Juraj Skalský: Sú na vine developeri?

Doba je rýchla. Ekonomická situácia sa výrazne nezlepšuje a v pozadí striehnu žraloci alebo iní dravci a snažia sa „utrhnúť si“ kus svojej koristi. Takto vidíme zjednodušene dnešný stav v podnikaní a špeciálne v developmente nových sídlisk.

Konkrétne v Krasňanoch ešte stále nie sú doriešené otázniky nad Hagarovou ulicou, ale aj to, ako to bude s ďalšími plánovanými projektmi v Krasňanoch a v Rači (Dolná Pekná, Malé Krasňany, Račany Rosso, VinVin atď.). Čo z toho vyplýva pre obyvateľov Krasňan a Rače? Viacero nie veľmi pozitívnych správ (nedostatok kapacít pre deti v predškolských a školských zariadeniach, kolabujúca doprava, častejšie problémy s kanalizáciou, ktorá je poddimenzovaná, úbytok zelene a nárast betónových plôch a mnoho ďalších).

Predtým, ako sa pustím ďalej, však musím zopakovať otázku z názvu článku. Sú na vine developeri?

Sám podnikám a pohybujem sa v prostredí biznisu vyše 15 rokov, preto viem, že odpoveď nemôže byť jednoznačne áno – na vine je len jedna strana. Developeri môžu byť spoluzodpovední, nie však na vine. Každý podnikateľský subjekt sa len snaží využiť situáciu k maximalizácii vlastného prospechu. Mantinely určuje legislatíva a v obmedzenej miere morálka. Na tú sa však veľmi spoliehať nemôžeme, pretože ak chceme niečo získať, tak si dokážeme aj etické hľadisko trochu prispôsobiť. S legislatívnymi rámcami to už je, presnejšie malo by byť, ťažšie. Nezastávam sa developerov, len viem, že tu stále budú, pokiaľ budú vidieť príležitosti a budú vidieť, že sa im tento smer podnikania oplatí. Napokon, bez developerov by sme častokrát nemali kde bývať, kde pracovať alebo chodiť na nákupy, prípadne za zábavou. Pokiaľ bude dopyt zo strany konzumentov, budú tu s nami. A záujem stále je. Nevidím v tom problém, rovnako ako nevidím vinu u samotných developerov.

Ak je to tak, potom kde je vlastne chyba? Ja ju vidím skôr v tom, aké rámce sú dané a kto na ne dohliada. Ako je to s verejnou kontrolou, ktorá by na prvom mieste mala chrániť záujmy už existujúcich majiteľov nehnuteľností a obyvateľov? Verejní činitelia by mali dohliadať na to, aby sa rozvíjala kvalita života a aby ďalšie projekty skôr riešili pokrok ako úpadok, a to z celkového pohľadu. Nie iba s ohľadom na úzku časť lokality alebo ľudí.

Som si vedomý, samozrejme, aj toho, že vplyv developerov alebo podnikateľov je aj v oblasti verejnej či štátnej správy. Veď napokon si len snažia kontrolovať to, aby sa im do cesty za ich záujmami stavalo čo najmenej prekážok. Preto sa nečudujme tomu, že podnikatelia sa snažia ovplyvniť legislatívne prostredie podľa vlastných potrieb. Systém by mal byť však dostatočne pevný a transparentný, aby odolal aj takýmto tlakom. Nie vždy sú totiž záujmy podnikateľov a obce z pohľadu jej obyvateľov zhodné, či dokonca zlučiteľné. No a tu vidím priestor na zlepšenie. Na prvom mieste musí byť záujem obce a občanov, až potom záujmy podnikateľov a záujmových skupín. Dnes to tak nevnímam.

Čo podporuje súčasný stav? Častokrát je to aj naša ľahostajnosť a nezáujem riešiť veci, ktoré sa nás priamo nedotýkajú. Ľudia sa začnú zaujímať, čo sa okolo nich deje, často až vtedy, keď im priamo pod oknami vyrastá nový dom, alebo keď už sú stromy nenávratne vyrúbané. A aj to namiesto pripomienkovania smerom k verejnému činiteľovi si skôr šomrú popod nos s tým, že je to hrozné, a že ten a ten je na vine. Aktivitu smerom k zmene alebo náprave nevyvinú. Prečo to tak je? Asi sa bojíme, sme pohodlní, alebo máme pocit, že sťažnosť a dožadovanie sa vlastných práv nemá šancu na úspech. Vo veľa prípadoch prosto len veríme, že to niekto zariadi. No a to nahráva druhej strane „do karát“.

Naša nečinnosť teda zvyšuje šance na úspech akémukoľvek projektu.

