Ján Papuga: FB skupina pre rodičov, žiakov i učiteľov

Odkedy učím, snažím sa žiakom poskytovať informácie a rady, ktoré nesúvisia len s mojimi dvoma aprobačnými predmetmi, t. j. slovenčina – estetika. Chcem využívať svoje široké skúsenosti so školou a školstvom vôbec, chcem sa s nimi podeliť, chcem formou dialógu pomôcť žiakom a iným zorientovať sa v systéme vzdelávania.

Tak som konal aj na svojom predchádzajúcom pracovisku, čím som si vytvoril veľmi dobrý vzťah so žiakmi, ale aj s rodičmi. Žiaľ, pod vplyvom intríg a manipulácie niektorých svojich bývalých kolegov som musel svoju milovanú školu opustiť, a tým aj žiakov, s ktorými som dobre vychádzal a rád som ich učil. Hľadal som teda možnosti, ako môžem byť naďalej nápomocný bývalým žiakom, ale aj všetkým, ktorí súvisia so školou (teda aj ľuďom mimo môjho pracoviska). Keďže verím sile sociálnej siete, v tomto prípade facebooku, založil som skupinu Vivat academia, vivant professores, vivant studentes. Jej cieľom je pomáhať študentom, učiteľom i rodičom v rôznych školských záležitostiach, diskutovať s nimi a poskytovať im objektívne poradenstvo. V prípade, že nebudem vedieť poradiť sám, obrátim sa na svojich kolegov a sprostredkujem informácie od nich. Keďže som aktívny v učiteľských organizáciách, dokážem vyhľadať tú správnu radu, toho správneho kolegu, ktorý pozná riešenie.

Moja skupina nepozná nadradenosť – podradenosť, ktorá je v mnohých školách stále veľmi obľúbená. Učitelia, žiaci i rodičia sú v nej partneri v komunikácii. Často som sa stretával s frázami typu „je to len žiak“, „čo môže rodič vedieť“. Počas mojich problémov s predchádzajúcim zamestnávateľom sa žiaci za mňa postavili a presvedčili ma, že čas, ktorý som im venoval, nebol zbytočný. Nanešťastie bol ich hlas potlačený a moju kauzu nedokázali ovplyvniť a doviesť do víťazného konca, čo je sčasti aj chybou v systéme. Upevnilo to však moje presvedčenie, že žiaci (i rodičia) sa musia stať rovnocenným činiteľom vo fungovaní školy. Takým smerom som chcel riadiť školu v prípade úspechu vo výberovom konaní na riaditeľa nášho gymnázia. Nepodarilo sa. Aj preto som vytvoril uvedenú facebookovú skupinu. Rád by som prostredníctvom nej realizoval svoje zásady komunikácie s kolegami, žiakmi i rodičmi. Budem objektívne informovať a pomáhať všetkým, ktorí žijú školou. Možno sa to nebude každému učiteľovi páčiť, predsa len sú v škole témy, ktoré by sa nemali zverejňovať. Ale mne ide o pravdu a objektivitu a o to, aby sa nikomu neopakovali nepríjemné skúsenosti, ktoré som ja so žiakmi a niektorými kolegami zažíval posledné roky.

Okrem iného z vlastných skúseností viem, že verejnosti sa neraz podsúvajú skreslené, nepresné, ba nepravdivé informácie zo strany niektorých riaditeľov, učiteľov, politikov, ale aj médií. Tým sa nadobúda dojem, že takýto dezinformátori majú skutočnú moc a vedia všetko. Ak si potom prenesieme dôsledky tohto vo vzťahu k politickej moci, musí byť jasné, prečo by všetky snahy mali viesť k objektívnej pravde, v mojom prípade v súvislosti so školstvom. Poradenstvo rád poskytnem aj rodičom, ktorí sú takisto neraz odkázaní na to, čo im učitelia alebo riaditelia povedia. Je mnoho prípadov, kedy boli zle informovaní predstaviteľmi školy, ktorých snahou bolo uľahčiť si svoju prácu.

V prípade záujmu o podobnú diskusnú skupinu pozývam žiakov, rodičov, učiteľov, ale aj iných záujemcov o dianie v škole a školstve, aby sa pridali do uvedenej skupiny a stali sa účastníkmi rovnocennej diskusie, ktorej opodstatnenosti verím od začiatku svojej pedagogickej praxe. Takáto demokracia mnohým školám chýba...

Link: Vivat academia, vivant professores, vivant studentes

PhDr. Ján Papuga, PhD.

učiteľ

Ján Papuga: Volebná skepsa

Blížia sa komunálne voľby. Pripomínajú nám ich mnohé reklamné spoločnosti, ktorým sa v Bratislave obzvlášť darí, na bilboardoch s tvárami veľmi známymi, ale aj úplne novými.

