Cyril Sekerka: Janko Wenzl - člen legendárnej rodiny Wenzlových - 100-ročný

Sto rokov života. Sto rokov legendy Rendezu Janka Wenzla, ktorý sa 26. 5. 2013 dožil tohto obdivuhodného veku, kedy ešte zažil časy Rakúsko Uhorska, následne vznik Československa, jeho celú históriu až po jeho rozpad, aby súčasne zažíval éru samostatnej Slovenskej republiky.

Ako len rýchlo preleteli tie úžasné chvíle detstva na Rendezi, plné hier a dobrodružstiev, ako rýchlo ubehla mladosť, keď tu so svojim nesporným talentom ochotníckeho divadelného herca rozdával smiech, smútok, radosť, ako nadšene, spolu so súrodencami založili RTJ – robotnícku telovýchovnú jednotu a dostali sa až na veľký zraz cvičencov do Prahy, ako milovali ten malý kúsok zeme zvaný Rendez, keď ho obohacoval o množstvo aktivít, akcií v kultúre, športe, životnom prostredí. Prah dospelosti zažíval ako riečny námorník spolu s bratom Karolom na pancierovej lodi „Prezident Masaryk“ v rokoch 1933 – 1935, ktorá bola vybavená aj dvomi útočnými delami. Jankova veľká láska od útleho detstva aj vďaka životu v železničnom Rendezi bol svet parných mašín, ich hvízdanie, mohutná parná sila, celková krása a noblesa tvarov týchto kráľov železničných koľajísk. Jeho detský sen, túžba byť rušňovodičom sa mu splnili po všetkých náležitých úspešne zložených skúškach, aby to dotiahol až do ťahania medzinárodných rýchlikov z Bratislavy do Budapešti so slávnou parnou mašinou ANTON 387, ktorá vtedy lámala rýchlostné hranice na železnici. Splnilo sa mu aj ďalšie veľké profesijné prianie rušňovodiča, keď rozvážal nákladné vozne po celom území koľajovej Bratislavy po podnikoch ako boli známa Cvernovka, Káblovka, Matadorka, Apolka, Ludvikov mlyn, Figaro a pod. Keď úspešne neskôr skončil priemyselnú školu. prešiel pracovať na riaditeľstvo železníc vo funkcii vodohospodára pre celé Slovensko, kde túto zaujímavú prácu vykonával až do svojho odchodu do dôchodku r. 1973.

Janko Wenzl dokázal svoju neuveriteľne sviežu a vynikajúcu pamäť, keď vzácne podrobne popísal, ako vyzeral Rendez v 20-30-40-tych rokoch 20. storočia do knihy o Rendezi a veľmi nám tým pomohol vystihnúť dobovú atmosféru vtedajšieho života železničného Rendezu, ktorú sme sa spoločne autorsky s jeho bratom Edkom snažili priblížiť obyvateľom Rendezu.

Pán Janko Wenzl, dovoľte v mene veľkej rodiny Rendezákov Vám poďakovať za všetko, čo ste prospešne vykonali pre spoločenský, kultúrny, športový život na Rendezi a zároveň s úprimnou úctou a vďakou Vám popriať mnoho zdravia a pohodových rodinných chvíľ v kruhu svojich blízkych a priateľov, aby tá 100 pokračovala v čo najdlhšom vašom životnom príbehu.

S úctou a vďakou za Rendezákov

Cyril Sekerka

Janko Wenzl (sediaci vpravo) s mamou, bratmi a sestrou

Dobroslava Luknárová: Divé vlčie maky

Divé vlčie maky –

poslíčkovia leta

Kníšu sa, hojdajú

v poryvoch vetra.

V májovom dáždiku

sukienky vyperú,

čakajú na slnko,

júlovú nedeľu.

Až potom s kláskami

na lúke, v obilí

vyčaria s nevädzou

letný obraz. Milý –

Milý v rodnom kraji –

Milý v rannom snení –

Aj keď si ďaleko,

je v srdci hlboko

 túžbou - opradený.

... zakotvený? ... omotaný? ... rozmýšľam, ktorý výraz by bol najvhodnejší, keď chce človek vyjadriť, čo cíti, čo nosí naozaj hlboko v srdci. A možno to ani nejde. Možno sú slová príliš konkrétne, ulapiteľné, kým pocity človeka sú fluidá – večne premenlivé obláčiky v nás aj okolo nás. Vyžarujeme ich do nášho okolia, aby sa stretali s inými, podobnými a zazneli tichou, nehmatateľnou hudbou. To sa stalo práve nedávno. Dostala som jednu pohľadnicu zďaleka a na nej i v texte pozdravu motív makov. Cinkol a dostal podobu veršíkov – možno zarezonujú aj ďalej – ešte u niekoho...

Dagmar Gelingerová: Nič už nie je také, ako bolo voľakedy

Poliklinika v Rači na Tbiliskej ulici sa postavila v čase socializmu. Mala slúžiť ľuďom z okolia, aby nemuseli chodiť k lekárovi na polikliniku, na Tehelnú ulicu do stredu mesta. Račania to mali ďaleko a hlavne to bolo veľmi nepraktické, doprava komplikovaná.

Račanská poliklinika na Tbiliskej ulici bola postavená na to, aby všetci lekári boli sústredení na jedno miesto. Každý, či už mal malé dieťa alebo iné problémy, si tu našiel, čo potreboval. Je tu aj dlhé roky funkčná lekáreň. Neviem prečo, ale asi niekto múdry sa rozhodol, že tento dobrý úmysel zmení a presunie niekoľko lekárov do OC Račan na Kubačovu ulicu. Na prvé poschodie vedie aj bezbariérový vchod, čo je výhoda. Ale to je asi všetko, čo vidím ako pozitívum.

