31. 3. 2014

Miro Ščibrany: Lepšia správa zo soboty: Robert Fico dostal K. O., horšia: víťaz sa volá Andrej Kiska

Stalo sa, v čo mnohí dúfali a málokto predvídal, Robert Fico v 2. kole voľby prezidenta prehral K. O.


Paradoxom tohto prekvapivého výsledku je, že pravý hák prezidentským ašpiráciám Roberta Fica nezasadil jeho súper Andrej Kiska. Dvojnásobného premiéra z výšin prezidentského sna poslali k zemi a naspäť do úradu predsedu vlády rozhodcovia volebného duelu - voliči.

Ukázalo sa, že voľby neboli ani tak o KTO? ako o ČO? a že občania si neželajú ovládnutie štátu jedinou politickou stranou aj za cenu zvolenia prezidenta bez akýchkoľvek politických skúseností.

Na najbližších päť, možno desať rokov sa do prezidentského úradu nasťahuje Andrej Kiska. Muž, ktorý svoju minulosť nádejného člena KSČ a úspešného podnikateľa so zlatými šperkami a finančnými produktmi v ďalších rokoch vyvážil charitou a filantropiou. V úrade prezidenta bude rovnakým krokom do neznáma, akým je v parlamente Igor Matovič a jeho OĽaNO.

Priepastný rozdiel v počte hlasov Andreja Kisku a Roberta Fica jasne hovorí to, v čo pred prvým kolom skoro nikto neveril - že Robert Fico v druhom kole prehrá S KÝMKOĽVEK. O to viac mrzí, že pretaktizovaním prvého kola voliči premárnili šancu poslať do záverečného súboja a do prezidentského úradu Rada Procházku a mať tak prezidenta s potenciálom spustiť zásadnú generačnú, hodnotovú a morálnu obnovu verejnej služby. Aj keď škoda plakať nad rozliatym mliekom, jednako už v blízkej budúcnosti môže byť dôležité si občas pripomenúť, kto/čo sa pričinil/o o STOP pre Rada Procházku už v prvom kole voľby prezidenta:

1) prieskumné agentúry podhodnocovaním volebných preferencií Rada Procházku, 2) novinári, politickí analytici a agilní „pragmatickí“ členovia a sympatizanti pravicových strán šírením „jasnej správy“, že nádej poraziť v druhom kole Roberta Fica má jedine a len Andrej Kiska a že Rado Procházka nemá žiadne vyhliadky, 3) lídri Ľudovej platformy ľahkovážnym politickým rozhodnutím o podpore spoločného kandidáta (Ján Figeľ, Pavol Frešo, Béla Bugár, Pavol Hrušovský), 4) bývalí politici nepredvídavými výrokmi (Iveta Radičová) a  činmi (Ján Čarnogurský, Milan Kňažko) ne/úmyselne hádžucimi aj Radovi Procházkovi polená pod nohy, 5) Daniel Lipšic odporúčaním voliť v prvom kole Andreja Kisku, aj keď hodnotovo je mu najbližšie niekdajší politický partner a súčasný rival v boji o postavenie lídra (gazdu?) pravice Rado Procházka.

Karty sú teda rozdané a hodiny slovenskej politiky po sobote odpočítavajú nový čas.

Komu rýchlejšie a komu kam? Premiérovi a predsedovi strany SMER-SD Robertovi Ficovi na cestu z politického Olympu? Strane SMER-SD z pyšnej nadvlády v parlamente do opozičných lavíc? Starým pravicovým stranám a ich lídrom na politickú perifériu? Ivete Radičovej k vyprchaniu aj zvyškov nádeje na prezidentský comeback? Danielovi Lipšicovi k funusu projektu NOVA? Partokratickému systému k premene na férovú zastupiteľskú demokraciu s prvkami participatívnej či priamej demokracie? Radovi Procházkovi a jeho avizovanej politickej strane na cestu do parlamentu a na vrchol zastupiteľskej a exekutívnej moci?

Čo-to podľa všetkého naznačia už voľby do samosprávy 2014.
Rozuzlenie prinesú parlamentné voľby 2016.






Začala som behať v 55-tich rokoch

Soňa Macejáková - predsedníčka MS SČK BA-Východné - niečo o mne.

Ďakujem osudu, že ma v roku 2011 „priviedol“ k behaniu. Nikdy v živote ma nenapadlo, že by som mohla behať a že by ma to neskutočne bavilo. Beh som brala ako šport mimo mňa. Ale: „Nikdy neviete čo dokážete pokiaľ to neskúsite.“ 

A ja som skúsila behať - len tak bez tréningu som sa prihlásila na môj prvý životný beh na skoro 12 km - Národný beh Devín-Bratislava. A odvtedy behám. Tento rok som si odbehla 4 polmaratóny s najlepším časom v Budapešti - 02:28:01. „Pomotala“ som sa tam medzi 13500 bežcami z celého sveta a každému doprajem ten nádherný pocit dobehnúť do cieľa.



