Mária Hatalová: HISTORICKÉ VÝROČIA V ROKU 2016

Významné dátumy z histórie našej farnosti a mestskej časti v roku 2016

Rok 1296 (720 rokov) - Najstaršia známa písomná zmienka dokazujúca pestovanie viniča na území Rače a existenciu vinohradov sa nachádza v svedectve Bratislavskej kapituly - listine o riešení sporov medzi synmi Beňadika a vnukmi Raču (Reche) na jednej strane a mešťanmi a hosťami z Bratislavy o platenie dávok z vinohradov.

Rok 1306 (710 rokov) - Písomná správa dokazuje existenciu veže farského kostola Sv. Filipa a Jakuba. Veža bola postavená v gotickom slohu, o čom svedčia malé gotické okná na veži, je vysoká 31,3 m. Je postavená priamo nad svätyňou kostola a má iba dva nosné múry - južný a severný. Sú hrubé 150 cm.

Rok 1561 (455 rokov) - Prvá známa vizitácia v kostole svedčí o živote vo farnosti v uvedenom období. Vizitácia bola vykonaná z príkazu ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha. Dozvedáme sa z nej, že okolo kostola sa pôvodne nachádzal aj cintorín. V zápise, ktorý sa zachoval vo farskej kronike, sa konštatuje, že farár Šebastián udržiava kostol a cintorín v dobrom stave.

Rok 1711 (305 rokov) - Morová epidémia postihla Raču a okolie. V rokoch 1710 – 1712 zúrila na okolí Bratislavy epidémia moru. V roku 1711 sa spomínajú obete moru aj v Rači. Počas epidémie sa modlili mnohí ľudia v susediacich farnostiach – v Rači, Vajnoroch a Svätom Jure - a svoju vďačnosť za jej odvrátenie sa slávnostne zaviazali prejaviť každoročne na sviatok Nanebovzatia Panny Márie spoločnou púťou k Pustému kostolíku (kaplnke Nanebovzatia Panny Márie). Deje sa tak dodnes v druhú augustovú nedeľu.

Rok 1721 (295 rokov) Z vďačnosti za uhasenie požiaru, ako aj na ochranu pred ďalšími bola postavená socha sv. Floriána.

Socha stála kedysi pred Mizeráckou kúriou na ul. Pri Vinohradoch, no dnes stojí o kúsok ďalej. Postava sv. Floriána je stvárnená v podobe rímskeho vojaka, ktorý v jednej ruke drží žrď s vlajkou a druhou rukou leje vodu na horiaci dom. Socha bola kedysi farebná, no po reštaurovaní sú socha i podstavec natreté bielym náterom.

Rok 1756 ( 260 rokov) - Darovanie rodinnej Erdödyovskej kaplnky farnosti.

Rodinná kaplnka Erdödyovcov bola súčasťou šľachtickej kúrie na dnešnom Námestí A. Hlinku, ktorú tento rod vlastnil od začiatku 18. storočia. Samotná kaplnka stála na dnešnej Alstrovej ulici na mieste Obecného domu. V r. 1756 grófka Terézia Erdödyová darovala kaplnku aj s dvomi vinicami, ktoré sa nachádzali za kaplnkou, katolíckej cirkvi a založila k nej aj základinu. Vstup do kaplnky bol pôvodne z kúrie na námestí. Pre sprístupnenie veriacim bol vybudovaný bránový prechod, ktorý zároveň slúžil ako prístup do „kaplinských“ viníc. Preto sa aj jedna z ulíc, ktoré vznikli novou výstavbou nad kúriou, dnes nazýva Kaplinská.

Rok 1816 (200 rokov) - Drevený kríž na Stupavskej ceste „Pri Lajprune“ bol postavený na pútnickej ceste do Marianky.

