnutie podpísal. Vynára sa tu otázka: Bolo územné rozhodnutie v súlade s Územným plánom hl. mesta Bratislavy? Som presvedčený, že nie a môj názor sa pokúsim oprieť o stanovisko Prof. Ing. arch. B. Kováča, PhD. – vedúceho Ústavu urbanizmu na Fakulte architektúry STU v Bratislave.
Priestor Hagarovej ulice je lemovaný z jednej strany tromi štvorpodlažnými doskovými bytovými domami a z druhej strany deviatimi šesťpodlažnými bodovými domami usporiadanými líniovo v pravidelnom rytme. V územnom pláne je toto územie klasifikované ako stabilizované s kódom „101“. Zámer osadiť do tohto stabilizovaného územia osempodlažný vežový bytový dom podľa už vydaného územného rozhodnutia mal vychádzať z platného Územného plánu hl. mesta Bratislava - z jeho grafickej a textovej časti.
Tabuľka v textovej časti Územného plánu charakterizujúca predmetné územie (str. 39), záväzná časť C (úplné znenie), udáva ako prevládajúci spôsob využitia územia „viacpodlažné bytové domy“. Zrejme o túto argumentáciu sa opieralo stanovisko pri vydávaní územného rozhodnutia. Avšak týmto prevládajúcim funkčným využitím je charakterizovaný iba súčasný stav stabilizovaného územia. Pre novú výstavbu stavebný zákon ukladá obciam aplikovať v zmysle § 11 ods. (5) písm. b) iba funkčné využitie plôch definovaných v tabuľke ako:
-         prípustné
-         obmedzené
-         zakázané

Už spomenutá tabuľka (str. 39) k územiu Hagarovej ulice (kód 101) uvádza v charakteristike „prípustné“ nasledovné:
V území je prípustné umiesťovať najmä:
-         stavby a zariadenia zabezpečujúce komplexnosť a obsluhu obytného územia v súlade s významom a potrebami územia, zariadenia občianskej vybavenosti predovšetkým vstavané do objektov bývania - zariadenia obchodu a služieb, verejného stravovania, zariadenia pre kultúru, školstvo, zariadenia pre zdravotníctvo a sociálnu pomoc,
-         zeleň líniovú a plošnú, zeleň pozemkov obytných budov,
-         vodné plochy ako súčasť parteru a plôch zelene,
-         zariadenia a vedenia technickej a dopravnej vybavenosti pre obsluhu územia.

V charakteristike „prípustné v obmedzenom rozsahu“:
V území je prípustné umiestňovať v obmedzenom rozsahu najmä:
-         bytové domy do 4 nadzemných podlaží, rodinné domy v doplnkovom rozsahu,
-         zariadenia občianskej vybavenosti lokálneho významu, pokiaľ nie sú súčasťou lokálnych centier,
-         zariadenia telovýchovy a voľného času, zariadenia sociálnej starostlivosti rozptýlené v území,
-         solitérne stavby občianskej vybavenosti slúžiace širšiemu územiu,
-         zariadenia drobných prevádzok služieb,
-         zariadenia na separovaný zber komunálnych odpadov miestneho významu vrátane komunálnych odpadov s obsahom škodlivín z domácností.

V charakteristike „zakázané – neprípustné“:
V území nie je prípustné umiestňovať najmä:
-         zariadenia s negatívnymi účinkami na stavby a zariadenia v ich okolí,
-         stavby občianskej vybavenosti areálového typu s vysokou koncentráciou návštevníkov a nárokov na obsluhu územia,
-         stavby na individuálnu rekreáciu,
-         areály priemyselných podnikov, zariadenia priemyselnej a poľnohospodárskej výroby,
-         skladové areály, distribučné centrá a logistické parky, stavebné dvory,
-         ČSPH s umyvárňou automobilov a plničkou plynu,
-         tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu,
-         zariadenia odpadového hospodárstva okrem prípustných v obmedzenom rozsahu,
-         stavby a zariadenia nesúvisiace s funkciou.

Podľa uvedenej tabuľky „C.2. Regulácia funkčného využitia plôch“ nie je medzi prípustným využitím uvedená možnosť umiestňovať viacpodlažné bytové domy. Tabuľka v obmedzenom rozsahu pripúšťa len bytové domy do 4 nadzemných podlaží v doplnkovom rozsahu. Z toho vyplýva, že umiestnenie viacpodlažného bytového domu v danej lokalite v zmysle uvedeného ustanovenia stavebného zákona nie je v súlade s územným plánom hl. mesta Bratislavy.

Ďalším argumentom proti územnému rozhodnutiu je narušenie stability územia v zmysle platného územného plánu hl. mesta. Navrhnutý osem podlažný bytový dom je situovaný do stabilizovaného obytného územia. Územný plán hl. mesta v znení po ZaD02 v záväznej textovej časti „C“ str. 28 stabilizované územie mesta charakterizuje ako územie, kde:

-         ponecháva súčasné funkčné využitie,
-         predpokladá takú mieru stavebných zásahov a novostavieb, ktoré svojou veľkosťou a funkčnou náplňou zásadne nemenia charakter areálu.