28. 3. 2014

Darovanie krvi môže zachrániť aj darcu – vysoký krvný tlak je „tichý zabiják“

Dňa 28. marca som sa rozhodla, že si k meninám darujem taký pekný darček, že pôjdem odovzdať krv. Oslovila som aj najbližšie okolie, či sa pridajú a napokon sme šli traja. Dvaja mládenci, čo sa pridali už skúsenosti s darcovstvom krvi mali.


Peťo Hudec nový člen nášho Miestneho spolku SČK BA-Východné dal krv naposledy pred niekoľkými rokmi a tak bol rád, že aspoň sa dozvie ako je na tom zdravotne, nakoľko pred darovaním krvi je každý darca vyšetrený. Bol OK a tak jeho aj moja krvička „poputuje“ na ďalšie spracovanie a bude čakať a „tešiť“ sa na chvíľu, kedy začne prúdiť v iných žilách aby niekomu predĺžila život.


Druhému mládencovi – držiteľovi Zlatej Jánskeho plakety lekár 2 x meral tlak, či sa náhodou tlakomer „nepomýlil“. Za normálny tlak sa považujú hodnoty nižšie ako 120/80 mm Hg a za vysoký sa považujú hodnoty 140/90 mm Hg. A Jozef mal tlak cca 230/180 mm Hg, z toho dôvodu mu krv nezobrali. Na druhý deň musel navštíviť lekára, ktorý mu predpísal lieky na zníženie tlaku, ktoré musí dlhodobo užívať. Zároveň sa dozvedel, že takto zvýšený tlak je smrteľne nebezpečný a mal šťastie, že šiel odovzdať krv a tam sa vlastne dozvedel, že niečo nie je s jeho zdravotným stavom v poriadku.


Najhoršie na vysokom krvnom tlaku je, že - citujem z internetu:

Až 90–95 % prípadov vysokého tlaku nemá známu príčinu. Preto sa nazýva aj „tichý zabijak“ a môže poškodiť organizmus mnohými spôsobmi. Zvyšuje námahu srdca a ciev, pretože srdce musí pracovať ťažšie ako za normálnych okolností, má snahu zväčšiť sa – steny srdca zhrubnú. Ak sa srdce zväčší priveľmi, môže to spôsobiť veľké problémy. Jedným z najčastejších príznakov je dýchavica po fyzickej námahe. Vysoký krvný tlak zvyšuje riziko mozgovej porážky. Môže tiež poškodzovať obličky a zrak. Niektoré faktory zvyšujú pravdepodobnosť, že sa táto choroba rozvinie. Patrí k nim: obezita, nadmerné solenie, alkohol, nedostatok telesného cvičenia, stres.“


Po odbere krvi sme šli doplniť odobratú krvičku červeným vínkom a tak trošku osláviť moje meniny a pripili sme si aj na záchranu ľudského života. Ktovie ako by Jozef dopadol, keby nešiel odovzdať krv – možno si práve týmto rozhodnutím zachránil život, alebo aspoň predĺžil.


Soňa Macejáková

Dobroslava Luknárová: K dnešnému Dňu učiteľov



Škola – včelí úľ ?
Škola – mravenisko?
Špirála poznania?
Zvláštne pracovisko,
kde hra je učením
a učenie hrou -
Neznáma sa stáva známou
A známa?
Často neznámou,
lebo život v škole
to sú samé premenné:
Záhradka
detských „Jankov Hraškov“...
Ktože im rozumie ?
Len rozprávkový Mág,
len múdre sudičky,
hlavy Dedov Vševedov
tajomné studničky –
Rozum a cit
v úzkom objatí ...
Osobnosť učiteľa –
základný kameň školy!
Pravda,
čo dávno platila -
a dodnes platí.
28. marec 2014






26. 3. 2014

Cyril Sekerka: Územný plán zóny obytného územia Rendez (Východné)

KONEČNE ÚSPECH
Presadenie mojej poslaneckej žiadosti (dlhoročnej) na vypracovanie
ÚZEMNÉHO PLÁNU ZÓNY ZASTABILIZOVANÉHO OBYTNÉHO ÚZEMIA RENDEZU (VÝCHODNÉHO)