Kríž sa dodnes nachádza v časti nazývanej „Štrajcle“, nad evanjelickým kostolom, v hornej časti Stupavskej ulice. Podľa zápisov bol pôvodný kríž postavený v roku 1816 v blízkosti studne, ktorú volali „Leitbrunnen“, popri ceste, po ktorej putovali pútnici pešo cez hory do Marianky. O kríž sa starali členovia Spolku sv. ruženca, preto sa nazýval aj "ruženárskym" krížom. K tomuto krížu sa chodilo s procesiou na „Krížové dni“. Posledné procesie sú spomínané v zápisoch vo farskej kronike v päťdesiatych rokoch 20. storočia.

Rok 1826 (190 rokov) Račania si postavili novú budovu školy (jednotriedku), po tom, čo stará pôvodná budova so slamenou strechou pri farskej bráne zhorela a ďalšia provizórna budova za kostolom pre účely školy nevyhovovala (vnikala do nej voda). Nová budova bola postavená svojpomocne, pričom finančne pomohla obec.

Rok 1831 (185 rokov) V Rači vypukla cholerová epidémia.

V roku 1831 mala Rača 2019 obyvateľov. 23. júna vypukla v obci epidémia ázijskej cholery, v dôsledku ktorej sa nakazilo a zomrelo mnoho ľudí. Zo zápisov vo farskej kronike sa dozvedáme, že do 27. 10. zomrelo 140 katolíkov, 23 evanjelikov, 7 židov – spolu 170 ľudí. Boli pochovaní v osobitnej časti cintorína v tzv. cholerovom cintoríne.

Rok 1841 (175 rokov) Vznikol Spolok sv. ruženca.

Spolok svätého ruženca nadväzoval na starší spolok pod názvom Ružencové bratstvo, ktorý bol v našej farnosti založený v roku 1817. Vtedajší správca farnosti Adam Hájek, ktorý pôsobil v Rači 43 rokov (1814 – 1857), veľmi podporoval zakladanie spolkov a na jeho podnet vznikli v Rači viaceré spolky ako napr. Spolok Tercián, Spolok triezvosti (v Rači ho volali „spolok striedlivosti“). Spolok, ktorý sústreďoval horliteľov svätého ruženca existuje v našej farnosti až do dnešných čias. V rokoch totality nepôsobil oficiálne, ale z podnetu zanietených farníkov existovali skupinky ľudí, ktoré sa denne modlievali svätý ruženec a túto aktivitu prenášali z generácie na generáciu až do dnešných dní. V roku 1999 na výzvu provinciála Dominikánskej rehole bola obnovená „Zakladacia listina“ Ružencového bratstva vo farnosti.

- Do farského kostole sv. Filipa a Jakuba bol zakúpený organ.

Za pôsobenia farára Adama Hájka bol od bratislavského výrobcu organov Jána Fazekaša zakúpený do farského kostola 17 registrový dvojmanuálový organ. Organ stál 1 500 zlatých a polovičnou čiastkou naň prispela obec. Po komplexnej rekonštrukcii, ktorá sa uskutočnila pred desiatimi rokmi v r. 2006 organárom Jánom Valovičom zo Serede, patrí medzi vzácne historické organy na území Slovenska, slúži aj ako koncertný organ.

Rok 1856 (160 rokov)

V Zichyho kúrii bola otvorená katolícka škola. Po zavedení všeobecnej školskej dochádzky pre deti od šiestich do dvanástich rokov (1850) bolo potrebné riešiť rozšírenie školských priestorov, preto bola pre potreby školy zakúpená budova bývalej Zichyho kúrie (od vtedajšieho majiteľa Konstantina Köhlera).

Požiar na fare zničil takmer všetky budovy

Podľa neskoršieho zápisu vo farskej kronike vieme, že v roku 1856 vypukol na fare požiar, pri ktorom zhoreli všetky budovy vo dvore, okrem dvoch predných izieb na ulicu.

Rok 1861 (155 rokov)

- 18. apríla 1861 V obci vypukol veľký požiar, ktorý zničil veľkú časť obce. Požiar zúril hlavne na „Dolnom konci“ obce (ul. Pri vinohradoch) a zhorelo pri ňom 152 domov. Vtedajší farár Ján Bachta uskutočnil zbierky "na vyhorelcov", ktorým sa rozdalo 3000 zlatých.