Vzbudiť v ľuďoch záujem dobre volenými sloganmi a stať sa členom miestneho zastupiteľstva je veľmi dobrý kšeft, aj keď sa dopredu vie, že s najpálčivejšími problémami obyvateľov nášho mesta sa nedá pohnúť, kým je naša legislatíva z parlamentu benevolentná. Nepomôžu ani nezávislí kandidáti, ktorí spravidla po voľbách narazia na tvrdú realitu, ktorá predvolebné sľuby naozaj zmení na frázy. Za toľké roky od revolúcie sme mali v komunálnej politike straníkov i nestraníkov, odborníkov aj amatérov, pravičiarov i ľavičiarov, starých i mladých a čo sa zmenilo?

Aj keď sme hlavným mestom, napriek našim protestom sa Bratislava neustále a bezkoncepčne prehusťuje a nezabráni tomu ani hlavný architekt. Každý kto má peniaze a známosti si môže bez hrozby neúnosných sankcií vyrúbať rady stromov. Ich nahradenie ministromčekmi, ktoré nedosiahnu kvalitu znivočených stromov a po čase uschnú, je iba placebom pre stavebné úrady. Autá parkujú, kde len chcú, pokuty sa nedávajú. Obyvatelia Bratislavy sú vytláčaní firemnými autami a mimobratislavskými. Namiesto vypracovania komplexnej parkovacej politiky sa robia kozmetické úpravy typu rysovania čiar, po ktoré môžu autá parkovať na chodníkoch! V pešej zóne pravidelne stretávame autá, vraj sú to výnimky zo zákazu vjazdu. Posedenia pri reštauráciách, oblepené nevkusnými reklamami, zaberajú polovicu ulice, sotva sa dá prechádzať. Bezdomovci sú exponátom každej zóny, bez ohľadu na to, či je to hypermarket alebo historické miesto. Domy a budovy sa neoplatí rekonštruovať, keďže sprejeri ich do niekoľkých dní znivočia, nech je aj v blízkosti bezpečnostná kamera alebo sídlo polície. Mestská hromadná doprava ešte stále pripomína pohybujúcu sa saunu plnú pachov s poškodeným interiérom. Reklamné plagáty nivočia bežné, ale najmä historické ulice mesta. Nielenže sa lepia na početné určené plochy, ale vyrastajú zo zeme, sú prilepené na okná električiek alebo pribité klincami o fasádu domu. O poriadok sa nikto nestará, obhliada sa iba niekoľko ulíc v historickom centre a ostatná časť mesta sa ignoruje napriek tomu, že aj po periférii prechádzajú turisti, ktorí si o meste urobia adekvátnu predstavu. Bratislava stráca základnú estetiku západných miest a strieda ju, ako povedala moja známa, chaos - hnus a gýč, ktorý zakrýva niekdajšiu krásu hlavného mesta.

Hneď, ako sa uvedené problémy začnú riešiť, zistí sa, že je všetko zákonné, že je všetko „v štádiu riešenia“, zhadzuje sa zodpovednosť na iného, zatvárajú sa oči pred problémom a pod. Mám pocit, že bezmocnosť dopadne na akéhokoľvek úspešného kandidáta komunálnych volieb, nech má tie najlepšie úmysly. Jednak ho nepustí legislatíva, jednak mu v jeho činnosti zabránia príliš silné záujmové skupiny, ktoré ovplyvnia jeho alebo miestne zastupiteľstvo. Je bezvýchodisková situácia, ktorú potom zvolení zástupcovia zakrývajú sekundárnymi činnosťami, akými sú oprava niekoľkých ihrísk, kultúrne podujatia, koncerty, dožinky, vinobrania, sadenie stromov či kvetov, stavanie pomníkov a sôch, maľovanie zhrdzaveného zábradlia či plotu, zriadenie letných knižničiek a pod.

Napriek mojej skepse pôjdem voliť. Nebudem si vyberať podľa toho, kto akú šou spraví v predvolebnom období. Budem voliť ľudí na základe ich doterajšej činnosti, ktorá musí mať kontinuitu, aby ma presvedčila. A keď budú chcieť po zvolení vycúvať, verím, že im to budem pripomínať (nielen ja), kým sa konečne niečo nezmení. Podoba mesta je totiž v nás, v miere našej občianskej ľahostajnosti. Nezabúdajme, že tí „hore“ sú tu pre nás, nie my pre nich.

10. 8. 2014

Cyril Sekerka: Dobrú chuť, dôchodcovia, pri obede už na Rendezi

Oslovilo ma niekoľko dôchodcov na Rendezi, či by sa nedalo znovu chodiť na ich obedy cez MÚ Rača v našej časti, tak ako tomu bolo kedysi, ešte v 90-tych rokoch 20. storočia bežné.

Pádnymi argumentmi tu boli aj skutočnosti, že mnohí dôchodcovia by aj využívali túto potrebnú sociálnu službu, ktorú poskytuje MÚ Rača vo svojej časti, ale sú tu ich časté zdravotné problémy v pohybe, nepriazeň počasia najmä v zimnom období, kedy o zľadovatené chodníky nie je niekedy núdza a hrozia tak neblahé dôsledky ťažkých úrazov.

