Dagmar Gelingerová: Prestaňme čakať, že ten druhý to vyrieši

Dnes som si vypočula reláciu Pod lampou, téma hokej. Celá relácia bola fajn zaujímavá, hlavne pre milovníka hokeja. A to teda som. Prečo o tom píšem, pretože obaja aktéri sú svetové hviezdy a napriek ich snahe boli odignorovaní zástupcami slovenských klubov. Pre mňa je to niečo nepochopiteľné. Len tak som si v hlave uvedomila, že ani tieto významné osobnosti hokeja na Slovensku nemajú nič vyhrané. Prečo to pre boha živého tak je? Hokej je najpopulárnejší šport na Slovensku a napriek tomu tento nezáujem?

Ale vrátim sa vo svojich úvahách k práci pre obyvateľov obvodu Východné. Budete sa smiať, čo to porovnávam. Ale aj tu prevládal nezáujem. Aspoň donedávna som to tak cítila. Teraz si stále viac a viac uvedomujem, že sa táto nečinnosť predsa len trošku mení. A to napriek tomu, že sme zabudnutá oblasť, že tu nemáme žiadneho mecenáša, ktorý by mňa, alebo hocikoho podporoval, predsa sa tu ľady posúvajú. Kto len trošku číta články, kto len párkrát prišiel na zastupiteľstvo, tak vie, že Východné je počuť. Tlak, ktorý vytvárajú občania na poslancov, tlak, ktorý ide od detí, mládeže, občianskych združení, ktoré sú tu aktívne, je veľmi silný.

Ako keby sme toho začali mať všetci tu dosť, toho ukracovania, tej nečinnosti, tej apatie, toho neporiadku.

Stále sa objavujú nové problémy, nikdy všetko nie je urobené. Snažím sa poukázať na neduhy, na neporiadok, čierne skládky, ale nie len o nich napísať je dôležité. Nečakám a volám, hľadám, kto to môže vyriešiť, pri veľkých problémoch sa obraciam na firmy, ktoré sú za stav zodpovedné. Poviete si, tá baba sa zbláznila, veď ona tu nie je od toho. Správne, nie som, ale k čomu bude interpelácia, k čomu bude dotaz na zastupiteľstve, tak by sa každý problém riešil roky!

Je treba žiť aktívnejšie, všetko je v ľuďoch, všetko nemôže vyriešiť starosta, úradník. V sociálnej oblasti som doslova zaskočená mnohoročným nezáujmom o tieto problémy. Ako je to vôbec možné, že sa nik nestaral o tak závažné prípady, ktoré máme na Východnom. Čakalo sa na Gelingerovú? Nie, nefandím si, ale za 5 mesiacov sa posun urobil. Konkrétne o tom písať nebudem, ale tu je spolupráca s MÚ príkladná. V poslaneckej práci som často ironicky pomenovaná, naštudujte si, ste nová .... , skryto si myslia naivná až blbá, ale to nie je v mojej lenivosti, ani v tom, či si naštudujem, čo to, to je v praxi, proste to musím odžiť. A tiež či sa pomôcť chce, alebo nie. Dobre sa mudruje mojim kolegom, ktorí to robia mnoho rokov a preskákali troch starostov a mnoho problémov.

Tiež nikdy Račania nepochopia nás z „Rendezu“, čo to my stále riešime. Úroveň tejto oblasti je niekde úplne inde a tak ostatné obvody netušia, že napr. len chodník k pošte je jedna otvorená bomba. Na zabitie. A takých katastrof tu je ach jáááj. Stále počúvam reči, treba sa oddeliť od Rače a Krasňan, gazdovať samostatne, ale ani toto riešenie ja nepreferujem, nakoľko tak malá sila nemá vôbec šancu na úspech. Snažím sa počúvať ľudí, ako oni vidia celý obvod a hlavne celý obvod spojiť.

