Stretnutie žiakov po 50 rokoch od ukončenia ZDŠ v Rači

Veru, 5 rokov ubehlo ako voda od stretnutia po 45 rokoch (1965 – 2010), ktoré sme považovali za generálku na tohtoročné stretnutie. Výbornou spoluprácou prípravného výboru bola účasť asi 55 žiakov zo všetkých tried (A, B aj C). Za každú triedu sme pozvali aj triednu učiteľku. Nálada bola výborná, stretnutie sa vydarilo. Informácia o stretnutí s fotografiami a menoslovmi tried je na portáli račan.sk, fotografie a menoslovy sú aj v tomto článku. Spoznali ste na nich vašich rodičov, príbuzných alebo známych? Neváhajte ich kontaktovať.

V tomto období finišujeme s prípravou historickej polstoročnice (1965 – 2015) od ukončenia základnej školy v Rači. Stretnutie bude v Reštaurácii Sedmička na Žitnej ul.1 (bývalá Kozmetika) v piatok 22. mája o 17:00 hod. Účasť opäť prisľúbili aj naše učiteľky pani Bieleková, Hečková a Šníderová.

Ešte stále je čas na prihlásenie sa za vstupný poplatok 20,- EUR. Informácie získate na mailovej adrese acelkova@gmail.com.

Napísala: Anna Čelková – Ščibrányová

Žiaci 9.A triedy ZDŠ Čachtická, Rača - rok ukončenia 1965
Triedna učiteľka: Bieleková Mária

1. Benkovič Stanislav (horný rad, 1. sprava)
2. Bereš Jozef (horný rad, 2. zľava)
3. Brychta František (nie je na fotografii)
4. Budovský Marián (stredný rad, 1. zľava)
5. Čík Miroslav (horný rad, 4. sprava)
6. Huňavý Ivan (horný rad, 2. sprava)
7. Máťuš Alexander (horný rad, 1. zľava)
8. Perbecký Štefan (horný rad, 3. sprava)
9. Pittner Peter (horný rad, 5. zľava)
10. Sečkár Pavol (stredný rad, 1. sprava)
11. Selecký Július (prvý rad, zprava)
12. Slezák František (prvý rad, zľava)
13. Schmidt Alojz (horný rad, 4. zľava)
14. Ščibrányi Miroslav (nie je na fotografii)
15. Tausberík Ján (horný rad, 5. sprava)
16. Zacharda Augustín (horný rad, 3. zľava)
17. Barišová Jarmila – vyd. Holíková (nie je na fotografii)
18. Bučeková Mária (nie je na fotografii)
19. Brychtová Alena – vyd. Haászová (spodný rad, 2. sprava)
20. Budovská Viera (stredný rad, 2. zľava)
21. Feketová Alžbeta – vyd. Kohanová (spodný rad, 2. zľava)
22. Fialová Viola – vyd. Choreňová (stredný rad, 4. zľava)
23. Frgalová Daniela – vyd. Číková (stredný rad 4. sprava)
24. Išpoldová Daniela – (spodný rad, 3. sprava) , zomrela
25. Hrdličková Ľudmila – (spodný rad, 1. zľava), zomrela
26. Kleštincová Viera – vyd. Nádašská (spodný rad, 3. zľava)
27. Kramplová Magda – vyd. Rafajová (spodný rad, 1. sprava)
28. Letenajová Oľga – vyd. Paulusová (stredný rad, 3. zľava)
29. Luknárová Miroslava – vyd. Horňáková (spodný rad, 4. sprava)
30. Strížová Katarína (stredný rad, 5. sprava)
31. Šimoničová Eva (stredný rad, 3. sprava)
32. Šuchmová Helena (stredný rad, 2. sprava), zomrela
33. Žitná Žofia – vyd. Ďurďovičová (stredný rad, 5. zľava), zomrela





Žiaci 9.B triedy ZDŠ Čachtická Rača – rok ukončenia 1965
Triedny učiteľ: Mikloš Vojtech (zomrel)

1. Backa Albert (nie je na fotografii), zomrel
2. Boudný Jaroslav (stredný rad, 5. zľava), zomrel
3. Čík Miroslav (stredný rad, 1. zľava), zomrel
4. Fekete Miroslav (horný rad, 2. sprava)
5. Halinkovič Valentín (stredný rad, 4. sprava)
6. Hauskrecht Stanislav (horný rad, 1.s prava)
7. Henčl Jozef (horný rad, 3. sprava)
8. Hromek Dalibor (nie je na fotografii), zomrel
9. Katulinec Anton (stredný rad, 6. sprava)
10. Klinko Karol (stredný rad, 1. sprava)
11. Máťuš Bohumil (stredný rad, 5. sprava)
12. Máťuš Ján (stredný rad, 3. zľava)
13. Morávek Peter (stredný rad, 4. zľava)
14. Pardély Ferdinand (stredný rad, 2. zľava)
15. Polakovič Karol (stredný rad, 2. sprava)
16. Polák Peter (stredný rad, 6. zľava)
17. Václav Igor (horný rad, 4. sprava)
18. Žitný Marián (stredný rad, 3. sprava)
19. Barčáková Alžbeta vyd. Kubečková, (spodný rad, 3. zľava)
20. Cíchová Mária – vyd. Biháriová, (spodný rad, 2. zľava)
21. Dindžíková Anna – (spodný rad, 3. sprava)
22. Dujsíková Mária – vyd. Pažitná, (spodný rad, 6. sprava)
23. Ďurčeková Dagmar – vyd. Zeljko, (spodný rad, 4. sprava)
24. Galbová Helena – vyd. Sláviková, (spodný rad, 2. sprava)
25. Križanovičová Anna – vyd. Lackovičová, (spodný rad, 5. zľava)
26. Krutilová Magda (spodný rad, 4. zľava), zomrela
27. Paličová Mária (spodný rad, 1.sprava)
28. Poláková Anna – vyd. Kočvarová, (horný rad, 4. zľava)
29. Poláková Drahomíra – vyd. Zubalová, (horný rad, 5. sprava)
30. Povinská Anna – vyd. Wagnerová, (spodný rad, 1. zľava)
31. Stovíčková Dagmar – vyd. Kurejová, (horný rad, 3. zľava)
32. Ščibrányová Anna – vyd. Čelková, (spodný rad, 5. sprava)
33. Šišková Miroslava (horný rad, 5. zľava)
34. Šoltésová Magda – vyd. Petrufová, (horný rad, 2. zľava)
35. Žitná Mária (horný rad, 1. zľava)