Nadviazal som preto okamžitý kontakt so sociálnym oddelením MÚ Rača, jeho pracovníčkou pani Kulifajovou a jej zohratým pracovným tímom a oni ako vždy ochotne a operatívne dotiahli túto moju žiadosť a možnosť opäť chodiť na ich obedy na Rendezi do zdarného konca už od 1. septembra 2014 v priestoroch REŠTAURÁCIE KATKA – pizzeria, na Dopravnej ulici (bolo nutné zrealizovať výberové konanie).

Je to zároveň aj dobrá správa pre všetkých dôchodcov na Rendezi, že sa môžu od uvedeného termínu ihneď prihlásiť na sociálne oddelenie MÚ Rača, kde ich oboznámia, za akých splnených podmienok (predložiť doklad o výmere dôchodku a občiansky preukaz) z ich strany budú môcť využívať túto žiadanú sociálnu službu stravovania formou obedov priamo na Rendezi, bez toho, aby museli za ňou cestovať do Rače.

Takže dobrú chuť, vážení dôchodcovia opäť na Rendezi aj s ušetrením vášho voľného času.

Dobré zdravie praje

Cyril SEKERKA

Dobroslava Luknárová: Týždeň v Turci

Kam ísť? Čo si nenechať ujsť? Veď ponuka prírodných krás, ale aj historických zaujímavostí je skutočne bohatá.

Jeden deň sme venovali Blatnici. Škoda, že nám do rozsiahleho turisticko-poznávacieho plánu, ako po iné dni, vstúpilo počasie. Bezoblačná ranná obloha sa naplnila obláčikmi, čoskoro oblakmi a popoludní už vôbec nemali svojskú letnú bielu ľahkosť. Oťaželi, stmavli, pohrozili búrkou. Nedalo sa ináč, len sa z Blatnice pobrať späť.

Ale zopár záberov som si ulovila.

Svojské budovy starých „sypární“

Vynovené domce preslávených blatnických olejkárov s uzavretými klenutými bránami

... dokonca s cudzokrajnou architektúrou

... ale aj romantický domčúrik, typický pre tento kraj.

Už sme chceli nastúpiť do auta, keď som si všimla neveľký pomníček – hrob neznámeho partizána. V obci nie je jedinou spomienkou na tuhé boje, ktoré sa v tomto kraji odohrávali pred sedemdesiatimi rokmi. „Centrálnym symbolom tohto boja je veľký pomník na rozhraní Gaderskej a Blatnickej doliny na konci obce s textom „Z dvoch dolín – vrchmi chránený – tu život proti smrti šiel““(vybrané z oficiálnej web-stránky obce).

„Život proti smrti“ – životy vykúpené životmi – aj neznáme, ako tento. Domáci majú v úcte jeho hrob, aj keď nevedia jeho meno a niekde – ktovie kde? - iste ešte niekto za ním smúti.

Hroby, mohyly neznámych vojakov – symboly mnohých bojov, mnohých bitiek. V čase výročí sa k nim kladú vence, kytice, pochoduje a vzdáva hold čestná stráž. Ale horia aj skutočné alebo pomyselné sviečočky spomienok – konkrétnych smútiacich nad stratou ich najbližších. Tam už nie je symbolika, tam sú životné osudy ľudí – tých, čo padli aj tých, čo ich dodnes oplakávajú.

Je nesmierne smutné, že aj v dnešných časoch pribúdajú na rôznych miestach našej Zeme nové mohyly neznámych bojovníkov, ale aj mnohých civilistov. Je človek v tom najvšeobecnejšom vyjadrení naozaj „nepoučiteľný“? Ľahkovážny? Chamtivý? Alebo zúfalo presvedčený o svojej pravde, a preto ochotný v jej mene čohokoľvek?

Koniec veľkých školských prázdnin už celé desaťročia prináša so sebou aj takéto myšlienky.

Michal Drotován: Možnosti podpory nášho tímu v Rači

Nakoľko náš tím a naša iniciatíva za lepšiu Raču nie sú financované žiadnymi utajenými darcami, nebudeme môcť nikdy súťažiť napr. s pani Veselskou ohľadom počtu bilbordov alebo propagačných materiálov. Na rozdiel od pani Veselskej je však naša dlhoročná práca v Rači čitateľná a jasná.

Urobili sme konkrétne veci ako zastavenie nezmyselných developerských projektov, projekt bezbariérových chodníkov, podporu opravy škôl a škôlok, športové aktivity atď. A aj s Vašou pomocou verím, že sa nášmu tímu podarí nasledujúce štyri roky urobiť ešte väčší kus práce pre Raču.Zatiaľ sme predstavili na poslancov kandidátov Lenku Antalovú-Plavuchovú (Krasňany), Michala Krištofiča, Viktora Bielka (obaja Rača) a Dagmar Gelingerovú (Východné), náš tím je však otvorený a postupne predstavíme aj ďalších kandidátov (hneď ako bude jasná ich definitívna kandidatúra).

