Dušan Veselý: Neefektívna miestna správa a zastupiteľský zbor

Máme výsledky volieb TU. Čo ma naozaj šokuje, tak to je húf zástupcov pospolitého ľudu. Typnite si koľko je to spolu za Bratislavu?
                                                                      317

Takže Bratislava mesto - 45
a teraz jednotlivé časti - 272
Čuňovo=7
Devín = 7
Devínska N.Ves=12
Dúbravka=25
Jarovce=7
Karlova Ves=25
Lamač=7
Nové Mesto=25
Petržalka=35
Podunajské Biskupice=15
Rača=15
Rusovce=9
Ružinov=25
Staré Mesto=25
Vajnory=9
Vrakuňa=15
Záhorská Byxstrica=9

Chce sa mi zakričať : "Ulica, ktorá nemá svojho zástupcu, nech sa ohlási u súdruha Žinčicu". 317 volených zástupcov za polmiliónové mesto. Tak tomu sa povie skutočne efektívna správa. Komu toto prospieva? Lebo občan to teda nie je.
Celá táto nefunčná správa je na 2 veci. Na h***o a na nič.

Vianočná kvapka krvi deťom pre život

... dňa 5. decembra 2014

V roku 2014 sme do našich radov Slovenského Červeného kríža Bratislava-Východné prijali 5-tich nových členov. Spoločne sme darovali krv dňa 28. marca, v auguste na akcii BÁTHORYČKINA KVAPKA KRVI v Čachticiach s krásnym sprievodným kultúrnym programom a krv ideme odovzdať aj 5. decembra do Primaciálneho paláca, kde sa od 8. hodiny uskutoční 6. ročník VIANOČNÁ KVAPKA KRVI DEŤOM PRE ŽIVOT . 

Internet informuje, že: Predvianočná benefičná akcia Tisíc a jedna kvapka krvi deťom pre život je otvorená pre každého, kto chce darovaním najcennejšej tekutiny nezištne pomôcť iným. Súčasťou akcie je aj charitatívna dražba dresov známych športovcov. Finančné prostriedky získané z dražby budú použité pre detičky hospitalizované na onkologickom oddelení DFNsP (bližšie info na www.drazba.detomprezivot.sk).

Urobte si sebe taký „vianočný darček“, že darujete krv, ktorá zachráni mnohé detské životy. Propagácie darcovstva krvi nikdy nie je dosť a tak oslovujeme Vás, nádejných prvodarcov, ale aj tých, ktorí už krv darujú pravidelne, aby ste sa na chvíľku zastavili a našli si čas pomôcť tým najcennejším, čo máme – deťom, ktoré sú radosťou nášho života. Tisíc krát ďakujeme za detičky, ktorým Vaša krv zachráni alebo predĺži život.

Za výbor SČK BA-Východné – predsedkyňa Soňa Macejáková

Ivan Brožík: Len jedna z mnohých verzií, ale o tom istom

Hovorí sa, že predkresťanské germánske národy počas chladných a tmavých decembrových dní pomocou venca so zapálenými sviečkami vyjadrovali nádej túžobne očakávaných dlhších a teplejších jarných dní. V Škandinávii boli zapálené sviečky umiestnené do kruhu a ľudia sa modlili k bohu svetla, aby otočil zem späť k slnku.

Je však možné, že adventný veniec bol vynájdený až v 19. storočí. V čase adventu sa deti v hamburgskej škole Rauhes Haus, založenej protestantským pastorom Johan Hinrich Wichernom každý deň pýtali či už sú Vianoce. V roku 1839 preto pastor postavil veľký drevený kruh a položil na neho 19 malých červených a 4 veľké biele sviečky. Malú sviečku zapálil postupne každý všedný deň v čase adventu. V nedeľu rozsvietil veľkú bielu sviečku. Neskôr sa adventný veniec vyvinul do menšej podoby so štyrmi alebo piatimi sviečkami, ako ho poznáme dnes.

Veniec je vyrobený z rôznych ihličnanov, ktoré znamenajú trvalý život. Aj tieto ihličnany majú tradičný význam, ktorý je možné interpretovať v našej viere: Vavrín znamená víťazstvo nad prenasledovaním a utrpením, borovica, cezmína a tis, znamenajú nesmrteľnosť a cédru sa pripisuje sila a uzdravenie. Cezmína má aj špeciálny kresťanský symbol: pichľavé listy pripomínajú tŕňovú korunu.

Štyri sviečky reprezentujú štyri týždne adventu. Doma je najvhodnejšie adventný veniec rozsvietiť pri večeri po požehnaní jedla.