- 25. novembra 1861 Na miesto rímsko-katolíckeho farára nastúpil Móric Alster

Katolícky kňaz a významný národovec pôsobil v Rači plných 33 rokov až do svojej smrti (7. 10. 1894).

Rok 1871 (145 rokov) V lese pod Malou Baňou prišiel o život furman Brichta

Uprostred malokarpatských lesov nad Račou stojí pomníček Floriána Brichtu (Brichtov pomník). Pomník postavili na pamiatku tragickej smrti furmana Floriana Brichtu, ktorý tu v roku 1871, pri vezení fúry dreva z hory, na strmej ceste spadol pod kolesá voza a na mieste zahynul.. Na čelnej strane je osadená mramorová nápisová doska s nápisom: "Florian Brichta. Tady na tomto míste vúz ho prejel a porad zemrel 31. mája 1871". Pod ňou je tesaný reliéf znázorňujúci nešťastnú udalosť.

Rok 1896 (120 rokov)

Vo farskom kostole bola posvätená nástenná reliéfna krížová cesta. Krížová cesta s polychrómovanými reliéfnymi plastikami bola zakúpená v Poznani zo zbierok veriacich a posvätená počas sviatkov Veľkej noci 17. apríla 1896.

V presbytériu farského kostola inštalovali okná s vitrážami

Farebné vitráže na piatich oknách vo svätyni farského kostola za hlavým oltárom boli zhotovené vďaka finančným darom farníkov a vtedajšieho farára Štefana Bezáka. Jednotlivé okná zobrazujú:

- Sv. Karola biskupa, obraz venovala rodina Karola Würfla

- Sv. Štefana kráľa, obraz venoval račiansky farár Štefan Bezák

- Sv. Filip a sv. Jakub, patróni kostola

- Sv. Terezku, obraz venovala rodina Terézie Zechmeistrovej

- Sv. Rodinu, obraz zo zbierok farníkov.

Rok 1916 (100 rokov) Na vojnové účely z veže farského kostola boli zrekvirované dva zvony, vážiace 702 kg a 437 kg. Nové zvony, ktoré sú na veži dodnes boli zakúpené v roku 1923.

Rok 1931 (85 rokov) - na Detvianskej ulici otvorili novopostavenú základnú cirkevnú školu

Základná cirkevná škola bola postavená na prázdnom priestranstve v blízkosti cintorína. Budovu školy projektoval známy architekt Michal Milan Harminc a za rok ju postavila firma Ing. Adam Strebinger z Trenčianskych Teplíc. Celkové náklady na školu predstavovali čiastku 1 060 496,- Kčs a cirkevná obec sa za jej stavbu zaručila celým svojím majetkom. 30. augusta 1931 bola škola slávnostne posvätená a odovzdaná do užívania. V prvom školskom roku ju navštevovalo 419 žiakov v ôsmich triedach.

Rok 1936 (80 rokov) - konala sa slávnostná posviacka hlavnej zástavy spolku vojenských vyslúžilcov. Zástava sa spolu s ďalšími slávnostnými zástavami nachádza v miestnosti Spolku vyslúžilých vojakov generála M. R. Štefánika na Detvianskej ulici. Je z hrubozrnného plátna pošitého hodvábom s rozmermi 115 x 108 cm. Lemovaná je trikolórou, jedna strana zástavy je dekorovaná maľovaným portrétom generála Štefánika v oválnom ráme, druhá strana zástavy má v ovále namaľovaných svätcov, patrónov Rače – sv. Filipa a Jakuba. Jednotlivé strany zástavy sú dekorované výšivkou striebornou a zlatou niťou. Súčasťou zástavy je aj žrď s donačnými plieškami, na ktorých sú mená donátorov a zakladajúcich členov spolku.