Napríklad téma doprava, to je tak vypätá otázka, ale ako to riešiť, jeden chce tak, druhý opak a v autobuse reálne je 5 ľudí. Ako sa teda využíva takáto doprava? Ja hovorím - nevyužíva. Pretože je pomalá, aj preto, lebo je podľa mňa zle nastavená. Je to len ukážka, že nik sa nezamýšľa nad tým, kade ľudia chcú cestovať, ale stále sa zohľadňujú len a len peniaze.

Ďalší rokmi neriešený problém je sídlisko Šajby, prakticky ľudia nie sú spolu, každá časť si robí svoje, bez vzájomnej spolupráce. Darmo sa snažím prepojiť ich, pokiaľ nebude vôľa riešiť celé sídlisko jednotne, bude to stále takéto. Detské ihrisko treba modernizovať, nikdy na to nebudú peniaze, keď si uvedomíme, že modernizácia ihriska na Sklabinskej stála 19.000,- € , tak zmena je v nedohľadne. A to nehovorím, že je treba udržiavať aj prerastené stromy. Taktiež ostatné brány musia prestať sa zaoberať, komu patrí pozemok a začať ho zveľaďovať za peniaze svoje, pretože nikdy títo majitelia neurobia nič pre nás, čo tu žijeme. Je treba priložiť ruku k dielu, upraviť si svoje okolie. Určite je treba pravidelne robiť brigády a naučiť ľudí, že táto aktivita je viac ako potrebná.

Paseky a Dopravná ulica je určite najaktívnejšia časť nášho obvodu. No obyvatelia Sklabinskej a Dopravnej ulice sú práve tí, ktorí majú zmysel pre krásu a tak sa svojpomocne starajú o svoje predzáhradky a určite je tam najväčší poriadok. Treba si od nich brať príklad.

Na záver môjho zamyslenia, len taká poznámočka, premýšľajme, ako si to tu vylepšiť, hľadajme cestu k zmene, priložme ruku k dielu a prestaňme čakať, že ten druhý to vyrieši. Ja určite nečakám, riešim ihneď, ako sa dá. Urobte tak aj vy všetci. Ďakujem.

Dagmar Gelingerová

Noc muzeí 2015

... v Železničnom múzeu Bratislava východ 16. mája 2015.
Múzeum bude v tento deň otvorené od 11:00 hod. do 20:00 hod.

Ivan Brožík: Intolerancia ohrozuje už aj Ráčik!

Práve som dopísal rozprávanie jednej úžasnej maminy zo Slovenského raja. Úžasnej preto, že keď si vybojovala boj z najťažších – a všetci, ktorí ju poznajú, veria, že je to definitívna výhra – boj s nádorovým ochorením, potom adoptovala dve deti. Dve malé rómske dievčatká. Jedno už je „jej“, o druhé sa stará v náhradnej starostlivosti. No, dlhý úvod, uznám. Mama Zuzka však prízvukovala – zo všetkého najťažší je v živote boj s nepochopením a hneď za ním boj s úradmi a rečou vyhlášok.

„Je mi jedno, ze je pestovanie urcene len pre vyvolenych, ze za neho hlasovala poslankyna, ktora ho bude vyuzivat, ze bol prenajaty za cenu, ktora absolutne nezodpoveda trhovej hodnote pozemku, vadi mi, ze su tieto rodiny absolutne netolerantne voci svojmu okoliu, ale to asi svedci o ich inteligencii, ked idu pestovat "zdravu" zeleninu meter od cesty, kde prejde denne tisicka aut a tym je prostredie znecistene prasnostou a plne exhalatov“ – znie neupravovaný úryvok z citátu jedného z viacerých anonymov s podobným obsahom aj štylistikou.

foto: racik.sk

Anonymovi je „jedno“. Iba si tak kopol do Rodinného centra Ráčik. To bolo ešte pred dvomi rokmi. Boj o RC Ráčik pokračuje. Opäť – na jednej strane záhadné udania a na druhej strane spoločenstvo ľudí, ktoré žije spoločenským životom v pravom zmysle slova. Už to ani nie sú rodiny, sú to priateľstvá, v prostredí mesta sa podarilo čosi, čo je nevídané aj v oveľa menších komunitách. Za tým „podarilo sa“ však stojí obrovské množstvo entuziazmu a dobrovoľníckej práce. A Rodinné centrum Ráčik je tak naozaj rodinné. Nie je to iba úložisko detí pod zodpovedný dozor na čas, kedy rodičia majú iné povinnosti.