Našťastie nie všetci máme takýto postoj. Aj vďaka odhodlaniu angažovaných ľudí boli niektoré projekty pozastavené, či dokonca zmenený pôvodný zámer. Šance na úspech sú pri jednom človeku skutočne mizivé, ale ak nás bude viac, tak sa zvyšujú. Dôležité je vedieť, že bez našej aktivity bude súper vždy minimálne o krok vpred.

Jedna z mojich programových priorít je ostraha pred zahusťovaním vnútroblokov,kde za precedens môžeme považovať výstavbu bytového domu na Černockého na úkor zelene, alebo stále nedoriešenú kauzu na Hagarovej. Bude dôležité urýchliť proces schvaľovania územného plánu zóny, kde bude zakotvené zastavenie ďalšieho zahusťovania a schválené presné pravidlá ďalšej výstavby.

Rovnako bude dôležité, aby sa každý plánovaný projekt zverejňoval a vyvolávala sa k nemu občianska diskusia ešte pred oficiálnym schvaľovacím procesom. Rovnako bude dôležité, aby záujmy občanov obhajoval niekto aktívny a nestranný, bez napojení na záujmové skupiny, tak ako doposiaľ túto činnosť vykonáva na miestnom zastupiteľstve napríklad Michal Drotován. Ten ma vlastne inšpiroval k tomu, že aj snaženie, ktoré na prvý pohľad vyzerá ako boj s veternými mlynmi, má zmysel a úspech sa pri vytrvalosti skôr alebo neskôr dostaví.

A výzva na koniec. Pokiaľ vám skutočne záleží, aby sa tu naďalej dobre žilo, poďte voliť! To je tá najmenšia aktivita, ktorú môžete pre budúcnosť Krasňan spraviť. Samozrejme, to ale nestačí, aj keď vás budú ostatní presviedčať, že áno. Za svoje okolie a životy musíme prevziať zodpovednosť. O to väčšia bude naša spokojnosť, keď sa nám to podarí ☺. Keď nebudeme aktívni my, budú o to viac oni. A nebude to znova ich chyba!

Juraj Skalský,

kandidát za poslanca

miestneho zastupiteľstva Rača – Krasňany

Ukončenie sezóny v Železničnom múzeu 2014

Ukončenie sezóny v Železničnom múzeu Bratislava východ (11. 10. 2014). Múzeum bude v tento deň otvorené od 11:00 do 18:00 hod.

Cyril Sekerka: Pošta na Rendezi

Petícia občanov Rendezu (Východného) - 560 podpisov za „zmenu otváracích hodín na pošte na Rendezi“ – splnila svoj cieľ.

560 podpisov bolo prácne získaných od občanov Rendezu, aby sa po poriadne dlhom čase úspešne realizovala ich požiadavka s textom Petície „Za zmenu prevádzkových hodín na pošte na Rendezi (Východnom)“ na celotýždňový prevádzkový čas, t. j. Pondelok – Piatok 8:00 – 18:00 (s obedňajšou prestávkou) s bonusom otvorenia aj v sobotu 8:00 – 12:00.“

V rámci tohto konania prebehlo aj pracovné rokovanie medzi vedúcimi riadiacimi pracovníkmi Slovenskej pošty a vedúcimi pracovníkmi MÚ Rača plus poslancami za Rendez (Východné) MČ Rača, kde sme im osobne odovzdali predmetnú Petíciu občanov Rendezu (Východného) s uvedenou požiadavkou s ich 560 podpismi (kópiu tejto petície,  tak ako aj všetky ostatné mám vo svojom archíve). Boli sme vtedy ubezpečení zo strany zástupcov Slovenskej Pošty, že ihneď ako to neskôr dovolia ich finančné a personálne možnosti bude uvedená požiadavka občanov Rendezu  REALIZOVANÁ, aj keď poctivo priznávam, že nás upozornili, že to môže trvať dlhší čas. Medzitým až do súčasnosti prebiehal môj stály pracovný kontakt v tejto záležitosti vybavovania našej požiadavky na riadiacom poste Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a samozrejme patrí sem aj aktivita miestnej poslankyne za Rendez (Východné) MČ Rača pani Kataríny Dobiášovej, ktorá podala na Pléne MZ Rača písomnú interpeláciu na MÚ Rača, kde rovnako žiadala celotýždennú zmenu otváracích hodín t. j. Pondelok – Piatok 8:00 – 18:00 , sobota 8,00-12:00 na Pošte na Rendezi.