Myslím, že sa niekto rozhodol pomôcť lekárni, čo je v OC Račan, aby mala lepšie tržby. Iný zmysel tohto premiestnenia nevidím. Pôvodná poliklinika starne a tak sa musí udržiavať, upratovať, musí sa tu svietiť. Že sa musí šetriť??? Kto to povedal! Že poliklinika nie je plne obsadená, koho toto zaujíma. Veď nech ľudia behajú z bodu A do bodu B. Je až zarážajúce, že keď sa niekto rozhodne ísť k odbornému lekárovi, je tak preplnený, že buď príde na radu o mesiac dva alebo čaká 5 hodín v čakárni.

Nič už nie je také, ako bolo voľakedy.......

Gelingerová Dagmar

Dobre nakopať!

Poznáte ten okamih... vytrčený zadok, a vo vás sa zmáha brutálna chuť nakopať tú riť... 

Znovu a znovu, v hypermarketoch, či už tlačiac svoje vozíky počas chôdze alebo stojac pred vami v rade. Vytrčený zadok.

Zväčša chlap v strednom veku, zohnutý s vypučeným zadkom, navalený na vozík. Tučné mľandravé pivné brucho mu visí a vy ste nechtiac nútení pozerať na nechutné pozadie v pokrčených nohaviciach...

Ako veľmi obdivujem staré dámy, pomáhajúce si pri chôdzi paličkou. Vojdú do predajne, vezmú si vozík, kamarátku paličku vložia do vozíka a s hrdosťou sebevlastnou kráčajú so vztýčenou hlavou. Aspoň na chvíľočku si nepripadajú odkázané na paličku. Vozík ich istí a ony by za živý svet nepoľavili z dôstojnosti, aby sa na vozík zvalili, otŕčajúc svoj pozadie. A pritom na to majú väčšie právo, ako títo negentlemanskí mľandroši!

Musím byť silná žena, určite áno, lebo vždy úspešne bojujem s vidinou, ako dotyčného nakopem. S chuťou, oduševnením a s pocitom dobre vykonanej pomsty za všetkých nás, čo to od nich musíme ticho znášať. Len sa bojím, že raz taká silná nebudem a bác! Noha mi sama vyletí....

Dagmar Gelingerová: Herňa pod bytmi, neďaleko škôlky a pri detskom ihrisku...

Nie vždy sa dá všetko riešiť len cez právnu terminológiu, chýba vôľa hlbšie sa zamyslieť nad dôsledkami konania.

Vážení obyvatelia Rače,

sídlisko Šajby bolo vždy nezaujímavé, zastrčené do úzadia, malá komunita ľudí, ktorí sa viac-menej poznajú. Samozrejme tu žijú aj ľudia, čo na sídlisku len prespia, pre nich je Bratislava fabrika na prácu. Ale je tu aj množstvo ľudí, pre ktorých sa toto sídlisko stalo domovom, je to miesto, kde chcú slušne žiť.

Preto rozhodnutie, že si tu môže ktokoľvek otvoriť minibar a herňu, pod bytmi, neďaleko škôlky a pri detskom ihrisku, považujem za neštandardné. Vyvoláva to množstvo otázok „kto takéto povolenia vydáva?“ Akýsi úradníček, ktorý asi nikdy nebol na našom sídlisku, keď ho vôbec nezaujíma, čo tým následne spôsobí..... Alebo úradník, ktorý len striktne pozerá na dodržiavanie právnej stránky veci? Preto si myslím, že veľmi tvrdý list, priamo na primátora Ftáčnika, je na mieste. Nie je totiž možné donekonečna tolerovať rozhodnutia, ktoré sú priamo proti obyvateľom tejto časti Bratislavy. Myslím si, že petícia, ktorou vyjadrili obyvatelia jednoznačne nesúhlas s otvorením takejto prevádzky, je signál, ktorý treba rešpektovať.

Gelingerová Dagmar

List primátorovi hl. mesta:

Vážený pán

doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc.

primátor

Magistrát hlavného mesta

SR Bratislava

Primaciálne nám. 1

814 99 Bratislava

Bratislava, dňa 15.05.2013

Vec: Otvorenie prevádzky minibar + herňa na sídlisku Pri Šajbách 14/A v Bratislave

Narodila som sa v Bratislave, celý svoj dospelý život žijem na sídlisku Šajby, ktoré patria pod Mestskú časť Bratislava Rača. Nemám ambíciu riešiť všetky problémy sveta, ale nevidím inú cestu, ako upozorniť na problém.

Dňa 19.03.2013 som odovzdala na Miestny úrad Bratislava Rača, oficiálne cez podateľňu petíciu a petičné hárky, kde obyvatelia nášho sídliska – „Vaši voliči“ vyjadrili nesúhlas s otvorením reštauračného zariadenia a herne na ulici Pri Šajbách 14/A v Bratislave.

Včera dňa 14.05.2013 som sa zúčastnila miestneho zastupiteľstva na Miestnom úrade v Bratislave Rači, kde v programe bola práve prejednávaná moja petícia.

Je mne úplne jasné, že podľa petičného zákona, kde sa musí negatívne vyjadriť 30% obyvateľov Bratislavy k petícii, sa nedá postupovať. Ale počet podpísaných obyvateľov jasne vyjadroval nesúhlas s otvorením takejto prevádzky. Obyvatelia vkladali nádej do poslancov, že tento zlý stav na sídlisku pomôžu zvrátiť. Informovala som miestnych poslancov aj starostu Mgr. Pilinského, osobne aj cez listovú komunikáciu, kde konkrétne sa uvedená prevádzka nachádza.

