Juraj Lauko: Malé verejné knižnice – vytvorme si niečo spolu

Pred nedávnom som mohol obyvateľom Bratislavy cez TV Bratislava priniesť informáciu o osadení 1. malej knižničky v Rači (http://www.tvba.sk/home/komunitnu-kniznicu-postavili-ludia-pre-ludi/).

Gabriela Slivová: Premeny Melancholika

tu som: 48.224444,17.126933

... možno je z prvej fotografie jasné, prečo strom dostal meno "Melancholik". 

Dala mu ho podľa zadumaného obrázku moja sesternica s poetickou dušou - Lucka. 

Keď prechádzam okolo neho, nezabudnem sa pozrieť, akú náladu práve má. 

Nie vždy je smutný a vzdialený od okolitých stromov. Občas splynie do zeleného celku, býva presvetlený letnými lúčmi, rozžiarený v jesenných farbách, či potiahnutý ľadovou krásou...

Na záver báseň od našej pani Dobrušky :)

Dobroslava Luknárová

Pod  horou strom –

Zvláštnou hudbou sa mi privráva

Vždy v inom šate, v inom prestrojení

Zdraví ma. Príbeh podáva -

Lenže bez slov – nemý . . .

Je o slnečných bozkoch v orosenej korune?

Alebo o valčíku, keď letný vetrík zafúka?

Možno - o peniažkoch - z medi, zlata -

Vraj  si  ich Jeseň  v októbri zapýta...

Pod horou strom –

Láka ma, láka morzeovkou odkazov -

Prihovára sa mi rečou tajnou,

premenlivosťou svojich obrazov

A či len mojou snahou márnou

odkliať jeho dušu a dať mu ľudskú tvár?

Stokrát sa pýtam – Prečo? Prečo? Prečo!

A stokrát si  - neodpovedám.

Miro Ščibrany: „Celé zle toto,“ napísal novinár Nového Času

Ján Bednarič na okraj miestnej internetovej ankety „Voľby 2014“ zameranej na voľbu starostu.

Výhrady voči ankete vyjadril Ján Bednarič slovami:

„Robiť ROK pred voľbami anketu o ľuďoch, ktorí sa zatiaľ ku kandidatúre vôbec nevyjadrili, nepredstavili žiadny program atď. je prinajmenšom divné.“

Ján Bednarič namietal aj výber kandidátov na starostu: „Prečo tam napríklad nie som ja alebo Waldo alebo Pišta Skala?“. Odpoveď si dal sám v hyperbole svojej otázky. Do ankety naozaj nebolo možné ani zmysluplné zaradiť KAŽDÉHO.

O nenáležitosti otázky Jána Bednariča svedčí fakt, že trinásti ponúknutí kandidáti na starostu sú v Rači dobre známi komunálni politici. Dvaja z nich už boli a jeden je starosta, traja sa o post starostu uchádzali, zvyšní sú poslancami alebo na poslancov za Raču kandidovali. Tí z vás, ktorým nepadne do oka žiadne z ponúknutých mien, môžu zvoliť odpoveď „iný kandidát“, „nevolil by som“ alebo „neviem“.

Anketa je súčasťou sporu o budúcnosť mestskej časti Bratislava - Rača. Spor začal pred rokom zrážkou dvoch protichodných vízií územného rozvoja: developerskej a občianskej. Prvú predložili developeri a podporuje ju starosta a mestský poslanec Peter Pilinský, za druhou stojí skupina poslancov MZ na čele s Michalom Drotovánom, poslankyňa MsZ Zuzana Dzivjáková a niekoľko tisíc obyvateľov mestskej časti.

Kľúčové otázky ankety sú

Ak by sa konali voľby dnes, koho by ste volili za starostu Rače?

Čo považujete za najväčšie problémy v Rači?

Dve doplňujúce otázky „Váš vek?“ a „V ktorej časti bývate?“ slúžia len pre lepšiu interpretáciu odpovedí na obe kľúčové otázky.

Jánovi Bednaričovi sa zdá „prinajmenšom divné“ robiť takúto anketu rok pred voľbami, mne naopak pripadá rizikové ponechať výber kľúčového hráča miestnej samosprávy - tak ako doteraz - na krátku kampaň tesne pred voľbami. Takáto voľba sa v Rači už viac krát neosvedčila, naposledy v roku 2010. Lepšie bude, keď voliči zamerajú pozornosť na uchádzačov v predstihu. Vyhnú sa tak rozhodovaniu v časovej tiesni na základe emócií a povrchných informácií a výber urobia s chladnou hlavou a dobrou znalosťou názorov aj činov všetkých kandidátov.

Odpovede na položené otázky nevyžadujú viac než minútu. Anketa bude prístupná ešte dva týždne, link na ňu môžete zdieľať alebo umiestňovať na akékoľvek stránky navštevované obyvateľmi Rače, Krasňan a Východného.

Ďakujem vám za odpovede a prajem nám všetkým dobrú voľbu.

Hlavne o rok, v novembri 2014!

Cyril Sekerka: Lampiónová piatková noc na Rendezi

Lampiónový sprievod, jeho druhý ročník na Rendezi organizovaný Rendzským klubom matiek a detí v spolupráci s MÚ Rača – oddelením kultúry, dokázal vyvolať tú nedočkavú horúčku očakávania piatkovej lampiónovej noci.

