Vlastne máme od pána Boha šťastie!

Hundreme. Brýzgame na počasie, veľa prší alebo je sucho, dnes je zima alebo mi to horko ide na nervy, brýzgame a nie sme spokojní takmer denne. A tí profesionálnejší veční nasrdenci hádžu na nás svoju nespokojnosť už z rána. Možno sa im tak uľaví, netuším.

Niekedy aj ja frflem, hlavne na zimu, že by som pokojne mohla žiť v Afrike a krotiť levy. Lenže potom si spomeniem, ako som už koncom augusta znavená zo slnka, z tepla, letných sandálok a že by to chcelo zmenu. Napríklad sexi čižmičky. A zase naopak, po dlhej zime a spomínaných sexi čižmičiek, v ktorých sa bojím šoférovať, lebo sú až tak nebezpečné, netrpezlivo čakám na jar, keď nôžky vykuknú na svet spod sukienok v lodičkách a cítim sa ľahúčko, len tak vo svetríku, a v hypermarketoch sa vŕtam v kvetinách, muškátoch, vláčim domov celé balenia aj so zeminou s myšlienkou skrášliť si svet.

A teším sa, až to všetko bude bujnieť, rásť, kvitnúť a odkvitnuté lupene všetkého budú poletovať vôkol.

Vlastne máme od pána Boha šťastie, že sme sa narodili tu a nie medzi eskimákmi, večne zabalení a žužlajúci sušené ryby. Že sme sa narodili tu a nie na púšti, kde slnko spáli každý omylom zatúlaný kvietok. A že sme vo vnútrozemí a nemusíme sa triasť pred tsunami alebo nájazdmi rozbujarených turistov.

Máme obrovské šťastie, že vďaka rodnej hrude viem, čo je slnko, viem, čo je sneh, poznám listy zelené, ale aj žlté a červené. A vďaka počasiu viem, že aj v živote to tak chodí - po každej zime jar a leto príde, ale aj to, že zlaté slnko nežiari každý deň....

Krásne a voňavé slnečné dni praje Mata Hari...

Eduard Wenzl: Krásne, radostné a nezabudnuteľné stretnutia

Čas a roky rýchlo bežia, ako voda v Dunaji. Prešlo 9 rokov školskej dochádzky, čas dospievania, zamestnania sa u vinohradníkov, roľníkov a murárov. Dva roky vojenčiny, rok štúdia v kurze pre výpravcov vlakov a dispečerov. V týchto funkciách som pracoval až do roku 1987. U železnice a na vojenčine to bolo spolu 42 rokov. Za tieto roky som spolupracoval so stovkami ba až tisíckou ľudí z rôznych pracovísk, ich zmenami rušňových a vlakových čiat. Z Brna, Břeclavy, Komárna, Nových Zámkov, Leopoldova a Vrútok. V myšlienkach, ba aj vo sne si často spomínam, aké to boli ťažké, ale krásne dni a noci s ľuďmi v práci. Veľmi ma potešilo, keď som sa s nimi stretol už ako dôchodca. Koľko mien mi ešte zostalo v pamäti a ako som sa s nimi slovom, podaním ruky potešil, že ešte žijeme. V mojom veku je to už veľmi zriedka, kedy sa s nimi stretnem. S mnohými iba slovami rozlúčky pri ich pohrebe, keď sa dozviem kedy a kde sa s nimi môžem rozlúčiť.

Sú však aj krajšie a veselšie stretnutia, keď sa srdce rozbúši a oči zažiaria radosťou. Takéto potešenie som zažil, keď som bol pozvaný na posedenie pri mojich 85-tych narodeninách. Už nás bolo len pár, čo sme chodili spolu do jednej triedy. Každý rok na deň železničiarov sa stretávam s bývalými spolupracovníkmi na posedení.

Vlani 25.10. bolo posedenie k „Úcte k starším“. Milo nás prekvapila krojovaná skupina priateľov z Vajnor. Po ich vystúpení som sa rozprával s vedúcim tejto skupiny. Povedal som mu, s koľkými chlapcami z Vajnor som chodil do Rače do školy, u koľkých sedliakov vo Vajnoroch som pracoval vo vinohradoch. Do ich telocvične sme chodili na zábavy a maškarné plesy. Vedúci skupiny ma počúval a spýtal sa ma, ako si viem zapamätať toľko mien ľudí, ktoré si už ani on nepamätá (bol o dosť mladší ako ja). Keď som mu povedal že mám 85 rokov a preto o Vajnoroch toľko viem, povedal mi, že som na pol Vajnorák. Skupina sa vrátila naspäť, aby mi na mojich 85 rokov zahrala a ich ženy ma vyzvali do tanca. Bolo to pre mňa krásne a nezabudnuteľné stretnutie.

Eduard Wenzl

Dobroslava Luknárová: Keď kvitnú japonské čerešne

Priznám sa, obrázok som si požičala z internetovej ponuky. Možno aj niekto v našich Krasňanoch fotografuje tieto nádherné stromy? Lemujú časť Peknej cesty, sú roztrúsené aj vo viacerých zelených parčíkoch, ktorými Krasňany ešte stále oplývajú. Pravda, starnú, chudinky. Ale čo vie Jar o starnutí? Nevie, len urýchlene ponúka všetko zmeškané chladným počasím. Jeden deň nič a druhý – ani človek nevie, kam skôr pozrieť, ktorými kvetmi sa potešiť – púpavy, blyskáče, tulipány, burinky všetkého druhu, mandle, trnky, čerešne...

