Meniaca
sa klíma dokonca spochybňuje už aj stáročné pranostiky
Prof.
RNDr. Milan Lapin PhD., je významný slovenský klimatológ pracujúci na Fakulte
matematiky, fyziky a informatiky Univerzity V rokoch 1971-1996 pracoval v
Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave. Tak píše encyklopédia.
My, v Rači vieme, že je cťou nám byť susedmi pána profesora. Rád sa s račan.sk
podelil o nasledujúci rozhovor.
Možno
nie príliš pre vás obvyklý začiatok rozhovoru, pán profesor – čo si myslíte,
ako sa na Slovensku vyvíja vzdelanosť – myslím takú tú „múdru“ vzdelanosť,
všeobecný rozhľad, sumár vedomostí, hodný zorientovaného rozhľadeného človeka?
 |
| Prof. RNDr. Milan Lapin PhD. |
Som už 19 rokov univerzitným pedagógom na fakulte, kde
sú najdôležitejšími predmetmi matematika a fyzika a tak trochu aj logické
myslenie. Predtým som 25 rokov pracoval na SHMÚ. Môžem teda sledovať nielen
znižujúci sa záujem mladých ľudí o tieto predmety (popri klesajúcom počte detí
na Slovensku všeobecne) ale aj celkovo znižujúcu sa úroveň vedomostí
absolventov stredných škôl aj z iných predmetov. Myslím si, že sa stala kdesi
chyba pri častých reformách školského systému na Slovensku.
Pri
čítaní takmer všetkých diskusií k akýmkoľvek témam mám pocit, akoby u nás bol
najväčší výskyt „odborníkov na všetko“ na meter štvorcový. Nie je to tak trochu
nákazlivá choroba? Napríklad aj k vášmu vednému odboru meteorológia a
klimatológia sa zasvätene vyjadrujú absolventi masmediálnej komunikácie a
rôznych „manažmentov toho či onoho“ a to je ešte ten lepší prípad – majú aspoň
vysokoškolské vzdelanie.
Nielen u nás sa postupne vytvára tzv. internetová
vzdelanostná úroveň mladých ľudí. Na internete sa dá nájsť akákoľvek informácia,
len musíme dokázať odlíšiť pravdivé a korektné informácie od tých nepravdivých
a zavádzajúcich (ktorých je určite viac ako 90%). To neskúsení mladí ľudia
dokážu len zriedka, preto sa vyskytuje veľa expertov „na všetko“, ktorí
zaplavujú internet svojimi pomýlenými alebo zámerne skreslenými názormi. Keďže
do futbalu a počasia sa rozumie skoro každý, tak je pochopiteľné, že sa mnohí
vyjadrujú iniciatívne aj k problematike klimatických zmien, lebo ich poväčšine
nedokážu odlíšiť od počasia. Absolventi humanitných odborov (vrátane ekonómov a
právnikov) sú pritom oveľa aktívnejší ako rezervovanejší technicky a
prírodovedne vzdelaní mladí ľudia.
Patríte
medzi takzvaných „tichých“ vedcov. Verejne sa vyjadrujete iba keď vás oslovia,
nevstupujete nijako aktívne do dnes už zjavne zbulvarizovanej témy globálne
otepľovanie. Napriek tomu práve tu vyjadrujete názor, že práve tento jav
paradoxne nemusí znamenať iba otepľovanie. Je to dosť odvážne, ísť proti
mienkotvornému prúdu.
Napriek tomu, že mám stovky publikovaných prác a
článkov (aj v mediálnych prostriedkoch), nemám snahu prezentovať svoje názory
za každú cenu. Som verejne známy ako popredný meteorológ a klimatológ na
Slovensku a kto si chce prečítať moje názory a práce, tak ich ľahko nájde po navolení
môjho mena do vyhľadávačov na internete. Obidve moje webové stránky sú často
navštevované (stovky otvorení denne) a dostávam aj veľa mailov s odbornými
otázkami, na ktoré aj odpovedám. Nezriadil som si blog v žiadnom médiu, lebo za
danej úrovne médií u nás je to zbytočný krok. Blogové diskusie sú zaplavené
trollovaním a nenávistnými príspevkami podivných diskutérov. V zahraničí je
bežné operatívne odborné moderovanie internetových diskusií o čo sa u nás
neúspešne pokúša len SME. V odborných kruhoch nemám závažný problém s
prezentovaním kvalifikovaných názorov na klimatickú zmenu, laická verejnosť sa
u nás zaujíma predovšetkým bulvár a vedcov vníma skôr ako negatívne osobnosti.
Aj taká je tradícia na Slovensku, preto sa potenciálne úspešní a vzdelaní ľudia
vždy snažili uplatniť častejšie v zahraničí ako na Slovensku. Nakoniec, ani
slovenskí politici úspešných a vzdelaných ľudí nemajú veľmi v obľube.