Krásny začiatok adventu už túto nedeľu všetkým z času na čas "nakúkajúcim"!

Gabriela Slivová: Skladanie čajových sáčkov

Chcela by som Vás zoznámiť s metódou skladania čajových sáčkov, vo svete známou ako 

TEA BAG FOLDING

Nápad, ozdobiť pohľadnicu, podobným spôsobom ako origami, dostalo dievča z Holandska, keď nemalo po ruke iný papier, iba obal z čaju. 

Z jedného sáčku sa dajú vystrihnúť 3 štvorce, tak, že odstránime biele okraje a pruh rozdelíme na 3 časti. Ja som vytvorila pohľadnice so stromčekom, ktorého návod som našla tu:

postup na skladanie stromčeka

(*_*)

Deň otvorených dverí: 9. decembra 2014

... na Gymnáziu Hubeného v Bratislave (program na letáku)

Ivan Brožík: D4 – príde asi skôr, aké sú riziká pre Raču?

Výstavba, respektíve dostavba diaľničného obchvatu D4 asi dostala v Bruseli zelenú. Na prvý pohľad by sme sa mohli aj tešiť. Bratislava si možno vydýchne. Ale týka sa to aj Rače? Pripájam niekoľko informácií, vrátane tých aktuálnych. A poďme rozmýšľať.

Preprava plynu či vodné elektrárne na Slovensku dostanú v najbližších rokoch väčšiu finančnú podporu. Takmer 200 miliónov eur na obnovu poskytne Európska investičná banka, ktorá spolufinancuje viaceré európske projekty v krajine. To je dobrá správa, ktorú nám tlmočil Brusel ústami jedného z jeho predstaviteľov, ktorý nedávno prednášal v Bratislave.

Trochu menej sa hovorí, že Brusel našiel spôsob, ako poslať investície vo forme fondov aj pre také regióny, ktoré ich doteraz nesmeli čerpať. To už sa týka priamo Bratislavy. A priamo Rače sa týka skutočnosť, že na základe tohto „hľadania a nachádzania“ sa nasype aj do prázdnej pokladnice staviteľom D4. Prečo Rača? Stačí sa pozrieť na priloženú mapku.

„Dé štvorka“ pretne novú cyklocestu. To by hádam aj prebolelo. Ona však pretne obrovský úsek viníc, Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty a samozrejme, tak či onak poznamená aj významnú časť bratislavského lesoparku. Aj keď – tvrdí sa, „veď to pôjde pod zemou“. Pamätáte sa ešte, ako vyzeral povrch pri stavbe tunela Sitina na druhej strane Bratislavy? Tankodróm vo vojenskom obvode Lešť by závidel.

 Tu je prvá príčina obáv – pohľad realitných maklérov. „Ustavične štátom sľubovaný, no stále nepostavený nultý diaľničný obchvat Bratislavy – D4, je dôvodom, prečo ľudia strácajú záujem o bývanie v okolitých obciach hlavného mesta.“ Ak si to obrátime, po dostavbe obchvatu Bude Rača, Svätý Jur a Vajnory epicentrom vojny developerov o každý centimeter nezastavanej pôdy.

Dôkaz - tí, ktorí si nehnuteľnosti kúpili pred pár rokmi v domnienke, že zakrátko bude D4 realitou, teraz svoje domy predávajú a sťahujú sa späť do Bratislavy. Príčinou sú niekoľkohodinové zápchy a dennodenný kolaps dopravy. Ak bude D4 , nastane, prirodzene, opačný pohyb a záujem.

 Diaľnicu D4 by mali diaľničiari začať najnovšie stavať koncom budúceho roka a súčasne s ňou sa rozbehne aj výstavba rýchlostnej cesty R7. Hotová – najnovšie – by mala byť v roku 2020 – najneskôr. Dovtedy je už len málo postaviť „nové atraktívne rezorty“, teda, novodobé sídliská v atraktívnych zónach prímestských častí. Tie najpostihnutejšie lokality som spomenul vyššie.

Podľa rezortu dopravy prebieha v súčasnosti súťaž na poradcu pri tomto projekte. "Robíme všetky kroky potrebné na to, aby sa výstavba diaľnice D4 a na ňu nadväzujúcej rýchlostnej cesty R7 mohla reálne začať na prelome rokov 2015 a 2016,“ tvrdí Gabriela Jarošová z ministerstva dopravy.