Rok 1941 (75 rokov) - konala sa slávnostná posviacka Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku a jeho odovzdanie verejnosti

Na mieste domu, ktorý patril do roku 1939 veľkostatkárovi Sprinzlovi bola po náročnej terénnej úprave spojenej s reguláciou, prekrytím potoka a vyrovnaním výškového rozdielu postavená budova nového kultúrneho domu. Posviacka sa konala 14. septembra 1941 za prítomnosti vtedajšieho ministra vnútra A. Macha a náčelníka štábu Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy O. Kubalu. Súčasťou kultúrneho programu bolo aj premietanie filmu „Jánošík“ a „Trvalé svetlá“. Nový kultúrny dom mal javisko s orchestriskom, ktoré bolo pre ochotnícke divadlá jedným z najmodernejších. Ako prvé divadelné predstavenie na tomto javisku uviedli ochotníci hru „Marína Havranová“. V budove neskôr sídlilo kino Nádej a dnes ho využíva Spoločnosť Villa Vino Rača.

Rok 1941 (75 rokov) V lese nad Račou bol pytliakom zastrelený lesník Viktor Haluzický

Uprostred malokarpatských lesov nad Račou stojí pomníček Viktora Haluzického. Pamätník je vytvorený z lomového kameňa, je v tvare zjednodušeného ihlana. Na pamätníku je v hornej tretine vsadená reliéfna kovová doska, pod ňou text: “Na tomto mieste bol 5. 4. 1941 pytliakom zastrelený Viktor Haluzický, člen L.O.S. Bratislava.” Pamätník postavili kamaráti poľovníka Viktora Haluzického, ktorého na tomto mieste zastrelil pytliak Pišta Skala.

Rok 1946 (70 rokov) Rača sa stala súčasťou "veľkej" Bratislavy. Na základe uznesenia Zboru povereníkov zo dňa 21. 12. 1945 bolo dňom 1. 4. 1946 pričlenených k Bratislave sedem obcí: Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory. Bratislava bola rozdelená na obvody spravované obvodnými radami.

Rok 1971 (45 rokov) Uskutočnila sa úprava farského kostola podľa nových liturgických predpisov. V rámci tejto úpravy bola vymenená strešná krytina, opravená fasáda, urobená nová elektroinštalácia a osvetlenie kostola. Nainštalovaný bol aj nový rozhlas a kostol bol vymaľovaný. Interiér svätyne bol upravený v súlade s novými predpismi vychádzajúcimi zo záverov II. vatikánskeho koncilu - „oltár tvárou k ľudu“. Dokončila sa aj úprava nádvoria pred kostolom.

Rok 1956 (60 rokov) do prevádzky bola odovzdaná budova Pošty na Čachtickej ulici.

Rok 1966 (50 rokov) 24. 11. 1966 sa udiala tragická nehoda bulharského lietadla Il-18B na vrchu Sakrakopec nad Račou pri ktorej zahynulo všetkých 82 osôb nachádzajúcich sa v lietadle. Na mieste tragédie bola v r. 2010 odhalená pamätná tabuľa s krížom. K pamätníku vedie dnes vyznačený chodník od Bieleho kríža nad Račou.

V roku 1976 (40 rokov)

Na sídlisku Experimentálka inštalovali plastiku Astronaut od Alexandra Trizuljaka. Umelec ju vyhotovil v r. 1963-6, kedy sa aj budovalo toto sídlisko postavené za pomoci nových stavebných technológií. Plastika je z kovu – hydronália, podstavec je zo železa – kovová trubka je vyplnená železobetónom, ktorý je kombinovaný s duralovými trubkami. Samotná plastika je z eloxovaného hliníka. Výška plastiky je 15 m, samotná figúra má 4 m. Autor touto plastikou podľa vtedajšieho pohľadu: "reflektuje búrlivú dobu šesťdesiatych rokov 20. stor., rokov intenzívneho kozmického výskumu, ale aj studenej vojny. Vzopäté telo človeka symbolizuje túžbu človeka po poznaní, ale aj po slobode".