Opäť tu ide o boj s nepochopením. Opäť tu ide o presadzovanie individuálnej potreby nad potreby celého spoločenstva ľudí či dokonca celej MČ Rača.

Bývam nad (bývalým) výbehom pre psíkov. Slúžil mnohým ľuďom a práve – mnohým psíkom. Áno, bývalo tam niekedy „veselo“, keď sa psíky učili, ako sa spoločensky správať a práve im to nejak nešlo. Lenže pre nepochopenie a individualistický prístup niekoho, kto v živote nepohladil zviera, sa výbeh uzavrel. Lebo jemu, iba jemu niečo prekážalo a nebol schopný uznať spoločenský efekt toho „niečoho.“

Tak uzavrime aj RC Ráčik, veď keď to šlo s výbehom... Uzavrime všetko, aj sami seba do svojich štyroch stien!

Niektorí ľudia, zrejme bezdetní, tak ako tí, čo nikdy nepohladili zviera, by si mohli uvedomiť, že dieťa pod kontrolou, zaujímavo a v prítomnosti rodičov zamestnané v rodinnom centre – hoci aj pri pestovaní zeleniny – aké nevídané – na sídlisku, také dieťa je predovšetkým v bezpečí! Netúla sa na ulici pomedzi autá, ktoré sú takým varujúcim argumentom v prípade spomínaného anonymu!

Netolerantnosť je znamením malosti. Obmedzenosti a egoizmu. Postavme sa spoločne všetkým jej prejavom v našej MČ!

P.S. Pani poslankyňa nemá „zelovoc“, v ktorom sa obohacuje predajom zeleniny z Krasňan! Naopak, môže mať dobrý pocit z toho, že svoj poslanecký mandát využíva tak, ako jej káže všeobecne uznávaná česť - v záujme občanov. Vďaka za to!

Vieroslava Štrbáková: Pravda o hluku na Východnom.

V poslednom čase odznelo na sociálnej sieti, v račianskej komunálnej politike i medzi obyvateľmi množstvo najrôznejších informácií a názorov týkajúcich sa riešenia, resp. neriešenia hluku na Východnom, ktorý spôsobuje prevádzka Železničnej stanice Bratislava – Východ a Opravovní Cargo, a.s.. Rada by som preto týmto článkom uviedla na pravú mieru niektoré tvrdenia a vyjadrila sa k nepodloženým „argumentom“. Svoje tvrdenia opieram o dokumenty, ktoré mám k dispozícii, k tvrdeniam v článku uvádzam aj zdroj, odkiaľ informáciu mám.

Železničná stanica Východné funguje v tejto lokalite oveľa dávnejšie ako bytovky. Bytovky tu začali rásť najmä ako železničiarske byty. Je preto pochopiteľné, že sa zamestnanci, ktorí dostali od zamestnávateľa byty pár krokov od práce, nesťažovali. To ale neznamená, že bolo všetko v poriadku.

Úrad verejného zdravotníctva eviduje sťažnosti občanov na hluk už od 90tych rokov (zdroj: Úrad verejného zdravotníctva, ďalej len ÚVZ, v liste z 11/2014). Napriek tomu sa však nič významné nedialo a rozhodne teda nemožno tvrdiť, že tento problém je vymyslený a dosiaľ nebol.