            Každý rok sa teším na dni, keď Krasňany zakvitnú a mrzí ma, že je to iba krátke obdobie. Lebo je to rozprávková krása – až neskutočná – bohato-rokoková.

            Prejde pár dní a z ružovej nádhery zostane iba torzo. Poprepletá sa pomedzi čoraz väčšie zelené listy a mizne, mizne, zmizne... Chodníky a tráva pod čerešňami budú ešte dlho opatrovať pozostatky ružového bohatstva, kým sa celkom nerozpadne, alebo kým ho nezhltne papuľa veľkokapacitného záhradníckeho vysávača...

            Pozerám každoročne po tých postupných premenách a v mysli sa mi zobúdzajú asociácie. Zvláštne, ako je mnoho javov vo svete, v našich životoch vnútorne poprepájaných ... alebo nie? Mne to vyšlo takto:

Japonské čerešne –

výpredaj ružových snov

Kučierky na vetvách –

Čo s toľkou nádherou ?

                        Plané padnú do trávy –

                        žiadna škoda – iba pád...

                        Sny mladosti do ružova?

                        Zabudnutý prstoklad ...

                                               Veľa, veľa jarnej krásy

                                               nesie túžba do leta –

                                               Hľa, dužnejú čerešničky

                                               poéziou života –

                                                                       Málo, málo jarnej krásy

                                                                       aj dobehne do leta –

                                                                       Tvrdnú kôstky v zrelých plodoch –

- - - realita života!

                                                                                              Roky, celé desaťročia

                                                                                              strom sa k jari vracia

                                                                                              Škoda, človek svoju jar

                                                                                              vo vrásočkách - stráca...

Čerešne – asociácia nadšenia aj tichej nostalgie – čoho je a kedy viac?

Gabriela Wenzlová: Milé stretnutia

Tohtoročná zima je zvláštna. Nie a nie odísť. Už je marec, padá sneh s dažďom a fúka studený vietor. Ten svojou silou vyvracia stromy, na cestách sa robia záveje. Pre zlú viditeľnosť sa zrážajú autá, rieky sa vylievajú z korýt, rúcajú sa podmáčané domy. Toto hrozné počasie si nepamätajú ani najstarší ľudia. Kto tie škody kedy poráta? Kedy na svete zavládne pokoj a pohoda?

Napriek všetkému zlému, náladu nám napravila pozvánka na slávnostné odovzdávanie Račianskeho srdca zaslúžilým, my ako hostia. Slávnosť sa konala v Nemeckom kultúrnom dome. Napriek zlému počasiu sála bola plná. Program bol zaujímavý, spestrený krátkym filmom zo života oceneného. Tiež milou piesňou. Slávnostný akt prebiehal dôstojne, potleskom pre odmenených. Po programe bolo malé občerstvenie, ktoré sme zapili pohárom chutného vína. Vtedy bol čas na zoznamovanie sa. S viacerými ľuďmi sme sa poznali z videnia, ale to nám nestačilo. Bola jedinečná príležitosť ich spoznať bližšie. Jedným z nich bol nápadne šedivý, pomerne mladý muž s malou briadkou. Tiež nás zaujímalo jeho nevšedné priezvisko. Kto to je? To nie je Račan, zhodli sme sa s manželom. V rozhovore nám prezradil, že do Rače sa priženil. Všimli sme si ho aj na zasadaní poslancov Rače. Slovo dalo slovo a zasypali sme ho otázkami. Ako sa volala vaša mamička za slobodna ? Kolárová. Nelka, vyhŕklo zo mňa. Je tridsiaty ročník? To ju musím poznať, chodili sme spolu do školy. V roku 1945 sme ukončili 9. ročník ZŠ v Rači. V triede nás bolo 47 dievčat. Chodili s nami aj dievčatá z Vajnor. Odvtedy sme sa nestretávali, hoci sme boli tak blízko. Verím, že sa skoro uvidíme. Ešte na jednu odpoveď som bola zvedavá. Koľko mala detí? Jedno, a to som ja, jej syn, odpovedal hrdo. Keď sme sa rozchádzali, mamičke sme poslali srdečný pozdrav.

Krásne dojmy nás hriali pri srdci. Vonku bola metelica, no my sme prišli šťastne domov s dobrou náladou. Tešili sme sa z nových poznaní.

Cyril Sekerka: Prechádzka ulicami školských spomienok po 50-tich rokoch

Generácia Rendezákov, ktorá chodila do pamätnej starej školy na Rendezi v roku 1954 ako žiaci prvej triedy, si dala vábivú pozvánku stretávky po 50-tich rokoch.
Reštaurácia Katka bolo to vyvolené miesto, kde sa 13. apríla 2013 odohrávali situácie jedinečného stretnutia ľudí, plné šťastných výkrikov, objatí, spoznávaní sa jeden druhého s radostnými konštatovaniami poznania, že to je vlastne ten spolužiak, s ktorým zažívali toľko komických príhod, huncútstiev a dobrodružstiev.