Žiaci 9.C triedy ZDŠ Čachtická Rača – rok ukončenia 1965
Triedna učiteľka: Šníderová Anna

1. Bednarič Vojtech (horný rad, 2. zľava)
2. Cích Dušan (nie je na fotografii)
3. Gajdoš Ľubomír (horný rad, 3. zľava)
4. Chovan Ivan (nie je na fotografii)
5. Krištofič Viliam (horný rad, 1. zľava)
6. Krištofič Ladislav (stredný rad, 3. sprava)
7. Kohút Rudolf (prvý rad, zľava), zomrel
8. Koštial Kamil (nie je na fotografii)
9. Lív Ivan stredný rad, 2. zľava)
10. Luknár Karol (stredný rad, 1. sprava)
11. Majerík Peter (nie je na fotografii)
12. Rakyta Milan (stredný rad, 1. zľava)
13. Rohoň Jaroslav (stredný rad, 3. zľava)
14. Rusnák Peter (prvý rad, sprava)
15. Slováček Ľubomír (horný rad, 1. sprava)
16. Šrámek Jozef (horný rad, 2. sprava)
17. Vulgán Augustín (stredný rad, 2. sprava)
18. Cíchová Zuzana (stredný rad, 4. sprava)
19. Halinkovičová Magda – vyd. Kolárčiková (spodný rad, 3. sprava)
20. Holíková Eva – vyd. Vranová (spodný rad, 1. sprava)
21. Fialová Viera (nie je na fotografii)
22. Janečková Milada (spodný rad, 1. zľava)
23. Krížiková Agneša – vyd. Mackovčinová (stredný rad, 4. sprava)
24. Kriššáková Marianna – vyd. Šustová (spodný rad, 4. zľava)
25. Lednárová Viera st. (spodný rad, 2. sprava)
26. Lednárová Viera ml. – vyd. Sabová (nie je na fotografii)
27. Máťušová Soňa (spodný rad, 2. zľava)
28. Polakovičová Jarmila (spodný rad, 4. sprava)
29. Pulcová Jarmila (stredný rad, 5. zľava)
30. Strelcová Sylvia (spodný rad, 3. sprava), zomrela
31. Wenghová Radmila (nie je na fotografii)

Cyril Sekerka: Dôležitejší problém obyvateľov Na Pasekách HLUK alebo KOLAPSOVÝ STAV PARKOVANIA?

Dovoľte, aby som zareagoval na prebiehajúcu iniciatívu pani poslankyne na Rendezi (Východnom) MČ Rača Gelingerovej a skupiny obyvateľov zo sídliska Na Pasekách, ktorí žiadajú vypracovanie „Štúdie hodnotenia expozície hluku na Rendezi“ najmä sídliska Na Pasekách. Zrozumiteľnou rečou preložené, či hluk zo železničného spádoviska Bratislava východ svojou intenzitou hlučnosti nepoškodzuje zdravie jeho obyvateľov.

Vyžiadal som si preto, priamo od ŽSR Ing. Kubáčka – generálneho riaditeľa sekcie železničnej dopravy a dráh, aby mi od kompetentných pracovníkov ŽSR zaslal grafy vývoja výkonov na spádovisku od roku 2000 do roku 2014. Prvý graf denných prevádzkových výkonov preukázal veľký prepad o 65 % a druhý graf ako celoročný sumár preukázal pokles prevádzkových výkonov za toto obdobie až o 67%. Uvedená cesta jasne dokazuje, že zaťaženosť hlukom logicky klesla a teda aj tieto hladiny hluku nemôžu spôsobovať stav, kedy je ohrozené zdravie obyvateľov Na pasekách.

Bývam na Rendezi 60 rokov a ako poslanec pôsobím už 20 rokov a až do roku 2014 sa nikto nikdy z obyvateľov Na pasekách nesťažoval formou petície alebo osobnej sťažnosti na poslaneckých dňoch na Rendezi, kde sa vždy zapisujú podnety, sťažnosti obyvateľov Rendezu.

Ja zastávam názor, že väčším problémom obyvateľov Na pasekách, ako priorita číslo jedna je PARKOVANIE, ktoré je už v stave dopravného kolapsu. Už 9 rokov žiadam každoročne písomnou formou cez celoročný finančný rozpočet MČ Rača, aby sa zrealizovala výstavba PARKOVISKA NA PASEKÁCH v priestoroch pasienkov za 162-bytovkou, ktoré vlastnícky patria PD Rača. Môj návrh znie, že MÚ Rača združenými finančnými prostriedkami so záujemcami o parkovné miesto z radov obyvateľov 162-bytovky Na pasekách by v prvej etape od PD Rača kúpili potrebný pozemok, MČ Rača by potom realizovala potrebnú stavebnú prípravu až po verejnú súťaž výberu stavebnej firmy, ktorá by výstavbu parkoviska dotiahla do prevádzkového stavu. Vyriešenie parkovania Na pasekách výstavbou nového PARKOVISKA, to je podľa mňa v poradí dôležitosti jeho obyvateľov oveľa nutnejšie, ako pre mňa nepochopiteľne vyrobený problém hluku a jeho meracej štúdie, ktorá bude stáť MÚ Rača 3000,- €, aj keď s finančnou participáciou vlastníkov bytov 162-bytovky.

Je zároveň pozoruhodné, že Rendez, ktorý vznikol cielene ako železničná osada ešte v roku pána 1883 ako dôležitý železničný uzol ZRIAĎOVACEJ STANICE dokáže závažne prekvapiť ľudí, ktorí sa sem dobrovoľne prisťahujú a na druhý deň sa čudujú, že tu tá železnica vôbec existuje a dovolí si vytvárať pre nich nežiaduce zvuky v podobe pískania lokomotív, alebo ťahavého zvuku koľajových výhybiek. Neviem, ak by som sa presťahoval do bytovky blízko letiska Ivanka a na druhý deň ráno by som občiansky rozhorčene protestoval, čo si to vôbec dovoľujú tie lietadlá, vyvolal by som u tam žijúcich ľudí isté zmiešané pocity. Všetky bytovky na Dopravnej ulici + Na pasekách totiž vznikli ako výstavba bytov cez ŽSR pre svojich železničných zamestnancov, kde stále žijú mnohé pokračujúce generácie ľudí, ktorí by v prípade škodlivého hluku zo spádoviska ŽSR neváhali nekompromisne, účinne zjednať nápravu riešenia tohto problému.