Myslím si, že tu absentuje zdravý rozum, normálne ľudské cítenie, veď väčšina úradníkov, právnikov ani nevie, kde sídlisko Šajby je, nie to ešte táto prevádzka (firma SPECIAL APPLICATION, s.r.o.). Je to rozhodnutie od stola bez toho, aby sa hľadalo ďalšie riešenie.

Je to rozhodnutie pracovníkov, ktorí na tomto sídlisku nežijú..... je to rozhodnutie poslancov MÚ RAČA, z ktorých ani jeden si nedal tú námahu, aby sa išiel pozrieť „osobne“, kde sa to vlastne tá prevádzka nachádza..... a o čom tí ľudia zo Šájb píšu petíciu, kde poukazujú na fakty:

-       že prevádzka bude 10 krokov od detského pieskoviska

-       že prevádzka bude 94 metrov od štátnej materskej škôlky

-       že bude pár metrov od ďalšej materskej škôlky

Zamestnanci, ktorí sa týmto problémom zaoberali, hľadali riešenie cez paragrafy, hľadali jednoduchú priamočiaru cestu. Bohužiaľ treba sa na tento problém pozrieť aj srdcom, ľudsky, cez svet detí. Nie sú dostatočné argumenty práve tie, ktoré som popísala? Tak potom čo?? Pravdepodobne sa teda dopustíte toho, že ľudia si sadnú do minibaru a herne, budú sedieť pri pive alebo iných alkoholických nápojoch, bude sa tu fajčiť, vrieskať bude hudba a keď sa majiteľ prevádzky rozhodne urobiť aj terasu (hovorí o tom), tak si dajú nohy do pieskoviska a bude im dobre????? A keď budú mať dlhú chvíľku, tak si rodičia zahrajú spolu s ich deťmi na 4 hracích automatoch.....

Nemám k tomu, viac čo dodať, len možno sa spýtať poslancov, kompetentných osôb a tiež pána primátora:

-       tiež by sa Vám páčilo otvorenie prevádzky pri pieskovisku, kde sa bude hrať Vaše dieťa? Vaše vnúča?

-       tiež by ste tak bezhlavo odsúhlasili otvorenie prevádzky pri Materskej škôlke, kde chodí Vaše dieťa? To asi NIE! To by ste asi inak pristupovali k danému problému a „neodfajkli si“ ďalšiu splnenú úlohu!

MY, obyvatelia Pri Šajbách , aj Vaši voliči..... Vám ďakujeme, že ste si toto prečítali, lebo nie vždy sa dá všetko riešiť len cez právnu terminológiu, chýba vôľa hlbšie sa zamyslieť nad dôsledkami konania. Všetky potrebné doklady, listy, petičné hárky sú k dispozícii na Miestnom úrade v Bratislave Rači.

S pozdravom

Dagmar Gelingerová

Mgr. Andrea Plešková

Miro Ščibrany: Štát, vinice, Kmotrík a bytovky

Štát uvaľuje na súkromné pozemky s vinicami vecné bremeno a namiesto férovej dohody ponúka vlastníkom sankcie. Je to v poriadku?

Územný rozvoj Rače polarizuje názory obyvateľov na vinohradníctvo - v rozpätí od prísnej ochrany až po úplnú likvidáciu viníc.

Na póle OCHRANA je názor, že vinice musia byť prísne chránené ako kultúrne dedičstvo a zdroj pracovných miest, ako prírodný, urbanistický a krajinotvorný prvok, ktorý zvyšuje kvalitu a príťažlivosť lokality a robí Raču jedinečnou. Podľa prívržencov zachovania viníc vlastníci nesmú vinice svojvoľne zanedbávať ani klčovať, ukladanie peňažných sankcií považujú za správne.

Na póle LIKVIDÁCIA je názor, že vinice už v Rači nemajú miesto, že ich likvidácia umožní rozvoj obce a výstavbu infraštruktúry, bytových a rodinných domov. Prívrženci likvidácie argumentujú, že vlastníci si môžu s vinicami nakladať ako chcú, a teda môžu - ak sa tak rozhodnú - vinice aj vyklčovať a zmeniť na stavebné pozemky a iný účel.

Keďže PRAVDA obvykle býva medzi krajnými polohami, vo verejnej diskusii o ochrane viníc má miesto aj takáto úvaha:

Ak obec, región, štát kvôli svojim záujmom (zachovanie kultúrneho dedičstva, ochrana životného prostredia, kvalitný urbanizmus, krajinotvorba, ...) nútia majiteľov vinice zachovať, uvaľujú tým na ich súkromné vlastníctvo vecné bremeno, čím obmedzujú výkon vlastníckych práv a znižujú hodnotu majetku. Preto by mali donucovanie a šikanovanie, uplatňované súčasnou legislatívou, nahradiť motivačnými nástrojmi, napr. 1) ponukou na odkúpenie, 2) oslobodením od platenia dane z nehnuteľnosti, 3) jednorazovým resp. priebežne vyplácaným „odškodnením“ a i.

Spravodlivá rovnováha medzi záujmami obce, regiónu, štátu a záujmami súkromných vlastníkov môže zaistiť účinnú ochranu viníc a zároveň prirodzený rozvoj lokality, a to bez pošliapania práva jednotlivca vlastniť majetok, slobodne ho používať a požívať ochranu vlastníckeho práva, zaručenú článkom 20, odsek 1 Ústavy SR.

Súčasný stav nahráva pozemkovým špekulantom a záujmu developerov vinice zlikvidovať a zastavať. Ukážkovým príkladom je likvidácia desiatok hektárov viníc a výstavba satelitného sídliska v zóne Huštekle a Táborky. Prvá etapa má názov Račany Rosso a stojí za ňou Račany Rosso s.r.o. z Grafobal Group development a. s., ktorú vlastní Ivan Kmotrík.