Podľa ÚPN „Merítkom a limitom pre novú výstavbu v stabilizovanom území je najmä charakteristický obraz a proporcie konkrétneho územia, ktoré je potrebné pri hodnotení novej výstavby akceptovať“. Súčasný charakter areálu Hagarovej ulice a stabilita jeho urbanistickej štruktúry sú založené na pravidelnom rytme 9-tich vežových domov. Výstavba novostavby podľa profesora Kováča prinesie negatívne narušenie tohto rytmu, čím sa zásadne zmení charakteristický obraz areálu a jeho proporcie.
Územný plán na str. 26 hrubým písmom podčiarkuje, že „ak nový návrh nerešpektuje charakteristické princípy ktoré reprezentujú súčasnú zástavbu a vnáša do zástavby neprijateľný kontrast resp. neúmerné zaťaženie pozemku, nie je možné takúto stavbu v stabilizovanom území umiestniť“. Je nespochybniteľné, že realizáciou uvedeného zámeru vznikne zásadné narušenie charakteristického princípu zástavby, vznikne neúmerný kontrast a aj neúmerné zaťaženie pozemku (viď obr.).


Medzi domami č. 17 a 19 zaniknú plochy zelene a parkovísk. Príchodom nových obyvateľov sa zaťaženie územia zvýši nárastom potrieb dynamickej a statickej dopravy. Uskutočnením zámeru investora sa znehodnotia parametre terajšieho obytného prostredia, čo sa prejaví aj v znížení ceny existujúcich bytov. Stavebným povolením stavby a následnou výstavbou vznikne precedens, že podobným spôsobom je možné zastavať každý medzipriestor v uvedenej rade bodových bytových domov.
Tieto vyššie uvedené rukolapné fakty by mal mať pán starosta na pamäti v procese stavebného konania a na základe nich nepodpísať stavebné povolenie.

Ing.arch. Milan Andráš, PhD.
poslanec MČ Bratislava Rača za Krasňany




Viera Sajková: Veľkonočný pozdrav

Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov.

Krížik na obrázku má snáď 100 rokov. Patril pani Amónovej, bývalej majiteľke nášho domu. Pamätám si z jej rozprávania, že si ho priniesla ešte v mladosti z púte. Ostal zabudnutý u nás v komore po sťahovaní vecí, keď zomrela v roku 1969.


Cyril Sekerka: Zhasli nám slniečka rendezské

Posmutneli a stíchli uličky, domy Rendezu, na začiatku roku 2013 nám navždy zhasli slniečka Rendezu a odišli nám na večný nebeský obláčik.
Prinášali medzi nás tak prepotrebný denný úsmev, povzbudenie vo chvíľach ťažkých, boli dobrými priateľmi, susedmi a celý svoj život neváhali venovať pre Rendez veľa svojich tvorivých síl, aby voňal, dýchal osviežujúcou zeleňou, bol skutočným domovom na Rendezi.
Ďakujeme a nikdy nezabudneme na Vás, vždy dobrá a láskavá pani FRANTIŠKA BUČÍKOVÁ, za vaše dlhoročné zveľaďovacie aktivity  vo vašej nádhernej kvetinovej predzáhradke pri 24-bytovke na Dopravnej ulici, ktorú budeme udržiavať poctivo naďalej. Vďaka za všetko dobré a obetavé patrí Tebe, KVETKA VAVRÍČKOVÁ, čo si prinášala ľuďom celý svoj život. Prejav úcty a vďaky patrí aj Tebe, KAROLKO ZÁPRAŽNÝ, slniečko zo Sklabinskej, ktorý si vždy tak veľmi dokázal povzbudzovať ľudí okolo seba, za tvoje aktivity v životnom prostredí,  aby Sklabinská žiarila čistotou a poriadkom. Vďaka patrí aj Tebe, MIRKO BÁNSKY, že si najmä v 60-tych rokoch 20. storočia prispieval nespočetnými činnosťami, aby ten Rendez pred vašou bytovkou  bol malou rozkvitnutou záhradou.
Zhasli nám teda vzácne ľudské slniečka rendezské,  ale v srdciach a pamätiach nás Rendezákov zostanete  stále, pokiaľ  budeme žiť a chodiť na tejto pozemskej púti.
S úctou spomínajúca a nezabúdajúca  rodina Rendezákov.

26. 3. 2013

Ludovic Gabrielli: Grinzing

Podoba čisto náhodná

V roku 1995 som bol pozvaný na návštevu ku kamarátke do Viedne. Povedala, že býva v malebnej časti Viedne menom Grinzing. Nevedel som nič o tejto časti, tak som zobral mapu do ruky a kolesá môjho auta mierili práve tam.