Nie, nikdy ako obyvatelia Rendezu sme taký problém neriešili, pretože neexistoval, namiesto toho sme snažili byť tu ľuďmi DOMOVA nie NOCĽAHÁRI, aby tento malý kúsok zvaný Rendez bol príjemným miestom pre život.

S úctou

Cyril Sekerka

poslanec za Rendez (Východné) MČ Rača

Dagmar Gelingerová: Prvá brigáda na sídlisku Šajby a okolie

V sobotu 11.04.2015 o 10. hod. sme začali brigádu na sídlisku Šajby. Očakávala som malú účasť a to hlavne preto, lebo v minulosti sa tu nič podobné neorganizovalo. Pretože som bola aj na brigáde pred pár týždňami a to sme upratovali okolie KS Impulz, očakávala som účasť do 10 ľudí. Na takúto skupinku som si trúfala, že to organizačne zvládnem aj sama.

Keď som okolo 10 hodiny ráno videla kráčať masu detí k materskej škôlke, ešte stále som bola presvedčená, že to idú na výlet. Číslovka sa zastavila na čísle 72 ľudí a to na jedného človeka bol riadny nápor. Automaticky sa vytvorili skupinky a tak ja som robila posunovača sáčkov, rukavíc, náradia, organizovala, kde sa majú kopiť už naplnené vrecia, aby sa nevysypali atď. Šajby sú veľké a rozľahlé a hlavne odpadu tu bolo za mnoho rokov veľmi veľa. Nečistili sme len sídlisko, partia ľudí čistila detské ihrisko na Sklabinskej, čiernu skládku pri historickej železnici pri záhradkách a taktiež okolie výškovej budovy, ktorá je roky opustená.

Vyzbierať tento neporiadok bola jedna časť práce, ale naložiť tento odpad a ihneď ho odviesť do zberného dvora, to bola práca následná. V ten deň do 14 hodiny sa auto otočilo 2 krát a prakticky sa odniesli všetky naplnené vrecia. Ostala len kopa neidentifikovateľného odpadu, ktorý sa nedal naložiť do vriec a musel sa ručne lopatami nahádzať na auto a odviesť. Tieto dokončovacie práce sa urobili o jeden deň neskôr a boli organizované miestnym úradom v Bratislave Rači.

Poďakovanie patrí mládežníckej organizácii Fusion Rača, ktorí po práci mne aj zaspievali, veľké ďakujem detskému centru Pohodička, ich deti a vedúci pracovali až do úplného záveru, obyvateľom sídliska Paseky p. Lipovskému, p. Točkovi, p. Tomčalovej,

p. Figurovej Molnárovej za náradie a pracovné pomôcky, p. Štrbákovej, ktorá to organizačne pripravovala cez facebook celú túto akciiu , Dužovi a spol., ktorí vytrvalo zbierali odpad na ihrisku Sklabinská. Ale hlavne veľká vďaka tu šajbárom, mojim susedom menovite p. Repovi, p. Sásikovi, rodine Ternényovej, ktorá napriek zlému zdravotnému stavu predsa našla silu upratovať, p. Šouflovi, rodine Richterovej, p. Papugovej a manželom z domu č. 26, ktorí tiež pracovali do úplného záveru, mladému chalanovi z domu č. 34 p. Šimonovi a ospravedlňujem sa ak som meno niekoho nespomenula. Ďakujem aj môjmu synovi Viktorovi, lebo aj on sa zaslúžil o to, aby sa celá vec podarila.

Chcem veriť, že sa táto akcia bude opakovať, pretože toho neporiadku je tu veľmi veľa. Celú akciu som vyhodnotila, ako podporu nám všetkým, ktorí mesiace pracujeme cez facebooku /skupina Priatenia Východného/Rendezu/, kde sa riešia nielen problémy nášho obvodu, ale aj sa organizujú takéto enviromentálne stretnutia. Želám si, aby si tieto aktivity ľudia osvojili, aby sa naučili, že pokiaľ si to tu my nebudeme udržovať, nik to za nás neurobí.

Veľké ďakujem patrí starostovi Pilinskému, že ma podporil a vyšiel v ústrety tejto akcii a urobil všetko preto, aby sa tento projekt realizoval, ďakujem aj zamestnancom miestneho úradu. Ďakujem.  

Dagmar Gelingerová

poslankyňa MČ BA Rača

obvod Východné

 

Pohostinstvo a herňa Peklo - popis s návrhom riešenia

Pohľad na susednú prevádzku pohostinstva - herne Peklo

So snahou majiteľov prevádzok o zvýšenie svojich ziskov rozšírením svojej prevádzky alebo ponuky služieb je možné súhlasiť, pokiaľ je v rozumných medziach. V tomto prípade prebiehalo rozšírenie prevádzky a ponúkaných služieb majiteľom nasledovne:

Najprv vykonal úpravu vchodov. Zo zadného vchodu pre personál pohostinstva (predtým bývalých potravín) zriadil „hlavný vchod“. Obecné verejné parkovisko začal označovať ako „Parkovisko Peklo“. Smetný kôš presunul od „hlavného vchodu“ k stojisku s triedeným odpadom. Bývalý hlavný vchod s terasou zastrešil a rozšíril o občasnú prevádzku - letnú terasu. Z hlavného vchodu sa razom stal „vedľajší vchod na terasu“.

Vo februári 2012 nasledovala kúpa pozemku pod prevádzkou, v máji 2012 kúpa priľahlých pozemkov. V septembri 2014 presklil terasu, čím došlo k trvalému rozšíreniu prevádzky. V novembri 2014 zároveň rozšíril prevádzku o nevýherné zariadenia, zriadil reštauráciu, živú hudbu.

Dávam do pozornosti! Majiteľ investoval všetko do rozširovania prevádzky, nič do úpravy vstupu pre zásobovanie, a to napriek tomu, že nemá k nemu prístup z verejnej komunikácie. Ďalší krok speje len k logickej požiadavke na odkúpenie susedného pozemku - parkoviska pred „hlavným vchodom“. Môžeme už len očakávať, že sa oprie o zákonné ustanovenie predpisujúci potrebný počet parkovacích miest pre návštevníkov takejto prevádzky so „závažným“ podporným argumentom o prístupe zásobovacích vozov.