Na Peknej ceste v Krasňanoch v parčíku v rovnakom roku inštalovali fontánu Vlna. Fontána má bazén v tvare obličky, v jeho rohu je osadený kamenný kvet s 5 lupeňmi, ktorý má v strede trysku na vodu. Fontánu navrhol akademický sochár Tibor Bártfay spolu s architektom Jiřím Uhlířom.

Rok 1991 (25 rokov) 2. septembra bola založená cirkevná škola Základná škola Jána de La Salle. Je jednou zo škôl, ktoré už 322 rokov nesú meno svojho zakladateľa - sv. Jána de La Salle. Škola sídli v priestoroch základnej cirkevnej školy z roku 1931 na Detvianskej ulici. Spravuje ju Inštitút školských bratov. Vo výučbe čerpá z tradícií lasalliánskych škôl a opiera sa o zásady lasalliánskej pedagogiky. V roku 1993 školskí bratia založili v Rači gymnázium a z oboch vznikla a dnes pôsobí ako Spojená škola de La Salle .

Rok 2006 (10 rokov) V rámci výstavby tzv. V. koridoru sa začala rekonštrukcia železničnej stanice Bratislava - Rača. Pôvodná staničná budova v Rači patrila medzi najstaršie stanice na Slovensku. Postavená bola v rámci budovania prvej železnice na Slovensku s konskou trakciou v r. 1840. Pri poslednej rekonštrukcii v r. 2006 bol počet staničných koľají znížený kvôli novému nástupišťu, ku ktorému bol vybudovaný podchod a bezbariérový prístup pre telesne postihnutých cestujúcich. Ide o prvú železničnú stanicu v Bratislave zrekonštruovanú v rámci výstavby železničného koridoru.

Osobnosti:

Samuel Jurkovič (220 rokov od narodenia)

 (1796 - 1873) - spoluzakladateľ Matice Slovenskej, priekopník slovenského a európskeho družstevníctva. Založil úverové družstvo –„spolok gazdovský“ – kde si členovia sporili do družstevnej pokladne a potom mohli čerpať pôžičky zo spolkových peňazí. Jurkovič podporoval všetky významné akcie slovenského národného hnutia. V Rači je na jeho pamiatku pomenovaná jedna z ulíc a na Nám. A. Hlinku je umiestnená jeho socha.

Móric Alster (27. 8. 1827 v Modre - 7. 10. 1894 v Bratislave - Rači) (155 rokov od príchodu do Rače)

Významný katolícky kňaz, národovec, spisovateľ, podporovateľ a šíriteľ slovenskej tlače, zakladateľ a propagátor spolkovej činnosti v Rači, podporovateľ umenia, osvetový pracovník a cestovateľ sa narodil 27. augusta 1827 v Modre. Do Rače nastúpil 25. novembra 1861, keď už mal za sebou viaceré kaplánske i farárske miesta. V Rači pôsobil až do svojej smrti 7. 10. 1894. Ako kňaz bol starostlivým správcom račianskej farnosti. Staral sa predovšetkým o mravno-náboženské povznesenie zvereného ľudu. Okrem toho veľa úsilia venoval aj národno-výchovnému pôsobeniu na svojich farníkov. V Rači založil knižnicu a hudobný krúžok. Veľkú starostlivosť venoval aj farskému kostolu, ktorého veľkú opravu a rozšírenie sa mu podarilo zrealizovať po našetrení dostatočnej finančnej čiastky v roku 1888. Rozšíril a zveľadil aj farskú záhradu a vinohrady, opravil s použitím vlastných úspor aj budovu fary i hospodárske budovy pri nej. Vo farskej kronike opísal po slovensky nielen svoje pôsobenie a aktivity na fare a v Rači, ale aj vtedajšie udalosti v Uhorsku. Na oslavu výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie Slovenska, dal zhotoviť nový zvon, ktorý niesol ich meno a 22. 11. 1863 zorganizoval veľkolepú cirkevnú slávnosť spojenú s akadémiou. Móric Alster je pochovaný na račianskom cintoríne a je po ňom pomenovaná aj ulica, na ktorej sa nachádza kostol a fara, kde pôsobil.