Račiansky výber priniesol informáciu, ktorá má presnosť obsahu textu len v prvej časti, že MČ Rača začína obstarávať vypracovanie – PLÁNU ZÓNY PRE ZASTABILIZOVANÉ OBYTNÉ ÚZEMIE RENDEZU (Východného), no chýba tu ľudsky slušná druhá časť, že jej realizácia vznikla na základe mojej podrobnej argumentačnej písomnej žiadosti (dlhoročnej) komisii výstavby a územného rozvoja MÚ Rača a finálne schváleného na pléne MZ Rača jeho poslancami, ktorých ste museli rovnako hodnovernými faktami presvedčiť, aby hlasovali za realizáciu uvedeného projektu. Nie, znovu opakujem, nepotrpím si na potľapkávanie po pleci, ale vadí mi, keď niekto to interpretuje cez Račiansky výber, že MÚ Rača bol tým iniciátorom vypracovania ÚZEMNÉHO PLÁNU zóny pre zastabilizované územie Rendezu a že ja, ako poslanec za jeho časť som bol zrejme dlhoročne pasívny a nepodával som žiadosti na jeho realizáciu do podateľne na MÚ Rača, ale posielal som ich omylom na lampáreň. Nič iné ako ľudská slušnosť mi tu viac ako chýba, lebo skresľujúca informácia akokoľvek slovne rafinovane napísaná väčšinou vždy vyjde na svetlo – občianske.

Áno, som viac ako rád, že po mnohých rokoch žiadostí aby boli vytvorené pravidlá hry pre MÚ Rača – stavebné firmy – obyvateľov, kde sa stanovuje konkrétne územie či je prípustné alebo neprípustné funkčné využitie, riešenie statickej dopravy, množstva zelene, oddychových zón, riešenia dopravy a najmä posúdiť únosnosť zaťaženia riešených území počtom obyvateľov, nárastom áut, kapacity ich verejnej dopravnej, technickej, občianskej vybavenosti (obchody, služby, kultúra, školstvo, šport) proste zhodnotiť závažný fakt LIMITY ÚZEMIA.

Je to však len prvý z dôležitých krokov, aby projekt vypracovania „Územného plánu zóny Rendezu“ bol postupne časovo priebežne realizovaný (finančné zabezpečenie) každý kalendárny rok na celé územie Rendezu, aby jeho obyvatelia sa mohli účinnejšie právne brániť pred bezohľadným naháňaním zisku stavebných developerov, ktorí kvôli možnému kšeftu sú schopní zastavať bytovky meter od seba, tvrdiac že chcú dobromyseľne len pomôcť ľuďom aby mali strechu nad hlavou.


Záverom predsa len skromný, spokojný úsmev, veď v dnešných spoločenských časoch, kedy pravidlá hry často slúžia všetkému, len nie tomu najdôležitejšiemu, bežným ľuďom, je každé takéto malé víťazstvo povzbudením pre nás všetkých, ktorí si musíme často obhajovať kvalitu života vo veciach verejných.

Aj na ďalšie malé víťazstvá sa teší
Cyril Sekerka






Miro Ščibrany: Ani vám Andrej Kiska neponúkol dôvod dať mu hlas? Voľte Fica (za premiéra)!

Pred druhým kolom voľby prezidenta je jasné, že problémom pravice na Slovensku nie sú len politické strany a stranícki politici.


Frustrácia a hystéria na webe z údajne nejasnej podpory Andreja Kisku Radom Procházkom ukázala, akým veľkým balvanom na ceste sme my, voliči pravice, so svojím prenikavým politickým úsudkom, s hlbokým presvedčením o svojej pravde a so sklonom pribiť na kríž svojich vysokých očakávaní aj politikov, ktorým sme len pred pár dňami dali svoj hlas.

Na večné zatratenie aj toho najnadanejšieho a najnádejnejšieho politika nám stačí, ak je „príliš mladý a arogantný“, ak použije výraz „hustý prezident“, ak v rádiu ježišikriste! žuje žuvačku, prípadne ak čo len JEDINÝ RAZ nespraví PRESNE to, čo si vo svojej neomylnosti myslíme, že PRÁVE spraviť mal.

Ak sme na Slovensku v niečom fakt skvelí, tak vo frflaní, vo verejnom pranierovaní, znevažovaní a odsudzovaní, v ohŕňaní nosa nad tými, čo prečnievajú priemer, idú nevyšliapanou cestou a sú/chcú byť úspešní.

Príkladom nám idú (bývalí) politici, politológovia, novinári a iní mudrci svojimi bohorovnými úsudkami o tom, kto ne/má čisté úmysly, ruky a svedomie, kto ne/postúpi do 2. kola, kto ne/dokáže mobilizovať voličov a poraziť Goliáša...