2006 – 2010:  prvé krôčiky

Ľady sa výraznejšie začali hýbať až na základe písomnej sťažnosti obyvateľky ulice Na pasekách (11/2006). Vtedy sa uskutočnilo meranie hluku prvýkrát, avšak len v jednom byte na ulici Na pasekách, teda nie aj napr. v lokalite Dopravná alebo Šajby, ktoré sú tiež postihnuté hlukom. Meranie sa uskutočnilo na základe objednávky ŽSR a preukázalo výrazné prekročenie limitov hluku voči normám podľa Nariadenia vlády SR č. 339/2006 Zb. Vrcholová hladina zvuku prekračovala normy o viac ako 70%. Uvedené meranie sa pritom uskutočnilo pri zatvorených oknách a dverách v byte (zdroj: Protokol o meraní hladín hluku ÚVZ z 11/2006). Následne boli ŽSR zaviazané  urobiť opatrenia na zníženie hladiny hluku (2/2007, zdroj: ÚVZ), čo však neurobili (pokuta 1500 Eur udelená 12/2009 – zdroj ÚVZ). Až po tejto pokute a teda po viac ako 3 rokoch od sťažnosti a merania, ŽSR pristúpili k niekoľkým opatreniam: zákaz používania vonkajšej rozhlasovej komunikácie, technická údržba výhybiek a koľají, zníženie počtu posunovaných súprav v noci. K zníženiu hluku prišlo o 5-8dB (ca 10% oproti pôvodnému stavu).

2010 – 2014: bod mrazu

Nakoľko hluk bol však stále enormný, obyvatelia sa sťažovali i naďalej (zdroj – podnety od obyvateľov, emaily). ŽSR však pre pár rokmi už čo-to urobili a tak odpovede na sťažnosti boli rovnaké: „podobný podnet sme už riešili...pripájame v prílohe“. Napriek tomu, že v roku 2010 ešte ŽSR uvažovali o ďalších opatreniach (protihlukové mazivo), k realizácii nedošlo. Prečo aj, Úrad verejného zdravotníctva pre rokmi už raz konal, tak načo opäť. Argumentom boli „chyby územného plánovania“. Za chyby územného plánovania však nemôžu obyvatelia, je teda namieste, aby obyvatelia žiadali o nápravu týchto chýb kompetentné orgány.

2014 – 2015: žeby konečne?

V decembri 2014 vzali obyvatelia situáciu do vlastných rúk. Na stretnutí zástupcov vchodov ulice Na pasekách (dvaja za dom 8-12, jeden za dom 14-16, dvaja za dom 18-22, jeden za dom 19) sa zhodli, že hluk zo stanice je zásadný problém, ktorý je potrebné riešiť ako prioritu. V priebehu pár krátkych týždňov po Vianočných sviatkoch o svojej snahe informovali ľudí v ulici. O iniciatíve sa veľmi rýchlo dozvedeli obyvatelia bytovky Dopravná 2-10 a do teamu sa pridali aj dvaja zástupcovia tohto domu. K iniciatíve sa tiež pripojili mnohí obyvatelia sídliska Šajby. Obyvatelia sa sami hlásili, že sa chcú pridať. V priebehu dvoch týždňov sa k iniciatíve pripojilo takmer 300 obyvateľov a podali Hromadnú sťažnosť na ŽSR, ktorú na vedomie dostal aj MÚ Rača.

O pár týždňov sa ozvali Železnice SR. Ponúkli ústretovosť, stretnutie, záujem, avšak ku konkrétnym výsledkom zatiaľ neprišlo. Naďalej pokračuje komunikácia a jednania s Ing. Danielom Maruniakom, riaditeľom odboru expertíz GR ŽSR a Ing. Jaroslavom Cigánekom z odd. ekológie tohto odboru.

Od našej MČ Rača očakávame len tú najzákladnejšiu súčinnosť – podporu a realizáciu hlukovej štúdie lokality Východné, ktorá by bez obmedzení merania v konkrétnom jednom byte, či len jednom ročnom období a bez napojenia na Železnice SR preukázala nezávislé údaje a predovšetkým zmapovala celú oblasť s cieľom čo najlepšie a čo najefektívnejšie vyjednať opatrenia v súčinnosti so ŽSR  a Cargo, a.s.. V schválenom rozpočte Rače je na to už vyčlenených 3000 Eur, k dispozícii je račiansky odborník na danú problematiku ochotný pomôcť s výberovým konaním. Na miestnom zastupiteľstve 31.3. 2015 sa aj starosta p. Peter Pilinský vyjadril, že nemá s realizáciou štúdie žiadny problém. Chýba už len výberové konanie a realizácia a preto veríme, že toto úsilie stoviek ľudí nebude nikým zmarené a zlepšenie prostredia bude i naďalej na dobrej ceste.