Keď som tam po menších komplikáciách dorazil (v tej dobe som nemal navigáciu), ostal som ako obarený. Kamarátka ma už čakala na ulici Himmelstrasse. Po vystúpení z auta mi hovorí: „To čumíš, čo? Ja som ti hovorila, že bývam vo Viedni a predsa som v mojej rodnej Rači“. Áno, hneď som si na jej slová spomenul, keď tam nasledovala svojho rakúskeho manžela. Tak som na ňu vybafol: „neklamala si, už keď som prichádzal bolo mi to tu nejaké povedome. Ako keby som tu už bol“.....no ale nebol.
Tá podoba bola fascinujúca. Je to mesto?... Je. Je to mestská štvrť?... Je. Leží priamo pod horami?... Leží. Sú tam vinice?... Sú. A tie domčeky a kostolík... veľmi, ale veľmi podobné ako v mojej krásnej Rači. No a keď som zbadal cingajúcu električku..., už som len čakal, že sa ma niekto opýta po račansky: „Reku keho tu hledáš?“ Proste úžas.
Bol som už dosť hladný a smädný, tak mi dobre padlo pozvanie na obed. Kamarátka povedala, že sa tu práve koná Heuriger. Netušil som, čo to znamená, ale nevypytoval som sa, utekal som sa ku nej poľudštiť a mohli sme vyraziť. Už po pár krokoch od domu som zistil, že ide o niečo podobné nášmu vinobraniu.
Na toto ich vinobranie, ktoré trvá 2 až 3 týždne počas zberu hrozna, chodí veľa Viedenčanov a turistov. Ale je na rozdiel od toho nášho také pokojnejšie, pomalšie, proste menej živelné. Zapadli sme do ich už roky obľúbeného dvora, kde som si dobre pochutnal na prevažne studenej kuchyni a dobrom domácom burčiaku a vínku. Priznám sa, že mi najviac chutila ich špecialitka Liptauer (je to taká pikantná pomazánka z ovčieho syra).
V príjemnej atmosfére vinárskej slávnosti sme pokračovali v porovnávaní Rače a Grinzingu. Pekne postupne od histórie po súčasnosť. Je až neuveriteľné, ako veľmi sú si podobné tieto teraz už mestské časti, predtým dedinky. Tak ako u nás, aj tam sa vybláznili Turci, zhorela polovica dediny a aj mor tam pochoval veľký počet obyvateľov.
S tamojším vinárom sme rozoberali situáciu ohľadom vinárstva. Priznal, že v posledných rokoch začali pôvodné vinárske rodiny upúšťať od produkcie. Mladým sa už moc do tohto krásneho „kšeftu“ nechce. Ale Viedeň je pyšná a hrdá na svoju krásnu zelenú štvrť a preto sa mobilizujú a za pomoci všetkých (mestských aj miestnych) orgánov sa dohodli na stabilizácii a finančnej podpore pre vinohradníkov. Najviac sa už roky činia poslanci za Stranu Reformovaných Zelených. Na margo týchto skutočností sa zatiaľ nič nemení na tom, že sa hrdia tým, ako obhospodarujú až 90% viedenských viníc.
Tamojší gazda (vinárnik) Raču pozná a pýtal sa: „A ako u vás, čo nové?“ Nuž v tej dobe som mal jasnú odpoveď. Po starom. Pokiaľ viem, réve a vínku sa darí, vinobrania sú, síce len jednovíkendové a raz ročne, ale o to intenzívnejšie. Len som si na náš účet dovolil takú poznámočku a povzdych. Keď ešte popracujeme na čistote, obnove nejakých tých fasád a chodníkov, tak Grinzing a Rača budú fakt jak súrodenci dvojičky.
A tu by som sa chcel pozastaviť.

Nepoučiteľne nepoučiteľní

Teraz, po bezmála 20-tich rokoch, môžeme znova porovnávať. No už bohužiaľ neporovnateľné. Zatiaľ čo Grinzing zostal svojim charakterom krásnej vinohradníckej štvrti Viedne nedotknutý, z Rače sa pričinením bezcharakterných ľudí stal pravý opak.
Odhliadnuc od „kozmetických“ nedostatkov ako je špina, nevľúdne zastávky MHD, stále poničené zábradlia, nelegálne skládky,... atď., sú tu oveľa závažnejšie skutočnosti. A to postupná úplná zmena charakteru Rače. Pretože stavebno-developeske zásahy (nedávno minulé, terajšie a ešte aj určite budúce) pretransformujú Raču na dezintegrálne a ničím výnimočné čudo. Preto pripisovať a nazývať Raču rázovitou vinohradníckou štvrťou Bratislavy, bude prinajmenšom scestné. Teda ak to nebude myslené v kontexte historickom.
A preto, slovo developer mi doslova dvíha adrenalín (no asi nielen mne), dokonca to považujem za nadávku. Pritom developer by nemal byť a vlastne ani nie je nič zlé. Ale na Slovensku to za tých pár rokov tzv. stavebného búmu naša „vrchnosť“ dokázala. U mnohých ľudí toto slovíčko developer umocňuje doslova zdesenie. Ako je to možné? Pomôžem si rovnicou o „činiteľoch“:


SKUPINKA NENAŽRANÝCH PODNIKAVCOV + SKUPINKA CHAMTIVÝCH POSLANECKÝCH PARAZITOV NA MESTSKEJ A MIESTNEJ SPRÁVE = DEVELOPER NA SLOVENSKÝ SPÔSOB.