Erika Molnárová, už známa líderka Rendezského klubu matiek a detí so svojimi členkami s citom správne načasovali ešte pred samotnou akciou u detí veľmi obľúbené tvorivé dielne v KS Impulz v súhre s pohybovými hrami, ktoré zohriali prítomné deti na tú správnu pohodovú teplotu v podobe lampiónového sprievodu, po strednej časti Rendezu. Priam fascinujúci bol pohľad na tú takmer 120 člennú žiariacu reťaz detí s rodičmi, starými rodičmi, keď sa pohli od KS Impulz a prechádzali, postupne zdraviac 100-bytovku, 24-bytovku, sídlisko Sklabinskú, až vošli do magickej čiernej tmy areálu športu Rendezu na Sklabinskej. Finále lampiónového sprievodu bol náš naj-kopec – Rendezský Everest, kde na jeho vrchole sa rozlúčkovo mávalo lampiónmi v ústrety žiariacemu polmesiacu. Potom už nasledoval rodinný rituál akcie, kde poslankyňa Katka Dobiášová s Cyrom Sekerkom ponúkali horúci čaj, maminami napečené koláčiky, lízatka ako šperkový bonus vyvrcholenia tejto úspešnej akcie, kde deti znovu zažívali toľko nových zážitkov, spoznávali ďalších svojich nových priateľov.

Tak teda dovidenia, deti a rodičia, na ďalšom, treťom ročníku Lampiónového sprievodu Rendezu v roku 2014, kde sa na vás znovu teší Rendezský klub matiek a detí v dobrej spolupráci s MÚ Rača – oddelením kultúry s Monikou Luknárovou.

Cyril Sekerka

Dana Árvayová: Zúfalá situácia vyžaduje zúfalý čin .... a skončí zúfalo

Jedného dňa mi došiel do schránky veľmi hrubý list. Obyčajný, ale naozaj veľmi objemný list. Na mieste odosielateľa bola adresa Nakladateľstvo umelcov maľujúcich ústami a nohami s.r.o. A tak som list otvorila.

Sprvoti som si myslela, že som pravdepodobne niekde podporila nejakú nadáciu alebo neziskovku, či zaklikla čosi na internete. Potom ako som si prečítala obsah priloženého listu, bolo mi jasné, že je to klasický obežník s dojemným listom, žiadajúci dobrovoľné príspevky. V obálke bolo množstvo pohľadníc znázorňujúcich reprodukcie malieb postihnutých umelcov. Bolo mi tej krásnej práce ľúto. Popravde na mňa vôbec nezapôsobil list, pretože citovo ladené posolstvá denno denne odhaľujem na každom kroku či už v médiách, v pracovnom alebo verejnom živote. Jediné, čo na mňa skutočne zapôsobilo, bola samotná existencia oných pohľadníc v mojich rukách.

Pohľadnice sú niečo zvláštne. Sú to kroniky. Sú to listy kníh. Malé obrazy. Papierové fotografie. Kedysi som vždy, keď som bola niekde mimo domova, kupovala pohľadnice a posielala rodine. Po čase som sa naučila dve veci – pohľadnice už len z princípu chodia domov neskôr ako sa vy vrátite, a že sa treba vždy podpísať. Raz sa mi totiž stalo, že som poslala krásnu pohľadnicu z Dánska s nadšeným obsahom „ako je tu krásne a mám sa dobre“ svojej babke. A keď som k nej prišla na Vianoce a spýtala sa na pohľadnicu – bolo mi tak desať rokov – tak si plácla po čele: „Tak to si bola týýýýý!“ Akoby mala dvesto vnúčat. No a bolo po Vianociach. A potom som ich už nejako posielať prestala. Keď sa teraz pri písaní nad tým zamyslím, je to ohromná škoda. Naši by mali úžasnú zbierku nesčíselnej hodnoty z ohromne širokého sveta. Predstavujem si, ako by kukali na pohľadnicu z Bejrútu, Luxoru, Teheránu alebo Jerevanu. Mali by Eifelovku, mešitu v Cordóbe, či zelené Nórske fjordy. Mali by ich všetky magnetom pripichnuté na chladničke a s pribúdajúcimi rokmi by na ne boli viac a viac hrdí. Ja som im ani len smsky neposielala. Je veľa vecí, ktoré robíme v živote zle.

A tak som sa rozhodla list od Nakladateľstva umelcov maľujúcich ústami a nohami s.r.o. nenechať len tak. Ale čo s ním. Lomcovalo mnou zúfalstvo. Nevedela som, čo si mám s tým nevyžiadaným darom počať. Poslať niekomu niekde peniaze nie je moja povaha. Vyhodiť ale tiež nie. A tak prišiel na rad internet. To, čo som objavila, ma šokovalo. Po naťukaní hesla - Nakladateľstvo umelcov maľujúcich ústami a nohami s.r.o. - som našla množstvo starých blogov, článkov a diskusných príspevkov, ktoré riešia práve čo s touto nevyžiadanou poštou. Príspevky sa tiahli od roku 2005 až do dnešných dní a ich obsahy sa v podstate nelíšili. Všade panovala rovnaká nálada a rozčarovanie s heslom: „Čo s tým?“. Po preklikaní Modrého koníka, rôznych nezávislých fór a blogu.sme.sk mi bolo všetko jasné. Jediné, čo teraz urobím je – „ako prišlo, tak odišlo“ – pohľadnice darujem.