Viem, vážení Rendezáci, že opäť vybavovanie aj tejto prepotrebnej zmeny prevádzkových  hodín na pošte trvalo dlhšie ako malo, ale v zemi Rendezskej NIEČO VYBAVIŤ vyžaduje mať skutočne pevné nervy, nezlomnú vôľu a byť si vedomý, že to bude stáť veľa energie a času. Zároveň prosím mnohých ľudí, nech nikdy neporovnávajú napríklad Rendez s Račou bez poznania ZNALOSTÍ A FAKTOV v súvislostiach pri vybavovaní akéhokoľvek problému na Rendezi a že musíte pri tom brať do úvahy: aké je VLASTNÍCTVO POZEMKOV, BUDOV na Rendezi, OBKOLESENIE KOĽAJISKOM CELÉHO ÚZEMIA RENDEZU plus ŽELEZNIČNÉ PRIECESTIE, NEVÝHODNÁ POLOHA – PERIFÉRIA BRATISLAVY PRE PODNIKANIE – SLUŽBY, VEĽKOSŤ ÚZEMIA, POČET OBYVATEĽOV a pod.

Konečnou bodkou je odpoveď jednej pani, ktorá sa príkladne stará  o svoje blízke životné prostredie pri bytovke „či mi nevadí, že pri každom ÚSPEŠNOM VYBAVENÍ vo veciach verejných na Rendezi sa zrazu hlásia niektorí ľudia, že aj oni výrazne prispeli k vybaveniu problémov na Rendezi“ , obrazne povedané  JEDINÝM ZARUČENÝM TELEFONÁTOM, PÍSOMNOU ŽIADOSŤOU, ktorá bola zaslaná do tých správnych rúk. Moja odpoveď bude vždy znieť, že ten, kto žije na Slovensku vie, že vybavovanie najmä VECÍ VEREJNÝCH je beh na dlhé časové trate, kde platí len prácne zháňanie podpisov cez petície občanov, množstvo pracovných stretnutí, stály osobný tlak na štátnych úradníkov, ale v reálnej súčasnej slovenskej spoločnosti na lacné psychologické triky jedného všemocného telefonátu ja absolútne neverím. Ale to je už záležitosť každého človeka, ako dokáže zhodnotiť prezentované informácie od jednotlivcov, skupín či médií, čo z toho zodpovedá skutočnosti.

Záverom len prianie, vážení Rendezáci, aby v zemi Rendezskej pribúdalo takýchto dobrých správ síce pomalšie, ale stálym tempom.

Dobré zdravie praje

Cyril Sekerka

Cyril Sekerka: Projekt cyklotrasy Vajnory - Rendez

Priatelia, sú informácie v zemi Rendezskej, ktoré potešia, aj keď tento krát najmä veľkú rodinu cykloturistov.

Dlhoročne som pravidelne písomne žiadal nielen MÚ Rača, ale aj Magistrát hl. m. Bratislavy, aby prepojila cyklotrasy v rámci Bratislavy – KRASŇANY – RAČA aj na RENDEZ a susedné VAJNORY, ktoré vedia a majú čo ponúknuť pútnikovi – cykloturistovi, z histórie železničného Rendezu, postupne sa budujúceho areálu Slovenského národného železničného parku (z dôvodu búrania budov na Hlavnej stanici) a Vajnor s bohatou históriou vinohradníckych tradícií, zvykov, ktoré si táto časť obdivuhodne rozvíja a na kvalitnej úrovni stále udržiava.

Hlavnou náplňou projektu „Cyklotrasy“ v úseku železničnej stanice Bratislava Východ na Rendezi a železničnej stanice Vajnory po otočku autobusu je využitie dopravného priestoru komunikácie a cestného pozemku v celkovej dĺžke 2,687 km. Základnou myšlienkou realizácie stavebných úprav je vytvorenie systému CYKLOTRÁS prepájajúcich jednotlivé cyklotrasy s napojením na cyklotrasy MALOKARPATSKÁ - ŠÚRSKA a cyklomagistrály JURAVA, ktorá je práve v etape dokončujúcich prác a je tu aj konštruktívna úvaha realizácie s napojením na cyklotrasu TRNAVSKÉ MÝTO – ROŽŇAVSKÁ – VAJNORY – ZLATÉ PIESKY, kde existuje už rozpracovaná štúdia.

Investične sa na tomto projekte bude podieľať hlavné mesto Bratislava v roku 2014 sumou 65.000,- Eur a Vajnory 28.000,-€. V roku 2015 to bude výška investícií – hlavné mesto Bratislava 57.000,- € a MČ Rača 30.000,- €.

Som rád, že sme ako poslanci na Pléne MZ Rača 16.9.2014 schválili tento informačný materiál projektu Cyklotrasy Vajnory – Rendez, ktorý je dobrým predpokladom, že v súčasnosti tak veľmi obľúbená cykloturistika rodín, partií, jednotlivcov umožní, aby svoje voľné chvíle mohli tráviť už aj v destináciach Rendezu – Vajnor, ktoré sú zárukou, že sa sem budú vždy radi vracať, lebo sú miestami, kde história, duševná pohoda a športový cyklistický relax si žije vo vzácnej spoločnej harmónii.