A túto rovnicu samozrejme zastrešuje tá naša vrcholová politika. Potom to tu tak aj vyzerá!!!

Nebudem sa tu rozpisovať o politických aktivitách a tlakoch na samosprávy zo strany developerov.

Som Račan a tak sa pozerám na Raču z tohto pohľadu. Viem a vidím na príklade Grinzingu, že sa to dá. Nezničiť rodokmeň a podstatu Rače, s ktorou sa „narodila“. A výhovorky kompetentných typu, že sa s tým už nedá nič urobiť, sú a ostanú výhovorkami.





Ludovic Jean Vojtech Gabrielli




23. 3. 2013

Gabriela Wenzlová: Nájomníci

Dedinka, v ktorej som sa narodila, leží pod Malými Karpatmi. Je to moja milá Rača. Zrodila sa väčšinou z malých domčekov. Niekoľko väčších domov si postavili zámožnejší roľníci, sedliaci, vinohradníci. Niektorí vlastnili aj dva domy, ktoré potom prenajímali.
My sme boli nemajetní ako väčšina obyvateľov. Tiež sme bývali pod hlavnou hradskou v podnájme. Domček bol malý, ale útulný, prežili sme v ňom detstvo veselé a milé. Bolo nás 5 detí. Mama pracovala v Tabakovej továrni. Bola to zlá doba. Otec nemal stálu prácu a aby uživil rodinu, išiel pracovať k vinohradníkom do vinohradov alebo sedliakom na role a podobne. Otcovi sa podarilo nájsť si stálu prácu na železnici. Poskytli mu aj služobný byt, čomu sme sa veľmi potešili. Tak sme sa odsťahovali na Rendez, školu sme vychodili v Rači. Roky utekali, my sme dospeli a odišli z domu. Rodičia zostali sami. Dostavil sa aj dôchodkový vek a rodičia sa museli zo služobného bytu vysťahovať. Zhodou náhod sa otec dozvedel, že sa uvoľnil domček, v ktorom už raz bývali, kým odišli na Rendez. Veľmi sa potešili. Osobne sa informovali u majiteľa (im dobre známeho). Vyšiel im v ústrety a byt – domček im znovu prenajal. Snáď to niekedy aj oľutovali. Po čase sa majiteľ zmenil. Domnievali sa, akoby ich už nechcel. Robil im rôzne prieky. Mal postavený veľký dom (štvorec) so záhradou. Bola to ich veľká parcela. Dvor prehradil veľkými balvanmi kameňov, čo narušilo celkový vzhľad na bývanie. Pozdĺž domčeka boli zasadené štyri stromy sliviek, oberať ich však mohli len oni. My deti sme tento zákaz nechceli rešpektovať. V domoch nebola zavedená voda, nosili sme ju v nádobách cez hlavnú hradskú z mestského vodovodu. Hoci otec vykopal kanál na prípojku, domáci nesúhlasil. Nečakane v jeden pekný deň prišiel k nám do bytu pán domáci a začal búrať naše štyri okná. Asi z dôvodu, aby sme nemali výhľad na jeho dom a do záhrady. Nespokojní a s hrôzou sme sa spýtali, čo to robí? S posmeškom odpovedal: „Budete bývať ako páni, budete mať aj kúpeľňu“. To už presahovalo všetky medze. Otec sa vybral s prosbou o pomoc na Obecný dom. Na ich príkaz musel domáci okná osadiť na pôvodné miesto.
Rodičia tam svoj život dožili aj zomreli. Tak isto aj domáci pán s manželkou. Malý domček zbúrali. Nám zostali len spomienky, milé aj nemilé.
Napriek tomu, čo bolo a nemalo byť medzi nami, vždy, keď idem okolo, v tú stranu sa obzriem.

22. 3. 2013

Račianske výtržnosti 1

             Tak sme si s Račanom chatovali, o čom je lepšie písať, či o dobrých skutkoch, či o zlobe. No čo sa dá napísať o dobrom skutku? Ako sa to stalo, komu to pomohlo a  pri troche šťastia o tom natočia film, ktorý bude iste stratový. Dobré skutky nás bavia len vtedy, ak sme ich priamym účastníkom, ale taká zloba...
            Nie nadarmo sa vraví: Najlepšia radosť je škodoradosť. A omladina sa navystrája jedna radosť! Alebo aj viac. Mládež a deti ešte nemajú vyvinutý zmysel pre zodpovednosť, teda aspoň v čase môjho detstva sa nám rozvíjala veľmi pomaly. Asi bola na to nad Račou malá ozónová diera. Nerobili  sme zlobu s cieľom niekomu ublížiť. Jednoducho to na nás tak prišlo a keď máš k tomu parťáka, v mojom prípade parťáčku, tak je dielo hotové:


Striptíz, strašidlá a Eva

Skončila som prvú triedu, keď sme sa nasťahovali na sídlisko do Rače. Pred domom sedávalo dievčisko, opálené ako cigánča, bez škrupulí v nohavičkách a jej hnedé oči sľubovali nevídanú fantáziu a s ňou spojené problémy...
A čo oči sľubovali, to Eva, zvaná Medula, splnila do bodky. Jeden z prvých uletených nápadov bol, že keď vyrastieme, zdrhneme do Francúzska, budeme bývať v Paríži a živiť sa budeme striptízom. Ja som dievčisku pritakala, teda, a následne sme nacvičovali ladné pohyby tanečníc z Moulin Rouge. Naše anorektické telíčka sa zmietali pri taktoch Boney M, čaptavo a s rozpakmi odhadzujúc vyťahané tričká a tepláky...
Pri pohľade na chýbajúce správne krivky sme tréningy odložili na čas neurčitý. Pochovaný naveky.
Ďalší zo skvelých nápadov bolo chodiť poobede do základky strašiť upratovačky. Tetušky s kýblikmi a šatkami na hlavách sa veľmi srdili na "nevychovaných parchantov", čo na nich spoza rohov chodieb vykrikovali hrozivé "Húúúú". Jedného dňa na nás urobili hromadný pohon a behali s metlami (k tomu obrazu sa radšej nevyjadrujem..) s cieľom vylátať nás a odvliecť k riaditeľke. V momente, keď nám hrozilo, že nás už-už chytia, Evu nenapadlo nič lepšie, ako vliezť do jednej zo skríň na chodbe. Privreli sme za sebou dvierka a nevedeli sme utíšiť svoje detské hihi a haha. Ako sme sa v skrini mleli a vrteli, labilná skriňa z drevotriesky s DKP sa prevrátila aj s obsahom rovno na dvere... Ocitli sme sa v pasci. Zlaté tety upratovačky nás oslobodili so slovami: "Chúďatká dievčatká, to ich sem určite zavreli tí parchanti... Odvtedy sme ich strašiť prestali...
Niekedy rozmýšľam, po kom tá moja omladina je. Teraz je to jasné...


Bicykle, motorky a Eva

Posadiť Evu na čokoľvek, čo ide rýchlejšie ako ona, je dosť nebezpečné...
Hore v Rači bol novinový stánok a ja som tak cupkala mamke kúpiť Slovenku, základnú literatúru žien tých čias. Cestou dolu kopcom ma zastavila Medula. S ohníčkami v očiach otázka: "Nechceš sa zviesť?" Tušila som, že to nebude obyčajná jazda. Šuchla som sa za ňu na bicykel a ona sa spustila, vyložiac si nohy hore na riadidlá, vietor nám svišťal okolo uší, cesty našťastie boli v tých rokoch prázdne. Odbočku samozrejme prešvihla, tak bolo na čase jazdu ukončiť. namierila si to rovno do dreveného plotu, popred ktorým namáhavo kráčala ženička s kabelami. Tá v hrôze tašky pustila a my sme precitli obe zavesené na plote za ruky. Pozriem vedľa, Eva visí, pýtam sa: "Si celá?" "Asi.." "Tak sa pustime", navrhla som a obe sme zoskočili, neporušené a v celku. Len o bicykli sa to povedať nedalo... čo už..
K pätnástim narodeninám dostala motorku. A čo by to bolo za kamarátku, keby ma nepozvala na jazdu. Načesali sme si po dva obrovské copy, na sebe tričenká a kraťasky a hor sa na jazdu smrti. "Keď pôjdeme okolo kasární, ty mávaj!", prikázala mi tentokrát. Tak som pri Vajnorských kasárňach mávala. Pre istotu oboma rukami. Eva pridala na plynovom pedáli, skúter si švihol a ja som si švihla tiež. Na zem. Eva upaľovala ďalej a ja som zostala sedieť na boľavom zadku. Vojaci sa mohli aj urehotať k smrti. Odvtedy už nemávam vojakom...


16. 3. 2013

Eva Polakovičová: Pletky tetky Betky

Ludé moji, co vám budem ríkat. Tuším sa celý svjet naruby obracá.

Kedysik byua Rača rádná dzedzina, kerá sa menovaua Račištorf. Dzedzina to byau bohatá vinohradnícká. V každém dvory chovaly slépky, sviňe, chudobňejší kozu, bohatší kravy a kone. Jag dzeci zme sa hrávaly na ulici, kerá byua ešče bes asfautu. Na hrackej, kerá byua jedziná vyasfautovaná, sa tancovauo na svadbách, ket ju mjely doma pri cesty. Mjely zme tu ochotnícké divaduo, spjevokol známý šelybárzde. Račanský fotbal, pingpong a ciklysci preslávily Račišdorf aj ve svjece. Račanskú frankofku piua aj Mária Terézia. O autách nebuo moc chirovat. 