Nultý obchvat Bratislavy sa s najväčšou pravdepodobnosťou postaví ako verejno-súkromný PPP projekt. Štát už jeden PPP projekt každoročne spláca zhruba 130-miliónovými splátkami. Rýchlostná cesta R1 z Nitry do Tekovských Nemiec sa totiž postavila za súkromné peniaze. Prvá časť D4 od bratislavských Jaroviec po Raču by mala podľa odhadov stáť 576 miliónov eur, úsek po Záhorskú Bystricu s tunelom Karpaty 599 miliónov eur a posledná štvorprúdovka od Devínskej Novej Vsi po štátnu hranicu s Rakúskom 100 miliónov eur. Najkomplikovanejším bude práve úsek s deväť kilometrov dlhým tunelom Karpaty.

Diaľnica D4 je diaľnica na Slovensku, ktorá po dobudovaní vytvorí vonkajší obchvat Bratislavy spojením hraničných priechodov Jarovce a Devínska Nová Ves. Momentálne je v prevádzke iba 2,7 km dlhý úsek od hraničného priechodu Jarovce po križovatku s D2 Jarovce a 3 km dlhý úsek od Záhorskej Bystrice po Devínsku Novú Ves, vybudovaný v polprofile, fungujúci ako diaľničný privádzač na diaľnicu D2 zo Stupavy a Devínskej Novej Vsi. Po vybudovaní bude jej celková dĺžka 47,925 km. S výstavbou sa začalo v roku 1996 a predpokladaný termín dostavby je rok 2020.

Úseky diaľnice D4

štátna hranica AT/SK (Jarovce) – Bratislava, Jarovce (križovatka D2)

Tento 2 km dlhý úsek bol prvým vybudovaným úsekom na diaľnici D4. Spája hraničný priechod Jarovce do Rakúska a križovatku Jarovce. Súčasťou D4 sa stal po rekategorizácii ciest na Slovensku v roku 1999. Týmto úsekom prechádza E58.

Bratislava, Jarovce - Bratislava, Rača

Začiatok tohto úseku je na diaľničnej križovatke Jarovce, odkiaľ pokračuje južnou časťou Bratislavy. Po výjazdoch v Jarovciach a Rusovciach bude D4 pokračovať estakádou Rusovce, Rusovským mostom a estakádou Podunajské Biskupice. Celková dĺžka tohto premostenia bude 3,09 km. Nasledovať bude križovatka s R7 Bratislava - juh, obojstranné odpočívadlo pri Rovinke a výjazdy Rovinka a Most pri Bratislave. D4 následne prekoná Malý Dunaj 120 metrov dlhým mostom. Nasledovať bude výjazd Ivanka pri Dunaji – západ a Ivanka pri Dunaji – sever, kde sa spojí s D1. Končí v križovatke Rača. Úsek bude dlhý 27,26 km. V súčasnosti prebieha proces územného konania a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2016. Nachádzať sa tu bude 9 križovatiek, jedno veľké obojstranné odpočívadlo a 31 mostov.

Bratislava, Rača - Bratislava, Záhorská Bystrica

Začiatok tohto úseku dlhého 12,07 km bude po dokončení na križovatke Ivanka pri Dunaji – sever, pokračovať bude výjazdmi Čierna Voda, Bratislava – Rača, nasledovať bude tunel Karpaty, ktorého celková dĺžka bude 9 km, čím bude najdlhším tunelom na Slovensku. Úsek končí v križovatke Bratislava - Záhorská Bystrica. V súčasnosti sa na tento úsek diaľnice ešte len vypracúva technická štúdia a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2017.

Časť pripravovaného obchvatu D4 zasahuje do chráneného vtáčieho územia Dunajských luhov. A čo CHKO Malé Karpaty a čo Mestské lesy? Čo rozsiahla časť vinohradov? Čo stavebný ruch na vjazde do Rače? Čo to obrovské sústredenie ťažkej stavebnej a raziacej techniky?

Myslím si, že tieto otázky začínajú byť nanajvýš aktuálne.

TransparentCity - občan už nebude v stavebnom konaní ťahať za kratší koniec

Dnešný svet je preplnený informáciami a dátami, v ktorých sa dá ľahko „zablúdiť“ a stratiť zo zreteľa to, čo je podstatné. Predovšetkým obrazové informácie použité v kontexte priestoru a máp ponúkajú často nové a prehľadné podklady pre rozhodovanie.

Spojiť údaje z viacerých zdrojov, rozumne ich prekryť, analyzovať a výstup zobraziť v podobe mapy v nových mnohokrát netušených súvislostiach. To je hlavný účel, pre ktorý bol vytvorený softvér TransparentCity (transparentcity sk).