Stanislav Xavér Čík (100 rokov od narodenia)

Významný pedagóg, novinár a spisovateľ, organizátor duchovného života slovenskej emigrácie páter Stanislav Čík z Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemani sa narodil sa 2. februára 1916 v Bratislave - Rači. V r. 1932 vstúpil do rehole tešiteľov Božského Srdca (Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemani) a ďalej pokračoval v teologickom vzdelaní v Bratislave a Brne. V r. 1939 bol vysvätený za kňaza. Po r. 1945 osobitnú pozornosť venoval akademickej mládeži, organizoval pre ňu stretnutia, prednášky, duchovné cvičenia, púte. V apríli 1950 ho deportovali do Podolínca, odkiaľ sa mu v júli 1950 podarilo utiecť. Po prekročení hraníc sa zdržiaval vo Viedni, potom v Mníchove, v decembri 1951 prišiel do Ríma. Tam spolu s A. Botekom založili Slovenské katolícke ústredie a začali vydávať časopis. Intenzívne sa tiež venoval organizačným a duchovným záležitostiam slovenskej emigrácie a bol blízkym spolupracovníkom biskupa Hnilicu. Počas Druhého vatikánskeho koncilu pracoval ako jeden z koncilových expertov. V r. 1971 prešiel do Viedne, kde pôsobil ako vedúci Slovenskej katolíckej misie v Rakúsku. V r. 1992 sa vrátil na Slovensko. Žil v charitnom domove pre starých kňazov v Pezinku, kde aj 8. marca 2003 zomrel. Je autorom monografie o pútnickom mieste Marianka (Dejiny Mariatálu).

Ignác Schnitzer, (95 rokov od úmrtia)

Rakúsky spisovateľ, novinár, prekladateľ, libretista, autor libreta k operete Johana Straussa ml. Cigánsky barón sa narodil 4. decembra 1839 v Rači. Pôsobil v Budapešti a Viedni, kde aj 18. júna 1921 zomrel a je pochovaný.

Archangel (Viktor) Wild (95 rokov od narodenia a 20 rokov od úmrtia)

12. júla 1921 sa v Rači narodil páter Archangel (Viktor) Wild, kapucín, ktorý do noviciátu vstúpil v roku 1942. Časné sľuby zložil 2. 8. 1943 a vecné 3. 8. 1946. Za kňaza bol vysvätený 15. 5. 1947. Po roku 1950 bol internovaný a neskôr narukoval do PTP. Do pastorácie sa dostal až po dubčekovskej jari. Pôsobil aj na Morave v Olomouckej arcidiecéze ako farár vo Fryštáku. Po návrate na Slovensko pôsobil ako farár v Pezinku – Grinave. Prejavoval lásku a sympatie k mladej generácii bratov z tajnej formácie v 70-80-ych rokoch bez ohľadu na osobu. Nebál sa byť odlišným od tých, čo len kritizujú a práve vtedy prejaviť lásku slovom i príkladom. Zomrel v r. 1996 v Pezinku, kde je aj pochovaný.

Mária Hatalová

Zdroje:

1. Ľ. Havlovič, RAČA Z dejín a pamiatok obce, monografia z roku 2002

2. Rača, Kolektív autorov pod vedením J. Podoláka, Obzor 1969

3. RAČA miesto, kde sa dobre žije, M. Debnárová a J. Perényiová, JP know-how s.r.o, 2014

4. Farský vestník, ročník 1931

5. Mesačník MČ Rača: Račiansky výber

6. Občasník rímsko-katolíckej farnosti Rača - Katolícky súčasník, ročník 2001

7. Mestský ústav ochrany pamiatok, Pamätihodnostimestských častí hl. mesta Bratislavy

Miro Dudlák: Krádež Priateľov Rače

Rača môže byť právom hrdá na svojich obyvateľov. Spomedzi iných bratislavských mestských častí by ste asi márne hľadali takú, kde napriek rôznorodosti žijú ľudia súdržnejšie, kde mladší aj starší fandia račianskemu futbalu a aj o polnoci spamäti vedia, kde presne sa nad kostolom nachádza genofond slávnej frankovky. 