Veľké ovácie zažili od svojich bývalých žiakov ich nezabudnuteľní učitelia, kde na veľkú ľútosť pre zdravotné problémy nemohla prísť pani učiteľka Stehlíková, ale prišla pani učiteľka Lackovičová, vždy tak ľudsky láskavá, plná pochopenia, obdarená nekonečnou pedagogickou trpezlivosťou. Pán učiteľ Karafa, pedagóg telom a dušou, obdarený schopnosťou strhnúť a nadchnúť detskú dušu žiakov na športové aktivity, majúci zdravú autoritu bez lacnej popularity, pretože žiaci mu verili, že za jeho slovami vždy nasledovali reálne skutky. Bol idolom mnohých starších dievčat pre jeho výzor, výšku a vyšportovanú postavu, ale on to vedel vždy prijímať a nosiť s noblesou, prirodzenosťou aristokrata, ktorá vyžaruje z neho dodnes. Bolo obdivuhodné ako skvele, sviežo duševne a fyzicky vyzerali ich bývalí učitelia, ako sa vedia tešiť priazni a úcte svojich žiakov, kde vo vzrušených debatách sa vytiahli aj tajné pikošky, ktoré teraz vyvolávali salvy smiechu.

Prechádzky uličkami školských spomienok z roku 1954 boli jedinečné a neopakovateľné, kde bývalí jej žiaci na čiernobielych fotografiách vtedy plní bezstarostnosti a úsmevu sú dnes obrazne na prahu 70-tky.

Danka Školníková – Pulišová, Pepo Mrva, Peter Brveník, bývalí to žiaci prvej triedy z roku 1954, boli tí obetaví organizátori s mojim malým prispením, kde často ako detektívi vypátrali adresy všetkých spolužiakov a pozvali ich na stretávku, aby mohli spoločne zotrieť prach zaviateho času a umožnili im pospomínať na tie vzácne chvíle, ktoré až po rokoch zhodnotíme, že boli vlastne tými najkrajšími v našich životoch.

Cyril Sekerka

Stretnutie Luknárovcov v NKD 19. apríla 2013

Pozvánka na zaujímavé podujatie pri príležitosti stého výročia cesty Jozefa Luknára do Ameriky.

Miro Ščibrany: Starosta Rače dostal nápad

Obyvateľom Krasňan sa v územnom konaní v roku 2010 ani vynaložením veľkého úsilia nepodarilo zabrániť vydaniu územného rozhodnutia o výstavbe polyfunkčného bytového domu medzi bytovkami na Hagarovej 17 a 19. Potom bolo vyše dva roky ticho, aby sa prednedávnom problém na Hagarovu ulicu vrátil ako bumerang - v podobe žiadosti investora o stavebné povolenie. 

Obyvatelia Krasňan k žiadosti o stavebné povolenie spracovali vyše 20 vážnych pripomienok, v neuveriteľne krátkom čase zorganizovali petičnú akciu proti výstavbe a zozbierali stovky podpisov. Stavebný úrad v MČ Bratislava - Rača bude musieť v zákonnej lehote vo veci rozhodnúť.

Na neformálnom stretnutí s nespokojnými občanmi starosta Rače Peter Pilinský údajne petičiarom navrhol novú možnosť, ktorá by celý problém mohla pomôcť vyriešiť: „Poradil som im sformulovať novú petíciu a adresovať ju Hlavnému mestu Bratislava. Podobne ako v prípade Kráľovej hory nad Karlovou Vsou by v nej mali žiadať o výmenu pozemku na Hagarovej ulici za inú parcelu patriacu mestu nachádzajúcu sa v menej konfliktom území.“ (RV 4/2013).

Na predloženie tohto plánu občanom Krasňan starostovi stačili necelé tri roky, petíciou vyjadrená nespokojnosť obyvateľov Krasňan a Damoklov meč rozhodnutia vo veci žiadosti investora o stavebné povolenie.

Súvisiace články:

Nedajme si ničiť prostredie, v ktorom žijeme, absurdnými stavbami!

8-poschodový dom na Hagarovej

Sľuby bez hraníc, činy bez záruky?

Frešo s Pilinským na jednej lodi?

Starosta utrpel ďalšiu porážku

Martina Jónu tlačí do komisie MZ starosta

Asistent starostu Pilinského v komisii MZ?

Rosso s príchuťou cenzúry

Ivan Kmotrík vyvolal nevôľu a hnev obyvateľov Rače
Ďalší „salámový“ pokus Ivana Kmotríka

Stop nezmyselnej výstavbe a Kmotríkovmu projektu Račany Rosso

V Rači sa developeri zbláznili...

Starosta na KDH - KDH na starostu

Otvorená samospráva? V Rači úloha pre nového starostu!

Starosta (a) Miro Ščibrany

Media Rača s.r.o. - kreatívny zisk?

V Rači sa zbláznili nielen developeri

Hrubá čiara za ďalšou neslušnosťou KDH

Kope Ing. arch. Virsíková za Raču?

O hračke menom Rača

Občania a poslanci - rovní a rovnejší?

Spravodaj Račan sa odbavuje na letáku ROA

Transparentný miestny úrad je dobrá vec, v Rači taký zatiaľ nemáme

Obloha nad Račou zhlučnie

MČ Rača prehrala súd o 45.276,67 €

Výdavky na administratívu MÚ Rača rastú

Nelichotivé 64. miesto MČ Rača

„Kam idú moje peniaze?“

 

Dušan Veselý: List richtárovi 3

Čaranský príchod jari a príchod richtára 

Vážený pán oný, ... richtár! 


Srdečne vás všetci z horného aj dolného konca obce Čara pozdravujeme a prajeme do dalších aktivít ako je richtárčenie veľa pevných nervov s neprajníkmi. 

Konečne sa vytratil sneh a objavili ste sa vy, jar a nejaké problémy. 

Nám u štyroch králikov bolo otupno, lebo bez vás je tam nuda. Niektoré dni sme mali tak ťažké, že sme sa aj týždeň nedostali z krčmy domov pre haldy snehu. 