Človek by ale neveril, ako je nesmierne ťažké nájsť niekoho, kto by mal o vianočné pohľadnice záujem. Trochu ma to prekvapilo. Ani zadarmo. Po obvolaní všetkých svojich známych som sa nakoniec akurát tak cítila ako díler s teplou vodou. A s pohľadnicami stále v rukách. A tak nastala zúfalá situácia. Chcete niečo komukoľvek darovať, ale nikto to nechce. Veľmi by ma zaujímalo, koľko ľudí nakoniec nakladateľstvu peniaze poslalo. Keď to nikto nechcel ani zadarmo, nieto ešte kúpiť. A problém nebol v pohľadniciach. Tie boli celkom pekné.

Nakoniec mi napadlo riešenie. U nás pred poštou je miestna vývesná tabuľa. Sú na nej obecné oznamy, pozvánky na plesy a kino s pondelkami zadarmo, školské nábory a parte. A tak som na tú tabuľu vylepila onú objemnú obálku, s veľkým nápisom DARUJEM. Dopísala som na obálku aj obsah daru, aby to niekto nestrhol a potom, keď zistí obsah, zahodí kdesi do krovia. Napäto som očakávala výsledok svojho činu. Večer som sa vracala z práce. Obálka na vývesnej tabuli ostala nedotknutá.

Na druhý deň ráno som zistila, že obálka prežila noc nepoškodená a nedotknutá. Bolo mi jej už takmer ľúto a dúfala som, že nebude v ten deň pršať, aby sa nerozmočila. Nepršalo. Ako na ihlách som sa večer na ceste z práce domov náhlila k tabuli. To, čo som objavila, ma šokovalo druhý krát. Obálka ostala na tabuli stále nalepená. Ale bola rozšklbaná, potrhaná a prázdna.

Obálku som jemne odlepila a vyhodila do smetiaku. V mojej mysli sa miešali pocity. Bola som šťastná, že si pohľadnice našli nový domov. Ale zároveň som bola nesmierne šokovaná, akým spôsobom sa tak stalo. Môžeme my nabádať ľudí, aby sa zaujímali o svoje okolie, keď si ani nevšímajú takéto niečo. Môžeme prosiť ľudí, aby povstali proti bezohľadnosti, keď sa sami správajú takto. Môžeme inšpirovať ľudí, aby chránili svoj životný priestor, keď po sebe nechávajú toto.

Stalo sa to v Krasňanoch. Sme snáď Krasňančania takíto bezohľadní a nevšímaví ľudia? Neverím. Som od prírody pozitívny človek a vždy sa na akúkoľvek vec pozerám, a snažím sa aj v tých najťažších chvíľach pozerať, objektívnym pohľadom hľadajúcim za všetkým pozitívny čin či pohnútku. Vždy verím v dobré snahy a že zlé veci sa nerobia. Možno je to výchovou. A možno nie každý mal takú výchovu. A preto ľudia bez mrknutia hodia na zem papierik alebo špak. Nejaká roztrhaná obálka je len smietka. Trieska vo vyrúbaných lesoch a bezohľadných stavbách.

Ale nie. Ľudia sú všímaví. Vždy ktosi kdesi hundre a frfle, že čo sa kde zas stalo. A na záver desaťminútového monológu, do ktorého sa nedá nijako zmysluplne prispieť, mávne rukou, že aj tak s tým nič neurobí. Potom človeku neostáva nič iné, ako rovnako tradične odpovedať, že tak s takýmto prístupom sa ani nedivme, že sa to deje. Odpoveď je už klasické korenie štýlom: "Na západe by sa to nemohlo stať". Áno, ale "západ" si vytvorili ľudia. Nikto iný im ho nevytvoril. Ľudia a každý jeden jednotlivec. Presne taký istý ako ten, kto roztrhal obálku. Ako tí, čo prešli okolo nej bez povšimnutia.

Ale to som celá ja. Stále dúfam, že pohľadnice sa dostali do dobrých rúk. Hoci po sebe zanechali to, čo zanechali. Verím, že sa nám podarí zlé veci zastaviť. A urobím pre to maximum.

Pozvánka na Valné zhromaždenie

Pozvánka na Valné zhromaždenie členov pozemkového spoločenstva vlastníctva lesov a poľnohospodárskych majetkov

POZEMKOVÉ  SPOLOČENSTVO PODIELOVÉHO VLASTNÍCTVA LESOV

A POĽNOHOSPODÁRSKYCH MAJETKOV

POZVÁNKA

Výbor Pozemkového spoločenstva podielových vlastníkov lesov a poľnohospodárskych majetkov, v súlade s § 14 ods. 1 Zákona č. 97 / 2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, Vás týmto pozýva na

zasadnutie Valného zhromaždenia,

ktoré sa uskutoční

v stredu dňa 27. novembra 2013

o 16:00 hodine

v spoločenskej sále Nemeckého kultúrneho domu,
Barónka 3 v Rači.

Vzhľadom na dôležitosť programu je Vaša 
účasť nutná.

