Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

1.12.13
0
Po odchode môjho syna Toniho do Švajčiarska a o sedem minút mladšieho Jeňu na vojenskú prezenčnú službu v Českom Krumlove som zostal na určitú dobu sám. 


Zrazu prišla pre mňa potešujúca správa od Miestneho národného výboru, aby som nastúpil miesto správcu na novom štadióne TJ Lokomotíva Rača.

O niekoľko mesiacov neskoršie sa dostavili dvaja pracovníci Colnej správy s požiadavkou, že by v našej herni usporiadali stolnotenisový turnaj. Zároveň podotkli, že ich ZV ROH uvoľnil na tento účel sumu vo výške 500 Kčs. 

Dohodli sme sa na nedeľu.

Nahlásili mi účasť 40 osôb. Pripravil som miestnosť, stoly, navaril štipľavého maďarského gulášu a zakúpil 5 litrov vína. Po ukončení akcie opäť prišli za mnou, poďakovali sa mi a záverom ma upozornili, že ak budem cestovať do cudziny, mám ich vopred informovať, dočasne vraj sedia v Dome lodníkov.

Asi po roku som dostal predvolanie na Lermontovovu, na oddelenie pasov a víz.

Tam mi príslušný pracovník oznámil, že mi prideľujú výjazdnú doložku na 21 dní, a že mám presvedčiť syna a spoločne sa vrátiť, s tým, aby som po prevzatí výjazdnej doložky ihneď cestoval. Zašiel som preto okamžite do Domu lodníkov a ukázal doložku.

Jeden z dvojice otvorí blok a hovorí, nech prídem o deň skôr, že má na hranici službu.
Pri spiatočnej kontrole mi ukázal na najmenší kufor a hovorí:
„Tam ste nehral ping-pong.“.

Z vlaku mi pomohol s kuframi a cestou sme si dali zraz na druhý deň v Luxorke.
Od tých čias sme dobrí priatelia.

Rovnako dopadlo stretnutie na VB.
Uvedený príslušník sa iba usmial, jednu fľašku otvoril, zavolal dvoch kolegov a dostal som iba jednu otázku: „Prečo nechce ísť domov?“

Keď som túto otázku položil vo Švajčiarsku synovi, Toni sa iba zasmial.
Tu je jeho odpoveď:

„Otec, na tom štadióne Sv. Johana ma ako pracovníka Neónu zaujali tie reflektory. Na druhý deň som opäť prišiel na štadión, avšak tam lietali len svätojánske mušky. Ja ťa zajtra večer odprevadím aj s tvojimi kuframi na stanicu smerujúca do Bratislavy“.

Záverom jeden z príslušníkov podotkne:
„Ešte Vám to drevo v kachliach horí?“
Ja mu iba odpoviem:
„Nebývam v Pekle, ale na štadióne TJ Lokomotíva Rača.“

Od toho času som do Bazileja jazdil dvakrát do roka.







0 komentárov:

Zverejnenie komentára