Pán richtár, chceli by sme byť informovaní, ako Čara zvládla boj so snehom. Povráva sa, že takto nebolo od vojny. A aj kočkár Šimon to vraví a ten si pamätá kadečo. 

Celkom sme boli radi, že sa žiadny sneh nikde neodhadzoval, pretože krčmárovi Alojzovi sa pokazila chladnička a my sme si museli dávať borovičku s ľadom. A keď nebolo dosť ľadu, pomohli haldy snehu.

Pán richtár, chceli by sme pestovať zeleninu. Chceli by sme, aby ste nám to schválili. Už je jar, tak nech nejakú vysadíme. Najlepšie takú, čo pôjde na odbyt raz-dva.

Hluchý Robert počul - a ten počuje veľmi dobre, že na vás zaútočili dvaja nepraví Čarania, teda ľaví. Pán richtár, my pevne veríme, že ste mali pravdu. Ale predsa len nám to nedá. Vraj to bolo naopak a vrieskal ste vy! Tak komu máme veriť?

P. S. Aby sme nezabudli. To prasa, čo pre vás chováme, sa prestalo holiť.

Cyril Sekerka: Magistrát žiadosti 2013

Cyril Sekerka, poslanec za Rendez (Východné) MČ Rača

Magistrát hl. mesta Bratislava

Referát cestného správneho orgánu

Ing. Hájková

Primaciálne námestie 1

Bratislava

Bratislava, 10.04.2013

Vec: ZÁKAZ PREJAZDU ŤAŽKEJ NÁKLADNEJ DOPRAVY s prvou fázou rozhodnutia ZÁKAZU VJAZDU nákladných vozidiel 22 ton cez časť Rendez (Východné) MČ Rača v pásme dĺžky od začiatku železničného priecestia Rača – Rendez – Šajby – Dopravná ul. – Paseky až po kruhový objazd Vajnory.

Opätovne žiadam o riešenie závažného negatívneho stavu dopravnej situácie v celej časti Rendezu (Východného) MČ Rača na hlavnej ceste II. triedy v pásme dĺžky od začiatku železničného priecestia Rača – Rendez – Šajby – Dopravná ul. – Paseky až po kruhový objazd Vajnory z dôvodov prejazdu nákladnej ťažkej dopravy, ktorá obyvateľom výrazne poškodzuje Kvalitu života najmä v úseku cesty Dopravná ulica v podobe otrasov domov, neprimeranej hladiny hluku, exhalátov, výfukových plynov, nadmernej prašnosti plus množstva dopravných situácii, kde pri priemere šírky cesty II. triedy 6,6 – 6,8 m sú často ohrozované životy, zdravie a osobný majetok ľudí. V roku 2008 som zaslal písomnou formou podrobný popis celkového negatívneho dopravného stavu v časti Rendez (Východné) MČ Rača do podateľne Magistrátu hl. mesta Bratislavy, kde v odpovedi uznali moje argumenty, fakty, stanovisko a sľúbili riešiť uvedenú dopravnú situáciu aj prejazdu ťažkej nákladnej dopravy, ale píše sa rok 2013 a k žiadnym reálnym riešeniam týchto dopravných problémov zablokovania prejazdu ťažkej nákladnej dopravy v prvej fáze rozhodnutia ZÁKAZU VJAZDU nákladným autám 22 t neboli na Rendezi (Východnom) MČ Rača zatiaľ realizované. Opäť zdôrazňujem, že na dlhom úseku hlavnej cesty II. triedy v časti Rendez Dopravná ulica č. 1- 49 – 20 sú oproti sebe pri ceste bytovky sídliska Starého Rendezu, kde sa prejavujú všetky uvedené škodlivé negatívne vplyvy ťažkej nákladnej dopravy t.j. otrasy domov, nadmerná hlučnosť keď auto prejde aj po malej nerovnosti po ceste či výtlku, exhaláty z výfukových plynov, nadmerná prašnosť, kde navyše Sklady Šajby expedujú 24 hodín bez prestávky, kedy aj v noci rušia spánok náhle zvuky otrasov áut + prevádzka Račianskeho družstva.

            Žiadam opäť Magistrát hl. m. Bratislavy, odbor oddelenia dopravy s dôverou, že ako Vajnory úspešne zablokovali prejazd nákladných áut 22 ton, že aj obyvatelia Rendezu v roku 2013 sa dočkajú dopravných riešení a ťažká nákladná doprava im už nebude znehodnocovať ich Kvalitu života.

S úctou a vďakou v mene obyvateľov Rendezu

                                                                                                   Cyril Sekerka

                                                                                  Poslanec za Rendez (Východné) MČ Rača

Na vedomie:

MIESTNY ÚRAD v RAČI

Oddelenie dopravy

Ing. KLOTTON

Magistrát hl. mesta Bratislava

Ing. Milan F T Á Č N I K

Primátor Bratislavy

                                                                                  Bratislava 10.4. 2013

VEC: Realizácia rekonštrukcie – opravy asfaltového povrchu hlavnej cesty II. triedy v časti Rendez (Východné) v MČ Rača v úseku od železničného priecestia Rača po kruhový objazd Vajnory.