Ešče v šedesátych rokoch sa v Rači mjely stavijat len rodzinné domy. A potom sa šecko zmjeniuo a začaly sa stavijat paneláky. Urobiua sa kanalyzácija, vyasfautovaly sa cesty a ludé začínaly mjet aj vjec aut a tag sa naše dzeci prestaly hrávat na ulici. Prestaly sa chovat zvírence. Doscehovaly sa ludé s ceuého Slovenska aj odinakát. A my Račidorfčané zme ostaly v menšiny. Na sídliščá uš chodzily ludé len spávat, lebo ceuí deň robily v mjesce, tam chodzily aj do opchodú, do kina, do dzivadua.

A zacaly sa aj povodňe. Pretým byly fšady jarki, kerýma voda odtékaua. S výstavbu potoky zakopaly pod zem do kanálú a ket byua vjetší voda, tag sa kanále ucpaly a voda tékua širinú. Šag aj neská ket je vječí déšč, tag nám vytopí pivnic. A to šecko proto, že sa stavijá šeligde bes ohledu. Kedysik nám voda donésua dole úrodnú zem z vinohradú, s kerú zme si zlahčovaly našu zem v záhradkách a zahmencách. Neská voda donese len buato.

A ty autá. Šag aby sa čovjek báu prendzít pres ulic. A ňegde neni sú ani chodníky. A ňegde sa ani nedajú urobit, jaké sú tam úske cesty. Jag na cestyčky (Podbrezovská ulica) alebo na prešovni (Lisovňa). A to scú další a další veliké paneláky stavijat a další a další autá budú pribúdat.

Šag z našej pokojnej dzedziny sa pomálučky stává jedna velykánska nocleháreň. A potrebuje tolko ludzí bývat, kolko sa sce v Rači panelákú postavit? Šag jag já vím, tag ešče neni sú prodané šecky byty, keré uš sú postavené. A kedby sa aj prodaly, unese Rača tolko áut? Šag uš fčil sú na hrackej zácpy preveliké.

Tag nevím, nescely by zme bývat na takém mísce, gde by zme sa cícily dobre a doma? Gde byzme nélen prespávaly, ale gde by zme poznaly svojich súsedú, gde by zme sa staraly aj o náš společný majetek, gde by zme poznaly svojeho richtára a šeckých posuancú, kerý by robily pro ludzí a né pro tých, kerí scú len friško nastavijat škatule, aby mjely friško ešče vjec?

Já vím, že sa to zastavit nedá, ale stavijajme s rozumem, nech sa nám tu dobre žije.

Vaša tetka Betka z dolního konca

15. 3. 2013

Miro Ščibrany: STOP paralelnej letovej dráhe letiska M. R. Štefánika

Chcete v budúcnosti zo vzdušného priestoru nad Račou, Krasňanmi, Rendezom a  Vajnormi počúvať mnohonásobne vyšší hluk z leteckej dopravy než dnes?

Ak nie, podajte, prosím, na Bratislavský samosprávny kraj pripomienku k návrhu nového územného plánu BSK, ktorý bude zastupiteľstvo BSK schvaľovať v júni 2013.

O čo sa vlastne jedná?
V skratke ide o toto:


Podrobnosti a odôvodnenie nájdete v hromadnej pripomienke.

Ako postupovať:

2.       Pridajte do podpisového hárka svoj podpis a získajte podpisy priateľov a známych.
3.       Hárky odovzdajte na adresách uvedených pod podpisovým hárkom.

Ďakujeme!






Súvisiace články:


14. 3. 2013

8-poschodový dom na Hagarovej

Na HAGAROVEJ ULICI, ktorú tvorí radová zástavba rovnakých šesťposchodových murovaných domov, postavených v roku 1961, a tvoria symetrickú, ucelenú, elegantnú a jedinečnú architektúru Krasňan, sa rozhodla jedna investičná spoločnosť zničiť naše unikátne spoločenstvo, vyrúbať stromy, zlikvidovať park a zničiť nám kvalitu života a zdravia.