Rozbehol som tiež zbierku na kampaň - je možné prispieť podľa možností na účet 5057186515/0900 - viac info a prehľad darcov tu.  Poprosíme uvádzať do správy pre prijímateľa meno a priezvisko darcu.

Ak sa chcete pridať do nášho tímu Spolu pre Raču, prosím vyplňte tento dotazník.

Naše aktivity budú pravidelne zverejňované aj na skupine FB Priatelia Rače a mojej osobnej  FB stránke.

Ďakujeme za podporu a verím, že Vás nesklameme.

Mgr. Michal Drotován
kandidát na starostu Rače
www.drotovan.sk

Báthoryčkina kvapka krvi – III. ročník dňa 23. 8. 2014

Nastupujeme do auta smer Čachtice, aby sme dňa 23.8. 2014 odovzdali najvzácnejšiu tekutinu, ktorá zachraňuje životy – krv na akcii Báthoryčkina kvapka krvi.

Akciu už po tretí krát organizuje Občianske združenie Spolok Čachtického ringu. Na oboch ročníkoch sme krv odovzdali a nakoľko nás táto akcia oslovila, prichádzame aj tento rok.

Organizátori ako vždy pripravili zaujímavý kultúrny program – ukážky poskytovania prvej pomoci SČK Trenčín, vystúpenie šermiarov – Taurus Ater, ohňová show, paródiu na mučenie – súd s Báthoryčkou a kolektívom, bičovanie, kláda, kat – úplne zadarmo, vystúpenie sokoliarov, tvorivé dielne pre deti – súťaž v kreslení Báthoryčky a hradu, vystúpenie hudobných skupín – kapela Fascination band, YPS, Five Faces Experience, Slniečko, ABBA STARS Revival z Českej republiky, degustácia vína a gurmánskych špecialít – pečený býk, prehliadka katakomb, pivnice pod umieráčikom, prehliadka múzea a podzemia, lukostreľba, prehliadky kostola a kaplnky, výstava dobových fotografií, vyhliadkové lety vrtuľníkom, jazda na koňoch, jazda na koči a ďalší kultúrny program, ktorý prilákal darcov krvi z celého okolia a aj nás z Bratislavy.

Noví členovia MS SČK BA-Východné Sonka Hrotková a Peter Onderčín sa zaradili medzi darcov krvi a budú odovzdávať krv pravidelne. Spoločne pôjdeme krv odovzdať v decembri do Primacionálneho paláca na akciu Vianočná kvapka krvi s mottom: „Tisíc a jedna kvapka krvi deťom pre život“, kde krv darujú známe osobnosti aj desiatky dobrovoľníkov pre mladých onkologických pacientov.

O týždeň sa v Čachticiach konal XXV. ročník Čachtický polmaratón a predsedkyňa MS SČK BA-Východné Soňa Macejáková sa do Čachtíc vrátila aby si odbehla svoj prvý polmaratón. Určite športom-behom si každý upevňuje svoje zdravie a tiež „kvalitu“ krvi a tak športujme-behajme a odovzdávajme krv.

Autorka: Soňa Macejáková

Betónové kocky na Detvianskej ulici

Z redakčnej pošty

Ako obyvateľka Rače by som chcela kompetentných upozorniť na to, že na Detvianskej ulici, počnúc trhom a končiac Detvianskou ulicou č. 2, sú povytrhávané betónové kocky, ktoré by mali slúžiť asi ako sedačky, a požiadať o ich opravu alebo odstránenie. Na Miestnom úrade som chodila od Šavla k Pavlovi, ale žiaľ nepodarilo sa mi nájsť kompetentnú osobu - pracovníka, ktorý by bol za tento stav sedačiek zodpovedný. Preto sa obraciam na Vás.

Zuzana Neubauerová

Detvianska č. 2

Foto: Lucia Ščibranyová

Dobroslava Luknárová: Leto v Medickej

-          Maminka, stihneme to?

-          Neboj sa, ešte nie je šestnásť...

-          Mami, kde to bude?

-          Pozri, Silvinka, aj tamtá teta s detičkami ide určite tam. Pôjdeme pekne za nimi a bude to.

-          Myslíš?

-          Určite, uvidíš...

Načúvam rozhovorom okolo seba a je mi jasné, že máme ten istý cieľ cesty a aj dôvod poponáhľať sa. Veď naozaj bude o chvíľu šestnásť. Zabáčame do brány Medickej záhrady, náhlime sa po chodníku a čoskoro sa pri obľúbenom Domčeku pridávame k početnému publiku. Deti sedia na dekách, karimatkách, nízkych lavičkách, dospelí na stoličkách, v zadných radoch sú už len miesta na státie.

A pred nami - početným nedočkavým publikom - stojí na terase Domčeka ozajstné bábkové divadlo. Ešte má zastretú oponu, ale už znejú prvé tóny orientálnej hudby. Vzápätí sa opona roztvára a začína sa odvíjať príbeh jednej z najčarovnejších rozprávok Z tisíc a jednej noci O zázračnej Aladinovej lampe.