TransparentCity umožňuje prepojenie rôznych zdrojov dát počínajúc katastrom nehnuteľností, pokračujúc územným plánom a priebehom inžinierskych sietí, cez projekty stavieb až po štatistické dáta zobrazené spolu s mapou alebo satelitnou či leteckou snímkou.

Položte si otázky. Aký spôsob využitia Vašej parcely predpokladá územný plán? Zasahujú inžinierske siete a ich ochranné pásma do Vašej parcely? Aká výstavba sa pripravuje v okolí Vášho pozemku? Som účastníkom stavebného konania? Na všetky z nich Vám odpoveď dajú analytické nástroje, ktoré obsahuje softvér TransparentCity. Použitie týchto nástrojov a získavanie sekundárnych informácií z údajov pritom nie je zložité.

Analýza priestorových dát bola doteraz úlohou, ktorá vyžadovala odborné znalosti, ale hlavne čas a potrebný softvér. TransparentCity v prívetivom webovom rozhraní umožňuje vytvárať analýzy, mapové kompozície, prehliadať a zdieľať informácie. Všetky nástroje a dáta sú dostupné z akéhokoľvek miesta, kde sa môžete pripojiť na internet, čo umožňuje efektívnu prácu v teréne alebo mimo domu. Samozrejmosťou je notifikácia sms správou alebo mailom o aktuálnom dianí v okolí Vášho pozemku.

Miestna samospráva, zodpovední developeri, projektanti, občiansky aktivisti či prostí občania dotknutí stavebným konaním. Tým všetkým slúži softvér TransparentCity, ktorého hlavným cieľom je zabezpečiť, aby stavebné konania prebiehali transparentne s maximálnou informovanosťou všetkých zainteresovaných strán. Developerovi umožní predstaviť jeho projekt verejnosti. Samospráve projekt objektívne posúdiť a spoznať názory a pripomienky občanov. Občan sa stáva súčasťou transparentného stavebného konania, v ktorom neťahá za kratší povraz.

TransparentCity pripravil pre mestskú časť Rača pilotný projekt zaoberajúci sa ukážkou analýzy dát v kontexte najväčších vlastníkov pozemkov a developerských projektov na území Rače. Developerské projekty sa nesnažíme hodnotiť, ale ponúkame informácie o projektoch v reálnom priestore v mapovom zobrazení. Prehľadnými grafmi zobrazujeme vybrané informácie o projektoch, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú Raču. Analytické nástroje umožňujú začleniť projekty do aktuálneho stavu v mestskej časti Rača. Prehľadne vizualizované vrstvy umožňujú porovnanie situácie pred a po možnej výstavbe projektu. V ďalšej tematickej vrstve zobrazujeme vybraných vlastníkov pozemkov na území Rače. Spolu s priestorovým zobrazením tohto územia si môžu obyvatelia Rače predstaviť potenciál územia pre budúci rozvoj.

Odkaz bude na adrese: http://www.transparentcity.sk/raca/

Autor: Juraj Kisztner

Ivan Brožík: Posielať na trestnú lavicu je ešte čas

Rača začala diskutovať. Aspoň na sociálnych sieťach a už to je veľmi dobré. Z času na čas si tam vymeníme aj ostrejšie vety, ale základ zostáva. Zdá sa, že dialóg chcú všetci. Ale zdá sa tiež, že nie všetci vedia, ako ho majú chcieť. Za akých podmienok, okolností, ústupkov jednej či druhej strany.

V roku 1952 v Lidových novinách autor s menom Karel Čapek napísal: „Jsme-li nespokojeni, volá se na nás, pracujme v politických stranách. Ne, je-li nám čeho třeba, je pracovat proti politickým stranám, proti vládě stran, proti hlasovací mašinérii, proti nekompetentnosti, proti politice za zavřenými dveřmi, proti všemohoucnosti výkonných výborů, proti našemu ponížení, proti úpadku demokracie.“

Takže vymýšľať netreba vôbec nič ani u nás v Rači. V každom prípade sa však musím vrátiť k môjmu predchádzajúcemu blogu. 