Čo chceme a čo nie

Stretávame sa s rôznymi tvrdeniami, s nepochopiteľnými útokmi a otázkami, preto zosumarizujem len tie najčastejšie a tiež vysvetlenia k nim:

·         železnica tu bola skôr / chcete zrušiť stanicu, ľudia prídu o prácu / Rendez stratí svoj ráz

NIKTO dosiaľ ani z organizačného teamu ani zo signatárov nevyjadril požiadavku zrušiť stanicu. Chápeme, že stanica tu bola skôr a je vo verejnom záujme jej prevádzka. Žiadame len zosúladenie jej prevádzky so základnými potrebami zdravia obyvateľov, ktorí tu vlastnia nehnuteľnosti a žijú. Rendez predsa nestratí svoj ráz, keď bude príjemnejší pre život.

·         voľakedy to bolo ešte horšie, tak čo sa sťažujete

Áno, bolo to horšie. A voľakedy ľudia umierali na osýpky a nemali mobilné telefóny. Rovnako ako internet, káblovka, umývačka riadu, či mobilné telefóny, aj technológie na železnici napredujú a to, čo nebolo možné pred 20timi rokmi, dnes možné je a pri podstatne menších nákladoch ako vtedy.

·         ak sa Vám nepáči, odsťahujte sa / čo ste tie koľaje nevideli, keď ste sem šli?

Nie je nutné, aby sa niekto sťahoval. Prečo? Prekáža snáď niekomu tichšie prostredie? Ľudia, ktorí tu žijú, si Rendez vybrali, lebo sa im páči. Ak ho chcú zlepšiť, mali by sme byť radi. Áno, samozrejme, koľaje videli, ale niektorí tu spali prvýkrát až po nasťahovaní. A mnohí to trpia celý život, už odkedy dostali podnikový byt a teraz im konečne svitá nádej.

·         voľakedy sa posunovalo viac súprav ako dnes

Intenzita hluku je rovnaká, či sa posunuje 3600 súprav alebo 300 za noc. Ak Vás niekto budí každých 20 minút a potom už „len“ každú hodinu a pol, znamená to, že už ste vyspatí do ružova? Skúste sa budiť každú hodinu a pol niekoľko rokov a ruku na srdce, ste si istí, že by ste boli v pohode?

·         My nič nepočujeme/Protihluková stena nič nevyrieši a bude vyzerať hrozne

Rendez je obkolesený koľajiskom a nie všetky bytovky sú hlukom postihnuté rovnako. Práve preto je potrebné zmerať intenzitu hluku v celej lokalite, aby bolo možné jednoznačne určiť, ktoré oblasti sú problémové najviac, ktoré menej a ktoré vôbec a podľa toho hľadať a nastaviť optimálne riešenia. Optimálne riešenia nemusia byť protihlukové steny a zatiaľ ani nie sú nikým navrhované a ani odporúčané odborníkmi, keďže rozsah koľajiska je priveľký a stena by zrejme nebola efektívnym riešením. Technológie napredujú a dnes sa už odhlučnenie zďaleka nerieši len múrmi.