Svojím absurdným stavebným zámerom chce vtesnať medzi dva šesťposchodové domy OSEMPOSCHODOVÝ DOMTROMI PODZEMNÝMI podlažiami. Vzdialenosť budov bude tak malá, že ľudia v starých domoch nedostanú dostatok slnka a čerstvého vzduchu denne, čo je základné právo každej živej bytosti. Deti, ktoré sa hrávajú medzi domami v parku, staré mamy, ktoré tu sedia na lavičkách, i mladí ľudia venčiaci svojich miláčikov, sa musia stiahnuť a odovzdať toto miesto investičnej spoločnosti, ktorá bez okolkov a bez súdneho rozumu ide šmahom ruky zlikvidovať aj to, čoho sa ani predošlý režim so svojou betónovou výstavbou nedotkol!
Chcú spíliť PÄŤDESIAT ROČNÉ STROMY, ktoré sme všetci spoločne sadili! ZABRAŤ PARKOVISKO, na ktorom teraz všetci spolu parkujeme! A postaviť pred naše okná BETÓNOVÉ MONŠTRUM! Je to nehorázny a zákony nerešpektujúci čin investora, ktorý týmto manifestuje svoju silu a drzosť.
TRI PODZEMNÉ POSCHODIA! To je 8000 m3 zeminy. To je 1500 Tatroviek! Doteraz krehká, ako taká, priechodnosť KADNÁROVEJ, HAGAROVEJ, ČERNOCKÉHO, HEČKOVEJ ulice a predovšetkým PEKNEJ CESTYRAČIANSKEJ, bude absolútne zdevastovaná! Hluk, neskutočná prašnosť, špina a totálne zničené cesty, to je len začiatok! Predstavte si, že ráno budú spolu s vami stáť na Peknej ceste tri či štyri Tatrovky, domiešavače s 23 tonami betónu! Predstavte si, že tieto nákladiaky budú denno-denne prechádzať popod Vaše okná, popred škôlky a školy s Vašimi deťmi, povedľa ihrísk s Vašimi batoľatami!
ĽUDIA, POVSTAŇME PROTI A POVEDZME SVOJ NÁZOR!
SPOJME SA a ZABRÁŇME spoločnými silami bezuzdnej svojvôli investičných spoločností! Spolu sme tvorili a tvoríme svoje Krasňany a máme právo na svoj PROTEST!
Spoločenstvo obyvateľov Hagarovej 17 a 19 sa už PÄŤ ROKOV zatiaľ úspešne BRÁNI a preto spojme opäť silu nášho slova a pomôžme zasadiť POSLEDNÝ ÚDER!
                 Plánovaná výstavba domu                     Ako to bude vyzerať pod zemou                     A čo tu máme teraz

PIATOK 15.3., v SOBOTU 16.3. a v NEDEĽU 17.3. budeme chodiť po Vašich domoch a stretávať sa s Vami.
NEDEĽU 17.3 SA STRETÁVAME18:00 pred obchodom COOP JEDNOTA a budeme Vám k dispozícii. Pýtajte sa, zaujímajte sa, POVEDZTE SVOJ NÁZOR! VYJADRITE PROTEST!
Budeme podpisovať petíciu, žiadosti o účasť na stavebnom konaní a podávať pripomienky.
VÁŠ HLAS JE VEĽMI DÔLEŽITÝ!        POMÔŽE ROZHODNÚŤ!        ROZHODNITE!
Viac informácií, podkladov, petičné hárky a žiadosti o účasť žiadajte na e-mailovej adrese:
hagarova1719@gmail.com
obyvateľ Hagarovej ulice




Petícia (na stiahnutie):


Vzory prihlásenia sa za účastníka konania (na stiahnutie):


13. 3. 2013

Viera Sajková: Po rokoch na chvíľku opäť v Pezinku

Nedávno sa mi naskytla príležitosť navštíviť Pezinok. Nakoľko som tu nejaký čas žila s rodičmi a v minulom roku i napísala niečo o našom živote v tomto mestečku v časti „Nový domov v Pezinku“, privítala som túto možnosť a pridala sa k manželovi na krátky výlet.
Milo ma prekvapila doprava. Z Rače snáď každých desať minút odchádzal autobus a v Pezinku sme boli o dvadsaťpäť minút.
Vždy sa mi srdiečko zachveje, keď sa vraciam na miesta, kde som žila. Tak tomu bolo i teraz. Počas cesty sa mi premietal v hlave film zo zážitkami z detstva. Zazvonilo mi v ušiach a precitla som, keď autobus odbočoval z hlavnej cesty od Bratislavy na bočnú a zbadala som budovu mojej prvej školy. Naša výstupná zastávka bola na námestí. S manželom sme sa dohodli, že najprv pôjdeme vybaviť povinnosti ktoré tu má a potom sa prejdeme mestečkom a ja mu ukážem dom v ktorom sme s rodičmi nejaký čas bývali a uchovala som si na to obdobie pekné spomienky.
Naposledy som tu bola v roku 2003 a išla okolo „nášho domu“, bol v  rekonštrukcii. Mladý muž, majiteľ ma tam našiel nazerať do dvora cez provizórnu bránu a podozrieval ma, neviem z čoho a nebolo mi to vtedy príjemné. Bola som teraz zvedavá, ako dom po rekonštrukcii vyzerá a prechádzkou sme ho onedlho aj našli.
Keby architekt nebol zachoval pôvodný vstupný portál s rokom 1671, ani by som ho nespoznala. Celý dom navýšil o jedno poschodie. Do našej bývalej spálne sa teraz vchádza z ulice a je tam predajňa tuším obuvi a na opačnej strane, kde bola predajňa mäsa, je  predajňa s textilným tovarom. Ukazovala som manželovi, kde sa nachádzali miestnosti nášho bytu aj dreváreň i ostatné, kde býval maliar Gusto Zabadal, našu záhradu. Miestni sa nás vypytovali, či niečo hľadáme.
Za vstupným portálom je zachovaný pôvodný krytý podchod aj s výbežkami, ako na kopulách v kostoloch. Najviac ma prekvapil dvor. Celý je prekrytý, trocha užší ako bol ten náš a z „nášho dvora“ je prestavaná elegantná pasáž, s kaviarničkami, oddychovými priestormi, detský kútik, čitáreň s východom do „našej kráľovskej záhrady“, z ktorej veru nič nezostalo iba schátralá čiastka záhradného kamenného múrika. Dnes v nej stoja dve vysoké poschodové bytovky. Prechádzala som sa po pasáži tam i späť a predstavovala si rodičov, brata i sesternicu Marku, ako sme žili na pôvodnom dvore.
Manžel ma pozval do kaviarničky v pasáži, no ja som bola tak zavalená nostalgiou spomienok, že som pozvanie nezvládla prijať. Snáď inokedy, veď je to z Rače na skok. Prechádzkou sme išli ku kostolu v ktorom krstili môjho brata, poprechádzali sa vôkol námestím. Na mieste meštianskych domov, kam sme chodili s rodičmi na návštevy stoja obchodné domy.
           