Program:     

1. Otvorenie, prezentácia členov a kontrola uznášaniaschopnosti zhromaždenia.

2. Voľba orgánov.

3. Schválenie dodatku k zmluve o Pozemkovom spoločenstve vo forme nového plného znenia zmluvy.

4. Schválenie dodatku stanov Pozemkového spoločenstva vo forme nového úplného znenia stanov.

5. Splnomocnenie člena výboru na uzavretie nájomnej zmluvy na nájom podielov spoločenstva.

6. Správa o činnosti Pozemkového spoločenstva.

7. Správa o hospodárení Pozemkového spoločenstva.

8. Prerokovanie postúpenia výkonu práva poľovníctva na pozemkoch Pozemkového spoločenstva.

9. Rôzne, diskusia.

10. Záver.

Poučenie:

V prípade Vašej osobnej neúčasti na zasadnutí Valného zhromaždenia Vás týmto žiadame, aby ste písomne splnomocnili svojho zástupcu.

Vaše prípadné podnety prosím zaslať na adresu urbar.raca@gmail.comdo 22. 11. 2013.

---

Albánska 2,  831 06 Bratislava – Rača             e-mail: urbar.raca@gmail.com             mobil: +421 905 294 819

Dobroslava Luknárová: Za oknami mlieko

Za oknami mlieko,

hustá hmla

November odkladá

pestrý plášť

V izbičke kytička

chryzantém

Ružovo sa smejú

Počúvaš?

Pozbierali od leta

všetky piesne,

vôničku -

Len sa nakloň, privoňaj,

sladkú chvíľu privolaj

zo záhrady

Trošíčku

Dnes je vonku naozaj novembrovo, tak ponúkam protipól...

Foto L. Kittlerová

Ján Papuga Otvorený list: Osemročné gymnáziá v bratislavskom VÚC

Vážení kolegovia!

V súčasnom období sa má naplniť ustanovenie školského zákona, ktoré hovorí, že do prímy osemročných gymnázií (OG) môže nastúpiť 5% žiakov (piatakov) z daného populačného ročníka. V rámci celého Slovenska to nie je taký problém ako v Bratislavskom kraji. V iných regiónoch nie je enormne veľký záujem o štúdium na OG. Keby sa v Bratislavskom kraji uplatnilo pravidlo 5-tich percent, súčasné OG by otvorili triedy so 7 – 8 žiakmi, čo je vo finančne podhodnotenom školstve nemožné. Okrem toho sa pripravuje zavedenie minimálneho počtu žiakov v triedach. Teda aj pokus o otvorenie sedemčlennej triedy je vopred odsúdený na zánik.

OG teda pravdepodobne zostanú iba na niektorých školách. Tým sa do pozornosti dostávajú otázky: Na ktorých školách zostane osemročné štúdium? Ako objektívne určiť školy s takouto výsadou? Na základe akého hodnotenia? Bude sa prihliadať na kontakty so zriaďovateľom alebo na kvalitu školy? Bude sa prizerať na lokalitu, spádovosť?

Ministerstvo školstva kedysi „hodilo“ náhodné, nepodložené a nediskutované kvórum a my, rodičia, žiaci, učitelia, riaditelia škôl a zriaďovatelia, si s ním máme poradiť, i keď s takýmto riešením nesúhlasíme, lebo poznáme na základe vlastnej skúsenosti názory ľudí z regiónov dôkladnejšie ako tvorcovia tohto nápadu. O osemročné gymnáziá je v Bratislave vyšší záujem, rodičia chcú svojim deťom poskytnúť nadštandardné vzdelávanie, ktoré nie je orientované na priemerného žiaka. Záujem o OG pretrval aj napriek tomu, že sa štúdium predĺžilo o jeden rok, teda vyrovnalo sa súčtu dochádzky na základnú školu a štvorročnému štúdiu na strednej škole. Logika veci teda hovorí, že kvórum by sa malo zvýšiť, najmä ak ide o jediný charakterovo a záujmovo tak špecifický kraj, akým je Bratislavský. Alebo je cieľom rušenie, zlučovanie škôl, znižovanie úväzkov a prepúšťanie učiteľov? Chce ministerstvo riskovať, aby sa renomované školy s osemročným štúdiom dostali do problémov po ich zrušení? Ide tu o likvidáciu všeobecného školstva, t. j. gymnázií?

Dôsledky tohto rozhodnutia sa dotknú všetkých zainteresovaných. Ovplyvní to aj kvalitu vyučovania a pohodu učiteľov, ktorí sú aj bez problematiky „osemročiek“ dosť vystresovaní. Z rôznych diskusií vieme, že v čase populačnej krízy muselo mnoho pedagógov prejsť na znížený úväzok (alebo museli opustiť svoje pôsobisko). Znížený počet hodín znamená menší plat, a tým aj znechutenie k výkonu práce. Myslíte si, že v takomto stave si kvalitne odvedú svoju hodinu? Ak aj áno, nie sú deťom k dispozícii, keďže nepracujú na plný úväzok. Nájsť si inú prácu? Na škole? V Bratislave? Takmer nemožná vec, najmä ak majú aprobáciu, ktorou je trh presýtený. Keď sa zrušia OG, takýto problém vyvstane a k zodpovednosti sa určite nikto neprihlási. A školy možno prídu o kvalitných učiteľov.