·         Hluk rieši pár ľudí, len „prišelci“ (nocľahári), my „praví Rendezáci“ sme na železnicu hrdí

Iniciatívu – hromadnú sťažnosť podporilo v priebehu ca dvoch týždňov do 300 obyvateľov. Medzi nimi bolo množstvo starších obyvateľov - obyvatelia, ktorí celý svoj život pracovali na železnici a bývajú v bytovkách na Rendezi, odkedy ich postavili, dnes sú už dôchodcovia. Iniciatívu podporili aj niektorí súčasní zamestnanci ŽSR (o čom nás informoval na stretnutí 26.2.2015 zástupca ŽSR). Rovnako iniciatívu podporili mladí ľudia, ktorí tu vyrástli. Hovorila som s desiatkami z nich. Mnohí mi hovorili, že sa sťažujú roky, ale bezvýsledne. Áno, dnes sú ľudia dlho v práci. Platia hypotéky, živia rodiny, domov chodia neskoro. O to viac by potrebovali odpočinok. Rovnako ako dôchodcovia, z ktorých m,nohí na železnici odpracovali dlhé roky. Neviem, kto je „pravý“ a kto „ľavý“ Rendezák. Ale iniciatívu podporili mladí, v strednom veku, dôchodcovia, železničiari aj ľudia pracujúci mimo železnice, tí, čo tu žijú 30 - 40 rokov aj tí, ktorí sa prisťahovali nedávno.

Na záver

Z hľadiska dopadu na zdravie človeka je hluk pochádzajúci zo životného prostredia veľmi zákernou škodlivinou, často podceňovanou, vzhľadom na to, že jeho účinky na organizmus sa neprejavujú viditeľne a bezprostredne po expozícii.

               Epidemiologické štúdie dokazujú vzťah medzi expozíciou hluku a poškodením sluchu, podráždenosťou, poruchami spánku, zvyšovaním hodnôt krvného tlaku, zjavujú sa depresie, poruchy psychickej rovnováhy, ischemické choroby srdca. Hlučné prostredie ovplyvňuje výkonnosť, pozornosť, zhoršuje komunikáciu, zvyšuje úrazovosť. Štúdie zaoberajúce sa vysoko rizikovou detskou populáciou preukázali negatívny vplyv hluku u detí pri učení, čítaní, udržiavaní pozornosti, vplyv na kvalitu a kvantitu ich spánku, na vzostup tlaku krvi a hladiny hormónov¹

Expozícia nadmernému hluku vyvoláva negatívne účinky v závislosti od druhu (najnebezpečnejší je impulzný hluk), hladiny A, frekvencie (so stúpajúcou frekvenciou stúpa škodlivé pôsobenie hluku), dĺžky pôsobenia (čím dlhšie pôsobenie, tým vyššia pravdepodobnosť sluchových strát)  a individuálnej vnímavosti organizmu.

Ak netrpíte ničím z vyššiespomenutého, buďte radi. A prosíme, doprajte podobnú radosť aj ostatným.

Stretnutie zástupcov občanov (V. Štrbáková, D. Gelingerová) a zástupcov ŽSR a dodávateľa technológií odhlučnenia 4.3.2015

¹ Rovný, I. a kol.: Hygiena životného prostredia. Bratislava: Slovenská zdravotnícka univerzita

² Rovný, I: Environmentálne zdravie

Ivan Brožík: Všetko je v poriadku, ale inak - s hlukom v Rači

Nedávno sme si prečítali v jednom miestnom periodiku, ako sa MČ zamerala na meranie hlučnosti v Rači, spôsobenej letovou prevádzkou na BTS letisku MIlana Rastislava Štefánika. Všetko bolo v poriadku, lebo "dávali pozor na rozmiestnené hlukomery" a na nich namerané hodnoty nekonštatovali nič mimoriadne. (Nemohli, nelietalo sa.) Toľko k takzvanému "zavádzaniu", alebo, poskytovaniu nie úplných a zámerne selektovaných faktov.

Nuž, je nedeľa, druhá májová, pravda, silný vietor od Karpát, BTS využíva pre štarty dráhu 13/13 - smerom na Karpaty, teda, proti vetru. Priemerná hlučnosť štartujúcich lietadiel je na meracom zariadení v Rači - podľa mapky niekde v Blízkosti "Pekla" alebo Kauflandu cca 70 decibelov. Na zariadení Vajnory asi o 5 db nižšia.