A
už sa aj ja budem pýtať ako „novinár“, hoci, pokúsim sa zhrnúť to, o čom si
myslím, že zaujíma verejnosť. Možno si ešte spomínate na niekdajšie rozhlasové
Dobré rána. V nich nám moderátorom vaši kolegovia meteorológovia z SHMÚ
pridávali k predpovedi počasia aj pranostiky. Dnes už tieto múdre pozorovania
správania sa prírody ako keby neplatili. To sa naozaj tak zmenilo „počasie“?
Pranostiky patria do fondu „ľudovej tvorivosti“ a tak
ich treba aj vnímať. Viaceré používané pranostiky vznikli v iných regiónoch
Európy a nekriticky sa preniesli aj k nám. Aj preto nemá väčšina pranostík takú
využiteľnú úspešnosť ako predpoveď počasia. Meniaca sa klíma zhoršuje úspešnosť
aj tej hŕstke doteraz dobrých pranostík.
Už
niekoľko rokov sledujeme, že – laicky povedané – prechodné obdobia ako jar a
jeseň akosi strácajú svoje kontúry. Z leta sa prehupneme do zimy a naopak.
Platia ešte z pohľadu vedy štyri ročné obdobia na našej planéte a v našich
zemepisných končinách?
Klimatická zmena sa prejavuje predovšetkým globálnym
otepľovaním, ktoré má viaceré sprievodné dôsledky aj na aktuálne počasie. Mení
sa schéma všeobecnej cirkulácie atmosféry na celej Zemi, posúvajú sa klimatické
pásma (hranice) a mení sa aj frekvencia výskytu niektorých meteorologických
javov. V našom regióne je dôležitá zmena vo výskyte snehovej pokrývky (v
nadmorskej výške nad 300 m máme 60% územia, nad 1000 m len 5,4% územia). Za
posledných 135 rokov sa u nás oteplilo takmer o 2 °C, čo je v zime výškový
rozdiel 500 m a v lete 300 m. O toľko sa posunuli aj klimatické podmienky.
Zmenšila sa plocha s pravidelnou snehovou pokrývkou a rozšírila sa plocha s
prevažne suchou pôdou. To vedie na jar k rýchlejšiemu nástupu teplého počasia
(na topenie snehu a vysušenie pôdy sa spotrebuje veľa tepla). Letné počasie
trvá dlhšie a v jeseni sa pri skracujúcom slnečnom svite potom zdanlivo rýchlo
ochladí. Štyri ročné obdobia budeme mať naďalej, len nebudú mať taký typický
priebeh ako v minulosti.
Do
akej miery môže ovplyvniť (ne)rozumný vzťah k prírode – teraz mám na mysli
napríklad (ne)hospodárenie s vodnými zdrojmi, ale aj urbanizáciu v negatívnom
zmysle či odlesňovanie a iné „civilizačné choroby“ počasie nad daným územím? Je
možné predpokladať, že ak by sa napríklad Európska únia rozumnejšie stavala k
týmto otázkam, znamenalo by to aj stabilizáciu tradičných poveternostných javov
nad Európou?
Ľudia si obvykle vedia dobre predstaviť iba viditeľné
ovplyvňovanie prírodného a životného prostredia, teda aj klimatických podmienok
a počasia. To čo nevidia, ako keby neexistovalo. Túto skutočnosť zneužívajú
rôzne záujmové skupiny ale aj politici. Aj preto pretrváva vo verejnosti
presvedčenie, že rozhodujúcimi negatívnymi faktormi sú urbanizácia,
odvodňovanie územia a emisia viditeľného a cítiteľného znečistenia. Skutočnosť
je ale taká, že na fyzikálne procesy prebiehajúce v atmosfére a v celom
klimatickom systéme Zeme majú väčší vplyv také zmeny, ktoré svojimi zmyslami
nedokážeme postrehnúť a ani považovať za dôležité. Medzi také patrí aj emisia
skleníkových plynov do atmosféry a zmeny vo využívaní krajiny. Dá sa to
elegantne vysvetliť iba pomocou fyzikálnej analýzy, pričom ide hlavne o zmenu
radiačnej a energetickej bilancie zemského povrchu a atmosféry. Tieto zmeny
spôsobili počas posledných 200 rokov asi 10-krát väčší prírastok energie v
klimatickom systéme Zeme ako faktory prirodzené alebo tie, ktoré súvisia s
urbanizáciou a zmenami hydrologického (vodného) cyklu.