Pozrime sa do neďalekej histórie. Kto môže za stav, keď je v kraji pomaly viac gymnázií ako odborných škôl? Stav, keď má mnoho škôl triedy s osemročným štúdiom? Školy určite nie sú na vine. Po vzniku OG si len chceli zabezpečiť prepotrebné financie zvýšením počtu žiakov. A štát ich v tom podporoval. Pred niekoľkými rokmi masovo povoľoval vznik gymnázií a osemročných gymnázií bez pohľadu na perspektívu ich naplnenia žiakmi. Až v čase nedostatku žiakov vyvstal problém, ktorý sa rieši, keď OG majú za sebou niekoľkoročnú tradíciu, prax a stabilizovali sa v ponuke vzdelávania. Mnohé z nich sa vyznačujú kvalitou a napĺňajú účel tohto špecifického štúdia (viac nižšie). Stanoviť nízke kvórum, a tak potrestať školy, najmä tie bratislavské, je ľahšie ako ponúknuť priestor na diskusiu a nájsť spoločné, kompromisné riešenie (to malo prísť ešte pred schválením školského zákona).

Pán minister a jeho kolegovia pravidelne zdôrazňujú, že o všetkom chcú diskutovať. V tomto prípade však bezdôvodne k diskusiám nedochádza. Je ľahšie odvolať sa na zlý „Mikolajov zákon“ ako objektívne stanoviť postup riešenia problému OG a po ňom novelizovať nešťastné paragrafy. To je však typické pre slovenské školstvo – niečo vyhlásiť a ponechať riešenie problémov vychádzajúcich z vyhlásenia na školách, pričom hlas verejnosti zostane zrejme nevypočutý. Niekedy sa nám zdá, že chcú, aby sme sa pobili o možnosť otvoriť OG, aby sme lobovali, ohovárali iné školy, bojovali s nimi či vymýšľali si šialené stratégie na záchranu škôl. Vsunuli medzi nás klin, ktorého odstránenie môže negatívne dopadnúť aj na záujemcov o osemročné štúdium, na rodičov, ktorých takisto vyzývame, aby sa rázne zapojili do záchrany OG v Bratislavskom kraji.

Aké riešenia sa ponúkajú? Prvá možnosť je zrušiť päťpercentné kvórum a ponechať existenciu OG trhu, t. j. dopytu. Treba stopnúť vznik akýchkoľvek ďalších osemročných tried. Aby však základné školy naozaj neboli hromadne oberané o žiakov, treba zakázať, aby v rámci jednej školy boli 2 – 3 paralelné triedy OG, ale len jedna trieda. V súčasnosti je v Bratislavskom kraji 8 gymnázií, ktoré majú viac ako jednu triedu prímy OG, čo je v situácii, v ktorej sme sa ocitli, neprípustné.

Druhým riešením by bolo zvýšenie kvóra pre Bratislavský kraj, kde je o uvedený typ štúdia dlhodobo veľký záujem. Súčasné OG by naďalej fungovali s maximálne jednou triedou osemročného štúdia a čas by ukázal, či bude o ne záujem naďalej pretrvávať. Základné školy už dávno počítajú s možnosťou, že im niektorí žiaci odídu na gymnázium: otvárajú viac prvých tried. V súčasnosti nastupujú populačne silné ročníky, to znamená, že už o niekoľko rokov bude dostatok žiakov pre základné školy i pre OG, ba môže sa stať, že sa preplnia kapacity základných škôl. Odobratie žiakov na OG by mohlo byť odbremenením základnej školy. Možno stúpne počet tried štvorročného štúdia a niektoré školy nebudú mať záujem otvárať osemročné štúdium.

Inou, ťažšou možnosťou je stanoviť objektívne kritériá na výber škôl pre osemročné štúdium. Od toho dalo ministerstvo ruky preč, keďže si uvedomuje, že by to bola úloha hraničiaca s nemožnosťou (dodnes nejestvujú ani kritériá na hodnotenie kvality školy). Ľahšie to bolo hodiť na zriaďovateľa, ktorý si uvedomuje podobnú nemožnosť. Merať takú špecifickú inštitúciu, ktorou je škola, nie je záležitosťou jedného roka. Malo sa s tým začať už vtedy, keď sa o obmedzovaní OG začalo hovoriť. Kritériá, na základe ktorých sa rozhodne o osude školy, nemá určovať zriaďovateľ, ale ministerstvo v spolupráci so zriaďovateľom! Ak sa takéto kritériá nestanovia, obávam sa, že by to dopadlo tak, že kvalitné štátne gymnáziá by boli zrušené, kým tie nekvalitné by pôsobili ďalej aj z dôvodu, že majú iného zriaďovateľa. Kým sa toto všetko nevyrieši, OG by mali zotrvať.

Najhorším riešením by bolo zrušenie OG (určenie zopár „vyvolených“ gymnázií s osemročným štúdiom považujeme rovnako za likvidačné), a tým možno aj niektorých gymnázií vôbec. Blížia sa populačne silné ročníky, ktoré bude treba umiestniť v školách. Ak zaniknú niektoré gymnáziá, zopakuje sa to, čo s materskými škôlkami. Tie sa hromadne likvidovali a teraz je problémom umiestniť dieťa do predškolského zariadenia. Ak sa zruší škola z dôvodu stanovenia kvóra na OG, nastane podobná situácia.