Po javisku sa pohybujú krásne klasické marionety Aladina, jeho matky, veľkovezíra, princeznej i sultána, ale hlasy, ktoré k nim patria, sú nám, dospelým, veľmi dobre známe – M. Dočolomanský, Z. Krónerová, St. Dančiak a ďalší. Vďaka kvalitnému ozvučeniu rozumieť každej prednesenej replike a vďaka nádherným kulisám sme „ozaj ďaleko v Oriente“, hoci sa nad nami klenú vysokánske koruny stromov v starobylej, ale za ostatné roky pekne vynovenej Medickej záhrade. Manželia Stražanovci, ktorým toto divadielko patrí, sú skúsení bábkári, a preto dej rozprávky podávajú deťom v zrozumiteľnej a príťažlivej podobe aj v patričnom dynamickom tempe.

Po záverečnom potlesku ešte malý prídavok – bábky – muzikanti - predvádzajú svoje „interpretačné umenie“. Ejha, koľkými nitkami a akým čudným „lietadielkom“ sa každá bábka vedie! Hľadíme všetci so záujmom na pravé bábkoherecké umenie a ktovie, komu deti viacej tlieskajú? Či Vĺčkovi, ako hrá na gitare, alebo ujovi Stražanovi za to, ako šikovne Vĺčka viedol?! Aj si to mohli nebojácne deti skúsiť. Pravda, iba s menšími a jednoduchšími bábkami. Ale aj tak to bol veľký zážitok.

Je niečo po sedemnástej hodine. Spokojné publikum detí aj dospelých sa pomaly rozchádza. Našťastie až teraz sa začal trúsiť drobný dáždik – tentoraz neprekazil predstavenie. Bolo druhé v poradí od začiatku augusta a pre radosť detí určite nie posledné. Dokonca sa v zákulisí príprav tejto milej letnej aktivity v Medickej záhrade hovorí, že sa možno bábkové utorky prenesú aj do septembra.

Ale koho hľadať za takýmto dobrým nápadom? Stál medzi divákmi s chlapčiatkom na pleciach. Ktovie, či viac vnímal atmosféru podujatia ako jej osnovateľ, alebo ako otec malého synčeka? Ing. M. B. sa rozhodol naplniť svoje „povinnosti“ komunálneho poslanca aj takýmto netradičným spôsobom. Do kultúrneho podujatia pod názvom Leto v Medickej zabezpečil „bábkové utorky“ pre deti a „hudobné stredy“ pre dospelých a mládež. Početné publikum na dnešnom bábkovom predstavení muselo byť preňho iste tým najlepším uznaním.

Večer, 19.8.2014

Michal Krištofič: Stále nedoriešené račianske vinohrady

V Rači máme dva druhy vinohradov z hľadiska funkčnosti (A1 a A2) a z hľadiska právneho tiež dva druhy (B1 a B2).

Z hľadiska funkčnosti máme:

A1. Vinohrady, ktoré sú udržiavané, obrábané, produkujú kvalitné vína a robia dobré meno Rači.

A2. Vinohrady, ktoré sú opustené, zanedbané, spustnuté a nerobia dobré meno majiteľom, ani Rači. Je to naozaj veľká škoda, že sa výborné pôdne podmienky pre pestovanie hrozna (a najmä Frankovky modrej) takto trestuhodne nevyužívajú. Tieto vinice sú v takomto stave z dvoch dôvodov:

a) Buď ich opustili majitelia, pretože sú starí a príp. nevládzu ich obrábať a deti či dediči to nevedia, alebo nestačia popri svojich povinnostiach, alebo ich to netrápi a nezaujíma. Ďalší dôvod je ten, že majú negatívnu skúsenosť z minulosti, keď vinohrad obrábali, ale úrodu nemali komu predať v prípade, že neprešovali, alebo bola úroda väčšia ako stačili spracovať (a vypiť). Často je to aj stratový podnik, pretože nie každý rok je vinohrad rentabilný a často viac financií a práce „zožerie“ ako prinesie. Ďalší dôvod je ten, že všetky zainteresované inštitúcie i občania iba hovoria o podpore vinohradníctva, ale veľmi málo (ak vôbec) niečo pre to robia.

b) Niektoré vinice nechali spustnúť užívatelia – nájomcovia, ktorými boli (často od kolektivizácie na začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia) JRD Rača, neskôr JRD ČSSP Rača a jeho právni následníci PD Rača a Villa Vino Rača.