Koniec subjektívneho merania, nasleduje agentúrna správa TA SR:

"Úroveň hluku je v mestách a obciach regulovaná, preto sa nespokojní občania môžu v prípade nadmernej hlučnosti vo svojom okolí sťažovať samosprávam. Hlukový limit pre obytné územie cez deň predstavuje úroveň 50 decibelov. Cez noc je limit znížený na úroveň 45 decibelov. "Merania sa spravidla robia na podnet občanov. Naďalej však pre samosprávy ostáva problém vo výrazných finančných výdavkoch na meranie hlukových limitov," konštatoval pre TASR hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák.

Priblížil, že ľudia sa najčastejšie sťažujú na nadmerný hluk spôsobený, technologickou prevádzku zariadení, nadmernou vyťaženosťou dôležitých komunikačných ťahov, prípadne bujarými domovými oslavami, alebo prevádzkou nočných podnikov. "Samosprávy v takomto prípade musia zasiahnuť a preskúmať opodstatnenosť sťažností či podnetov," poznamenal.

Stanovenie hlukových limitov a spôsoby ich merania sú zakotvené v zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. "Jeho filozofiu mestá a obce prispôsobujú svojim lokálnym podmienkam," doplnil Kaliňák. V príslušných všeobecne záväzných nariadeniach napríklad stanovujú povinnosť dodržiavať nočný pokoj či rešpektovať prípustné hranice hluku.

Hluk je definovaný ako každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, neželaný, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Aj krátkodobé pôsobenie rušivého hluku v obytnom interiéri s hladinami presahujúcimi 35 až 40 decibelov (dBA) môže podľa odporučenia Svetovej zdravotníckej organizácie viesť k narušeniu pokojného spánku. 

Dlhodobá rušivosť a obťažovanie hlukom v rozmedzí 50 až 70 dBA v čase relaxácie fyzických a duševných síl človeka napríklad v blízkosti dopravných koridorov, letísk alebo priemyselných areálov majú priamu súvislosť s hypertenziou či neurózou človeka alebo poruchami spánku. Nadmerný hluk na pracoviskách presahujúci trvale hodnotu 85 dBA spôsobuje postupnú stratu sluchu a trvalý posun prahu počutia."

Nuž, je nedeľa. Nepochybne čas relaxácie. Nad hlavami nám hučí 70 db.

Nuž, samospráva má nejaké povinnosti, čo je nepochybné, ak to tvrdí jej šéf - minister vnútra.

Nuž, som hypertonik, nateraz bez neuróz z lietadiel. (Lebo svet letectva milujem práve tak, ako nenávidím svet účelových lží.) Teda, hypertonik aj s neurózami z toho, ako sa tu večne opakuje ono staré známe deja-vu. "Vymýšľate si, všetko je v poriadku".

Ak má samospráva nejaké povinnosti, ako občan, plniaci tiež nejaké povinnosti očakávam, že si ich samospráva bude plniť. 

Zdroje:

http://www.monitorovaniehluku.sk/monitmb.php

http://www.flightradar24.com/48.67,19.5/7

Monika Luknárová: 69 vecí lepších než sex

Keď som uvidela reklamu na rovnomenné divadelné predstavenie, rozmýšľala som, či by som narátala 69 vecí... nejaké by som možno našla, len neviem, či by som dokázala byť k sebe úprimná a dokázala sa priznať, že ich vnímam ako lepšie. Ženy asi tušia, na čo narážam. Mnohí muži za najväčší prejav lásky považujú sex. Ak má váš mužský proťajšok nedostatok sexu, vníma to ako nedostatok lásky. A ak by váš proťajšok vedel, že je pre vás až 69 vecí lepších ako sex, že sex s ním nie je na najvyššom stupni vašich pôžitkov, bol by pravdepodobne sklamaný, až ranený. Chceme raniť svojich partnerov? Nechceme. V záujme zachovania dobrých vzťahov s našimi partnermi túto tému uzamykám, hoci si spomínam na jeden prieskum, kde ženy na otázku, čo je ich najväčším pôžitkom, sex prakticky nespomenuli. Väčšina tvrdila, že najlepší pocit zažívajú po návrate z práce domov, keď si konečne po celom dni dajú dolu podprsenku!