Sekerka Cyril

Michal Drotován: Pravda o školách a škôlkach v Rači

Nakoľko starosta Pilinský a jeho volebný tím stavajú ako jednu z nosných tém obnovu škôlok a škôl, je potrebné jasne povedať, aká cesta viedla k pekným a obnoveným školám a škôlkam. Názor nech si spraví každý sám za seba.

V prvom roku 2011 sa prijímal rozpočet až počas roka (Zvonár nič nepripravil), obnova škôl a škôlok v ňom vôbec nebola - naopak, uvažovalo sa ako s najväčšou investíciou - rekonštrukcia miestneho úradu. Ja som s tým nesúhlasil a argumentoval som tým, že kvalitné prostredie pre deti a mládež je prioritou. Žiadne zmeny však nenastali a tak som za rozpočet na rok 2011 nehlasoval. V rozpočet za rok 2011 bolo vyčlenených na kapitálové výdavky (opravy) 100tisíc na materské školy, 400 tisíc na obnovu úradu a presne 0€ na školy (vedenie úradu vtedy ešte zastávalo názor, že keďže budovy škôl nevlastníme, tak sa do nich neoplatí investovať).

Koncom roku 2011 sa začal riešiť rozpočet na rok 2012 a návrh, ktorý dal úrad a starosta opäť neobsahoval žiadne peniaze na rekonštrukciu škôl a škôlok. V oblasti kapitálových výdavkov sa to dokonca zhoršilo - na opravu úradu malo ísť 415 000 €, na opravu materských škôl už iba 47 000 € a na opravu ZŠ 20 000 €. 

Došlo to až tak ďaleko, že finančná komisia v stanovisku neodporúčala prijať rozpočet a prakticky všetci poslanci sa vzbúrili a povedali starostovi, že ak tam nebude doriešená rekonštrukcia škôl a škôlok, tak rozpočet neprejde. Podobne sa vyjadrila aj stavebná komisia.

Predstava starostu bola naďalej taká, že sa bude opravovať úrad a čakať niekoľko rokov, ako dopadne ISRMO. Taká bola realita.

Starosta ako vždy nechcel ustúpiť a keď mu rozpočet neprešiel ani cez radu, tak na zastupiteľstve sa podvolil a prešlo uznesenie, ktoré stanovilo obnovu škôl a škôlok ako za jasné priority.

V roku 2012 sa zobral na rekonštrukciu škôlok a škôl úver, nakoľko však bolo možné zahrnúť iba jednu školu, tak sa rozhodlo, že to bude Tbiliská - pani riaditeľke ZŠ Hubeného vtedy sme nielen poslanci ale aj starosta sľúbili, že hneď potom nasleduje ZŠ Hubeného ako priorita.

Rok sa s rokom zišiel a keď došlo na lámanie chleba - tj. prijímanie rozpočtu na rok 2013, tak starosta začal tlačiť amfiteáter za 1 milión, neskôr za 1,5 milióna eur (aj to sumu zmenil až potom, čo som verejne vyjadril pochybnosti, že ten nakreslený projekt bude stať určite viac ako pôvodne deklarovaných milión eur). Starosta nechcel v žiadnom prípade ustúpiť a došlo to až tak ďaleko, že som musel navrhnúť priamo zmenou v rozpočte pri hlasovaní o ňom, aby sa presunuli peniaze na ZŠ Hubeného (o ktorej starosta vtedy tvrdil, že majú novú kotolňa a nejaké nové okná, tak sa nemajú čo sťažovať). Z tohoto zastupiteľstva existuje v zápisnici už celý prepis, takže diskusiu k bodu si môžete prečítať sami (ide o bod 7 - strany 6-9).

Starosta do poslednej chvíle nechcel presunúť žiadne peniaze na ZŠ Hubeného - o mojom návrhu však hlasovala väčšina poslancov a tak na zlosť starostu prešiel. Za presun peňazí na opravu ZŠ Hubeného hlasovali Andráš, Antalová Plavuchová,  Jošt, Khandl, Sekerka, Šimoni, Štofira a ja (8), zdržali sa štyria - Brychta, Dobiášová, Hrdlička, Madzin, proti boli priamo dvaja - vicestarosta Máťuš a Mesároš, nebohý pán Házy bol ospravedlnený. Presun teda prešiel o jeden jediný hlas!!!  