Dom a dvor na Kollárovej ul. č. 4, ako si ich pamätám z detstva, r. 1945


Veľa domov sme videli v rekonštrukcii. Je vidieť, že i v Pezinku usilovne pracujú na skrášľovaní svojho mesta, ako i u nás v Rači.

Fotografie od vchodu z ulice, január 2013


Chvíľku som i banovala za spomienkou, ako vyzeral „náš dom“ v povojnovom období v Pezinku a ako vyzerá dnes, no potom som si uvedomila, že aj my sme už trikrát robili generálku od r. 1964 na našom rodinnom dome v Rači a štvrtú, keď deti dorástli a chceli sme im umožniť bývanie pod spoločnou strechou s nami, no výhrady architekta ktoré platili pre našu miestnu časť sme vtedy museli striktne dodržať.

Fotografia z východu pasáže (z bývalej záhrady) smerom k ulici.
               
V januári na väčšie prechádzky nebolo vhodné počasie, tak sme sa dohodli s manželom až nám zdravie dožičí, niekedy v lete navštívime Pezinok, posedíme v kaviarničke a poprechádzame sa mestečkom. Dovtedy už budem určite zžitá so stavebnými zmenami a nepríde mi to tak zaťažko.

Verejné prerokovanie ÚPN R BSK

Dnes 13. marca 2013 o 17:00 hod. bude v rokovacej sále Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, Sabinovská ul. 16, Bratislava, verejné prerokovanie Územného plánu regiónu BSK (ÚPN R BSK).

Príprava nového územného plánu začala ešte v roku 2009. V tejto etape nám spracovateľ predkladá invariantný návrh nového územného plánu. Nie je to ľahká úloha, pretože veľa krokov muselo byť dopracovaných v zmysle vznesených pripomienok v celom procese.

Moje pripomienky smerujú k nedostatočnému hodnoteniu vplyvov na životné prostredie veľkých, najmä dopravných stavieb, nesplnenie požiadavky na spracovanie hlukovej mapy, zaradenie novej komunikácie prepojenie ciest II/502 s D1 v križovatke Triblavina medzi verejnoprospešné stavby a vyňatie územnej rezervy na tretiu vzletovú dráhu letiska zo záväznej časti.

Okrem toho budem požadovať preformulovanie textu ohľadom problematiky ropovodu cez Žitný ostrov, diaľnice D4 a podrobnejšie informácie z procesov EIA a SEA.

Anna Zemanova,
poslankyňa Z BSK
za volebný obvod Rača, Krasňany, Rendez, Vajnory






12. 3. 2013

Miro Ščibrany: Priority MČ Rača v ÚPN R BSK

Pripomínam, že zajtra 13. marca 2013 o 17:00 hod. bude v rokovacej sále Úradu BSK, Sabinovská ul. 16, Bratislava, verejné prerokovanie Územného plánu regiónu - Bratislavský samosprávny kraj (ÚPN R BSK).


Odporúčam prečítať si a pripomienkovať hlavne záväznú časť ÚPN R BSK, ktorá do života našej mestskej časti zasiahne v horizonte najbližšieho desaťročia najvýraznejšie.

Pre Raču, Rendez a Krasňany je strategický dôležité, aby ÚPN R BSK:

1.       nestanovil záväznú povinnosť vybudovať paralelnú letovú dráhu v smere Rača a Vajnory
2.       podporil predĺženie Galvaniho do oblasti Pekná cesta a prepojenie s Lamačom
3.       podporil preložku cesty II/502 s napojením na predĺženie Galvaniho v oblasti Pekná cesta
4.       podporil vybudovanie zberača H pre odvádzanie splaškových vôd z východnej časti mesta
5.       nastavil vysoký stupeň ochrany vinohradníctva a kvality bývania pred developermi


Verím, že na prerokovaní nebudú chýbať naši dvaja župní poslanci Anna Zemanová a Ján Zvonár, starosta a mestský poslanec Peter Pilinský, vedúca odd. výstavby a územného rozvoja Iveta Virsíková, poslanci MZ, a že na prerokovaní zaznie aj hlas občanov, ktorým nie je ľahostajné, čo sa v najbližších rokoch udeje s kvalitou života v priestore, v ktorom žijeme.

Dovidenia zajtra!