Počas socializmu (v osemdesiatych rokoch) boli celé hony rekultivované, znovu vysadené a často premenené na etážovú výsadbu formou drôtenky, takže pôvodný smer riadkov zdola nahor bol zmenený o 90 stupňov. To je pozitívny fakt, ktorý bol ale odôvodnený tým, že užívateľ predpokladal, že bude tieto vinice užívať tak povediac navždy. Po zmene vlastníckych pomerov, keď sa vlastníci domohli svojich viníc a dali ich zmluvne do prenájmu zasa organizácii (PD Rača) už nastalo len využívanie viníc, ale údržba prakticky žiadna. Prenajímatelia ich slabo alebo vôbec neudržiavali, až ich zničené vrátili vlastníkom. Napríklad v roku 2010 prenajímateľ Villa Vino Rača odovzdal majiteľom v hone Longtál zničené vinice, ako to dokazujú Oznámenia o odstúpení od (nájomnej) zmluvy. Predmetné vinohrady (kry i oporná konštrukcia) boli pri odstúpení od nájomnej zmluvy naozaj v katastrofálnom stave a bez zásadnej rekonštrukcie nie sú schopné produkcie. Vzhľadom na stav týchto viníc i faktory popísané v bode a) pôvodní majitelia nie sú schopní finančne takúto rekonštrukciu vinohradu zabezpečiť. Otázka je tiež, prečo by ju mali financovať a na niekoho doplácať, ak takýto stav nespôsobili. Je teda jasné a zrejmé, kto je zodpovedný nielen morálne, ale aj finančne za minulé, ale aj budúce straty, škody! Pretože devastáciu zapríčinili určité organizácie, ale formálne je teraz za stav vinohradu zodpovedný majiteľ!!! Je verejným tajomstvom, že v extrémnom prípade by vlastníci takýchto spustnutých vinohradov mohli dostať aj pokutu za neobrábanie pôdy. A to by už bola nespravodlivosť najvyššieho stupňa!!!

Z hľadiska právneho máme tiež dva druhy vinohradov:

B1. Právne vyriešené vinohrady sú tie, ktoré boli predmetom pozemkových úprav a vlastníci ich majú presne vymerané a zapísané na listoch vlastníctva. Môžu s nimi nakladať ako s čistým majetkom, teda napr. predať, alebo dať bez problémov do prenájmu.

B2. Vinohrady, ktoré neboli zahrnuté do pozemkových úprav sú teraz akoby „bezprizorné“. Pôvodní majitelia dostali pridelené náhradné vinohrady, od ktorých ale nemajú žiaden doklad či mapu a tak hospodária (ak hospodária) prakticky ilegálne. Pridelený vinohrad je síce v tom istom hone, ale obyčajne inde ako ten pôvodný. Tak sa niekedy mohlo stať, že ich pôvodný vinohrad už vykúpil investor (stavebník, developer), vlastníci dostali peniaze, ale developer stále nestavia a vinohrad pustne, ako sa to pravdepodobne stalo napr. v hone Táborky. Po vykonaní pozemkových úprav boli náhradné pozemky zrušené, pričom sa pravdepodobne „zabudlo“ (!?!) na to, že nie všade pozemkové úpravy prebehli. V tomto prípade treba zaručiť užívateľom legitímne právo na im pridelený náhradný vinohrad a to formou právoplatného rozhodnutia zodpovednej inštitúcie a upresnenia jeho polohy a prípadne tiež na dokončenie pozemkových úprav na týchto honoch (a zabezpečenie peňazí na túto činnosť).

V tejto veci som sa už 29. januára 2014 obrátil na Okresný úrad, odbor pozemkový a lesný (OÚ BA PLO) a až 21. augusta som dostal písomnú odpoveď, v ktorej mi úrad oznámil (citujem):

„OÚ BA PLO Vám oznamuje, že vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenie paragrafu 15 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách bolo zrušené predpisom 571/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008 a spisy prešli viacerými predchodcami, OÚ BA PLO takýmito informáciami nedisponuje a odporúča sa Vám obrátiť na Villa Vino Rača a.s.“

Podotýkam, že na túto tému som sa bol na Villa Vino Rača informovať už pred začiatkom „kauzy“, (teda predtým, ako som poslal žiadosť na OÚ BA PLO), ale odpoveď som tiež nedostal uspokojivú, pretože ani na Villa Vino Rača nemajú (údajne) žiadne doklady o prideľovaní náhradných pozemkov. Z odpovede OÚ BA PLO vyplýva, že musím ísť ešte raz na Villa Vino Rača a tam zisťovať, kde je pravda, prípadne písomne žiadať Villa Vino Rača o vysvetlenie, aby som mohol záležitosť posunúť ďalej, ak budem mať písomné vyjadrenie oboch zainteresovaných strán.

Zatiaľ sa teda nič pozitívne neudialo a dve inštitúcie, ktoré boli pri prideľovaní náhradných pozemkov, si zodpovednosť pohadzujú medzi sebou ako horúci zemiak. Preto budem nútený angažovať sa v tejto záležitosti aj ďalej, aby sme my (teda moja manželka a ja, ktorý vinohrad obrábam) a aj ďalší občania Rače, ktorí užívajú náhradné vinice, získali právoplatný doklad o užívaní im pridelenej vinice.

21.08.2014

Michal Krištofič

Michal Drotován: Beh človeka naučí, že ak sa nevzdá, všetko sa dá zvládnuť

Rozhovor s poslancom MZ a kandidátom na starostu MČ Rača Michalom Drotovánom.

Charitatívny celosvetový beh Wings for Life

Zostáva ti popri práci vedúceho odd. ŽP a miestneho poslanca čas aj na šport?