Vynárajú sa legitímne otázky. Prináleží do obytnej stabilizovanej zóny prevádzka v takomto rozsahu, obzvlášť ak je prevádzka obstavaná z troch strán rodinnými domami vo vzdialenosti cca 2 m, 3 m a 12 m a ďalšie rovnaké pohostinstvo – reštaurácia „Pod Drevonou“ je len o jednu ulicu ďalej? Kto dal povolenie na takúto prevádzku? Ako zákon a ako obec chráni obyvateľov v takomto prípade?

Vývoj pohostinstva z Púchovskej / Albánskej ulice

Stav pred úpravami. (fotografia zo žiadosti o kúpu pozemku pod prevádzkou)

Stav po 1. úprave (realita už pred žiadosťou o kúpu pozemku pod prevádzkou)

Stav po 2. úprave (september 2014)

Vývoj pohostinstva od Víťaznej ulice - nášho domu / parkoviska:

Stav pred úpravami. (fotografia zo žiadosti o kúpu pozemku pod prevádzkou)

Stav po úprave. (realita už pred žiadosťou o kúpu pozemku pod prevádzkou)

Pohľad na rodinu žijúcu a podnikajúcu v rodinnom dome

V októbri 2009 po ťažkom hľadaní sme spolu s manželkou s nadšením našli na predaj starší rodinný dom, podľa nás v najkrajšej mestskej časti, v Rači. Dom, ktorý by nám umožňoval nielen bývať, ale aj podnikať na jednom mieste a byť tak čo najviac so svojimi maličkými deťmi. Rodinná firma pôsobiaca v oblasti špeciálnych technológií priemyselnej elektrotechniky nepotrebuje extrémne nároky na prevádzkové priestory, napriek tomu nám bolo jasné, že dom potrebuje určité úpravy v oddelení bývania a podnikania či potrebného presvetlenia.

Jediné obavy v nás vzbudzovala susedná prevádzka pohostinstva s herňou. Majiteľ prevádzky však nevlastnil pozemok pod prevádzkou. Ten vlastnila obec, ako aj priľahlé a susedné pozemky. Pri kúpe sme boli budúcimi susedmi informovaní o relatívnom pokoji, „lebo obec sa stará“. V dobrej viere v slušnosť, spravodlivosť a zákonnosť, garantom ktorých má byť štát zastúpený obcou, sme dom kúpili a nasťahovali sa aj s novonarodeným bábätkom Martinkou a jeden a pol ročnou Monikou.

Čoskoro po voľbách 2010 sme zistili, že pravidlá, ktoré určujú pokojné bývanie, nemusia platiť večne a nemusí vždy existovať garant ich dodržiavania. Od tej doby sme museli znášať zvýšený pohyb dopravy, hluk a výfukové plyny áut klientov, ktorí pri naštartovanom aute či motorke mali pohodu v podobe hlučnej diskusie, fajčenia cigaretiek priamo pod našimi oknami; hlučných a často podgurážených klientov vo večerných a nočných hodinách; neporiadok pri stojisku s triedeným odpadom, kde si obyvatelia „vďaka“ kontajneru pohostinstva zamieňali stojisko za smetisko či skládku odpadu či za toaletu; občasné „akcie“ pohostinstva, vďaka ktorým nebolo možné zaparkovať auto na celej Víťaznej ulici.

Obrana v podobe okrikovania klientely susednej prevádzky, neporiadnikov na parkovisku alebo pri kontajnerovom stojisku, odstrašujúce štekanie nášho psa, volanie mestskej polície na zriadenie nápravy, či „vydupkanie“ si ďalších kontajnerov na triedený odpad od obce obyvateľmi ulice Víťazná situáciu nijakým spôsobom neriešili, len ju robili ako tak únosnou.

Po zriadení reštaurácie a produkcie živej hudby v novembri 2014 od prevádzky alebo od jej klientely nadobudol hluk, smrad, problémy s parkovaním len ťažko akceptovateľné rozmery. Dovtedy sme nevedeli, čo sú myši. Náš pes nechce spávať v búde ani koterci umiestnenom pri plote s prevádzkou pohostinstva. Aj v daždi spáva pri bráničke presne na opačnej strane pozemku. Obzvlášť v poobedných hodinách, po práci, je nám znemožnený oddych dnu pri otvorených oknách i vonku na terase smradom z kuchyne reštaurácie a nežiadanou hudobnou produkciou.

Pohľad na MČ Rača ako vlastníka pozemkov pod herňou, priľahlých a susedných pozemkov

Vlastníkom pozemkov bolo Hlavné mesto SR Bratislavy a správcom Mestská časť Rača. MČ Rača pred rokom 2011 neplánovala predať pozemok pod pohostinstvom – herňou, ani priľahlé pozemky, a ani susedný pozemok - parkovisko. MČ Rača navyše striktne stanovila otváracie hodiny a kontrolovala dodržiavanie predpísaných nariadení obmedzujúcich prevádzku.

Situácia sa zásadne a okamžite zmenila po voľbách v roku 2010. Starosta Pilinský 18.04.2011 súhlasil s predajom pozemku č. 1307/9 pod pohostinstvom – herňou, dokonca s podmienkou kúpy priľahlých pozemkov 1307/2 a 1307/4 majiteľom pohostinstva. Kým súhlas s predajom z apríla 2011 podstatnej časti, t. j. pozemku č. 1307/9 o veľkosti 627 m2 zastavanej plochy, vydal bez súhlasu zastupiteľstva MČ Rača, pri predaji priľahlých pozemkov č. 1307/2 a 1307/4 o veľkosti 162 m2 si súhlas zastupiteľstva v apríli 2012 vyžiadal.

MČ Rača tak predala priľahlé pozemky pohostinstva „podľa písmena b“ v celku ako pozemky tvoriace s prevádzkou neoddeliteľný celok bez náležitého posúdenia, t. j. až po hranicu múru nášho domu. Pracovníci úradu sa nezaujímali o náš záujem (hoci boli o ňom verbálne informovaní) a nezaujímali sa ani o časť, pod ktorou máme uložený drenážny systém suterénu, o tú časť, ktorá by hranicu pozemku posunula aspoň meter od múru nášho domu.