Ak si myslíte, že ďalej budem rozoberať sexuálnu tému, budete sklamaní. Číslo 69 mi totiž pripomenulo ešte celkom inú tému. Tému nedávnych komunálnych volieb a billboard dvoch račianskych kandidátov na miesta mestských poslancov. Na billboarde boli odfotení hrdo spolu, s číslami 6 a 9 oproti sebe. V ich prípade naozaj pevne dúfam, že poznajú 69 vecí lepších ako sex. V opačnom prípade by ich voliči ťahali za kratší koniec, a to nehovorím o tom, že keby sa v tejto polohe zacyklili, nebolo by vidno žiadny koniec, akurát tak holú .... Čas ukáže ako na tom sú, zatiaľ si idú len po ruke... Sú spolu v poslaneckom klube v mestskom zastupiteľstve, kde už hrozilo, že z piatich budú len dvaja, napokon to tretia členka ustála a namiesto dvoch odídených sa k nim pridal jeden iný. Tak sú teraz štyria ako tankisti. V Miestnom zastupiteľstve si idú ani nie tak po ruke, ako ruka v ruke. Jeden sa stal starostom a druhého ustanovil svojim zástupcom.

Tak nám milí Račania nezostáva nič iné, ako dúfať, že im nepôjde len o vlastné pôžitky a že nám počas volebného obdobia dokážu, že sú schopní dopriať svojim voličom viac ako 69 kvalitných rozhodnutí, ktoré nebudú podobné 50-tim odtieňom sivej.

Ivan Brožík: Všimli sme si, že si všimli

Situácia, ktorá je v Slovenských médiách, je znepokojujúca. Prišla s tým Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Chvála jej za tento postreh. 

Veľvyslanectvo Spojených štátov totiž upozorňuje, že viacero finančných skupín kontroluje viaceré médiá. Prienik veľkých finančných skupín do médií vníma ako potenciálnu hrozbu pre rozvoj nezávislej tlače, uvádza sa v správe, ktorú v pondelok poskytlo médiám.

Americké veľvyslanectvo skonštatovalo, že ho znepokojuje „rastúca konsolidácia v tomto sektore, ktorá môže potenciálne obmedziť rôznorodosť vyjadrovaných názorov," konštatuje sa v tlačovej správe. Veľvyslanectvo upozorňuje, že na Slovensku dnes niekoľko veľkých finančných skupín kontroluje viaceré médiá. „Potenciálne to ohrozuje ďalší rozvoj skutočne nezávislej tlače,“ podotýka. Je odhodlané aj naďalej sledovať „zmeny kvality, tón spravodajstva a redakčné pohľady v médiách rovnako ako všetky pokusy o prepúšťanie zamestnancov, ktorí otvorene kritizujú“.

Veľvyslanectvo USA na Slovensku avizuje, že vo výročnej správe o stave ľudských práv, ktorej ďalšie vydanie bude čoskoro zverejnené, vyjadria Spojené štáty v kapitole venovanej Slovensku obavy nad zjavnými pokusmi vládnych činiteľov, sudcov a ďalších elít o zastrašovanie tlače hrozbami žalôb na ochranu osobnosti.
„Zástupkyňa OBSE pre slobodu médií, Medzinárodný tlačový inštitút Slovenska i ďalší pozorovatelia už vyslovili obavu, že obrovské sumy vysúdené v týchto prípadoch proti stranám sporov by mohli viesť v médiách k autocenzúre,“ podotklo americké veľvyslanectvo.

Podľa toho by politické a iné spoločenské elity na Slovensku mali viac oceňovať slobodnú tlač, ktorá v demokracii zohráva úlohu „strážneho psa“. Americké veľvyslanectvo si tak isto všíma prostredie komunálnej tlače na Slovensku. Vníma ho ako lacný reklamný priestor pre komunálnych politikov, ktorí sú práve na čele samosprávy - platený z daní všetkých občanov.