Starosta sa potom oháňal tým, že obnovu škôl a škôlok mal v programe a že sme to nechceli riešiť iba my ale aj on - určite to však nechcel riešiť ako prioritu, o čom vypovedajú vyššie uvedené materiály, uznesenia, návrhy rozpočtov, zápisnice zo zastupiteľstiev. Nechávam tieto veci bez ďalšieho komentára, verím, že si každý spraví názor sám. Fanúšikov starostu len poprosím, aby odpovedali argumentami a vecne a nie osobnými útokmi. Ja predkladám jasné materiály v priložených linkoch, budem rád, ak sa budeme baviť v rámci fair-play. Ďakujem.

Väčšina ľudí má samozrejme iné problémy ako štyri roky sledovať komunálnu politiku v Rači. Preto som spracoval tento článok. Lebo mýty a realita sú dve odlišné veci. 

Mgr. Michal Drotován
kandidát na starostu Rače
www.drotovan.sk
www.facebook.com/michal.drotovan

Vieroslava Štrbáková: Je čas vytvoriť Rendezu dobré meno

Ak niekto z čitateľov kupoval alebo predával byt či dom v rámci Rače, určite si musel všimnúť výrazný nepomer medzi cenami nehnuteľností v Rači alebo Krasňanoch a cenami na Východnom.

Prečo je to tak? Pretože Východné má zlú povesť, má ju už celé roky a bohužiaľ sa veľmi nezlepšuje. Dobré meno lokality totiž nerobia spokojní (alebo zmierení?) obyvatelia ani poslanci. Dobré meno robí prvý dojem, akým lokalita zapôsobí na návštevy a náhodných okoloidúcich.

Takže, aké sú prvé dojmy z Východného a čo nám znižuje hodnotu našich bytov? Skúsme sa pozrieť na náš Rendez, ktorý sa nám páči a máme ho radi, optikou návštevníka:

Rendez – Vyhnálov?

Pre mnohých ľudí je obrovským prekvapením, že z Rače dolu kopcom vôbec niečo je (na odbočkách nenájdete žiadne smerové tabuľky) a keď objavia, že autobus síce chodí aj sem, ale mimo špičky dva za hodinu a len z Rače a Zlatých pieskov, Rendez pre nich skončil. Vyhnálov.

Pritom dnes sa dostanete z centra Bratislavy (AS Mlynské Nivy, Hlavná stanica alebo Nový Most) jediným spojom MHD bez prestupu do Čunova, Devínskej Novej Vsi, Marianky (okres Malacky), či dokonca do Rajky v Maďarsku alebo Hainburgu v Rakúsku. Z Východného sa bez prestupu nedostanete ani do Krasňan. Rendez je teda postavený z hľadiska dopravnej dostupnosti MHD na úroveň častokrát horšiu ako obce mimo Bratislavy. Akoby sme v Bratislave ani nežili.

MHD sme nevyhrali, skúsime to autom

Na Pasekách Vám návšteva obvykle po 15 minútach meškania zúfalo zavolá, že päťkrát obišli ulicu dokola a nikde miesto nie je. Nikde, akože úplne nikde. Nie je už ani v poli, ani na chodníkoch, ani na ceste, ani pred smetiakmi. Tí s kratšími autami už obsadili lukratívne fleky medzi stĺpikmi na chodníku. Ak má „prišelec“ väčšie auto, možno Vám zavolá už pri prvom „kolečku“, že neprejde na rohu na konci ulice pre zaparkované autá. Usmejete sa a poradíte mu, nech celú ulicu zase vycúva („je to v pohode, tu je to normálka“) a zaparkuje niekomu pred garážou, za hodinu preparkuje, o dve hodiny opäť. Návštevník nechápe, kde to žijete.

Ak bývate na Dopravnej, hlavne upozornite návštevu, aby nezastavovala na krajnici pri pošte, lebo zapadnú do blata po dvere. Ak bývate Pri šajbách, miesto asi nájdete. Zatiaľ. Ak sa Blackstorm Group nenahnevá alebo nefotí ŠPZtky.

Mesto duchov

Ak prichádzate na Východné, vstup od Rače pripomína trochu Mesto duchov.

Najskôr Matador s vyhoretými strechami a rozpadnutými budovami, potom sklady, najrôznorodejšie ploty, aké si viete predstaviť, pletivové, rozpadnuté, pomaľované, nasleduje skvost v podobe rozpadajúcej sa bývalej ubytovne a Demaru – nádherná vstupná brána na sídlisko Šajby a následne zdevastované budovy Železníc na Dopravnej. Pri „Kremáku“ už návštevník začína byť zľahka vydesený, napadnú mu povesti o Pentagone vo Vrakuni a začína byť ostražitý.