Skutočná, autentická a pôvodná demokracia je založená na priamom spojení a vzťahu medzi voličmi a volenými. V tejto vete sa asi nachádza návod. Ten vzťah je totiž obojsmerný. Zvolení, teda starosta a poslanci, tí si musia - ako vedia - nájsť cestu k dialógu s celou komunitou. Komunita v tomto zmysle nie je len štatistický sumár obyvateľov Rače, sú to ľudia, ktorí navzájom komunikujú, vedú diskusie, vymieňajú si názory, neraz aj protichodné, ale sú v určitej forme dialógu. Ak do tejto komunity chce patriť starosta a zastupiteľstvo, je len na nich, do akej miery sa budú pokúšať nadviazať dialóg aj so svojimi nevoličmi. Nuž a na tých ich nevoličoch zas je, aby im aspoň trošku pomohli. Možno len trošku, ale úprimne. 

Veď predsa - ide o osud Rače, nie je v tom nič svetoborné, zlomové, ide iba o ten jej "osud". Máme sa iba spokojiť, alebo máme iba frfľať na nové rozloženie síl? Alebo staronové? To je hádam primálo. My musíme chcieť zmenu spôsobu riadenia. V každom prípade. A či už doterajšie riadenie obce bolo dobré, alebo zlé, tú zmenu k lepšiemu musíme chcieť v každom prípade. Nekritizujem doterajšiu prácu doterajšieho starostu, ani doterajších poslancov. Ale mám právo od tých terajších slušne žiadať, aby pracovali lepšie. Tak, ako tým minulým rád poďakujem za to dobré, čo pre Raču pri svojom najlepšom vedomí urobili. Ak vedomie používali v kontinuite so svedomím. 

Naša Račianska politika nesmie byť obchodovateľná a zobchodovateľná. Netvrdím, že taká je. Nemám dôkazy. A ani ich hľadať nechcem. Ale môžem a musím žiadať, aby také nebola. Naša Račianska politika sa musí stať férovým súbojom ideí.  "Souboj, ve kterém je uplácení, přeplácení a slibování výhod unfair a povede k vyloučení do konce utkání. To je jediná naděje, jak je možné obnovit důvěru lidí v politiku." 

A ešte do tretice citát: "Pokud tedy chtějí politické strany brát svou politickou budoucnost vážně, mají téměř poslední šanci pokusit se obecnou nedůvěru rozptýlit. Pak je nahradí noví nositelé naděje. Uspějí, i kdyby politické strany stokrát dokazovaly nereálnost jejich přístupu, jejich příslibů. Nikdo jejich vysloveným výhradám neuvěří."

Nuž, tento blog vyznieva ako posolstvo pre radnicu. Ale nie je ním. Verím a dúfam, že radnica toto vie. Len nie som si istý, či to vieme aj my, voliči. Prepáčte - všetci voliči.

A potom začnime dialóg o preťaženosti Račianskej, potom sa pokúsme diskutovať o možnom či nemožnom a prečo nemožnom utlmení aktivít developerov, potom hovorme o takej či onakej občianskej vybavenosti, potom hovorme o rozvoji pre všetkých.

Vieme o čom, ale ešte nevieme, ako. Takže ja si iba trúfam navrhovať.

Ivan Brožík: Je po voľbách, aké jednoduché

Advent nie je koniec, advent je začiatkom čohosi nového.

Zrazu už nikto nie je verejne „verný Rači“, zrazu už nám po našej mestskej časti nebehajú štvor- a iné ...kolky, zrazu sa na nás zo všetkých strán – s výnimkou nadsluhujúcich billboardov – už nesypú sľuby modrého z neba najlepšie ešte hneď. Je po voľbách, zvykáme si.

Možno však teraz je ten pravý čas klásť otázky a ponúkať odpovede. Nie riešenia. Rýchle riešenie nemá žiadnu cenu, ak nie je vojnový stav. A ten sa hádam v našej Rači raz skončí. Je načase spýtať sa na to, čo je to demokracia. Lebo, zdá sa, v žiadnom volebnom slogane sa toto čarovné slovíčko nezjavilo.

Demokracia nie je len akýsi politický a právny poriadok. To by to bola príliš chudobná sláva. Nie je to ani hra politických strán na moc, politickú či ekonomickú – ako si to myslia práve tie politické strany. Alebo niektorí ich protagonisti. Demokracia je určitý, možno až výnimočný spôsob života. Je to svojrázne vnímanie okolitého sveta, je to určitý stupeň medziľudských vzťahov, je to priestor pre uskutočňovanie – hoci aj ideálov.

Zaujímavé je, že otázkami mravnej kvality občianskej spoločnosti sa zaoberal už prvý prezident republiky TGM, ale politici po ňom, bez ohľadu na režim, pravo, ľavo alebo stred, sa takémuto vnímaniu ústredného spoločenského problému vyhýbajú ak čert krížu, ako upír cesnakovému kolu.

