Posmutneli,
stíchli ulice Rendezu, navždy zmĺkol byt na Dopravnej ulici č. 41. Na nebeský
večný obláčik nenávratne odišla vo veku 88 rokov „ľudská legenda Rendezu pán EDUARD
WENZL“, ktorý tak veľmi miloval tento malý kúsok zeme zvaný Rendez, časť
Bratislavy.
To
on naučil mnohé naše generácie byť zdravo hrdými na bohatú železničnú históriu
Rendezu, inšpiroval nás osobným príkladom, aby sme zveľaďovali, skrášľovali
každý kúsok jeho zelene, aby sme medzi sebou vytvárali dobré, priateľské,
medziľudské vzťahy, kde vládne pohoda, úsmev, ochota pomôcť si a rozdeliť
sa o to potrebné, keď to tí druhí ľudia najviac potrebujú.
Ešte
neutíchla bolesť nad nedávnou veľkou stratou jeho pani manželky Gabriely Wenzlovej,
s ktorou prežil vzácnych 67 rokov a ja cítim, že Rendez nenávratne
stratil posledného zástupcu z pamätnej rodiny ságy WENZLOVÝCH, ktorí tu
prežili takmer celé 20. storočie a obdarili ho rodovým erbom v podobe
ľudskosti a nezištnej obetavosti, aby jeho spoločenský, kultúrny, športový
život vytváral v ľuďoch pocit, že Rendez sa stal pre nich skutočným
domovom.
Pán
Wenzl, ešte na jar, keď sme tradične ako desiatky rokov ošetrovali topoľovú
aleju, ťahajúcu sa ochraňujúco cez celučičký Rendez, ktorú ste pradávno
vysadili ešte aj s vašimi bratmi, ste mi povedali: „Vidíš, tie topole tu
budú rozdávať radosť aj úžitok a žiť ďalej za mňa, aj keď tu už ja
nebudem, prosím ťa, postaraj sa o ne“.
Pán
Edko Wenzl, ako bude žiť symbol vášho odkazu v podobe knihy
o histórii Rendezu, jeho pamäti, ktorú sme spolu napísali, ako sa budú
dodržiavať vaše tradície rendezskej rodinnej atmosféry pohostením ľudí pri
akciách vašimi koláčikmi, pagáčikmi, ako si budeme ctiť a pripomínať
sviatky Rendezu ako stavanie mája a mnohé iné sviatky histórie železnice SR,
tak nielen naša, ale aj ďalšie generácie budú ošetrovať a chrániť stromy,
ktoré sa tu už dávno stali prírodným srdcom a dušou Rendezu, ktoré dňom
i nocou strážia pokoj a bezpečie jeho domova.
S úctou
spomínajúca a nezabúdajúca rodina Rendezákov.
CYRIL SEKERKA