Sme za dverami

Návštevník je za dverami bytovky, či bytu. Nie veľmi veriacky na Vás pozerá, keď mu vysvetľujete, že tu bývate roky a máte to tu radi. Nechápe prečo. Že na parkovanie sa dá zvyknúť, že dvojmetrová zeleň je vlastne skoro les, že sú tu kilometre cestičiek cez polia (veľmi neodporúčam nazvať ich cyklotrasy, zvlášť ak popršalo). Konečne sa upokojil a začína veriť, že je stále v civilizácii. Zrazu ho vyruší ostrý pískavý zvuk, ktorý mu trhá uši. Veľmi sa na tom bavíme, veď normálka, posunujú. Horšia situácia je, ak návštevník plánuje u Vás spať. Obvykle sa teší ráno nevyspatý preč, lebo pískať mu bude po celej noci v ušiach ešte týždeň.

A teraz si predstavte, že návštevník je niekto, kto hľadá byt na kúpu. Čo myslíte, dal by za ten na Východnom toľko, čo za byt kdekoľvek inde? Určite nie. Na päte sa častokrát otočia aj tí, ktorí hľadajú len dočasné bývanie na prenájom.

My, ktorí na Rendezi bývame, ho poznáme. Poznáme dobré aj zlé stránky a máme ho radi aj taký, aký je. V tomto prípade je to ale na škodu veci, na škodu pre nás. Mali by sme si uvedomiť, že obraz a povesť nášho Rendezu netvoria také samozrejmé veci ako bankomat, lekáreň, pošta do šiestej alebo potraviny (!). Je nonsens, že aj tieto tu ešte pred pár rokmi neboli, veď žijeme v Bratislave, hlavnom meste, 15 minút autom od jeho centra! Začnime chcieť od Rendezu viac – dopravu, civilizáciu, služby, čistotu, poriadok, chodníky, cesty, krajnice, skolaudovaný vodovod či funkčnú kanalizáciu. Vráti sa nám to nielen v príjemnom bývaní, ale raz možno aj v o pár tisíc vyššej cene za náš byt alebo dom alebo v jeho výhodnejšom prenájme.

Záver:

2-izbové byty v Rači a Krasňanoch o výmere okolo 50 m2 sa predávajú okolo 85 – 95 tisíc Eur podľa ich stavu. Rovnaký byt na Východnom má hodnotu cca o 10 tisíc nižšiu. 4-izbový byt na Východnom o výmere okolo 85 m2 sa predáva v cene podobnej alebo nižšej ako 65 m2 3-izbák v Rači alebo Krasňanoch. Prenájom 2-izbového bytu v Krasňanoch alebo Rači sa cenou rovná 3 izbovému bytu na Východnom. Kamarát z Krasňan hľadal väčší byt. Spomenula som mu krásne dobre riešené byty na Východnom. Odpoveď bola kategorická: „Nechcem bývať na Rendezi!“ – a nie je sám.

Čo poviete, Rendezáci - je to na nás - stojí to za zamyslenie, čo s tým Rendezom spravíme?

Viera Štrbáková
Foto: autorka

Cyril Sekerka: Babie leto s vôňou rodinného ohníka

Tie vône babieho leta obohatené vôňami horiaceho dreva priam magicky priťahujú ľudí, čoho jasným dôkazom bola opäť veľká účasť najmä mladých rodín s deťmi v súčasnosti na už „hitom „ obľúbenej akcie Rendezskych rodinných ohníkov v domovskom areáli športu Rendezu na Sklabinskej.

Rendezský klub matiek, detí s iniciátorkou akcie Erikou Molnárovou so svojím akčným tímom obetavých maminiek tentoraz uprosili nebesá, aby vyčarili pekné počasie s modrou azúrovou oblohou v tradičný to stretávkový piatok 19.9.2014, kde si rodičia už spontánne prinesú svoje deky, rozprestrú ich do mäkkej hladiacej trávy, aby si v kľude a pohode vychutnali dary ohňa a babieho leta. Ohník je tu už priam rituálny symbol, kde sa susedia priam rodinne schádzajú, opekajú si lahôdky v podobe špekačiek, klobások, slaninky s následným labužníckym papáničkom týchto dobrôt, ktoré tak akosi lepšie chutia vonku v matičke prírode. Ťažko, preťažko sa vždy odchádza deťom z tejto akcie, kde tak cítia záplavu dobrodružstiev, aby napokon zabralo len ubezpečenie ich rodičov, že Rendezské rodinné ohníky ich ešte znovu čakajú, len aby babie leto dalo signál modrej oblohe a veľká Rendezská rodina sa mohla opäť zísť pri oslave ohňa a rodinnej Rendezskej atmosféry.