Keď sme ústne namietali predaj (čo bolo veľkou chybou), dostali sme stanovisko, parafrázujem, „Nedá sa už nič robiť, to sa dohodnite s novým majiteľom.“. Na otázku, ako je možné, že predali pozemok medzi dvoma stavbami len jednej strane, odpoveďou bolo „Má to predsa ohradené, má tam veci, tak je jasné, že mu to patrí“. Ignorovanie nás ako majiteľa susedného pozemku a stavby zo strany MČ Rača došlo až tak ďaleko, že tendenčne spracovaným materiálom sa pokúsila osadiť trafostanicu tesne vedľa nášho domu. Len vďaka včasnému zalarmovaniu poslancov bol na ich podnet tento materiál stiahnutý a nebol vôbec predložený na zasadnutie. Za čo ešte raz ďakujeme.

Náš zámer v oddelení bývania od podnikania či potrebného presvetlenia zrušili pracovníci úradu MČ Rača. Na stavebnom nám jasne a zreteľne vysvetlili, že povolenie na zriadenie vchodu do priestorov podnikania nám nedajú, aj keď oň požiadame. Nepomohla ani argumentácia, že predsa susedná prevádzka má rovnaký vchod.

Na majetkovom sme pochodili rovnako, ani pozemok 1307/5 – parkovisko nám nepredajú. Dôvodom sú zámery MČ Rača. Na otázku, aké zámery? odpoveď bola typu „Otáčajú sa tam smetiarske autá a zimná údržba, verejnosť potrebuje parkovacie miesta, a navyše obec má s pozemkom svoje zámery“.

V tejto časti nikde nemajú parkovisko na konci ulíc, dokonca ani nemajú prepojené dve susedné slepé ulice samostatnou cestou. A slepé ulice v tejto časti nie sú žiadnou výnimkou. Pýtam sa, tam smetiarske vozy odpad nevyvážajú? Zimná údržba údržbu ciest nevykonáva?

Verejnosť potrebuje parkovacie miesta. Súhlasím. Ktorá verejnosť? Tá, ktorá vlastní či chodí do pohostinstva - herne Peklo? Tá s označením „PK“, ktorá má pri parkovisku autobusovú zástavku? Alebo tá, čo býva na miestnej ulici Víťazná, ktorá je vytláčaná? Pretože nik iný tam neparkuje.

Obec má svoje zámery. Má okrem už menovaného umiestnenia trafostanice, podpory „dopravnej politiky“ či tichej podpory pohostinstva - herne aj iné zámery nepoškodzujúce obyvateľov ulice Víťazná alebo nás?

Záver, nami navrhované riešenie.

Platný územný plán hlavného mesta SR Bratislavy stanovuje pre územie, v ktorom bývame (parcely 1307/všetko) funkčné využitie „bývanie v rodinných domoch a v malopodlažných bytových domoch“, pričom je definované ako stabilizované územie, kde je potrebné prihliadať na jestvujúci charakter prostredia.

1.    Navrhujeme:

Obmedziť prevádzku susedného pohostinstva - herne „Peklo“ tak, aby bola v súlade s územným plánom. Územný plán pripúšťa verejné stravovanie MALÉHO ROZSAHU, rýchle občerstvenie, bufety. Skontrolovať a prehodnotiť povolenia pre prevádzku. Stanoviť podmienky pre prevádzku a následne zabezpečiť ich riadnu kontrolu.

Podľa územného plánu je síce územie stabilizované, ale ako sme sa mohli presvedčiť, po voľbách 2010, priestor pre pokojný život a oddych stabilizovaný byť nemusí.

2.    Navrhujeme:

Stabilizovať náš životný priestor predajom pozemku 1307/5 v zmysle nami podanej žiadosti zo dňa 04.03.2015.

Predaj uvedeného pozemku výrazne zvýši kvalitu bývania rodiny. Presvetlí 50% prízemných miestností, umožní oddeliť súkromnú - rodinnú časť od priestorov na podnikanie. Oddelenie oboch funkčných celkov dovolí na našom doterajšom pozemku (1307/15) zriadiť záhradu a priniesť tak rodinnému domu potrebnú zeleň a obyvateľom priestor na oddych, deťom priestor na hranie.

Susedné pohostinstvo „Peklo“ prevádzkované v súlade s územným plánom - rýchle občerstvenie, bufet v malom rozsahu prístup cez predmetný pozemok nepotrebuje. Zásobovanie prevádzky a návštevníci tejto prevádzky majú dostatočný prístup z ulice Púchovská/Albánska. Personál a návštevníci môžu v prípade potreby využiť parkovisko nachádzajúce sa v priamej blízkosti - na druhej strane ulice Púchovská s kapacitou 50 miest.

Odľahčenie ulice Víťazná od klientely pohostinstva uvítajú aj ostatné rodiny s maloletými deťmi, ktoré obývajú na ulici takmer polovicu rodinných domov.

Na predmetnom pozemku 1308/5 okrem zriadenia vchodu do domu ponecháme aj funkciu parkoviska, kde budú odstavené automobily v našom vlastníctve, čím uvoľníme teraz nami obsadené miesta pri vchode z Víťaznej ulice pre parkovanie obyvateľov na tejto ulici.

Verím, že som zreteľne a dostatočne poukázal na pomyselnú červenú niť, ktorá sa vinie celým problémom v podobe neschopnosti zákona pokryť všetky zákutia života. Verím, že nám vymeníte okrikovanie, sťažovanie sa a podobné občianske aktivity za oddych a pokoj strávený s deťmi, priateľmi.

Dovoľujeme si Vás týmto poprosiť o prednesenie a podporu oboch našich návrhov na najbližšom zasadnutí mestského zastupiteľstva.

V prípade zamietnutia našej žiadosti o predaji, som presvedčený, že sa nám dostane aspoň serióznej odpovede s príslušným odôvodnením, na rozdiel od žiadosti zo dňa 20.06.2012 a žiadosti postúpenej z magistrátu dňa 11.11.2013, na ktoré sme nedostali žiadnu písomnú odpoveď a ktoré pracovníci miestneho úradu obišli absolútnym mlčaním.