Komunálna demokracia spočíva v kultivovanom vymieňaní si názorov a ich schvaľovaní či odmietaní na základe zastúpenia vôle voličov poslancami zastupiteľstva. To je civilizovaná a slušná komunálna demokracia.

V takejto demokracii nemôže byť označený za nepriateľa ten, kto má iný názor, ako názor matematickej väčšiny. Môže byť názorový oponent, ale nie nepriateľ. Žijeme totiž v jednom spoločnom priestore. „Víťazi“ i „porazení“. A v skutočnej civilizovanej demokracii niet „porazených“ ako takých.

Rača by nemala skĺznuť – z pohľadu akéhokoľvek jej „funclubu“ – na slizkú úroveň politického klišé v zmysle „to nie my, to oni“. Nastal čas prestať riešiť, kto kedy a možno aj za čo podpísal také a onaké uznesenie. Nikam to nevedie, iba ak do nie príliš svetlej minulosti.

Račania žijú skromnou prítomnosťou a chcú mať dobrú a príjemnú budúcnosť. Majú preto prirodzené právo pripomienkovať, navrhovať, oponovať a nesúhlasiť práve tak, ako je, žiaľ, neraz druhou stranou, tou víťaznou, za samozrejmosť považovaný akýsi automatický a bezslovný súhlas. Račania by nemali byť delení na priateľov a tých druhých, iných Račanov. Ešte horšie – tých tretích, štvrtých...

Je čas očakávať, oprávnene očakávať, že Rača zostane skvelým miestom pre život nás všetkých. Nielen dnes, o rok, dva, ale aj o celé desaťročia. Rača si zvolila svoju samosprávu. Ale zvolila si aj právo rozhodovať a spolurozhodovať, niesť zodpovednosť a niesť spoluzodpovednosť.

Ak má byť niekto na prvej priečke rebríčka záujmu samosprávy, tak by to mal byť v prvom rade každý občan Rače. Ten, kto jej platí dane. Ten, kto tu chce žiť. Každý „biznis“ by mal byť tejto priorite podriadený. A ak nebude – volebná kampaň sa práve začala. Hoci – sľuby sa prestali sypať. Nie „hlúpy“ občan si práve začal robiť čiarky. Lebo je tu šanca na čosi nové.

Slovenčina, moja ľubozvučná

Škola venuje výučbe slovenského jazyka veľkú pozornosť. Okrem povinných vyučovacích hodín, žiakom ponúka voliteľný predmet – literárny seminár. Slovenský jazyk je doménou a prioritou číslo 1, dá sa priam povedať, že je kráľovnou medzi predmetmi, keďže je to povinný maturitný predmet pre všetkých.

Učitelia nášho útulného gymnázia sú profesionálmi vo svojom odbore a ku svojim žiakom pristupujú individuálne a empaticky. Avšak okrem teoretických vedomostí odovzdávajú svojim žiakom aj morálno-spoločenské idey a idey praktickej spoločnosti, ktoré rovnako ako precvičovanie gramatických javov a literárnych pojmov, tento krásny predmet obnáša.

Naši učitelia sa svojim žiakom trpezlivo a ochotne venujú aj mimo vyučovania v podobe rôznych krúžkov na precvičovanie gramatiky a pre žiakov, ktorí obľubujú literatúru, existuje literárny krúžok. Pre milovníkov dramatického umenia škola organizuje návštevy divadelných predstavení v Slovenskom národnom divadle, ale i v iných divadlách na celom Slovensku. Národné povedomie žiakov je pestované formou literárnych exkurzií na rôznych miestach Slovenska (Martin, Trenčín, Modra, Košariská, Bradlo a iné). A práve spojením teórie a praxe sa škola efektívne usiluje o zvyšovanie osobnostného rastu žiakov.

Vyučujúci predmetovej komisie slovenského jazyka a literatúry

Gymnázia, Hubeného 23 v Bratislave

Dobroslava Luknárová: V mori kníh...

nebolo jednoduché v ňom plávať, lebo záujem o všetko, čo ponúkala tohtoročná expozícia výstavy Bibliotéka 2014, bol naozaj veľký.

Detičky, žiačikovia, žiaci, študenti aj dospelí každého veku zapĺňali uličky medzi stánkami jednotlivých vydavateľstiev, zastavovali sa raz pri jednom, raz pri druhom, listovali v knihách, hľadali vybrané – možno aj vysnívané – tituly, nakupovali. Napríklad aj ako darčeky pod vianočný stromček.