Pomýlené úvahy o tom, že „Procházka už kalkuluje s udržaním si vlastných voličov“ a morality o malosti politiky na Slovensku blahosklonne a sebaisto vysiela do verejného priestoru niekdajšia veľká nádej pravice a bývalá prvá dáma slovenskej politiky, ktorá sa v parlamente preslávila hlasovaním na hrane podvodu, a v prezidentskej kampani výrokom na adresu Rada Procházku „keď on je tak alfa-sám ... pokora, pokora, pokora“, ktorému chýbala pokora, takt, odhad a politická prezieravosť a aj vďaka ktorému voliči pravice dnes riešia dilemu, či v sobotu radšej nezostať doma.

Slabšie nátury takáto mätež vplyvov od úmyslu ísť voliť pravdaže odrádza. No keďže naozaj ide o veľa, voliči váhajúci, či je Andrej Kiska dobrý kandidát na prezidenta, snáď premôžu nechuť a a ak nemôžu dať svoj hlas Andrejovi Kiskovi, pôjdu voliť Roberta Fica za premiéra.

Robert Fico sa zatiaľ stihol postarať o istoty len 200 majiteľom a sponzorom SMER-u, tak mu dajme férovú šancu zaistiť ich v druhom polčase vládnutia aj pre zvyšných 6 miliónov občanov Slovenska.








Súvisiace články:


Kto zastaví parný valec model SMER-SD: Kiska? Kňažko? Procházka?

24. 3. 2014

Ján Papuga: Verejná súťaž na stĺpiky proti parkovaniu

Veľmi dobre som sa pobavil na informácii, že na Kadnárovej v priechode pod domom osadia stĺpiky proti parkovaniu áut po absolvovaní verejnej súťaže (Bratislavské noviny, 4/2014). Verejnú súťaž na stĺpiky, ktorých som v záhrade sám osadil niekoľko!


Chápem, že sa súťaže robia kvôli tomu, aby sa zabránilo rodinkárstvu, korupcii či neefektívnemu nakladaniu s verejnými financiami. Avšak v súvislosti s obyčajnými stĺpikmi mi pripadá takýto proces smiešny. Keď som sa však zamyslel, napadlo mi, že práve v podobných prípadoch môže dôjsť a dochádza k zbytočnému mrhaniu verejnými prostriedkami. V úkone, ktorý by sa pokojne dal zrealizovať dostupnými možnosťami samosprávy a oveľa lacnejšie.

Predpokladám, že takúto „zložitú“ operáciu musí vykonať firma. Prídu najmenej traja jej pracovníci, jeden (možno dvaja) bude dozerať, ako to na Slovenskú býva. Ešte predtým sa vypracuje projektová dokumentácia, ktorá si vyžiada nemalé finančné náklady. Všetci účastníci budú isto nadštandardne zaplatení (rozhodne viac, akoby to robili pre súkromného objednávateľa). Do nákladov si pripíšu aj cestu (môže sa stať, že víťazná firma nebude z Bratislavy), energie, materiál, ktorý, samozrejme s cieľom naplnenia kvality, bude predražený (bežný materiál z niekoľkých stavebných obchodných centier v Bratislave by požiadavku kvality za nižšiu cenu určite splnil). Pravdepodobne bude treba aj výkonnú frézu a asfaltovaciu mechaniku. Ak náklady neprevýšia 2000 eur, tak budem rád. Pochybujem však o tom.

Skúsme to teraz bez verejného obstarávania s využitím dostupných prostriedkov a pracovných síl. Predpokladajme, že sa osadia štyri stĺpiky. Mechanické odstránenie asfaltu – zadarmo (stačí krompáč, kladivo a dláto). Jeden kovový stĺpik 50 – 80 eur (zo spomínaných obchodných centier, neraz sa dajú využiť rôzne akcie). Cement cca 10 eur za vrece. Doprava kúpeného materiálu nepresiahne 10 eur. Plus nejakú sadzbu za maximálne dvojhodinovú prácu pre jedného človeka a nepresiahneme 500 eur. Asfalt sa môže opraviť pri najbližšom odstraňovaní výtlkov. Túto sériu úkonov by zvládol obyčajný miestny majster (možno nezamestnaný), ktorý dozaista nemá ciele čo najviac ošklbať vyhlasovateľa verejnej súťaže.

Nemusíme sa ani obávať, že by takýto spôsob práce nedodržiaval nejaké tie často absurdne prísne normy. Transparentnosť je jedna vec, ale racionálne myslenie v časoch, keď nie je dostatok financií na nič, je druhá vec. Verejná súťaž je v takýchto minimalistických prácach prepychom, ba zbytočnosťou. Alebo príležitosťou privyrobiť si na samospráve. V tomto by bolo potrebné legislatívu zmierniť, nech samosprávy využívajú dostupné, lacnejšie a často nevyužité prostriedky a zdroje. Radšej sa sústreďme na verejné súťaže, v ktorých ide o zložitejšie stavebné činnosti, neraz sprevádzané rôznymi machináciami a manipuláciami, ktorým sa naoko predchádza.