Ak nenastane zmena, zánik viníc v Rači je neodvratný.

Súvisiace články:

Spustošené račianske vinice

Grinzing

Ivan Kmotrík vyvolal nevôľu a hnev obyvateľov Rače

Ďalší „salámový“ pokus Ivana Kmotríka

Stop nezmyselnej výstavbe a Kmotríkovmu projektu Račany Rosso

V Rači sa developeri zbláznili...

Pohľad na Raču z viníc Huštekle (foto Ľudovít Havlovič 2013)

Cyril Sekerka: Zákaz prejazdu ťažkej nákladnej dopravy

Stav kvality života v cestnej doprave na Rendezi je už za hranicou únosnosti
HLUKU, OTRASOV, PRAŠNOSTI, VÝFUKOVÝCH PLYNOV, preto dotiahnutie ZÁKAZU VJAZDU NÁKLADNEJ DOPRAVY (okrem zásobovania) cez celé územie Rendezu, ako člen stavebnej komisie, dopravy, životného prostredia dám už v máji na schválenie tento môj návrh (úradný list z Magistrátu hl. m. Bratislava obdržal aj starosta Mgr. Pilinský) a budem urgentne robiť všetky poslanecké úkony, aby som túto dôležitú vec dotiahol do úspešného konca.

Sekerka Cyril

Súvisiace materiály:

Zákaz prejazdu ťažkej nákladnej dopravy - list Magistrátu

Zákaz prejazdu ťažkej nákladnej dopravy - odpoveď Magistrátu

Dobroslava Luknárová: Keď vonia máj

Keď vonia máj

Veje vetrík májový,

nesie pozdrav voňavý –

bazy, ruží, agátov.

Vôňou sladkou bohatou

už cukruje vzdušné prúdy,

starú pieseň zo sna budí.

Kde si, kde si, gramofón?

Roztoč platňu, vydaj tón!

Mám ju v hlave – chytám slová –

Náladička agátová:

Akáty bílé, žalují vám,

nesmírnou bolest já v srdci mám –

Odešlo štěstí, zůstal jsem sám,

akáty bílé, žalují vám...

Tóny - slová – je ich málo –

Viac v pamäti nezostalo,

iba sladká melódia -

Občas sa mi pripomína

s vôňou bazy, agátov –

Vždy rovnako – dojato!

V nedeľu v záhradke nad Račou voňalo hlavne agátmi – klonia sa nad prístupovou cestou, posýpajú ju drobnými voňavými lupienkami. V račianskom chotári na pomedzí vinohradov a lesa je ich bohato. A bazy tiež – možno by som mala povedať „hularu“, lebo to je správne račišdorfské pomenovanie. Pridávajú do ovzdušia svoju vôňu, ale spôsobujú na istý čas aj zaujímavé sfarbenie lesného porastu – ako keď človek začína šedivieť. Objavia sa šediny na spánkoch, pridajú účesu zaujímavý vzhľad – lesy nad Račou – na malokarpatských vŕškoch – tiež majú svoje „šediny“... alebo „melír“?

Jedným slovom sú zelenkavé a tuhozelené. Pokým sa to nezmení, budú voňať – nielen sviežou zeleňou, ale aj medovou vôňou kvetov. Bože, taká hostina pre včeličky! Len keby ich bolo viac. Veru, zišli by sa.

Teda od hory vonia agátmi a dolu v Rači, napríklad na našom sídlisku, už vonia aj lipovým kvetom a okolo električkovej trate, ale aj pri zdravotnom stredisku – olivami.

... „Olivo, olivo, olivo zelená“... hneď ma napadá ďalšia melódia a ďalší starý šláger. Nečudujem sa, že je „sladký“ – veď sa kedysi „nosili“ takéto piesne. Pripomínajú včelí med, v ktorom sa snúbi farba aj vôňa, sladkosť a ešte čosi – možno by sa to dalo nazvať zhmotnením slnečných lúčov, nádherného sviežeho májového povetria.

... „Je máj a ty si úžasná...“ škoda, že neviem pokračovať v texte ďalšieho starého šlágru. Ale melódiu si pohmkávam... a je mi krásne, májovo!

Vladimír Dulla: Ad V hlavnom meste tiká časovaná bomba

Verejný záujem, jeho ochrana a presadzovanie (k článku „V hlavnom meste tiká časovaná bomba“)

Nový vlastník pozemkov by rád obchodoval s právom užívať stavbu na nich postavenú. Môže mať legálny právny titul? V zmysle predpisov kúpou možno získať len ten (nehnuteľný) majetok, ktorý má v čase podpísania kúpnej zmluvy nespochybniteľného vlastníka. Ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané v katastri nehnuteľností, vlastníctvo nie je ľahké preukázať. Stačí, aby investorská organizácia nekonala zodpovedne a mnoho slušných ľudí má nečakane veľké starosti a veľa zbytočnej práce. Naopak, iní ľudia zase veľkú šancu na bezdôvodné obohatenie sa.

Verejnosť by asi zaujímalo, čím by právo na 3 000 eur za parkovacie miesto preukázal nový vlastník a či vôbec predložil nejakú hodnovernú listinu o práve k stavbe, ktorá dlhé roky slúži ako parkovisko a prístupová komunikácia k bytovým domom.

Hlavné mesto (nateraz) nevie preukázať vlastníctvo. To neznamená, že by muselo ťahať za kratší koniec. Práve naopak. Ten, kto „zasiahol“ do pokojného stavu, ten by mal dokazovať, že jeho konanie je legálne. Inak, v zmysle predpisov dochádza k nezákonnej činnosti a možno aj k trestnej.