Ďakujem za Vašu pozornosť,

s úctou

Ing. Miroslav Hodul a Monika Hodulová

Prílohy:

Povolenie predaja 1307/9 (18.04.2011)

Kúpna zmluva STAN-1307-9 KZ_048800811200 (17.02.2012)

MČ Rača Návrh na predaj STAN-1307-2 (13.04.2012)

Kúpna zmluva STAN-1307-2-4-KZ_606000312 (16.05.2012)

Žiadosti Technopluss

Dobroslava Luknárová: Jarná dilema

Jarná dilema

Trávka jarná

a v nej sedmokrásky -

Strapaté hlavičky

drobnulinkých víl

Na stráni blyskáče,

zlatom žiaria

Kto ich tam toľko

rozhodil?

Čerešne, višne -

V závojoch z mušelínu

hrajú sa na nevesty

láskou zmámené

A vŕby? Vŕby

nad potokom

lovia svoj obraz

tichučko - zasnene

Povetrie vonia

fialkami. A túžbou

v srdci skrytou:

Ako len objať celý svet?

Ako sa dotknúť

jeho krásy, tajomstiev,

odieť si dušu

do blankytu?

Dobroslava Luknárová: Kto si ešte pamätá? Kto si spomenie?

V Historickom kalendári na rok 2015, spracovanom p. M. Hatalovou, nájdeme medzi výročiami na mesiac apríl aj toto heslo:

V roku 1975 (40 rokov) – 13. 4. 1975 bola slávnostne otvorená prvá expozícia „Račianskej izby“ v staršom račianskom dome na Alstrovej ulici č. 86 (dom už dnes nestojí). Expozícia pozostávala z pamätnej izby s typickým nábytkom a zbierkou artefaktov a bola zriadená z iniciatívy členov miestneho odboru Matice slovenskej v Rači ako dar MO MS k 30. výročiu oslobodenia Rače. Po zrušení MO MS v roku 1979 sa musela zrušiť aj expozícia Račianskej izby a historicky najvzácnejšie exponáty prevzalo Mestské múzeum do svojho archívu. Nová expozícia „Račianskej izby“ sídli od roku 1998 v budove Obecného domu na Alstrovej ulici 249.

Kto si ešte pamätá? Kto si spomenie... áno, ešte žijú viacerí pamätníci tých vzácnych chvíľ, keď sa podarilo nadšencom z MO Matice slovenskej splniť si svoj sen – otvoriť malé národopisné múzeum a v ňom sústrediť cenné exponáty svedčiace nielen o vinohradníckej tradícii obce, ale aj o jej pohnutej a bohatej občianskej histórii.

13. apríla 1975 sa konala veľká slávnosť - pán Ľudovít Havlovič, ktorý patril k zakladateľom Izby si na tento deň spomína takto: „Bola nedeľa, okolo tretej popoludní. Pred domom, ktorý si vzal do prenájmu MO MS od pána Viktora Petschucha, vyhrávala Račianska dychovka. Slávnostné otvorenie Izby vykonal vtedajší predseda MNV Vendelín Veselský, potom spieval spevokol MO MS pod vedením Ing. J. Bieleka. Po príhovore predsedu MO MS JUDr. Karola Poláka začala slávnostná prehliadka expozície „Račianskej izby“ aj so zápisom účastníkov do Pamätnej knihy.“

Už vzhľad domu, kde bola Izba umiestnená, navodzoval historické ovzdušie a pripomínal dávnejšiu typickú architektúru domkov v Račišdorfe a čo potom samotné exponáty? O každom sa dalo rozprávať, spomínať na staršie generácie otcov, dedov, račianskych rodov.

Dom č. 86 na Alstrovej ulici (prevzaté z E-knihy Ľ. Havloviča)

Na mieste dnešného nového domu tu pôvodne stál typický račiansky vinohradnícky dom z konca 18. storočia.

Bývalý dom MO MS a „Račianska izba“ v rokoch 1975-9, stav z roku 1975

Bývalý dom MO MS a "Račianska izba"

Dom mal od majiteľa v prenájme Miestny odbor Matice slovenskej v Rači a v roku 1975 vybudoval v ňom „Račiansku izbu“. Vznikla vďaka brigádnickej práci členov Miestneho odboru Matice slovenskej bez akejkoľvek pomoci vtedajších orgánov a bola darom pre Raču k 30. výročiu oslobodenia. O slávnostnom otvorení 13. apríla 1975 svedčia zápisy v pamätnej knihe. Pôvodne sa „Račianska izba“ mala stať základom pre „Račiansky skanzen“. O tom, ako bola navštevovaná, svedčia zápisy v knihe návštev.

Najčastejšími návštevníkmi boli práve žiaci račianskych škôl, na čom mala veľkú zásluhu vtedajšia učiteľka E. Krušpánová.

Račianska izba - exponáty

Račianska izba – exponáty

„Po prehliadke Izby sa šlo s hudbou do Nemeckého kult. domu dolu ulicou Barónka. V NKD pred početným publikom účinkoval nielen spevokol MO MS, ale aj Račianska dychovka a bohatý kultúrny program vytvorili členovia MO MS v spolupráci so školami. Mám dokumentačný materiál z celej slávnosti – fotografie, negatívy, farebné diapozitívy aj mg nahrávky. A rád, aj keď s veľkou dávkou nielen nostalgie, ale aj rozčarovania si na to obdobie spomínam“ – dokončil svoje rozprávanie p. Havlovič.

Vedomie úcty k rodnej obci a celkovej histórii nášho regiónu viedlo zakladateľov Račianskej pamätnej izby k mnohým plánom a predsavzatiam, ako pokračovať ďalej pri vytváraní pamäťovej mapy našej obce – kedysi aj stredovekého mestečka – Račišdorfu.

Koľká škoda, že vtedajšia doba príliš nepriala ich predsavzatiam, a tak už o 4 roky, v roku 1979, bolo naše miestne múzeum z úradnej moci zrušené.