V súvislosti s OG sa často hovorí o selekcii žiakov. Nedá sa s tým súhlasiť. O selekcii možno hovoriť pri rozlišovacích inteligenčných testoch alebo pri izolácii žiakov s poruchami učenia. Stredné školy však robia výber žiakov do osemročných gymnázií na základe vedomostí a schopností absolvovaním prijímacích skúšok. Vyberajú sa žiaci, ktorí zvládnu systematickú a dlhodobú prípravu na vysoké školy formou osemročného štúdia. Nejde o selekciu, ale o výber vhodnejšieho typu vzdelávania pre rýchlejšieho, šikovnejšieho arozhľadenejšieho žiaka. Neraz sa stáva, že žiak opúšťa základnú školu z dôvodu, že sa mu tam nepáči, že sa nudí, že pracuje rýchlejšie ako ostatní. Rodičia sa preto rozhodnú pre zmenu školy. Obmedzovaním kvóra sa upiera právo na výber. Ide o prvok štátneho dirigizmu, ktorý je nezdravý a bude mať vážne dôsledky – spomínaný zánik škôl, prepúšťanie učiteľov a predovšetkým nárast korupcie v školstve (minimalizovaný počet miest na tomto type škôl spôsobí práve toto). Rodičom sa uprie snaha zabezpečiť svojmu dieťaťu systematickejšiu a dlhodobejšiu prípravu na vysoké školy bez stresujúceho prechádzania (nanovo zavedenými) prijímacími skúškami. OG je v takýchto prípadoch vhodnou voľbou.

OG je oprávnenou alternatívou k školám pre mimoriadne nadané deti. Mimoriadne nadané deti musia spĺňať aj isté psychologické predpoklady, aby sa dostali do školy, ktorá bude napĺňať ich požiadavky. Nie všetky talentované deti však tieto predpoklady majú. Ak talentované dieťa (s nedostatkom „mimoriadnej nadanosti“) zostane na ZŠ, jeho talent môže byť potlačený, keďže sa vyučovanie na tomto stupni chtiac-nechtiac zameriava na priemerného žiaka. OG vypĺňa túto medzeru v potrebách žiakov, prispôsobuje im vyučovanie, zvyšuje výkonnosť žiakov, efektívnejšie rozvíja ich talent. Žiaci, ktorí sa nedostanú na školu pre mimoriadne nadané deti, tak nebudú mať vhodnú alternatívu po likvidácii OG v Bratislavskom kraji.

Hovorí sa, že OG majú približne rovnaké výsledky v celoslovenskom testovaní ako žiaci, ktorí prišli na strednú školu po ukončení základnej. V prvom rade sa nedá posudzovať vedomostná úroveň na základe testu zo slovenského jazyka a literatúry a z matematiky. To nechcú pochopiť mnohí vyznávači testovania a monitorovania. To je však iná téma. K záveru, že žiaci základných škôl a OG majú približne rovnakú vedomostnú úroveň, dochádza na základe porovnávania ich výsledkov až v maturitnom ročníku. Áno, až v maturitnom ročníku sa porovnáva neporovnateľné! Namiesto toho, aby sa Testovanie 9 týkalo aj kvarty osemročného gymnázia (t. j. 9. ročník), porovnávajú sa žiaci OG so žiakmi ZŠ po štvorročnom odstupe. Dobre vieme, že práve po nástupe na strednú školu sa na žiakoch prejavujú rôzne vplyvy, ktoré môžu skresliť ich výsledky. To platí aj pri prechode z kvarty do kvinty. Žiaci vo veľkej miere poľavia, stredoškolské učivo ich zaťaží viac ako učebné témy pred ním, snažia sa vynikať v predmetoch, z ktorých chcú maturovať, narážajú na zložitejšie stredoškolské látky. Ak by niekomu skutočne záležalo na porovnaní študentov OG a základných škôl, spravil by to na základe Testovania 9. Tým by sa však odhalila pravda a nemohlo by sa demagogicky hovoriť, že OG nesplnili účel, ich žiaci sú na rovnakej úrovni ako žiaci ZŠ.

Žiaci OG napriek rôznym tvrdeniam vykazujú nadpriemerné výsledky. Keďže sa na gymnáziu stretávajú šikovní a talentovaní, dochádza medzi nimi ku konkurencii, ktorá zvyšuje ich výkon. Zároveň sú aktívnejší a s väčšou (často vnútornou) motiváciou sa zapájajú do mimoškolských podujatí, aktivít a súťaží.

Medzi žiakmi OG, učiteľmi a rodičmi sa vytvárajú dlhodobé pozitívne vzťahy, ktoré sa využívajú v prospech systematického vyučovacieho procesu v osemročnom trvaní. Vytvára sa interakcia, tolerancia a spolupatričnosť medzi mladšími a staršími žiakmi. Škola tak pôsobí ako pozitívny integračný činiteľ s rovnomerným zastúpením žiakov z rôznych vekových vrstiev. Žiaci si budujú pozitívny vzťah k spolužiakom rôzneho veku. Pozitívom pre učiteľov je kombinácia vyučovania mladších a starších žiakov. Učiteľ sa stáva všestrannejším, využíva rôzne metódy, vie ich posudzovať z hľadiska uplatnenia v jednotlivých vekových kategóriách. Učiteľ získava kompetencie, ktoré by nezískal ani na základnej, ani na strednej škole – iba na kombinovanej forme s OG. Z tohto dôvodu som sa zamestnal [Ján Papuga] práve na škole so štvorročným i osemročným štúdiom.