Vlastník pozemkov sústredil záujem na stavbu. Preto aj prístup k ochrane a presadzovaniu verejného záujmu by mohol vychádzať zo stavebného práva. Pre stavbu takých domov nestačí stavebné povolenie. Pred ním treba právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby. V overenej dokumentácii musí byť dopravné napojenie stavby na komunikácie i problematika parkovania. Ešte podrobnejšie v overenej dokumentácii v stavebnom konaní. Za normálnych okolností by ich mal mať investor (vlastník) stavby a stavebný úrad. Stavebný zákon to predpokladá a vyžaduje.

Všeličo sa môže za roky „stratiť“. Zodpovednosť za nezodpovedné konanie nechám bokom. Spravodlivosť je založená na zásade, že nevinní nemajú trpieť. Existujú právne úpravy, ktorých duch dáva návod na zamedzenie krivde na princípe analógie. Napr. pre nepovolené stavby alebo nálezy, ktoré by sa dali využiť na „záchranné práce“, ak by bola vôľa na správnych úradníckych postoch. Podľa mňa,

Aj tento prípad ukazuje, že nestačí vytvárať spoločenstvá vlastníkov bytov. Treba aj širšie komunity, v rámci ktorých si môžu občania účinne pomáhať, ak už inak nie, tak aspoň konzultáciou či radou. Združenie občanov miesta a obcí Slovenska (ZOMOS) patrí k takým. Medzi jeho ciele patrí aj zvyšovanie právneho vedomia. Jednou z hlavných oblastí činnosti je poskytovať poradenské konzultácie.

Autor je členom ZOMOS a špecializuje sa na stavebný zákon.

Vladimír Dulla

člen ZOMOS

Súvisiace články:

V hlavnom meste tiká časovaná bomba

Miro Ščibrany: Starosta, komáre, lži a video

Chýbajú pred voľbami do BSK 2013 a komunálnymi voľbami 2014 veľké činy? Je čas si ich vymyslieť.

V pondelok 20. mája Bratislavské Noviny, SME a iné médiá uverejnili správu TASR „Račania súhlasia so starostom a pesticídový postrek nechcú“ o tom, že starosta Rače Peter Pilinský (SZ) zamietol žiadosť magistrátu hl. mesta finančne prispieť na celoplošný postrek komárov. „Spontánne sa nám ozvali desiatky občanov nielen z Rače, ktorí náš postoj ocenili,“ vyhlásil Pilinský.

„Rača má úžasného starostu, nebojí sa postaviť ani Magistrátu!“ pomysleli si tí, ktorí nepoznajú tajomstvá politickej kuchyne v Rači. Tí, ktorí ich poznajú, si kládli otázky: Prečo starosta takto verejne neinformoval obyvateľov pred rokom a pol o úvere 1,3 mil. € a pred pol rokom o zámere investovať do obnovy amfíka 1,5 mil. €? Prečo sa rovnako rázne ako proti komárom nepostavil proti developerským projektom, s ktorými sa v Rači roztrhlo vrece? Prečo v rozpore so záujmami obyvateľov Rače presadzuje aj ako mestský poslanec kontroverzné zámery a projekty developerov?

Pri „riešení“ problému parkovacích miest na sídlisku Pri Šajbách starosta zase naplno prejavil sklon podriaďovať svoje kroky a rozhodnutia potrebám vlastného imidžu a svojej politickej kariéry. Popri mediálnej manipulácii vytiahol zo starostovského batoha dokonca aj lož.

 

Eva Miklánková, hovorkyňa starostu, 30. apríla v Račianskom magazíne 14/2013 k parkovacím miestam uviedla (od 5:20 min.):

... mestská časť zareagovala opäť v prospech občanov. Mestská časť odkúpila od majiteľa pozemkov sto parkovacích miest. V úvode rokovaní išlo o sumu 3.600,- € za jedno parkovacie miesto. Starosta to nakoniec počas rokovaní stiahol na 3.000,- € za jedno parkovacie miesto...

Citované lži hovorkyne starostu viseli ako video na stránke TV Bratislava aj o dva týždne, počas rokovania miestneho zastupiteľstva 14. mája, kedy starosta Pilinský pod tlakom otázok poslanca Drotována priznal, že nič z toho nie je pravda. Dokonca jasné nie je ani oprávnenie spoločnosti Blackstorm Group s.r.o. parkovacie miesta predávať, čo ale starostovi vôbec nebráni v ochote vyplatiť za ne z obecnej kasy 300 tis. € a celú „transakciu“ tak zakryť rúškom počestnosti...

Ak niekto očakával, že starosta sa k faktom postaví čelom a lži hovorkyne dementuje a za svoje nezodpovedné zámery s obecnými peniazmi sa verejne ospravedlní, zmýlil sa. Namiesto toho sa starosta rozhodol predstierať, že všetko je v najlepšom poriadku a že nejde o lži, ale o banálny omyl hovorkyne. Však mýliť sa je ľudské, nie?

„Kdo lže, ten krade,“ povedal svojho času prezident T. G. Masaryk.

Neostáva než veriť, že v Rači tento výrok neplatí.

Súvisiace články:

V hlavnom meste tiká časovaná bomba

Koho záujmy zastupujete, pán starosta?

V Rači sa developeri zbláznili...

Voľnočasové a oddychové centrum - štúdia 2012

Otázniky nad úverom 1.3 mil. €

Cyril Sekerka: Výzva občanov Rendezu starostovi Pilinskému

Kosenie trávnatých plôch na Rendezi.