Cyril Sekerka: PETÍCIA – zásadný nesúhlas s výstavbou nájomného domu 24 bytov Na Pasekách


Primátor Bratislavy
doc. RNDr. Milan FTÁČNIK, CSc.

VEC: PETÍCIA – zásadný nesúhlas s výstavbou nájomného domu 24-bytovky Na Pasekách – obyvateľov Paseky MČ Rača – Rendez (Východné)


Vážený pán primátor Bratislavy doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc.,

dovoľte, aby sme vám v mene obyvateľov ulice Na Pasekách a miestnych poslancov MČ Rača – Rendez (Východné) pani Kataríny Dobiášovej a p. Cyrila Sekerku prezentovali náš spoločný občiansky postoj vyjadrený v petícii „Zásadný nesúhlas s výstavbou nájomného domu – 24 bytov Na Pasekách“ z nasledovných dôvodov:

1) Sídlisko PASEKY je tvorené prvopočiatočnou výstavbou rodinných domov a 162-bytovkou rozdeľujúcou obe výstavby úzkou príjazdovou cestou, ktorá už viac ako 10 rokov, ale najmä v súčasnosti, je dokázateľne vo väčšine prípadov „dopravne nepriepustná“ z dôvodov absolútnej nedostatočnosti parkovacích miest (statickej dopravy) pred líniou 162-bytovky.

2) Na príjazdovej ceste vznikajú početné blokovacie dopravné nepriepustnosti, ktoré sú najzávažnejšie v zimnom období, kedy OLO – odpad, rýchla zdravotná pomoc, už dôrazne upozorňujú, že nebudú môcť zabezpečiť servis svojej verejnej služby, v prvom prípade odvoz domového odpadu a v druhom prípade nás poslancov obyvatelia osobne varovali, že vznikli situácie, kedy zdravotné záchranné vozidlo, kde bol ohrozený samotný život pacienta, bolo nepriepustne dopravne zablokované za cenu stresov rodinných príslušníkov, zdravotníkov, keď sa situácia zatiaľ dokázala úspešne vyriešiť.

3) Hasiči, požiarny zbor nás upozornil, že pri možnom požiari 162-bytovky je vytvorená dopravná nepriepustnosť – neprejazdná situácia na tejto príjazdovej ceste, ktorá závažným spôsobom znemožňuje ich účinný požiarny zásah pri ochrane ľudských životov, majetku tam žijúcich obyvateľov pri maximálne preplnenom parkovacom priestore.

4) Od roku 2008 - 2009 miestny poslanec MČ Rača – Rendez (Východné) Sekerka Cyril a neskôr aj poslankyňa za túto časť Katarína Dobiášová každý rok predkladajú písomnú žiadosť v širšom materiáli finančných požiadaviek na investičné akcie pre Celoročný finančný rozpočet MČ Rača nasledujúceho roku pre časť MČ Rača – Rendez (Východné) ako PRIORITU č. 1 v poradí dôležitosti Výstavbu parkoviska Paseky pred 162-bytovku, polohovo za garážami bytovky na pozemkoch pasienkov RD Rača. Popis žiadosti obsahuje logické postupnosti, t. j. odkúpenie pozemku pasienkov na plochu parkoviska od RD Rača, nasledujúce výberové konanie stavebnej firmy + združené finančné prostriedky MČ Rača a obyvateľov 162-bytovky atď.

Každý rok MÚ Rača – jeho vedenie skonštatovalo, že sa nachádza vo finančnom nedostatku a z toho dôvodu odsúva uvedený projekt na takzvané priaznivejšie finančné obdobie v blízkej budúcnosti. Zároveň vždy uznalo, že dopravná situácia na príjazdovej ceste, jej nepriepustnosť a veľký nedostatok parkovacích miest pred 162-bytovkou je už za hranicou únosnosti a túto katastrofálnu situáciu bude treba nutne riešiť.

MÚ Rača – jeho vedenie, namiesto aby riešil tento uvedený dopravný problém, šokoval obyvateľov Paseky, keď sa rozhodol podporiť projekt investičného stavebného zámeru NÁJOMNÉHO DOMU 24-bytovky na Pasekách. Obrazne povedané, pán primátor Ftáčnik, do preplneného bazéna, ktorý ma kapacitu 100 kúpajúcich a aj tak pláva v súčasnosti 130 ľudí, tu vedenie MÚ Rača chcelo pustiť do tohto bazéna ďalších 70 kúpajúcich. Že by tam bolo teraz 200 kúpajúcich v bazéne, kde je kapacita 100, veď sa tam hádam pri dobrej vôli trochu potlačia a možno zázrakom aj zmestia. Viac ako zvláštny čierny humor na úkor ľudí bývajúcich Na Pasekách, ktorí to tu majú už dlhoročne v životných podmienkach bývania viac ako ťažké.