Dnes už domček, v ktorom bolo, ani nenájdeme. Zato Račiansku pamätnú izbu nájdeme ľahko na jej novom mieste – v budove nášho Obecného domu, kde sa jej dostalo pekného, aj keď trochu tesného priestoru. Víta hlavne v čase Hodov a Vinobrania veľa zvedavých návštevníkov od roku 1998, keď bola jej expozícia opätovne vytvorená vďaka dobrej spolupráci vtedajších pracovníkov MÚ pod vedením starostu p. Ing. Strniska a viacerých členov MO – MS. Bolo by vítané, keby sa dali k spomienkam pána Ľ. Havloviča pridať aj ďalšie spomienkové rozprávania o tejto Izbe a podujatiach i návštevách v nej. K zápisom v Pamätnej knihe, ktorú stále opatruje výbor MO MS, by takto pribudol cenný dokumentačný materiál.

Naša Rača denno-denne mení svoju tvár – dostáva čoraz modernejšiu podobu – len kde-tu ešte pripomína svoju dlhú historickú púť. Vďaka publikáciám, ktoré o nej vyšli v rokoch 1989, 2002, 2012, 2013,2014, si dokážeme pripomenúť a predstaviť mnoho dejov a udalostí, z ktorých sa skladal jej bohatý, ale aj pohnutý život. Možno by sa dalo urobiť aj viac. Možno by si pamäť našej obce zaslúžila viac? Všetko je to na nás, jej súčasných obyvateľoch.

Z dostupného dokumentačného materiálu a publikácií

pripravila D. Luknárová

Ivan Brožík: Aj pre obyvateľov Rače

Na rovinu

 ...s profesorom RNDr. Mikulášom Hubom, CSc. slovenským geografom, ekológom, univerzitným profesorom, ochrancom životného prostredia.

V jednom zo svojich statusov na sociálnej sieti prirovnávate niektoré aktivity developerov k terorizmu na slovenský spôsob. Ako im však zabrániť v ich aktivitách? Aj mnohí predstavitelia samospráv len zalamujú rukami s výrazom „nedá sa“.

Je to takmer také ťažké, ako účinne čeliť „štandardným“ teroristom. Ale každý z nás môže k tomu prispieť. Ja sa o to snažím napríklad tým, že zásadne nenakupujem v ich obchodoch a nevozím sa ich lanovkami. Keď toto zdanlivo beznádejné počínanie vynásobíte piatimi miliónmi obyvateľov Slovenska, koniec slovenských teroristov bude otázkou dní.

 

Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc.

Apríl je mesiac, v ktorom médiá pripomínajú ľuďom aj nevyhnutnosť ochrany prírody... stačí však, aby sa táto téma pertraktovala iba v apríli? Je to, zdá sa, také – hm, plocho kampaňovité.

Určite to nestačí. A nestačí ani to, aby sa len pertraktovala. Kým ju nedostaneme všetci takpovediac s materským mliekom, pôjde to s našou prírodou i s nami naďalej od desiatich k piatim.

Akosi v posledných mesiacoch a už aj rokoch stretávam čoraz viac smutných ľudí. Z čoho ste na Slovensku smutný vy, ak ste?

Z mnohých vecí. Najmä z množstva premárnených príležitostí. Nemyslel som si, že sa zo Slovenska stane druhé Švajčiarsko, ale ani to, že 25 rokov po... tu budeme mať 10 000 čiernych skládok, že tu budú vyrastať čierne stavby ako huby po daždi, že v jednej z najpríšernejších budov bude bývať slovenský premiér, že pred parlamentom i prezidentským palácom bude vytrhaná dlažba a polámané lavičky, že sa z národných parkov stanú lunaparky, že nám nenávratne zmizne toľko pamiatok, stromov i ornej pôdy, že bude toľko ľudí bez domova a že budeme takí povrchní a ľahko manipulovateľní.

Dobroslava Luknárová: Kto bol vdp. Vojtech Rudroff?

Katolícky kňaz v Račišdorfe, národovec a bojovník za slovenskú samostatnosť, priekopník modernej pastorácie a okresný školský dekan. Začiatkom apríla si pripomíname 140 rokov od jeho narodenia (*10. 4. 1875).

Popri Móricovi Alstrovi bol ďalšou významnou osobnosťou na račianskej fare. V Rači pôsobil 33 rokov. Narodil sa v Lomnici. Za farára do Račišdorfu ho menovali 3. decembra 1908 a pôsobil tu až do svojej smrti. Zomrel 23. januára 1942 vo veku 67 rokov a je pochovaný na tunajšom cintoríne (napravo od Kostola Panny Márie, Pomocnice kresťanov).

V račianskej farnosti založil viacero spolkov ako napr. Mariánsku kongregáciu, Spolok Božského srdca Ježišovho, Katolícku jednotu žien, Jednotu Slovenského orla. K farskej budove dal pristavať tzv. kaplánku, letnú kuchyňu a farskú kanceláriu. Zorganizoval zbierku a dal pre farský kostol odliať nové zvony, keďže pôvodné boli zrekvirované v I. svetovej vojne. S veľkou láskou sa venoval mládeži a za jeho pôsobenia vzišlo z Rače 9 kňazov. Pre račišdorfských farníkov začal v r. 1928 vydávať „Farský vestník“, mesačník o živote vo farnosti a vo svete.

Dekan Vojtech Rudroff s kňazmi - račianskymi rodákmi na primíciách v roku 1938

Zorganizoval viaceré farské púte – najmä do Mariazellu. Počas jeho pôsobenia a s jeho veľkým nasadením bola vo farnosti postavená rímskokatolícka škola na Detvianskej ulici (v r. 1931) a kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov (Dolný kostol v r. 1937) na cintoríne, ako aj Katolícky kultúrny dom A. Hlinku na námestí rovnakého mena (v r. 1939 – 1941).

Na našom miestnom cintoríne možno ľahko nájsť hrob tejto významnej račianskej osobnosti. Ale nezaslúžil by si od nás, súčasných, väčšiu starostlivosť?

Z materiálov pp. Ľ. Havloviča a M. Hatalovej

vybrala D. Luknárová

Jana Cviková: Modrý salón s Hanou Gregorovou v SND

Ak teraz v duchu hádate, kto by to tak mohol byť tá Hana Gregorová, asi vás trocha sklamem – nie, nie je to známa herečka, ktorú teraz často vídať v televízii. No keďže aj ja som sa k nej dostala až po dlhých rokoch štúdia literatúry a predtým som poznala len meno jej slávneho manžela – Jozefa Gregora Tajovského, skúsim ju trocha priblížiť.