MÁJ – JÚN 2013

VÝZVA OBČANOV RENDEZU (Východného) MČ RAČA

p. STAROSTOVI MČ RAČA Mgr. PILINSKÉMU

Aktuálna PRIORITA Č. 1 – KOSENIE TRÁVNATÝCH PLOCH NA RENDEZI

Občania Rendezu (Východného) MČ Rača vás znovu žiadajú o pravidelné kosenie trávnatých plôch na celom území Rendezu – vegetačne 6-7x ročne vo všetkých jeho sídliskových častiach, t. j. Šajby, Starý Rendez – Dopravná ulica, 100-bytovka, 120-bytovka, bytovky Dopravná 7-49, 24 + 36-bytovka, Sklabinská, Paseky 162-bytovka.

1.      Žiadame nielen pokosenie všetkých uvedených trávnatých plôch, ale zároveň aj ich čistotu a zveľadenosť, ktorá je požadovaná občanmi Rendezu (Východného) MČ Rača ako PRIORITA č. 1, ktorá dôležito denne ovplyvňuje KVALITU ICH ŽIVOTA v obytných častiach, kde žijú, bývajú, trávia svoj voľný čas.

2.      Občania Rendezu (Východného) MČ Rača zásadne ODMIETAJÚ ARGUMENTY MÚ Rača, že trávnaté plochy na Rendezi nemôžu – nemusia kosiť, lebo vraj vlastnícky, majetkovo patria ŽSR – starý Rendez Dopravná ulica, Šajby – Stavoservisu, Sklabinská – Policajnej akadémii, Paseky – Rendez s.r.o., lebo my občania Rendezu (Východného) MČ Rača si totiž v komunálnych voľbách nevolíme riaditeľa ŽSR, Stavoservisu, ministra vnútra, vlastníka Rendez s.r.o a neplatíme im naše dane, ale VOLÍME si STAROSTU MČ Rača, ktorého si tak ako aj chod celého MÚ Rača platíme práve z NAŠICH DANÍ.

3.      My, OBČANIA RENDEZU (Východného) MČ Rača si totiž rovnako PLATÍME DANE – štátne, magistrátne, MÚ Rača ako občania MČ Rača, Krasnian, kde im túto VEREJNÚ SLUŽBU KOSENIA trávnatých plôch pravidelne, neprerušene realizujete 6-7x ročne a nám občanom Rendezu (Východného) MČ Rača napriek tomu, že si dane rovnako platíme, túto verejnú službu kosenia z uvedených daní neposkytujete a je nám po 20 rokoch (1990-2010) pravidelnej realizácie kosenia MÚ Rača ODMIETANÁ. Občania Rendezu preto zdôrazňujú, že sú rovnocenní občania v PRÁVACH a NÁROKOCH s občanmi MČ Rača, Krasnian a zaslúžia si rovnako aj oni KVALITU SVOJICH ŽIVOTOV v oblasti životného prostredia.

4.     PRISTAVENIE VEĽKOPLOŠNÝCH KONTAJNEROV: Občania Rendezu žiadajú obnoviť pristavovanie veľkoplošných kontajnerov systémom jar - jeseň na 3 dni (piatok, sobota, nedeľa) aj z dôvodu dočasného uzatvorenia ZBERNÉHO DVORA v Rači, ktorý má byť nefunkčný cca až do konca roku 2013. Občanom treba umožniť, aby táto dlhodobo prevádzkovaná verejná služba (20 rokov) im bola umožnená zo strany MÚ Rača, aby sa mohli zbavovať nepotrebných vecí v bytoch (nábytok a pod.), aby potom logicky nevznikali nepovolené skládky v obytných priestoroch MČ Rača. Veľa občanov, dôchodcovia, mladé rodiny s deťmi žije dnes v zložitých sociálno-ekonomických podmienkach, kde nie sú schopní si zaplatiť odvoz nepotrebných vecí z domácností, navyše keď si túto verejnú službu napríklad formou pristavenia VEĽKOPLOŠNÝCH KONTAJNEROV už raz zaplatili cez svoje DANE.

My, občania Rendezu (Východného) MČ Rača, veríme a dúfame, pán starosta MČ Rača Mgr. Pilinský, že pochopíte našu VEREJNÚ VÝZVU K VÁM ako naše občianske právo žiť a bývať v čistom, zveľadenom životnom prostredí s našimi deťmi, rodinami, susedmi tak, ako to je zabezpečované MÚ Rača pre obyvateľov Rače a Krasnian.

S úctou

Občania Rendezu (Východného) MČ Rača

Poslanci za Rendez (Východné)