Vážený pán primátor,

dovoľte záverečný súhrn faktov nás obyvateľov Na Pasekách s miestnymi poslancami za Rendez (Východné) MČ Rača:

Možnosť bývania v cenovo ako tak dostupných štartovacích bytoch v Nájomnom dome je určite dôležitá, ale ešte DÔLEŽITEJŠIA je KVALITA ŽIVOTA BÝVANIA tu žijúcich obyvateľov, ktorí desaťročie zažívajú stresy z dopravnej nepriepustnosti príjazdovej cesty Na Pasekách, maximálny nedostatok parkovacích miest, hlavná cesta II. triedy na Rendezi od Račianskeho železničného priecestia – Šajby – Starý Rendez Dopravná ulica až po kruhový objazd Vajnory má šírku svojej cesty nedostatočných len 6,6 – 6,8 metra, kde je dopravná preťaženosť, množstvo kolízií pri vzájomnom obchádzaní je už medzi vodičmi povestná, nehovoriac o nadmernom škodlivom náraste hluku, prašnosti, exhalátov, otrasov atď. Rendez nedisponuje základnou školou, školský autobus nevyhovuje časovo mnohým rodičom, autobusy sú preplnené, za obchodnou vybavenosťou musíme do väčších obchodných centier cestovať MHD – Tesco Zlaté piesky, Kaufland Rača. Nedisponujeme priamym spojom MHD do centra mesta ako občania Vajnor a všetky ostatné mestské časti Bratislavy, hoci sme mali kedysi autobusovú linku č. 114 a stále ho žiadame späť (dočasne zrušený pri oprave Vajnorského viaduktu). Je tu aj dôležitý fakt, že potenciálni noví obyvatelia (ako to bolo na sídlisku Šajby) začnú po čase vznášať požiadavky, kritiky ako ste mohli poslanci dovoliť výstavbu, keď ste poznali skutkový stav dopravnej nepriepustnosti na príjazdovej ceste Paseky, keď ste vedeli, že tu je tak zlá situácia v nedostatku parkovacích miest, že tu nie je škola, chýbajú tu obchody, služby, za všetkým treba cestovať, hlavná cesta je v dopravnom kolapse, zeleň ste nechali vyrúbať aj tú existujúcu na malej ploche (nepomer zelenej plochy na Rendezi voči stavebnej ploche je 1:5).

Občania Pasek, ale aj vzácne solidarizujúci obyvatelia na celom území Rendezu (Východného) MČ Rača sa už naučili nezlomne občiansky obhajovať svoje VECI VEREJNÉ – SVOJU KVALITU ŽIVOTA využijúc pri tom všetky zákonom povolené prostriedky (petície, zhromaždenia, masmédiá, právne cesty, internet), kde dávame vždy našim zástupcom vo verejnej správe, že MY SI ICH NIELEN VOLÍME, aby obhajovali naše PRÁVA, ZÁUJMY, KVALITU NAŠICH ŽIVOTOV, ale my si ich za naše DANE aj PLATÍME.

Veríme, pán primátor, že využijete na výstavbu spoločensky potrebných NÁJOMNÝCH BYTOV nie zastabilizované a na Rendezi, ako aj v celej Bratislave početne obyvateľmi preťažené obytné územia a logicky aj viac áut, menej zelene, viac prachu, hluku, exhalátov, ale svojim nadhľadom vyriešite tento problém mimo zastabilizovaného obytného územia, napríklad Žabí Majer, lebo rekonštrukciou funkčne nevyužitých budov ako je objekt bývalého Vojenského Hotela Šajby, ubytovne MÚ Rača-Krasňany, ktoré by po stavebných úpravách rovnako veľmi vhodne splnili svoju funkciu NÁJOMNÝCH DOMOV – BYTOV ako štartovacie byty pre mladé rodiny.

Obyvatelia PASEK si v tomto malom sídlisku zdarma odpracovali mnoho brigádnických hodín pri výsadbe stromov, kríkov, zabudovaní lavičiek, výsadbe kvetov a vypestovali si za tie dlhé roky vzťah, kde si toto miesto s úctou oslovujú ako SVOJ DOMOV. A verte, pán primátor, my za tento náš domov, za jeho kvalitu života bývania našich detí, rodín budeme obrazne povedané občiansky bojovať, aby sme to ako už veľa krát dokázali doviesť aj do úspešného konca.