            Žiadam o realizáciu rekonštrukcie – opravy asfaltového povrchu hlavnej cesty II. triedy v časti Rendez (Východné) v MČ Rača v úseku od železničného priecestia Rača – Rendez – Šajby – Dopravná ulica – Paseky až po kruhový objazd Vajnory, ktorá bola naposledy opravovaná v roku 1990 pri návšteve Pápeža Jána Pavla II. na letisku vo Vajnoroch. V rámci investičných aktivít Magistrátu hl. mesta Bratislavy na sklonku roku 2012 bola daná ponuka mestským častiam v Bratislave aby písomne požiadali o dve investičné akcie na opravy, rekonštrukcie majetku, ktorý majetkovoprávne spadá do ich vlastníctva. Ako miestny poslanec za Rendez MČ Rača som vtedy písomne a v súčasnosti v roku 2013 opäť žiadam, aby bola zaradená investičná akcia rekonštrukcie – opravy asfaltovej cesty II. triedy do realizácie pre rok 2013 najmä z dôvodov už katastrofálnej kvality asfaltového povrchu, kde už na mnohých miestach je značne poškodený aj betónový podklad cesty. Zdôrazňujem, že hlavná cesta II. triedy v časti celého Rendezu (Východného) MČ Rača je jedinou možnou cestnou komunikáciou kde pri vážnejšej dopravnej nehode je cestná priepustnosť úplne paralyzovaná, v prípade víchrice pred 7 rokmi, keď na cestu popadali topole bola cestná priepustnosť zablokovaná 6-7 hodín, kedy zákonite MHD v tomto prípade autobusová doprava absolútne nefungovala (+ sanitky)

            Rendez (Východné) MČ Rača je sídlom areálu pamiatkovej zóny železničného múzea – STARÉ DEPO, kde navyše už 12. Ročníkov s obrovským úspechom sa tri dni organizuje „Celoslovenský zraz historických železničných vozidiel“ za účasti ľudí nielen z celého Slovenska, ale aj zahraničia, kde verifikovane prichádzajú návštevníci z 13-14 štátov Európy. Úroveň a stav kvality hlavnej cesty II. triedy na celom Rendezi je tiež signálom ako sa dokážeme prezentovať pred návštevníkmi z celého Slovenska a početného zahraničia.

            Veríme a dúfame v mene obyvateľov Rendezu (Východného) MČ Rača, že po 23 rokoch od roku 1990 príde ku kladnému rozhodnutiu a v roku 2013 Magistrát hl. m. Bratislava úspešne zrealizuje rekonštrukciu – opravu hlavnej cesty II. triedy, ktorá by výrazne dokázala zlepšiť Kvalitu života ľudí na Rendezi.

S úctou a vďakou v mene obyvateľov Rendezu

                                                                                                   Cyril Sekerka

                                                                                  Poslanec za Rendez (Východné) MČ Rača

Na vedomie:

Miestny úrad Rača

Mgr. Pilinský – starosta MČ Rača

Račianske výtržnosti 2

Hľadali nás policajti so psami a chceli nasadiť aj vojsko... lebo Eva...

Toto je priznanie nad priznania...

Eva pochádzala z intelektuálskej rodiny, brnkala na klavír a zoznamovala ma s Gerchwinom, ja som pri nej brnkala na gitaru a zoznamovala som ju s Rolling Stones. V zime prišli robiť do školy nábor na krúžok orientačného behu, mňa napadlo, že je čas začať športovať, tak sme sa naverbovali. Zimná príprava sa nám pozdávala, pobehovanie po telocvični a hojdanie sa na lanách bola super zábava (ako Tarzan na lianách...), no a samozrejme teoretická výuka práce s mapou a buzolou. Teória nám veru išla!

Prišla jar a s ňou aj súťaž zvaná Prvý jarný kufor. Aký príznačný názov! Kufrovať znamená blúdiť, keby ste nevedeli... Vyviezli nás ráno do Račianskych lesov, štartovalo sa od Červeného kríža. Podľa dohody som na Evu čakala na prvom stanovisku, ktoré som našla hravo. Potom sme si porovnávali mapy a pri nejakom štvrtom stanovisku sme sa zamotali. K nám sa pridala ešte jedna zamotaná Zuza a keďže Eva vystupovala veľmi sebavedome a my sme jej verili, nasledovali sme jej srnčí beh. Beh bez cieľa. Teda, my sme cieľ mali, ale len nakreslený na papieri... Blúdili sme a nevzdávali sme to asi hodinu. Potom Eva zavelila, že súťaž už aj tak skončila, že poďme po tejto značke, každá značka niekam vedie, tak sme sa nechali viesť. Čas nám utekal rýchlo, pekne sme sa delili o jedlo a pitie z batohov, spievali sme si pesničky z pionierskych táborov a vymýšľali sme si básne. A čas sme mali na saláme...

Dotyčná značka končila na Kamzíku. O štvrtej po obede sme vyplávali na Kolibe, s nadšením, že konečne civilizácia. Pri bufete sa vodca Medula prihovorila lesníkom, posedávajúcim pri neskorom obede. Že sme zablúdili a že nemáme na cestu späť. Títo nás nakŕmili, na lístky na dopravu nám poskytli drobné. V trolejbuse Evu napadlo, že ušetríme, ak pôjdeme na čierno. A tešili sme sa, lebo nás nechytili. Približne o piatej sme prišli k bytovke, pred bytovkou hlúčik ľudí, naše mamky uslzené v objatí a ujec policajný pri nich. No, nemusím zachádzať do detailov, len sme sa dozvedeli, že les prečesávajú policajti so psami a plán bol taký, že už aj chceli nasadiť vojsko...

Následkom toho bolo, že nám orientačný beh zakázali a zakázali sa nám aj kamarátiť. A na tento zákaz dozerali aj v škole. Vraj máme na seba zhubný vplyv! A pre nás sa začala nová hra, zvaná tajné kamarátstvo...