- Sekerka Cyril, Dobiášová Katarína

Občianske združenie RENDEZ

Vypracoval: SEKERKA Cyril

Dana Árvayová: „Vždy som chcela robiť mydlá“

„Vždy som chcela robiť mydlá,“ odpovedám na všetky tie prekvapené tváre pýtajúce sa, že ako mi to napadlo. Bol to taký môj tajný sen už od mladi. My sme totiž doma nikdy nemali voňavé mydlá. A keď po komáči došiel taký voňavý zázrak menom Fa, tak sme mali prísny zákaz ho použiť a šup s ním do prádla. A tam pekne pár rokov tvrdlo v skrini, pričom ani s najväčším vypätím som nedokázala oceniť mydlovú vôňu bavlnených tričiek a kockovaných flaneliek. Lebo keď ja som bola malá, tak vtedy sa svet okolo mňa delil na komáč a dobu „po komáči“. Z komáču si pamätám tri druhy mydiel. Jedno bolo takzvané „hnusné“ – smrdelo, malo zvláštnu neidentifikovateľnú farbu, i zloženie, a v podstate mi prišlo, že náhodným dotykom o toto mydlo sa človek ešte viac zašpiní (asi ako teraz mám ten istý pocit na toaletách v zapadlejších obciach, kde z kohútika visí v sieťke silne vyžité „hnusné“ mydlo). Presne takéto mydlo sme mali na chalupe. Mali sme tam vždy strašidelne studenú vodu. Volali sme ju kocková, pretože sa z kohútika neliala, ale padala v ľadových kockách. No a kým v takejto vode „hnusné“ mydlo začalo peniť, tak vám omrzli ruky a hlavne ste ani nestihli ošúchať onú „hnusnú“ patinu, ktorá sa vždy vytvorila na jeho povrchu zo zaschnutej peny a špiny z predošlých rúk. Druhé mydlo bolo detské. U nás doma moja maminka používala len detské – bez vône, bez farby (v skutočnosti boli biele, ale biele mydlo mi prišlo tak všedné a obyčajné, až mi ho bolo ľúto) a na obale bolo také vysmiate dieťa (vysmiate deti boli akýsi komáčsky fenomén, aj BB puding mal také svojrázne usmiate dieťa na obale). No a tieto mydlá sme mali celé roky. Dokonca aj po komáči sme udržiavali akýsi nepísaný domáci konsenzus – keď mydlo, tak detské. A keď jedno došlo, tak stačilo siahnuť do skrine na chodbe, a tam sa vždy našlo zo desať ďalších... pekných, bielych, detských. U nás doma sme nikdy nič nemali v takých množstvách zásob ako práve detských mydiel.  Boh vie, čím to bolo. Raz si spomínam, ako mamina dostala Camay. Neuveriteľné veľké voňavé farebné mydlo. Bolo v škatuľke z tvrdého papiera. Dokonca aj tá škatuľka bola veľká. A krásne farebná. A bez detskej fotografie. Bolo to mydlo pre veľké dievčatá. Pre dámy. Moje oči svietili nadšením. Bolo to niečo nedotknuteľné, luxusné (aj keď vtedy som slovo luxus nevedela pocítiť). Asi ako mamina škatuľka so šperkmi. Tú som si vždy dovolila otvoriť, len keď nebola doma. Skúšala som si jej prstene, bol tam aj snubný, ktorý s ocinom nenosili, všelijaké retiazky a prívesky. Keď prišlo Camay, tak som každý deň chodila do jej skrine, spomedzi kašmírových svetrov som vytiahla mydlo a držala som ho v dlani ako biológ veľkého odporného chrobáka. Potom som ho zase vtlačila medzi vlnu a ono tam bolo ďalších desať rokov. A tretí druh mydiel boli oné luxusné voňavé mydlá zo západu – Fa. Mali sme ich plné skrine. Prvý krát som sa s jedným takým osprchovala, keď som mala asi pätnásť rokov... pekne dlho po komáči, ktoré aj pekne dlho trčalo v skrini. Ale bol to zážitok.

Spomienka na zakázané voňavé mydlá mi ostala živá dodnes. Keď som si už mohla kupovať mydlá svoje, tak to vždy bolo nejaké krásne, voňavé a hlavne čerstvé a ne-skriňové. Vtedy som ešte netušila, že sa dajú aj vyrábať doma. Dnes už to viem. Bola to taká objavná cesta niekoľkých mesiacov, ku ktorej som sa odhodlala po dlhých rokoch tajných túžob a letmých pohľadov po regáloch „handmade“ obchodov. A potom som si skusmo kúpila mydlovú hmotu. Po pár týždňoch odlievania do formičiek na muffiny prišli prvé skutočné dospelácke formy. A potom prišli esenciálne oleje a po ďalších desiatkach skúšobných mydiel prišli farby. Nakoniec mi môj muž kúpil nádherný obrovský prútený kôš na celé to moje bábkové divadlo.

A dnes, keď príde domov z práce, spýta sa: „Varíš?“ Varím, ale mydlo! Ono sa to stalo akousi mojou večernou školou osobnej terapie. A teraz po večeroch varím a čarujem, miešam trochu tohto a trochu onoho. Trochu ženskej zvodnosti, trochu túžob, trochu snov a veľa lásky. Okorením krásou, štipkou milostných kúziel a množstvom zmyselnosti. Jemne zamiešam, pridám kvapku tejto vône a dve kvapky tejto. Potom vylejem do čarovných formičiek a vualá - krásna voňavá vecička je na svete. Výroba mydielok je také malé veľké dobrodružstvo. Cestovanie a objavovanie zároveň. Vône nás prenášajú do iných svetov, do iných krajín, na iné miesta a do iného času. Dávajú nám prirodzenosť i karnevalové masky. V mysli sa vám premietajú voňavé lúky a kopy sena, vy máte oblečené ľahučké biele šaty, ktoré vlajú v letnom vánku prímorského Francúzska, tlačíte bicykel po širokej zvlnenej ceste medzi nekonečnými sýto fialovými poľami plnými kvitnúcej levandule a vedľa vás je nejaký svalnatý francúzsky švihák s klobúkom. Vône sú kráľovné žien a zároveň ich mocným čarom. A potom padne večer a hustá horúca hmla stúpa zo sprchy a zakrýva obrazy v zrkadle bielym plášťom, hustý vzduch naplnený omamnou vôňou kráľovského jazmínu vás prenáša do japonských cisárskych kúpeľov, plných luxusu, hodvábu a hýčkania. Dopadom každej jednej kvapôčky vody cítite, ako sa z vás stŕhajú oťaže, trieštia problémy, lámu sa na kúsky a stekajúca voda ich odplavuje preč. Cítite sa vnútorne čistí, ľahučkí ako pierko, magická vôňa Ylang Ylang vás plní energiou a nápadmi, chuti do života, chuti tvoriť, zanechať za sebou kus svojho ja, kus práce vykonanej vlastnými rukami. Takéto sú moje mydielka. Plné ďalekých svetov a blízkej intimity. Plné lásky i zvodnosti.