No, je pravda, že veľa voľného času nemám, snažím sa ho však využiť efektívne, takže žiadne sedenie pred televízorom J Program si prispôsobujem tak, aby som mohol trikrát do týždňa chodiť behať – niekedy hneď po príchode z práce, niekedy, ak sa nestíha, tak aj o jedenástej v noci. Aj keď sa mi niekedy nechce (po náročnom dni, keď leje a pod.), tak sa vždy nakopnem a idem. A potom to väčšinou neľutujem J

Čo ťa priviedlo k vytrvalostnému behu a cyklistike?

Počas základnej a strednej školy som hrával skôr kolektívne športy ako ľadový hokej na Kalnej, streetball alebo futbal, teraz je už časovo veľmi náročné dať viackrát do týždňa na športovanie tím ľudí. Preto som presedlal na beh a bicykel, ktoré sú predsa len časovo flexibilnejšie. Myslím si, že šport vo všeobecnosti je skvelý prostriedok nielen na udržanie dobrej kondície, ale aj na prečistenie hlavy a vyventilovanie stresu. Bicykel používam často aj ako dopravný prostriedok.

Čo ti dáva beh do bežného života?

Beh je veľmi priateľský šport a veľká skupina bežcov sa radi stretávame na pretekoch ako spoločenských podujatiach. Niekedy sa navzájom predbehneme, ale stále sme kamaráti a vždy sa v cieli čakáme a podáme si ruku. Beh je ako život – vyskytne sa počas neho veľa prekážok, je však dôležité, ako sa s nimi človek popasuje, nevzdá sa a zvládne ich. Bežať závod do kopcov pri teplote 36°C alebo v hlbokom snehu pri -10°C človeka naučí, že vždy sa dá všetko zvládnuť, ak sa človek nevzdá J.

Aké podmienky pre beh a bežcov poskytuje Rača?

Rača je na behanie fantastická– sú tu rovinky až do Jura, kopce na Biely kríž či až na Pajštún, neďaleko Železná studienka, v zime za tmy môže človek behať na osvetlenej ceste od Komisárok až na Račianske mýto. Veľmi vnímam stále väčšiu popularitu behania v Rači. Verím, že výsledky nášho fiktívneho klubu Three Rabbits Rača tiež pomáhajú k popularizácii. Máme tu aj veľa skvelých bežcov – od mládeže ako je napr. Petra Turčeková, či Marek Jankovič, potom zo starších Martin Guttmann a z veteránov napr. Vlado Cích.

Three Rabbits na Račianskom polmaratóne

Aké športové úspechy si dosiahol v Rači aj mimo nej?

Rád chodím na bežecké preteky, ale konkurencia v hlavnej mužskej kategórii je vždy veľmi silná, v pretekoch som najlepšie zatiaľ bol raz štvrtý a trikrát piaty, často – ako napríklad na MMM v Košiciach je veľkým úspechom aj byť v prvej stovke. Náš populárny klub Three Rabbits Rača však reprezentuje Raču aj v zahraničí J. Za úspech považujem aj 14. miesto z cca 1000 bežcov na Slovensku v špeciálnom celosvetovom charitatívnom behu Wings for Life. A tiež to, že som sa konečne tento rok odhodlal bežať maratón. V októbri verím, že sa mi v Košiciach podarí opäť posunúť svoj najlepší čas v polmaratóne (1:27:24). V cyklistike chodím iba na pravidelné podujatie Račianska časovka – Memoriál Rafaela Krampla.

Zimná desiatka v snehu a Míľa v Horskom parku

Kto organizuje v Rači športové podujatia pre verejnosť? V čom vidíš ich prínos a v čom rezervy?

Myslím, že Marek Porvazník ako športový referent urobil z Rače doslova Mekku športu. Toľko podujatí, čo sa deje u nás sa nedeje asi nikde v Bratislave. Naozaj klobúk dole predtým, čo Marek stíha, dokáže vybaviť a pripraviť. Som rád, že sa nám spoločne podarilo úspešne rozbehnúť podujatie Račiansky polmaratón. Prínos pre športovanie detí je veľmi veľký pri všetkých podujatiach v Rači. Vidím priestor ešte pre väčšie zapojenie hlavne stredných škôl v Rači a prípadne vytvorenie nejakej lokálnej športovej školskej ligy. Tiež by pomohla obnova športových školských areálov napríklad na Tbiliskej, Pántoch a pod.

Spolupracuje mestskej časti so športovými klubmi, ktoré pôsobia na jej území?

Myslím, že spolupráca s klubmi je dobrá – často sa to však láme na peniazoch. Podľa mňa by mali byť prioritou deti a mládež a teda veľmi sú mi sympatické aktivity napr. OZ Kengura a FK Rača, BMX Rača, MAC Rača a veľa ďalších (karate, pozemný hokej atď.). Chýba mi však väčšia vzájomná spolupráca športových tímov. Ja viem, že každý má rád ten svoj šport, ale treba spolupracovať a nie byť súpermi. Sadnúť si za jeden stôl a ťahať za spoločný povraz. Každý šport, ktorý vytiahne deti od počítačov, tabletov a smartphonov treba podporovať.