Pôjdeme na dídžinu!

a ako sa tam dostaneme, veď nás tam nepustia...

..

Ako anorektické siedmačky sme veľkými očami vzhliadali k tým veľkým. Až k tým, čo už mali po pätnástke a mohli chodiť do kulturáku na dídžinu. Páni, to je niečo!! Môcť sa hýbať zvodne do rytmu medzi nimi! No, neboli vtedy Zumby, ani aerobic a o posilňovniach s vymakanými borcami sa nám ani nesnívalo. Ale boli diskotéky, kde nebolo dostať alkohol, len taká žltá nechutná limonáda v sklenej fľaši. Tak tento prieborný nápad tentokrát vznikol v mojej hudbychtivej hlavičke.

"Ale ako sa tam dostaneme, veď pri dverách kontrolujú občianske preukazy?", spýtala sa Eva.

"Predsa oknom! Vraj stačí natiahnuť ruku a oni nám pomôžu dnu. Počúvala som decká."

Tak sme doma oznámili, že máme zo školy povolenie na diskotéku pre mladších, doma nám oznámili, že teda dobre. S hlavou v natáčkach som prehrabovala úbohý detský šatník v ktorom zúfalo chýbali prepotrebné rifle. Tie nemal každý a ani ja. Ísť v nejakej sukni, ktorú mi starostlivo vyberala mamička, by bolo faux-pas prvej triedy, lebo nemala vkus. To vtedy mamy nemali. Nič sa nedalo robiť, natiahla som na seba niečo, čo aspoň z diaľky pripomínalo moderný kúsok, pred domom sme sa stretli a svorne upaľovali dole Barónkou. Kulturák, dnes vieme, že to bol Nemecký kultúrny dom, bol od nás na hod kameňom. Eva tam chodievala na klavír, kde ju učiteľka vytrvalo šibala prútikom po rukách, ja som trávievala čas v knižnici, kde si teta knihovníčka zvykla, že ma z dospeláckeho oddelenia nevyženie a Remarquea nevypudí z hlavy. Bráško tam bol prihlásený na šachový večerný krúžok, ktorý pravidelne trávieval s dievčatami inde...

Mala som pravdu, o okno boli opretí tí veľkí s cigaretami v kútikoch úst, takí boli skvelí, až sa nám nohy podlomili. Stačilo natiahnuť ruku a so smiechom nás vyšupli bez veľkej námahy hore. A dobre sa pri tom zabávali. No, stačí povedať len toľko, že sme museli medzi nimi pôsobiť smiešne, lenže my sme si zrazu pripadali úžasné, potriasali sme našuchorenými chabými hrivami v rytme tých najúžasnejších hitov, aké sme si ani nevedeli predstaviť......

"Mataharinka a Medula, nech sa okamžite dostavia do riaditeľne!", zaznelo v školskom rozhlase a veru, špendlík by nám tam nevopchal nikto.... Celá trieda sa na nás otočila. V tom momente sme chceli byť neviditeľné. Pani direchtorka, prezývaná Cisterna pre svoju mohutnú postavu sa na nás opäť dívala tým láskavo-káravým pohľadom. Jasné, práskači na diskotéke, ktorí si ešte aj zistili naše mená. No, sláva a zviditeľňovanie má rôzne podoby. V našom prípade našťastie len potrestaná dohovorom. Tak sme vedeli, že tí hore majú oči a uši všade a že budeme musieť počkať tie prekliate dva roky, do oficiálnych návštev tanečného parketu a že sme si ich potom aj patrične vychutnali, niet pochýb. Až na drobný detail. Diskotéka končila 22-hou hodinou večer a mamička pekne stepovala pred kulturákom, aby sa nám nič nestalo. Tam sa naša sláva skončila...

Ja viem, že sa neradi priznávame, hlavne svojím deťom, s tým, čo sme navystrájali v detstve a v mladosti. Lebo chceme vystupovať ako dokonalí a bez chýb. Lenže ako chceme od svojich detí, od mládeže, aby nerobili chyby a boli dokonalí, keď sami robíme jednu chybu za druhou?

Deti a mládež zväčša nevyvádzajú s cieľom nahnevať rodičov. Jednoducho sa to tak zmelie. A ja som teda mlela statočne. Tak oprášte aj vy svoje spomienky a prestaňte sa na omladinu pozerať cez prsty s povzdychom: "Tá dnešná mládež!" Tá dnešná mládež je dnes vzdelanejšia, zaťaženejšia, zodpovednejšia a múdrejšia, ako sme boli my v ich veku....

Nedajme si ničiť prostredie, v ktorom žijeme, absurdnými stavbami!

Právo na zdravé životné prostredie je ľudské právo. 

Neexistencia podrobnej územno-plánovacej dokumentácie v mestskej časti Bratislava-Rača na úrovni zón až na úroveň jednotlivých parciel vedie ich vlastníkov k navrhovaniu umiestnenia nevhodných stavieb a v mnohých prípadoch prebiehajú konania, ktoré sú v rozpore s verejnými záujmami. Mestská časť Rača nedokáže účinne tento záujem obhajovať.