Svoje mydielka vyrábam z lásky. Vyrábam krásne voňavé vecičky, ktoré skvelo čistia pokožku a zároveň ju zanechávajú vyživovanú a hydratovanú. Hladia telo z vonka i z vnútra, dušu i telo. Z môjho pohľadu to cítim tak, že vyrábam šperky. Vkladám do nich svojho objaviteľského a neposedného ducha, lásku a radosť. Každé jedno musí byť výnimočné. Tak ako je výnimočný každý človek pod slnkom. Moje mydlá majú dušu, vlastnosti i náladu. Už nikdy biele nevoňavé detské mydlá!

Miro Ščibrany: V hlavnom meste tiká časovaná bomba

Magistrát nevie preukázať vlastníctvo stavieb, ktoré vybudovalo hlavné mesto.

Obyvateľom sídliska Pri Šajbách v Rači hrozí, že nebudú môcť ďalej parkovať pred svojimi bytovkami. Pozemky s parkovacími miestami v blízkosti ich bytoviek odkúpila a vlastní spoločnosť Blackstorm Group s.r.o. (konateľ Igor Kálig).

Spoločníkom Blackstorm Group s.r.o. je panamská firma TransAm Solutions Inc. Na rokovaniach s magistrátom a vlastníkmi bytov spoločnosť zastupoval JUDr. Michal Maštena, spolu s RNDr. Milanom Maštenom a Ing. arch. Karolom Kállayom člen predstavenstva Parking House a.s.. Konateľ Blackstorm Group s.r.o. Igor Kálig je členom dozornej rady Parking House a.s.. RNDr. Milan Maštena je bývalým spoločníkom a konateľom spoločnosti Račany Rosso s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je od 20.07.2012 Doc. PhDr. Ivan Kmotrík, PhD. Ing. arch. Karol Kállay je spoluautorom projektu Račany Rosso.

Blackstorm Group s.r.o. ponúka jedno parkovacie miesto za 3 000,- €. Rozhorčení vlastníci bytov o odkúpení parkovacích miest neuvažujú. Argumentujú, že parkoviská vybudoval Generálny investor Bratislavy (GIB) (predtým VHMB) a ako stavba sú vlastníctvom hl. mesta. Podľa ich mienky Blackstorm Group s.r.o. neoprávnene manipuluje s majetkom hl. mesta. Žiadajú primátora a magistrát, aby hl. mesto nezákonnému nakladaniu s jeho majetkom zabránilo.

Sídlisko Pri Šajbách stavili v rokoch 1985-1992 Pozemné stavby Bratislava a po nich Generálny investor Bratislavy (GIB) (predtým VHMB), ďalšie tri bytové domy sa dostavali v rokoch 1996-2002. Po ukončení výstavby v roku 1992 GIB 1) neodovzdal inžinierske siete správcom sietí, 2) neodovzdal komunikácie do majetku a správy Magistrátu hl. mesta, 3) neurobil vklad komunikácií, parkovísk a chodníkov do katastra nehnnuteľností (KN).

Pozemky pod parkoviskami, chodníkmi a prístupovými komunikáciami k bytovým domom boli vo vlastníctve štátneho podniku Stavoservis Bratislava š.p. (v likvidácii od 10.06.1998). Bývalá likvidátorka JUDr. Ingrid Gyökeresová (14.05.2004 - 22.11.2006) ponúkla pozemky hl. mestu, no k prevodu majetku nedošlo, nakoľko ho neschválilo MH SR. Likvidátorka JUDr. Ľuboslava Vendrinská (od 22.11.2006) pozemky predávala ako „nezaťažené“, „nezastavané“ pozemky, nakoľko na nich vybudované parkoviská, chodníky a prístupové komunikácie GIB nevložil do KN. Pozemky vo verejnej dražbe odkúpil Richard Tomáš, ktorého firma IMC real s.r.o. stojí za viacerými projektami v Rači, a ten ich obratom predal spoločnosti Blackstorm Group s.r.o..

V marci sa uskutočnilo rokovanie zástupcov hl. mesta, obyvateľov bytov, Blackstorm Group s.r.o. a vlastníkov pozemkov. Právna zástupkyňa vlastníkov bytov vyslovila názor, že prevod na vydražiteľa a následne na Blackstorm Group s.r.o. vo veľmi krátkom časovom úseku nesie známky špekulatívneho konania, spoločnosť sa voči tomu dôrazne ohradila. Primátor uistil obyvateľov, že majú podporu mesta vo všetkých oprávnených požiadavkách. Odznela informácia, že hl. mesto vykonáva majetkovoprávne šetrenie a že GIB zatiaľ nepredložil listiny, ktoré by preukázali vlastnícke právo hl. mesta k objektom, vybudovaným na sporných pozemkoch, a ktoré by mohli viesť k náprave zložitého právneho stavu. Ešte raz a pomaly: hl. mesto zatiaľ nevie preukázať vlastníctvo objektov, ktoré samo vybudovalo a spolu s obyvateľmi ťahá v spore za kratší koniec...

Ak sa tomuto prevodu verejných priestranstiev do súkromného vlastníctva nepodarí zabrániť, otvorí sa Pandorina skrinka a rovnakému problému môžu čoskoro čeliť aj obyvatelia ďalších mestských častí.

V hlavnom meste tiká časovaná bomba.

Súvisiace články:

Ad V hlavnom meste tiká časovaná bomba

Račiansky magazín 14/2013 (od 5 min. 20 s)

Obyvatelia Rače: Firma ich núti kúpiť parkovacie boxy za tisíce eur

Spor o parkoviská na bratislavskom sídlisku Pri Šajbách pokračuje