Cez uplynulé veľkonočné sviatky nám televízia pripomenula slovenskú divadelnú klasiku Statky-zmätky. Pre mňa to bola aj príležitosť spomenúť si na mamu. Na to, ako mi pri inscenáciách divadelných hier Jozefa Gregora Tajovského vždy rozprávala o postavách, ktoré v nich stvárnila na doskách račianskeho ochotníckeho divadla. Mimochodom, aj Hana Gregorová (1885 – 1958) hrala zamladi ochotnícke divadlo a veľmi túžila po vzdelaní, ktoré jej bolo odopierané. Vo svojich Spomienkach takto opísala svoju reakciu na Tajovského ponuku na sobáš: „´Vydám sa za Vás, aby som mohla žiť duševnejšie a že ste spisovateľ. Teším sa na čítanie kníh vo Vašom domove.´ Jeho byt som si predstavovala plný vytúžených knižiek. Fantázia mladosti...! Dnešné dievčatá, ktoré majú otvorenú cestu k vzdelaniu, sa mi nielen vysmejú, ale sa možno aj začudujú môjmu neobvyklému vyznaniu. Vtedy som vedela, že moje vyznanie práve človek Tajovského zmýšľania a charakteru bude vedieť správne oceniť. Veď v ňom popri mojej srdečnej naivnosti bolo badať aj nevšednú, oslobodzujúcu lásku bez konca a veľkú zaväzujúcu dôveru.“

Prijmite pozvanie ku „krbu a knihe“ do Modrého salóna v Slovenskom národnom divadle, ktorý už tento štvrtok venujeme spisovateľke a prvej slovenskej feministke Hane Gregorovej, autorke výnimočnej eseje o význame ženskej tradície v literatúre a kultúre Slovenka pri krbe a knihe (1929).

KEDY: štvrtok 9. apríla o 19.30 
KDE: Slovenské národné divadlo, Pribinova 17, Bratislava

Zoznámte sa s prvou slovenskou spisovateľkou, ktorá sa verejne označovala za feministku, Hanou Gregorovou (1885 – 1958). Jej jedinečná esej Slovenka pri krbe a knihe (1929) o účasti žien v národnom obrodení vyšla v tom istom roku ako dnes už kultová esej Virginie Woolf Vlastná izba o potrebe ženskej tradície v literatúre. V kultúrnej pamäti zanechala stopu najmä ako manželka známeho spisovateľa a organizátorka kultúrneho života otvárajúca priestory svojho domova v Bratislave, ako aj neskôr v Prahe literárnemu salónu. No v čítanke zloženej z ukážok z jej diela Hana Gregorová – Slovenka pri knihe (ASPEKT 2007) ju spoznávame ako spisovateľku i zanietenú publicistku. V roku 1997 knižne vyšla aj korešpondencia Hany Gregorovej s manželom Jozefom Gregorom Tajovským. Hostkou večera bude editorka tejto korešpondencie literárna historička Marcela Mikulová.

Ukážky z tvorby Hany Gregorovej čítajú Emília Vášáryová a Ján Gallovič.

Autorky konceptu: Jana Cviková a Jana Juráňová

Moderuje: Jana Cviková

Modrý salón s feministickým aspektom v Slovenskom národnom divadle prináša v divadelnej sezóne 2014 – 2015 raz mesačne literárne večery venované dielam výnimočných spisovateliek. Do konca tejto sezóny predstavíme štyri autorky, ktorých diela vyšli v Knižnej edícii ASPEKT: Virginiu Woolf, Hanu Gregorovú, Teréziu Vansovú a Aglaju Veteranyi. Ich texty pre nás čítaním oživia herečky a herci Činohry SND. O spisovateľkách, ich tvorbe a dobe sa pozhovárame s hostkami podujatí, ktoré pripravujú editorky a vydavateľky Jana Cviková a Jana Juráňová.

Železničné múzeum Bratislava východ - Prvý parný deň 2015

Otvorenie sezóny 2015 v Železničnom múzeu Bratislava východ 11. apríla 2015. Múzeum bude v tento deň otvorené od 11:00 do 18:00 hod.

Dobroslava Luknárová: Živé čítanie: Stretnutie s rozprávkami H. Ch. Andersena

Bratislava – Rača 18. marca 2015

V Kultúrnom stredisku na Žarnovickej ulici bolo v ten deň neobvykle rušno. Veď bolo treba primerane vyzdobiť spoločenskú miestnosť a tiež nainštalovať výstavku výtvarných prác. Zišlo sa na nej do 80 detských ilustrácií k Andersenovým rozprávkam a tiež kolekcia vystrihovačiek z papiera na rozprávkové, kvetinové aj figurálne motívy. Malé bábkové divadlo a figúrky z rôzneho materiálu mali deťom pripomenúť najobľúbenejšie zábavky samotného rozprávkara z jeho detských rokov. Výstavka fotografií zase jeho životné cesty. 

Na samotnom podujatí som sa rozhodla prečítať prítomným aj neveľkú pasáž z Andersenovho beletrizovaného životopisu, kde opisuje svoju niekoľkohodinovú návštevu vtedajšieho Prešporka. Je to veľmi sugestívny pohľad na naše mesto zo dňa 3. júna 1843, tak prečo ho nesprítomniť?

Na živom čítaní sa zišlo cca 25 mladých mamičiek s deťmi. Najprv si vypočuli rozprávanie o životných osudoch tohto pozoruhodného literáta a ukážky z jeho známych rozprávok, ktoré sme si pripravili my, organizátori podujatia. Potom čítali a obsahy rozprávok porozprávali aj deti – žiaci z nižších ročníkov račianskych škôl. A šlo im to naozaj dobre.

Dospelí aj deti – boli zrazu pri tej istej téme – rozprávkach, ktoré obleteli celý svet a dokorán otvorili dvere do velikánskej rozprávkovej dielne. Dodnes z nej vychádzajú nové a nové rozprávky. H.CH.Andersen má skutočne veľké množstvo svojich pokračovateľov. Veď Rozprávka – ako literárny žáner – je veľká čarodejka. Dokáže zapôsobiť na čitateľa najrôznejšieho veku - presviedča ho, získava, nadchýna.

2. apríl je Medzinárodným dňom detskej knihy a toho roku si popri ňom môžeme pripomenúť aj 210. výročie narodenia H. Ch. Andersena - svetoznámeho rozprávkara.

Text – D. L.

Foto – G. Slivová