Z dôvodu nedostatku príslušných regulatívov vznikla aj na pozemku medzi Hagarovou 17 a 19 situácia s navrhovanou nevhodnou stavbou. Verejné orgány, či už vážne, alebo formalisticky, rozhodujú o umiestnení stavby či výrube stromov v stabilizovanom území uprostred architektonicky uzavretého obytného súboru na Hagarovej ulici. Na pozemku v priestore medzi týmito domami č. 17 a 19 by mal podľa plánov investora predložených na konanie o stavebnom povolení vyrásť osemposchodový dom s troma podzemnými podlažiami. Stavebná jama v tesnom susedstve týchto domov sa má vybagrovať do hĺbky 12 metrov a majú sa odtiaľ vyviezť desiatky tisíc ton zeminy.

Stovky ľudí, ktorí v danej lokalite bývajú, podali námietky proti umiestneniu stavby na tomto pozemku. Títo ľudia situáciu na mieste dokonale poznajú z každodennej skúsenosti a vedľajšie pozemky tvoria ich životné prostredie. Je nepochopiteľné, že ich stanovisko a námietky možno aj neakceptovať.

Hazardovanie s krajinou v bezprostrednej blízkosti doterajšej zástavby v Rači je nepochopiteľné aj zo širšieho hľadiska. Každý zásah do krajiny, ktorého dôsledky sú porovnateľné alebo presahujú dĺžku ľudského života, by sa mal starostlivo zvážiť, každý výrub stromu, ktorý rástol desiatky rokov významne narušuje prírodné prostredie v našom okolí. Treba sa zamyslieť nad tým, že príslušné orgány nedokážu jednoznačne odmietnuť výrub stromov, likvidáciu plôch zelene, ktorá plní krajinotvornú a termoregulačnú funkciu. Konkrétne v priestoroch medzi obytnými domami na Hagarovej ulici, kde sú stromy a kríky, ktoré plnia dôležité a nenahraditeľné funkcie v životnom prostredí tamojších obyvateľov.

Miestna samospráva Rače neuplatňuje svoje samosprávne právomoci a nepožaduje od príslušných miest Hlavného mesta SR Bratislava odôvodnené vysvetlenie, prečo na jednej strane potvrdzujú, že opúšťajú politiku prípustnosti 15 percentnej dostavby, ktorá bola zakotvená v staršej verzii územného plánu a na druhej strane prijímajú stanoviská, ktoré naďalej v tejto politike pokračujú.

Ing. Petra Figuschová

PETÍCIA

Touto petíciou vyzývame, aby Miestna časť Bratislava-Rača a Hlavné mesto SR Bratislava riešili túto situáciu, ktorá vznikla v minulosti reštitúciou vnútrosídliskových údajne nezastavaných parciel a aby boli vlastníkom poskytnuté náhradné pozemky. Ak teda takýto stav vznikol pochybením orgánov verejnej správy, je aj ich zodpovednosťou tento stav napraviť. Taktiež vyzývame samosprávu Rače, ktorej patria právomoci v zmysle demokratických pravidiel subsidiarity, aby tieto záležitosti na svojom území detailne riešila a obstarala územný plán zón.

1.      Ak s petíciou súhlasíte, vytlačte si ju prípadne sa zapojte sa do zbierania podpisov v svojom okolí.

2.      Pri podpisovaní je potrebné dohliadnuť, aby podpisujúci nepoužívali skratky, napr. BA namiesto Bratislava. 

3.      Povinné položky sú meno a priezvisko, adresa trvalého bydliska a vlastnoručný podpis. 

4.      Podpísať môže každý občan SR, bez ohľadu na vek a miesto trvalého bydliska.

5.      Vyplnené hárky je možné zasielať resp. odovzdať ktorémukoľvek členovi petičného výboru osobne, prípadne do poštovej schránky na adresách uvedených na podpisovom hárku.

Hagarova 17 - 19, súčasný stav

Hagarova 17 - 19, čelný pohľad a pôdorys

Hagarova, rozvinutý pohľad

Hagarova, pohľad z vinohradov

Hagarova 17 - 19, stav v roku 2010

Vytlačte / stiahnite si podpisový hárok a leták petície: 

Dobroslava Luknárová: Záhradkárska dilema - o akej sa mi ani nesnívalo

Po prvom jarnom dni:

Pod snehom ukryté

nesmelé stopy Jari

čakajú na slnko,

svoje prebudenie

Piesenka však čuší -

v hrdielkach vtákov drieme

Padá biele ticho - - -

Čo keď je nasnežené!

Po niekoľkých dňoch so zamračenou oblohou hľadám v každom kútiku svojej mysle

čarovný prútik a snujem zaklínaciu formulku, hoci nemám na čarovanie žiaden certifikát:

Nedočkavé prianie:

Hej, slnko, slniečko,

z mrakov vykúpené,

dotkni sa prstíkom

ľudí, stromov, zeme!

Pobozkaj každého

lúčikom zlatým -

Nech príde Jar,

nech sa teplo vráti!

Hurá, moje „veršíky – zaklínačky“ zabrali!!! Dnes popoludní konečne zasvietilo spomedzi mrakov slnko a hneď bol svet krajší. „Ideme na záhradu“ – vravím manželovi a o chvíľu už sadáme do auta. Neviem sa dočkať, ako bude v záhradke a celou cestou do nej si robím rýchly plán, čím začnem.

Otvárame bráničku – a – čudesný pozdrav na chodníku – po srnke. Už v čase, keď sa topil sneh, sme našli podobný pozdrav. Nebolo ľahké si ho vysvetliť, lebo naša záhradka má plot, je v členitom teréne a prístupová cestička je hore aj dolu zahradená ďalšími bráničkami aj plotmi. Lenže túto zimu nafúkalo vysokánske záveje, a tak sme objavili miesto, kade asi srnka prišla aj odišla. Bolo mi jej, chuderky, ľúto, a tak som jej aj prepáčila, že sa z hladu pustila do kmienka mladučkej čerešne.