Na Rendezské ohníky, Rendezskú Šarkaniádu, Divadlo v KS Impulz, Lampiónový sprievod sa už teraz teší a úprimne srdečne vás pozýva Rendezský klub matiek , detí a strážca ohňa

Sekerka Cyril

Foto: Róbert Pajdlhauser

Dušan Veselý: Facka zeleného starostu obyvateľom Krasňan

Takto pred rokom začala devastácia životného prostredia na sídlisku Krasňany -  račiansky starosta nás opíja rohlikom. Projekt výstavby polyfunkčného domu bol priamo starostom m.č. Bratislava-Rača, p.Pilinským obhajovaný, nakoľko podla neho stavbári, resp.projektanti z 50-ych rokov minulého storočia zabudli vybudovať  na voľnom pozemku bytovku. 

A teda pripravený projekt spĺňa všetky normy a hlavne zapadá do starostových sľubov z roku 2010:
Bytový dom Černockého a falošná hra „zeleného“ starostu
Občania mali jednoducho nadobudnúť dojem, že nebyť "zeleného" starostu, dopadlo by to ďaleko horšie.

Napriek sľubom p. Pilinského z roku 2010 v rámci predvolebnej agitačky, sú jeho rozhodnutia z pozície starostu v rozpore s tým, čo si občan mohol prečítať pred komunálnymi voľbami 2010.



Nepresadzuje záujmy občanov, teda nie tých jednoduchých. Čo je pravda, jedinú vec splnil - nehanbí sa za svoje rozhodnutia.

Pán Pilinský pri obhajobe polyfunkčného domu Cyprichova (projekt tu: Polyfunkčný bytový dom ) argumentoval, že stavba bude kopírovať pôvodné bytové domy v susedstve čo do rozmerov.

Tak sa poďme na to pozrieť:

                                 presah línie od zadnej časti                                 

     


                      presah línie od prednej časti  (od ulice Černockého)

Pohľady zo svahov viníc - polyfunkčný dom Černockého svojou výškou značne prevyšuje okolité bytové domy

Je pár týždňov do komunálných volieb 2014 a po Rači sú opäť rozmiestnené falošné sľuby p. Pilinského.

Michal Drotován: Pripomienky k zámeru „Obytná zóna Bratislava-Rača – Záhumenice“

Mgr. Michal Drotován, Na pasekách 14, 831 06, Bratislava, drotovan@yahoo.com

Okresný úrad Bratislava,

odbor starostlivosti o životné prostredie,

oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia,

Karloveská 2, 842 33 Bratislava

V Bratislave 24.09.2014

Vec:  Pripomienky k zámeru „Obytná zóna Bratislava-Rača – Záhumenice, Bratislava“ v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Týmto vznášam nasledovné pripomienky a stanovisko k projektu „Obytná zóna Bratislava-Rača – Záhumenice, Bratislava“, ktorý bol zverejnený na www.enviroportal.sk:

1.	Predložený zámer ráta s rekonštrukciou a rozšírením časti ulice Drozdová resp. Olšová – táto komunikácia sa však nachádza na nevysporiadaných pozemkoch a nie je ani vedená ako cestná komunikácie (jedná sa hlavne o územie na parcelách 2613/19, 2613/20, 2471/10 k. ú. Rača) – rozšírenie a obojsmerná premávka danej komunikácie nie je reálna – preto požadujem v ďalšej fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie posúdiť nový návrh riešenia dopravy v danom zámere. V špičkovej rannej hodine sa počíta so 66 automobilmi vychádzajúcimi z obytnej zóny – pre neprehľadnosť križovatky nie je takéto množstvo pre križovatku Olšová/Popolná/Potočná únosné a daná križovatka je nepriepustná.
2.	Požadujem v ďalej fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie posúdiť radónové riziko v danej oblasti.
3.	Nepovažujem navrhovaný variant z hľadiska životného prostredia za vhodnejší ako nultý variant, nultý variant zachováva v danom území vinice a je pre okolité prostredie (vsakovanie dažďovej vody, prírodná scenéria, prírodné prostredie, fauna a flóra atď.) vhodnejší ako navrhovaný variant. Daný objem zástavby (90 bytov) je v danom území výrazne predimenzovaný. So zástavbou nesúhlasím.
4,	V ďalšej fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie požadujem predložiť riadne vypracovaný dendrologický posudok (nakoľko sa na území nachádza väčšie množstvo drevín – napr. vinič, ktorý je podľa vyjadrenia ŠOP Bratislava možné jednoznačne charakterizovať ako drevinu) – požadujem zhodnotiť spoločenskú hodnotu drevín v ďalšej fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie.

S pozdravom

Mgr. Michal Drotován

Dobroslava Luknárová: Zo Západnej terasy Bratislavského hradu

... o výstave na hrade

22. september 2014 – vo výstavnej sále na Západnej terase Bratislavského hradu je neobvykle rušno.