Sprievodné podujatia? Oslovovali záujemcov rôznych vekových kategórií, ale aj rôzne orientovaných čitateľských záujmov. Mňa okrem iného zlákala aj Víla Jazmínka a škriatok Vendelín, zaujímavá kniha pre deti mladšieho školského veku, ktorú uvádzalo do čitateľskej obce vydavateľstvo Albatros v úzkej spolupráci s redakciou časopisu Slniečko. V piatok sa mohli deti – a bolo ich naozaj veľa – stretnúť na privítaní knižky priamo s jej autorkou – Z. Csontosovou a v sobotu dopoludnia v rámci tvorivej dielne zase s ilustrátorkou knižky – K. Ilkovičovou.

Rozprávka o víle Jazmínke nie je len zaujímavý rozprávkový príbeh o malej tatranskej víle, ktorá sa po búrke ocitne až nad Bratislavou na Železnej studienke, ale je to aj knižka plná nápadov s turistickým a ekologickým zameraním. Sú v nej i návody na hry či ručné práce. Jedným slovom autorka knihy rešpektuje psychiku mladého čitateľa, a preto mu raz rozpráva, inokedy ho hravo učí, po chvíli mu poskytne návod na hru, aby ho opäť vtiahla do deja rozprávky.

A ilustrátorka? V plnej miere rešpektuje zámery autorky, ba napomáha im, lebo jej ilustrácie sú plné čarovného huncútstva. Raz jednoduché v tvaroch, a preto dostatočne zrozumiteľné, keď majú poúčať, inokedy veselé - šibalské, keď ilustrujú samotný rozprávkový príbeh.

Idem z výstavy a nesiem si v taške viacero zaujímavých kníh – napríklad O svätojurskom víne od M. Bela, Príbehy bratislavských fontán a studní z Vydavateľstva PT A. Marenčina, kde je informácia aj o našej račianskej Zbojníckej studničke a mám aj knižočku o víle Jazmínke.

Pridám ju v našej domácej knižnici ku Vinohradníckym povestiam, veď obidve knižky, tak ako mnoho ďalších, ilustrovala tá istá autorka –

Katka Ilkovičová

Noc v škole

... na Gymnáziu Hubeného v Bratislave

V piatok v noci zo 14. na 15. 11. 2014 sa na našom gymnáziu konala „Noc v škole“. Celú organizáciu, ale aj výzdobu školy mala pod palcom naša trieda SEXTA.

O 20:00 sa začali schádzať prvé deti (príma - kvarta). V škole ich uvítali pani profesorky zamaskované za strašidlá.

Deti sa vybalili vo svojich triedach, kde mali aj prespať a začala všetkými očakávaná „Veľká nočná hra“.

Atmosféra bola úžasná, hrôzostrašné zvuky sa rozliehali po celej škole . Deti behali v skupinách po tmavých chodbách iba s baterkami. Hľadali stanovištia, kde za splnené úlohy dostávali indície na vyriešenie záhady.

Po vyhlásení výsledkov nasledovali hry v telocvični.

O polnoci sa deti dočkali prekvapenia. Na školskom dvore triedy vypúšťali lampióny šťastia.

Všetci sa vrátili do školy a mohli sa v telocvični vytancovať na diskotéke, alebo si pozrieť zimomriavky naháňajúce filmy.

My sme ležali zmorení únavou na žinenkách , ale deti mali energie na rozdávanie až do rána.

Nám sa táto akcia veľmi páčila a dúfame, že nebola posledná. Zároveň vyjadrujeme poďakovanie všetkým pani profesorkám, ktoré vykonávali pedagogický dozor a pomáhali nám.

Žiaci sexty

Noc v škole očami žiakov prímy

Tu je zopár citátov:

„Aká bola Noc v škole? Úplne super. Riešenie úloh v tímoch bolo zábavné. Celú noc som nespal, čo bolo na mne v nasledujúcich dňoch vidieť :).“ Paľko

„Noc v škole bola super. Boli vymyslené naozaj úžasné hry. Veľmi sa mi páčilo aj nočné prekvapenie. Maskovanie sexty, ale aj profesorov a vytvorenie dekorácie ma ohúrilo. Organizácia bola dobre pripravená. Už sa teším na ďalšiu noc v škole.“ Laura

„Noc v škole sa mi páčila, bola to asi najstrašidelnejšia noc, akú som zažil. Bola perfektná výzdoba a program. Strašidlá boli úžasné. Na tú noc len tak nezabudnem.“ Denis

„Noc v škole bola veľmi dobre vymyslená akcia. Nádherná výzdoba, super program. Sexta, ďakujeme, ste fakt super :).“ Šimon

„Hneď na rovinu, tá noc nemala chyby! Úloha č. 3. bola zo všetkých najlepšia. Bol som až prekvapený, ako to sexta zvládla. Ale bol za tým kus práce. A s úlohami to muselo byť ťažké. Oceňujem ich výkon a dúfam, že o rok sa to zopakuje. Tá atmoška bola fascinujúca.“ Lukáš

Vyučovanie cudzích jazykov

... na Gymnáziu Hubeného v Bratislave.