Ale prečo teraz? A ako, keď sneh už zliezol a do záhradky naozaj nie je ľahký prístup. Kadiaľ, preboha, prišla aj odišla? Hrám sa na nezvyčajného pátrača (naozaj, prečo sa nepoužíva pomenovanie tejto profesie aj v ženskom rode?!) a moja čisto romantická predstava o srnčej návšteve dostáva vážne trhliny – dopoly poobhrýzaná tuja, listy tulipánov, krokusy aj šťavnaté listy ďalších skalničiek obžraté na polcentimeter nad zemou svedčia o predjarnej hostine.

Pravda, hosť (ktovie, či len jeden) aj riadne, hojne „zaplatil“ - - - bobečkami. Sú všade, ani jedna časť záhradky nie je bez nich. Veru, o takomto hnojive sme ani vo sne neuvažovali. Nemáme z tridsiatky predošlých rokov ani jednu podobnú skúsenosť...

Rozmýšľam, či je srnčím návštevám koniec. Časť mojej romantikou podfarbenej fantázie kreslí obraz záhradky aj so srnkami, ako sa uveličene pasú na našom neveľkom trávniku, ale väčšia – racionálna časť mojej mysle hovorí – Nie! Nechcem prísť o krásu kvitnúcich kvetov, nechcem poobhrýzaný vinič, nechcem, aby mi hrášok ešte pred kvetom pojedli nepozvaní hostia. Veru, o takejto dileme som ani nesnívala. Ani sa mi nedarí zosnovať ďalšiu pre tento prípad účinnú „zaklínačku“.

Prvý parný deň 13. 4. 2013

Otvorenie sezóny v Železničnom múzeu Bratislava východ

Program a atrakcie:

- vozenie detí na stanovišti parného rušňa po príchode parného vlaku

- vozenie detí na drezinách

- prehliadky múzea so sprievodcom vo vybraných časoch

- výstava historických koľajových vozidiel

- prezentácia modulového koľajiska

- detský kútik so zábavnými a náučnými hrami

- premietanie filmov so železničnou tematikou v Trubkárni

- stretnutie a výstava automobilov Fiat 126

Cena za jazdu parným vlakom 2 €/osoba.

Cena za jazdu motorovým vlakom 2 €/osoba.

Viac informácií na stránke www.mdc.sk.

Aké sú rozvojové zámery Letiska M. R. Štefánika?

Letisko M. R. Štefánika má záujem o zaistenie územnej rezervy na výstavbu paralelnej vzletovej a pristávacej dráhy s dráhou 13-31 a predĺženie existujúcej dráhy. Po uvedení novej, paralelnej dráhy do prevádzky má byť postupne dráha 04-22 (smer Zlaté Piesky – Ivanka pri Dunaji) uzavretá a využívaná iba ako rolovacia dráha, prípadne odstavná plocha.

Vzhľadom k okolitej zástavbe ako aj z letovo-prevádzkových dôvodov je nová paralelná dráha navrhovaná vo vzdialenosti 1 500 m od súčasnej dráhy 13-31 tak, aby bolo umožnené aj pristávanie lietadiel zo smeru ponad Malé Karpaty.

Predĺžením dráhy 13-31 o 410 m smerom k Malému Dunaju sa dosiahne dĺžka dráhy 3 600 m, čo umožní splnenie požiadavky na maximálny dolet veľkokapacitných lietadiel kategórie E (B747) pri maximálnej vzletovej hmotnosti, čím sa letisko Bratislava môže stať alternatívou aj pre prepravcov tovaru.

Novovzniknutý priestor medzi dráhami má slúžiť na budúci rozvoj osobnej ako aj nákladnej leteckej dopravy. Súčasťou má byť výstavba nového Cargo terminálu, hangárov, skladových a kancelárskych priestorov na území s rozlohou 100 ha, v IV. kvadrante letiska.

Bratislavské letisko má záujem o pevné zastúpenie na trhu leteckej dopravy v Európe. Prevádzkovateľ vidí jeho potenciál najmä v oblasti nákladnej leteckej prepravy a opravárenstva.

Podľa prevádzkovateľa letiska je navrhované riešenie príspevkom k ZLEPŠENIU životného prostredia znížením hlukovej záťaže v Ivanke, Vrakuni a Moste pri Bratislave.

Rozvojové zámery, ako strategický materiál, ani navrhovaná konkrétna činnosť, neprešli žiadnym posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Konštatovanie, že realizácia tretej dráhy bude príspevkom k zlepšeniu životného prostredia, je zavádzajúca a nezainteresovanú odbornú i laickú verejnosť môže viesť k mylným záverom, že je všetko v poriadku. Je našim právom požadovať spravodlivý proces a včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia od prípravy až po schvaľovanie strategických dokumentov, vrátane nového Územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja, kde je územná rezerva na paralelnú dráhu navrhovaná.

RNDr. Anna Zemanová

poslankyňa Z BSK volebný obvod Rača, Vajnory

Zdroj: Rozvojové projekty Letiska M. R. Štefánika, BTS, 2011

Súvisiace články:

STOP paralelnej letovej dráhe letiska M. R. Štefánika
Prerokovanie Návrhu územného plánu regiónu - BSK

Nový územný plán BSK je pripravený na dve tretiny

Kope Ing. arch. Virsíková za Raču?

Obloha nad Račou zhlučnie