Najznámejším argumentom proti OG je, že odoberajú talentovaných žiakov základným školám. Pripomínam, že základná škola ma viacero možností, aby presvedčila žiaka, rodiča, že štúdium u nich je kvalitnejšie a perspektívnejšie ako na OG. Napriek tomu sa dá chápať snaha o obmedzenie počtu žiakov, no nie vyššie popísaným spôsobom. Mohlo by sa trebárs stanoviť, že jedna trieda OG môže mať 22 – 24 žiakov. Odobratie žiakov zo ZŠ by som nechápal ako výraznú nevýhodu, keďže zostávajúci žiaci (v menšom počte) majú šancu na dôkladnejšiu, individuálnejšiu prácu. Učitelia môžu prispôsobovať tempo „priemernejším“ žiakom, a tak zvyšovať ich výkon. Uvedomujeme si záujmy oboch typov škôl – na oboch stranách je rovnako silný a odôvodnený. Treba však hľadať kompromis, ktorý nepostaví proti sebe dva typy škôl. Odoberanie žiakov základným školám nemôže byť dôvodom na likvidáciu OG. Ak sa tak stane, bude to nevyvážené a jednostranné riešenie problému bez pohľadu na jeho kontext.

Osobne mám [Ján Papuga] pozitívnu skúsenosť s vyučovaním žiakov osemročného štúdia. Sú aktívni, zodpovedne pristupujú k práci a pravidelne sa umiestňujú v rôznych súťažiach. Pri prechode do vyšších ročníkov sledujem, ako sa zvyšuje ich vedomostná úroveň a kvalita našej spolupráce sa zdokonaľuje tak, že si vyučovanie doslova užívam. Vynikajúce skúsenosti s osemročnými triedami môže potvrdiť mnoho kolegov.

Vážení učitelia, riaditelia škôl, rady škôl, rodičia, žiaci, poslanci a priatelia školstva v Bratislavskom kraji. V dohľadnom čase sa bude hlasovať o novele školského zákona, v ktorom sa bude riešiť popísaná problematika. Keďže sa pripomienkové konanie k tejto téme ukončilo, vyzývame Vás, aby ste zostali aktívni. Je nutné intenzívne sa ozývať, písať poslancom, lobovať, upozorňovať na to, že sa nerešpektuje nielen vôľa zriaďovateľa, ale najmä vôľa žiakov, rodičov, učiteľov a riaditeľov škôl s osemročným štúdiom, ktorí najlepšie poznajú potreby v školstve. Ešte je čas pokúsiť sa o zvrat v popísanej téme. V prípade, že súhlasíte so znením tohto listu, vyzývam Vás, aby ste ho zdieľali, posielali kompetentným (poslancom, ministerstvu), vešali na nástenky v zborovni, kopírovali ho rodičom a žiakom, šírili ho prostredníctvom médií a pod. Apelujeme na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby hlasovali proti umelému určeniu kvóra na otváranie tried osemročných gymnázií, a aby v spolupráci s nami hľadali vhodný kompromis, ktorý nezlikviduje OG v Bratislavskom kraji.

Tento otvorený list vznikol na základe našej praxe a po diskusiách s učiteľmi, riaditeľmi, rodičmi a žiakmi. Pokúsili sme sa zaujať vyvážené stanovisko, ktorého cieľom je vnímať problematiku osemročných gymnázií komplexnejšie a rozvinúť konštruktívnu odbornú diskusiu, ktorá sa doposiaľ neudiala. Dovtedy by sa mal zachovať súčasný stav. Veríme, že zvíťazia pripomienky od mnohých ľudí z praxe, nie na vode postavené argumenty zástancov 5-percentného kvóra.

S pozdravom

PhDr. Ján Papuga, PhD.

stredoškolský učiteľ

V Bratislave dňa 17. 11. 2013

PS: List bol napísaný 17. 11. – v Deň boja za slobodu a demokraciu. Nešlo nám o slobodu voľby?

Dodatok pre Račanov, žiakov a absolventov nášho gymnázia:

Na račianskom Gymnáziu na Hubeného ulici učím jedenásty rok a mám pozitívny vzťah k našej škole. Navštevoval som ho aj ako študent a bol som spokojný – dalo mi pevné základy do ďalšieho vzdelávania a profesionálneho života. Už vtedy táto škola ponúkala osemročné štúdium. Presne od 1. 9. 1994.

Po nástupe na gymnázium v úlohe učiteľa som mal možnosť učiť dve triedy osemročného gymnázia. Keďže som prišiel na strednú školu z pracoviska na základnej škole, mohol som porovnávať vzdelávanie na dvoch typoch škôl. Deti sa charakterom nelíšili. No v prístupe k vzdelávaniu a k plneniu úloh tam bol jasný rozdiel a ja som bol nútený rozširovať svoje vedomosti a kompetencie tak, aby som využil potenciál svojich nových študentov. Zároveň som si ich prehlboval vo vyučovaní žiakov klasického štvorročného gymnázia. Táto škola sa tak stala pre mňa vynikajúcou alternatívou, keďže som chcel učiť mladších i starších žiakov.