Opäť
sa vrátim k „starším časom“. Vtedy a určite pri horšom technickom vybavení a
malej miere podkladov meteorológovia boli schopní poskytovať aj takzvané
prognózy – odhady vývoja počasia maximálne tak na mesiac. Dnes – pri všetkej
úcte k ich práci – sú zdržanliví a neradi predpovedajú vývoj na viac ako tri
dni. Čo sa zmenilo?
Širšie využívanie fyzikálnych počítačových modelov
výrazne zlepšilo predpoveď počasia do 3 dní a umožňuje celkom úspešne
predpovedať počasie na jednotlivé dni a pre jednotlivé lokality do 10 dní.
Predpoveď počasia na dlhšie obdobie má už pravdepodobnostnú povahu, čo bežní
užívatelia nedokážu niekedy pochopiť. Pomocou modelov dokážeme odhadnúť
priemerný teplotný charakter nasledujúceho mesiaca alebo 3-mesačnej sezóny s
pravdepodobnosťou asi 65%. Nemôžeme teda urobiť prognózu na jednotlivé dni, čo
mnohí užívatelia považujú za neúspech.
Platia
aj po všetkých tých „globalizačných“ vplyvoch laické pozorovania typu – ak sa
červená západ, bude veterno, ak sa zrazu zdvíha vietor, ide zmena počasia a
podobne? Naši starí otcovia mali na tom založenú úspešnosť hospodárenia.
V porovnaní s modernými počítačovými modelmi sú takéto
laické predpovede výrazne menej úspešné. Skúsený pozorovateľ ale dokáže na
základe aktuálnych prejavov počasia urobiť celkom dobrú prognózu na niekoľko
nasledujúcich hodín.
Čo
sa deje s prírodou? Za môjho detstva sa napríklad končil marhuľový raj pri
Novom meste nad Váhom, dnes už aj kiwi pestujú na Orave a pod Tatrami, mnohé
časti južného Slovenska niekedy v lete pripomínajú vyprahnutú step...
Vzhľadom na to, že sa klíma na Slovensku oteplila v
posledných desaťročiach v priemere asi o 2 °C, posunuli sa o toľko aj vegetačné
pásma. V období od apríla do septembra (vegetačné obdobie) je to asi o 300 m
nadmorskej výšky. Zároveň sa ale zvýšili aj požiadavky na pôdnu vlahu, lebo s
rastom teploty vzduchu sa zvyšuje výpar, preto pozorujeme vysušovanie krajiny,
hlavne na juhu Slovenska.
Ak
sa nič nezmení, aká je dynamika takýchto zmien? Dá sa povedať, že tempo je
stabilné, alebo exponenciálne? To, čo prv trvalo 50 rokov, dnes potrvá iba
desať?
Máme spracované scenáre možného vývoja klímy do roku
2100. Scenáre majú určitý rozptyl, lebo nevieme dosť spoľahlivo odhadnúť, že
ako sa bude správať globálna obyvateľstvo pri emisii skleníkových plynov. Na
Slovensku očakávame ďalší rast priemerov teploty vzduchu o 2 až 4 °C a iba malú
zmenu v priemerných ročných úhrnoch zrážok, pričom by sa mali zrážky zvýšiť v
chladnej časti roka (najmä na severe) a trochu znížiť v lete (hlavne na juhu).
Pri vyššej teplote sa ale určite zvýši premenlivosť zrážok a častejšie sa budú
vyskytovať aj búrkové lejaky a aj dlhodobé sucho.
V
období Troch kráľov sme na Slovensku zaznamenali aj mínusové dvadsiatky, ale
hneď tri štyri dni po už predpovede avizovali plusové dvanástky. Rozptyl 30 až
35 stupňov Celzia – je normálny pre naše územie v tak krátkom časovom úseku?
V roku 2014 bola zaznamenaná doteraz najvyššia
priemerná teplota na celej Zemi, v Európe a aj na Slovensku. Zvlášť vysoká bola
povrchová teplota oceánov na severnej pologuli. Zároveň sa zmenila aj
atmosférická cirkulácia. To spôsobilo pomerne veľké kolísanie teploty vzduchu
na veľkej časti severnej pologule, vrátane strednej Európy. V priemere je ale
teplota vzduchu dosť vysoko nad dlhodobým priemerom.
No
a teda, pán profesor, neodpustím si – prepáčte – bude tento rok jar?
Jar, samozrejme, bude aj v roku 2015 a na severnej
pologuli bude v priemere teplejšia ako normálne. Odhad priemerného počasia na
jar 2015 môžeme urobiť pre Slovensko až koncom februára v závislosti od toho,
že ako sa vyvinie atmosférická cirkulácia na celej severnej pologuli, aké budú
snehové podmienky v Európe a celkové pomery v Arktíde.
Odpovede vypracoval: Prof. RNDr. Milan Lapin, PhD.,
FMFI UK Bratislava