S úctou za pochopenie ďakujú obyvatelia Na Pasekách
+ poslanci za Rendez (Východné) MČ Rača – Cyril Sekerka, Katarína Dobiášová


Príloha: Petícia

P. S. Proti výstavbe hlasovali a zamietli Projekt výstavby Nájomného domu 24-bytovky Na Pasekách aj poslanci na Pléne MZ Rača 18.3.2014



Cyril Sekerka – poslanec za Rendez MČ Rača
Dopravná 27
831 06 Bratislava

Ing. Radko Tiňo, PhDr. – člen petičného výboru
Na Pasekách
831 06 Bratislava






23. 3. 2014

Miro Ščibrany: ... že najväčšia hrozba 2. kola je diletant, scientológ a úžerník? Omyl.

Mnohí vravia a píšu, že sobotná voľba prezidenta nič nezmení.
Omyl, zmení, a zásadne.


Ono totiž vôbec nie je jedno, či biznis-partia okolo Roberta Fica bude mať po 29. marci plne vo svojich rukách len dve z troch najvyšších ústavných funkcií v štáte, alebo či dobyje aj poslednú baštu a ovládne všetky tri. A hlavne nie je jedno, či sa zvrchovaným pánom tretej bašty stane Robert Fico, vlastnou hlavou kráľ.

Prezident má právomoc navrhovať členov súdnej rady, ne/vymenovávať a odvolávať niektorých ústavných činiteľov a tým možnosť významne ovplyvniť súdnu moc a pomery v celom štáte. A v hre sú aj amnestie a imunita.

Robertovi Ficovi sa ako soľ zíde jedno i druhé i tretie. Dobre vie(me), že prečo. Primerane naliehavosti svojich mocenských ambícií, túžob a sebazáchovných potrieb rozdáva svojmu protivníkovi kopance a podpásové údery vo viere, že s faktami si ich bude mýliť nielen Rómska iniciatíva. Spolieha sa na to, že dosiahnutím méty prezidentskej imunity sa zbaví zodpovednosti za nepravdivé, hanebné, urážlivé a trestne stíhateľné výroky. Od vytúženej méty ho delí už len krok a k jej získaniu potrebuje, aby sme na budúcu sobotu obišli volebné miestnosti.

Niežeby bol Andrej Kiska ako prezident skvelá voľba bez akýchkoľvek rizík, no tie sú viac o „údajne“ a „keby“ a o hmlistých kostlivcoch než o overených faktoch. Za fakty ich dokáže otvorene, verejne a zatiaľ beztrestne vydávať len jediný muž a ne/čuduj sa svete, je ním práve súper Andreja Kisku.

Zlorečiac v duchu majiteľom prieskumných agentúr, Bélovi Bugárovi, Pavlovi Frešovi, Jánovi Figeľovi, Pavlovi Hrušovskému, Ivete Radičovej, Danielovi Lipšicovi a ďalším mudrlantom, zdráhavo a s nechuťou zdvihnem 29. marca zadok a budem voliť Roberta Fica. Za premiéra SR.

Nech nemá dôvod fňukať, že sme sa proti nemu spikli a že po istotách, čo v prvom polčase vládnutia zaistil 200 ľuďom, ktorých zoznam majú na úrade vlády, sme mu nedali férovú šancu zaistiť ich v druhom polčase aj pre zvyšných 6 miliónov občanov Slovenska.

Všetkým voličom prajem „Good luck!“ a sebe, aby 29. marec na tomto prianí nezmenil ani jediné písmenko.








Súvisiace články:




19. 3. 2014

Dušan Veselý: O aké kreslo máte vlastne záujem, pán Procházka?

Ešte neboli zverejnené oficiálne výsledky 1. kola prezidentských volieb a už sa dozvieme, že Rado chce byť vlastne premiérom: Rado za premiéra.



Pre normálneho smrteľníka niečo nepredstaviteľné. Predstavte si situáciu, že na pohovor do firmy XY príde uchádzač o zamestnania na pozíciu "niečoho". Pri závere rozhovoru s pracovníkom HR dodá, že ak by náhodou toto nevyšlo, že má záujem aj o "niečo iné". Tak takto to nechodí.

Vyrástla (nám) nová generácia politikov, čo nám rozprávajú rozprávky o tom, ako sa bude piesok liať a voda sypať. Veď áno, sponzori pýtajú "svoje" späť, tak sa treba niekde dostať. Sľúbiť sa dá nemožné a nič to takmer nestojí (odmysliac tie tajuplné príspevky vraj sympatizantov).

Vyrástla nám nová generácia voličov, čo tieto ľahko prehliadnuteľné finty nepoznajú. Nevedia, že košeľa je vždy bližšia kabátu a že hrable hrabú vždy k sebe a nie naopak. S otvorenými očami a s blaženým srdcom očakávajú nemožné. Nevedia, že ľudia, vlastne ľudské správanie, funguje podľa naučených vzorcov a bude len otázkou času, keď im životná skúsenosť privrie zrak a srdce. 