Vzhľadom na široké využitie cudzích jazykov v súkromnej a profesijnej oblasti života škola podporuje vzdelávanie žiakov vo vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia.

Vedenie školy využíva možnosť, v rámci Školského vzdelávacieho programu, posilniť výučbu cudzích jazykov dotáciou počtu hodín v jednotlivých ročníkoch v 4-ročnej aj 8-ročnej forme štúdia.

Škola má výborné materiálne zabezpečenie, vďaka ktorému je možnosť využitia moderných zariadení (INTERAKTÍVNE TABULE, INTERNET, TABLETY a POČÍTAČE).

V tomto školskom roku vyučujeme jazyk anglický, nemecký a francúzsky. Dôraz pri výučbe cudzích jazykov sa kladie na praktické využitie získaných kompetencií, ktoré žiaci uplatňujú na poznávacích exkurziách v anglicky a nemecky hovoriacich krajinách. Veľká Británia, Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Škótsko, Nórsko a Belgicko sú krajiny, ktoré naši žiaci navštívili v rámci výmenných pobytov a exkurzií. Samozrejmosťou sa stali návštevy viedenských múzeí , galérií a obľubu si získala aj predvianočná Viedeň.

Zapájame žiakov do mimoškolskej činnosti (krúžky, súťaže, olympiády, divadelné predstavenia v cudzom jazyku, výstava cudzojazyčných kníh a spolupráca so študentmi a lektormi z projektu ERAZMUS ), kde si zdokonaľujú svoje vedomosti a zručnosti.

Vedúca predmetovej komisie

a vyučujúci cudzích jazykov

Gabriela Slivová: Medovníky starých materí

Tento starý recept používam už pár desaťročí. S cestom sa veľmi dobre pracuje, ako s plastelínou, čo ocenia najmä deti. Najvyšší čas zamiesiť :)

1050 g hladkej múky

450 g práškového cukru

360 g medu

6 celých vajec

3 lyžičky sódy bikarbóny

1 vanilkový cukor

                                       koreniny pomlieť:    

                                         4 lyžičky škorice

                                         2 lyžičky anízu

                                         5 zrniek nového korenia

                                         1 lyžička hrebíček

                                         1 hviezda (lyžička) badyánu

                                         kôra z citróna

Do múky pridáme preosiaty práškový cukor, sódu bikarbónu, vanilkový cukor, postrúhanú kôru a pomleté koreniny. V strede zmesi urobíme jamku, prilejeme tekutý med a 6 celých rozšľahaných vajec. Cesto dobre spracujeme, múčime steny misy a ruky, aby sa nelepilo. Odložíme do nádoby, na cesto položíme sáčok a popritláčame, aby cesto neobschlo. Potom zavrieme nádobu. Cesto musí stáť najmenej týždeň, ale aj niekoľko mesiacov. Čím dlhšie stojí, tým sa s ním lepšie pracuje. Nemusí byť v chladničke, med ho konzervuje. 

Cesto vyvaľkáme na cca 3 mm a vykrajujeme. Pečieme na papieri na 200 C, max 8 minút, ak robíte hrubšie figúrky, tak dlhšie. Ak chcete lesklé medovníky, potrite ich vajíčkom.

Biela poleva:

Na jedno bielko 20 - 40 dkg preosiateho práškového cukru + 2-3 kvapky citrónovej šťavy.

Bielko zasypete trochu cukrom, pridáte kvapky citróna a začnete šľahať. Postupne prisýpate cukor. Či je poleva akurát zistíte tak, keď zdvihnete metličky a visia na nich cencúle, ktoré nekvapkajú, ale pod váhou sa odtrhnú.

Môže sa stať, že prisýpanie cukru preženiete - nikdy nepridávajte vodu, potom by vám poleva z medovníkov odpadávala. Treba znovu pridať bielko. Ak poleva ostane, môžete si ňou vyzdobiť napr. jabĺčka.

viac v albume Medovníky