Výstavné panely, rozložené po celej sále, a stoly pred nimi sa pomaly plnia množstvom čarovných exponátov - výšivky, dečky, obrazy, šperky z drôtu, bábiky v krojoch, ale aj olejomaľby či kraslice ... nie je ľahké vymenovať všetky výtvarné aj remeselné techniky, ktoré dostávajú svoje zastúpenie. Na každom paneli možno čítať meno niektorého zo samosprávnych krajov a na plagátoch názov pripravovanej výstavy – Zlaté ruky 2014 – celoslovenská prehliadka ručných prác seniorov.

Istý počet panelov však dostáva inú náplň – výkresy a na nich rôznymi výtvarnými technikami vyjadrená dopravná a zdravotná problematika. Tak ako si ju vo svojej fantázii vedia predstaviť deti z materských a žiaci zo základných škôl. Teda pripravujú sa na svoju vernisáž dve výstavy – rozdielne tematikou aj vekom svojich tvorcov.

A predsa nejde o rozpor, skôr zaujímavú symbiózu dvoch generačných skupín a ich nazerania na svet. Starí rodičia na jednej strane a vnúčatá na druhej. Čo ich spája, čo je spoločným lajtmotívom oboch výstav? Najviac – úprimnosť prejavu a citové zanietenie. Bohatstvo fantázie, hoci jedna čerpá z bohatstva skúseností a tá druhá viac z predstáv, rozletu, plánov do života.

23. september – 10:00 – vo výstavnej sieni len ťažko hľadať voľné miesto. Práve začína slávnostná vernisáž za prítomnosti mnohých seniorov, ale aj žiakov a študentov. Výstavu detských kresieb otvára podpredsedníčka NR SR MUDr. R. Zmajkovičová, ktorej nadácia rozbehla už v marci hlavne po školách na celom Slovensku kampaň „Chráň si svoj život – Zviditeľni sa“. Uviedla: „Kampaň, ktorú naša nadácia začala vyvíjať, je zameraná hlavne na zvyšovanie informovanosti o potrebe nosenia reflexných prvkov. Určili sme si za jeden z prioritných cieľov ochranu zdravia a života. Ak vezmeme do úvahy, že úrazy detí pri dopravných nehodách sú na druhom mieste z celkového počtu detských úrazov, tak je táto aktivita úplne prirodzená.“ Heslo kampane dostalo skoro v 500 detských kresbičiek svoje pozoruhodné výtvarné stvárnenie. Jej hlavným víťazom patrila aj verejná pochvala a diplom.

Výstavu Zlaté ruky 2014 uviedol predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku Ing. J. Lipiansky. Zdôraznil vo svojom príhovore, že množstvo a rôznosť seniorských aktivít, ktoré Jednota počas roka organizuje a aj prezentuje širokej občianskej verejnosti, svedčí o stále aktívnom a všestrannom prístupe seniorov k životu a mladším generáciám. V závere príhovoru povedal: „Jeseň, ktorá práve nastáva v prírode, je obdobím zberu bohatej úrody a takým zberom, bohatou úrodou zručnosti seniorov, ich výtvarnej aj remeselnej tvorivosti je aj táto výstava. Pred rokom sme sa prezentovali v Justiho sieni Primaciálneho paláca, dnes je to priestor jednej z výstavných siení Bratislavského hradu. Aj to je dôkaz, že si naša občianska verejnosť a jej čelní predstavitelia ctia generáciu starých rodičov a ich celoživotný vklad pre rozvoj našej modernej spoločnosti.“

23. a 24. september – 9:00 - 16:00 – čas vyhradený nielen pre zhliadnutie výstavy, ale aj na množstvo neformálnych rozhovorov či predvádzanie niektorých tvorivých techník za prítomnosti delegácií zo všetkých krajov Slovenska. Krásu viacerých krojov prezentujú staré mamy tak povediac „naživo“ a rovnako sa chvíľami ozýva celou výstavnou sieňou spev ľudových piesní. Nielen ako prezentácia z DVD-čiek, ale aj podmanivý hlas prítomnej speváčky. „Z Východnej dievčatá...“- neviem, čo mám obdivovať skôr, či jej nádherný kroj alebo dodnes krásny mladistvý hlas.

Veru, kto vedel a komu sa chcelo zájsť si po tieto dva dni hore na Hrad, iste neľutoval. Obohatil sa o nezabudnuteľný kultúrny zážitok.

Poznámka: Niekedy sa podarí aj to, čo človek a najmä fotograf – amatér ani nepredpokladá. Snažím sa zachytiť situáciu v úvode vernisáže, podarilo sa mi pretlačiť sa pomedzi početných divákov a cvak! Až doma, pri prezeraní snímok vidím, že to bolo „dvojité cvak“. Zaujímavé - však?

Foto: D. Luknárová