Prezidentský post vers. premiérske kreslo sú 2 odlišné funkcie. Nevdojak ma napadá to klasické: "Občania,  ktorí nemáte ešte nejaké to kreslo, hláste sa prosím u súdruha žinčicu!"









Gabriela Slivová: Kto má v hlave, má aj v pätách :)

V našej populácii sa ľudia delia do 4 skupín:

Tí, čo behajú
Tí, čo nebehajú a nechápu tých, čo behajú
Tí, čo by aj chceli behať, ale odkladajú to
Tí, čo robia iný šport

 (samozrejme vyjmúc starých a chorých)


     ... sedím v električke, je jar a popŕcha, kde-tu vykukne slniečko. Na chodníku vidím bežca, dáždik mu klopotá na šiltovku a očividne si vychutnáva čaro okamihu.. Presne viem, ako sa cíti, poznám akú chuť má vlhký jarný vzduch presýtený vôňou kvetov. V duchu mu závidím, dnes mi to asi časovo nevyjde, nebudem môcť ísť behať.  
V tom ma zo snívania vytrhne pán sediaci predo mnou, prudko sa otočí k oknu, zameria pohľadom na bežca a rázne si zaklope na čelo...




     Určite sa každý bežec aspoň raz v živote stretol s nepochopením okolia a otázkami typu: Prečo beháš? Baví ťa to? Chýba ti niečo? Si v poriadku?

Áno, baví nás to a práve preto, že beháme sme úplne v poriadku.


     Beh – je ten najprirodzenejší šport, ktorý sa nikto nemusí učiť a ovláda ho. Nevyžaduje žiadne náradie, či špeciálny štadión, úplne postačia tenisky.
Má úžasné blahodarné účinky pre fyzické telo: znižuje výskyt chorôb srdca, chráni pred osteoporózou, znižuje tlak a cholesterol, zvyšuje sústredenosť, imunitu a zlepšuje spánok...
     Najväčší účinok behu sa ale prejaví na psychike človeka. Poznáte niekto bežca, ktorý by bol psychicky labilný, trpel depresiami, alebo zle znášal stres? Ja nie. 
     Čím to je? Prečo svoje unavené telo po celom dni idem zaťažovať namáhavým behom? Často krát sa mi nechce, priznám sa, ale viem, čo ma čaká keď dobehám. Som nabitá takou dávkou energie, že idem doslova explodovať.
     Počas behu mozog produkuje endorfíny – hormóny vyvolávajúce pocity šťastia. Ťažko niekomu vysvetliť, aké to je, keď to nezažije. Zdalo by sa, že píšem o behu v stovkách kilometroch, ale nie. Na podobné stavy eufórie vám stačí 20-30 minútový rekreačný beh 3x do týždňa.





     ... som doma a píšeme domáce úlohy, medzi tým zvešiam a vyvešiam prádlo, kopu na žehlenie by som najradšej vygumovala očami...
Úlohy sa rýchlo odsýpajú, začínam mať pocit, že si dnes predsa len obujem tenisky.  Žehlenie v mysli odsúvam na neskoršiu večernú hodinu...

     Bežím, pri vstupe do lesa vypínam hudbu v slúchadlách, pretože najkrajšie melódie tvorí sama príroda. Nenáhlim sa, už to ani tak nejde ako v mladosti, každý vek má svoje tempo. 
     Všetko kvitne, myšky šuchocú pod listami, v diaľke sa mihla veverička. Ďateľ tesár – hneď vedľa mňa, vyberám foťák...., ale kde už ten je...
     Som skoro na kopci, v lese ani živej duše, zrazu prefrngne cyklista. Cítim, ako sa mi okysličuje mozog. Beh rieši všetko za mňa. Upratuje sa mi hlava, dôležité veci sa stavajú do popredia, nepodstatné sa odsúvajú bokom. Cez deň som hľadala na niečo riešenie a zrazu ho mám, jedno, druhé, tretie.. Vychutnávam silu prítomnosti, minulosť, či budúcnosť pre mňa teraz vôbec neexistujú. Kochám sa nad dokonalosťou a premenlivosťou prírody, zachytávam lúče slnka, ktoré leteli 8 minút vesmírom, aby dosadli práve na mňa..


     Kde sú srnky, ktoré ma donútili behať, aj keď bol sneh po kolená? Sú ďalej, hlbšie v lese. Ťažko opísať pocit, keď ma hladná danielia rodinka čakala na mieste, kde som naposledy položila zeleninu...

     Je toľko cestičiek a chodníčkov mojom okolí, ani 5 životov by mi nestačilo, aby som ich vystriedala a videla všetku tú krásu prírody.


... ja viem, prečo behám : )

(*_*)