Akú podporu športu v Rači plánuješ ako starosta, prípadne ako mestský poslanec?

Myslím, že je dôležité, aby si športové kluby sadli spoločne za jeden stôl a pravidelne sa stretávali. Zástupcovia klubov by boli aj v navrhovanom poradnom orgáne starostu, kde by sa mohli vyjadrovať k veciach ešte vo fáze ideového zámeru. Tiež chcem, ako som spomínal, viac zapojiť aj stredné školy a ich ihriská do športového života v Rači, vytvoriť každoročnú anketu o najlepšieho športovca a kolektív v Rači. Z tých náročnejších vecí je to revitalizácia areálu ZŠ Tbiliská (napr. vybudovaním kvalitnej bežeckej dráhy pre verejnosť a detí z MAC Rača).

Stredné školy na území našej MČ spravuje BSK. Plánuješ spoluprácou s BSK viac sprístupniť obyvateľom Rače ich ihriská, telocvične, posilňovne a plavárne?

Myslím, že spolupráca s BSK by mohla byť lepšia, je to v záujme oboch – aj BSK aj mestskej časti. Športové areály škôl – hlavne Na pántoch ponúkajú obrovské možnosti pre rozvoj športu. Pomohlo by to nielen Rači, ale hlavne aj samotným školám.

Košický maratón

Zhováral sa Miro Ščibrany

správca portálu račan.sk

a člen redakcie občasníka račan.sk výber

Súvisiaci článok:

Ak budem vidieť podporu ľudí, viem ísť aj do prvej línie

Dušan Veselý: Chorý je systém, ktorý akceptujeme

Téma stavu nášho zdravotníctva je opäť aktuálna:
Vážená pani ministerka zdravotníctva Zvolenská,

Chcel by som do tohoto problému okolo

(ne) fungovania zdravotníctva tiež prispieť.

V prvom rade si treba ujasniť, že stav, v akom je naše zdravotníctvo, je spôsobený aj našou pasivitou a našou ukážkou, ako sa zaujímame o to, ako je nakladané s našimi spoločnými peniazmi. Áno, sú to naše spoločné peniaze vybraté na verejné zdravotné poistenie. Do ktorého prispieva každý ekonomicky aktívny občan. 

Tieto prostriedky však nie sú účelovo vynaložené na tie úkony, na ktoré majú prioritne slúžiť.  Nazvime to systémovou poruchou, ktorej prejavy sa najviac ukážu pri pacientovi. A aby sme boli trefnejší, tak pri tzv. "bežnom" pacientovi. A tých je predsa najviac. 

Rozkrádanie zdrojov pokračuje na všetkých možných úrovniach, od IT-éčkara v nemocnici, čo práve novodovezený hardver obratom predá a tržbu inkasuje do vlastného vrecka, cez lekárov, čo majú založené súkromné ambulancie, jednou nohou však ako zamestnanec štátnej nemocnice "nákladuje" svojich pacientov cez štátnu nemocnicu a znižuje tak nákladové položky jeho súkromnej praxe a konečne až po vývoz ziskov tzv. súkromných zdravotných poisťovní, ktoré majú o.i. poradovníky na operácie, ktoré akútne neohrozujú život (napr. bedrové kĺby....) alebo limitujú (sumou) úkony jednotlivých ambulancií, čo v preklade znamená, že lekárovi preplatia cca 50-60% úkonov a zvyšok odrobia lekári a sestry v ambulanciách za modré oči.

Nie je náhodou najvyšší čas na zmenu pravidiel financovania verejného zdravotného poistenia? Podľa mňa je. Pretože spoliehať sa na to, že po poslednom prípade z 2. augusta t. r. (vid link hore) sa niečo zmení, je silne naivné.
Zaužívaný systém, že zamestnancovi stiahnu "niečo" z platu (jeho mzdy), čo nevidí a niekde pošlú vyvoláva pocit, že to je vlastne zadarmo. Je to zotrvačnosť (alebo tradicionalizmus?), čo nás udržuje v posvätnej úcte napokon otvárať peňaženku v ordinácii (či oficiálne, alebo neoficiálne). Treba sa pýtať kompetentných, prečo má pacient platiť za parkovisko pred nemocnicou? Prečo má platiť za vyšetrenie, raz krvi, potom niečoho iného. Potom za pečiatku, či za potvrdenie? Nie je náhodou to, čo nás kvári, taký spoločenský nádor? Naša ľahostajnosť, čo ľahostajnosť, servilnosť stále udržiavať tento poloadministratívny,  netransparentný  systém neefektívneho poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorého nosná kostra je postavená na zločinnom tunelovaní finančných zdrojov verejného zdravotného poistenia?





Zdroje: Je skutočne slovenské zdravotníctvo také chudobné?
             Nie je to iba o sestrách. Je to o systéme, ktorý nefunguje