Ak by sa znemožnilo otvorenie osemročného štúdia, škola by prišla o dlhoročnú tradíciu. Napriek veľkému záujmu žiakov o tento typ štúdia, nielen z našej mestskej časti. Žiaľ, sme na okraji mesta, môžeme predpokladať, že po stanovení nezmyselného kvóra, prídeme o túto možnosť. Sme príliš ďaleko od riadiacich inštitúcií, sila lobbingu by strácala účinnosť. Naša škola na rozdiel od iných nikdy neotvorila viac ako jednu triedu OG, rešpektujúc okolité základné školy. Sme jediným štátnym gymnáziom v širokom okolí. Logika hovorí, že by malo u nás osemročné štúdium zostať. Spoliehať sa však na objektivitu posudzovania, ktorej škole zostane tento typ štúdia, je príliš pasívnym riešením. Sme škola v relatívne malom sídlisku, preto svojím spôsobom nezaujímavá. Obávam sa, že osemročné štúdium skôr ponechajú veľkým školám v centre mesta.

Najlepšie by bolo, keby sa riešilo ono nešťastné kvórum (pozri otvorený list vyššie). V opačnom prípade sa spoločne so zástancami OG v Rači musíme snažiť, aby práve na našom gymnáziu zostala spomínaná tradícia. Naše gymnázium má vynikajúce predpoklady a perspektívu na vzdelávanie žiakov osemročného štúdia. V prospech toho hovoria vynikajúce výsledky našich študentov, umiestnenia v celoslovenských i medzinárodných súťažiach a uplatnenie sa na vysokých školách, následne na trhu práce. Vyzývam preto všetkých, ktorí súhlasia so zachovaním OG na našej škole, aby sa aktivizovali a spolupodieľali na záchrane OG v Rači. Komentujte, vypisujte, blogujte, informujte médiá, lobujte, bombardujte úrady a pod. Bratislavský vyšší územný celok je zástancom OG, tlak treba vyvíjať najmä smerom k ministerstvu a k poslancom NR SR. Isté je, že osemročné gymnáziá zostanú, hoci v obmedzenom množstve. Či na račianskom gymnáziu, to je už v našich rukách...

Gabriela Slivová: Zaujímavosti v okolí - jaskyňa Sedmička

Malé Karpaty nie sú krásne a zaujímavé iba na povrchu, ale i pod zemou. Turisti, či cyklisti, ktorí sa spúšťate aj poza vŕšky - určite ste si všimli tajomné malé dvierka vo svahu smerom na Košariská, či Medené hámre. Sú to uzamknuté jaskyne Borinského krasu a je ich vyše 50. 

Jednou z najbližších k Rači, ani nie 10 km po asfaltke od parkoviska na Potočnej sa nachádza jaskyňa Sedmička - do ktorej sa dá po dohode s jaskyniarmi vstúpiť.

Nevedeli sme presne, do čoho ideme, ale v každom prípade to bol najväčší zážitok tohto leta..

Stretli sme sa na základni jaskyniarov v chatovej oblasti na Košariskách. Nabrali výstroj: gumáky, helmy a vyrazili sme k jaskyni. Prekvapením od našich sprievodcov bolo, že nás pred vchodom navliekli do gumených oblekov, na čom sme sa veľmi zabávali - vyzerali sme ako postavičky z filmu Traja chrobáci :)

Po prvých krokoch v jaskyni nám to už bolo jasné - všetko, na čo sme siahli, či stúpili, čoho sme sa dotkli - bolo potiahnuté ílovitým šmykľavým blatom. Vykompenzovali sme si to pohľadom na steny s krásnou vápencovou výzdobou. Uvedomovali sme si to tajomno podzemných priestorov a snažili sa vcítiť do celoživotného koníčka jaskyniarov. 

Nebudem prezrádzať viac, ale jedno napíšem: kto zvládne cestu k jazierku, bude veľmi na seba hrdý. Nám sa to podarilo všetkým, aj deťom. :)

(*_*)

príjemná cyklotrasa Rača - Košariská

odomykanie tajomných dvierok

karbitova lampa urobila svetlo za kopu čeloviek.. 

začiatok cesty na jazierko

na bezpečnosť detí sa kládol veľký dôraz

ani len netušíme, aké úžasné priestory sú pod zemou v našom okolí

človek s klaustrofóbiou a veľa kilami navyše - by bol bez šance

konečne - jazierko :D

a hurá - všetko blato vrátiť späť do prírody...

Dobroslava Luknárová

Zážitok s veľkým „Z“

16 kolies, 8 hláv –

rozbehnutý „hlavolam“:

Kamže, kam sa cesta vinie?

Hore vŕškom – po doline

až ku dvierkam v skalnej stene –

Pánafera, čo sa stane,

keď sa ony otvoria?

Hľa - fotečky – hovoria:

Za dvierkami chodba úzka 

a podlaha veľmi klzká,

tmavo, chladno, mokré steny -

Len lampášik rozsvietený

po okolí svetlo stelie –

Kto nevidel, ani nevie,

koľko krásy sa tam skrýva ...

Od pradávna – do jakživa.

Tak „Foťáčik“, rýchlo, v letku

odchytávaj krásu všetku!

Chcem uloviť zakliate 

v tme a tichu ukryté –

Ešte tuto, ešte tamto ...

Nevadí mi samé blato!

Je to super! Zvláštny svet –

Zhasneš lampu – a ho niet!!!

Ešte, prosím, hlavolam!

16 nôh a 8 hláv

ocitá sa pri potoku...

Poberá sa bok po boku

z lesa domov! Veď to mám:

16 kolies, 8 hláv.

(všetky hlavy :D ďakujú pani Dobruške za krásnu báseň)