A kto by aj nevedel, kde je ten genofond, môže sa to veľmi jednoducho dozvedieť. Stačí, keď sa na to spýta tam, kde medzi sebou živo diskutujú desiatky ba až stovky Račanov o svojich každodenných radostiach a strastiach. Miesto, kam sa pohodlne dostanete kliknutím počítačovej myši. Áno, v posledných rokoch sa vrava z obecného rínku presunula na sociálne siete, napríklad do facebookovej skupiny Priatelia Rače. Tam zistíte, kedy je otvorená herňa v detskom centre, kde zohnať čerstvo upečené koláče a ako je to s električkou číslo 6. Môžete tam nechať odkaz majiteľovi zle zaparkovaného auta, dozvedieť sa, že na Kadnárovej opäť prasklo vodovodné potrubie alebo sa posťažovať na neposypaný chodník pred bytovkou. Na Priateľoch Rače prídete na to, že nie ste sami, koho zaujíma výrub stromov pred vašimi oknami a koho trápi nedodržiavanie nočného kľudu na susednej stavbe. Každý tu môže slobodne vyjadriť svoj názor na veci, ktoré sa ho ako obyvateľa Rače bezprostredne týkajú. Skupinu s viac ako 3600 členmi, ako prvú račiansku a jedinú otvorenú diskusnú skupinu, založil ešte v roku 2008 Michal Drotován, ktorý je dnes poslancom miestneho zastupiteľstva.

Foto: Dušan Veselý (2013)

Dňa 9. februára 2016 tesne pred polnocou, keď už väčšina Račanov spala, stalo sa niečo nečakané. Skupinu Priatelia Rače niekto ukradol!

Poviete si, že ako sa dá ukradnúť diskusná skupina? Sme naozaj v Rači alebo v nejakom americkom filme? Prečo by niekto kradol diskusnú skupinu a ako sa to dá urobiť? Presne tieto otázky zaujímali na druhý deň hneď ráno aj širokú račiansku verejnosť. Keď vyšlo najavo, že novým správcom skupiny je akási Andrea Kramplová alebo presnejšie, osoba, ukrývajúca sa pod týmto tradičným račianskym menom.

„Andrea“ sa k činu priznala a uviedla aj dôvody, ktoré ju k tomu viedli, posúďte sami:  

   

Vagabund s profilom „Andrea Kramplova“ protiprávne vylúčil zo skupiny všetkých jej správcov a viac ako 100 Račanov. Následne vymazal množstvo článkov a informácii, vrátane živej diskusie ku kauze zámeny pozemkov na Radničnom námestí, ktorej sa venovali aktivisti občianskeho združenia Priatelia Rače. Zavládla cenzúra ako v dobách socialistickej normalizácie.

Možno si niektorí povedia: ... ále, dobre im tak, pchali nosy tam, kam nemali ... a ten  Drotován, robil si kampaň ... načo je dobrá diskusia, keď aj tak sa nič nedá zmeniť ... však tam všetci len frflali a všetko kritizovali ... preč so sociálnymi sieťami ... pravda je niekde uprostred ...

Ani v takejto vrave však nesmie zaniknúť podstata, že kradnúť sa nemá a je nanajvýš odsúdeniahodné, keď niekto vystupuje pod falošnou identitou.

Krádež, podvod a klamstvo treba pomenovať pravými menami. Aj v prostredí sociálnych sietí. Stalo sa úplne to isté, ako by ste mali svoje obľúbené bistro a jedného dňa by ste tam došli a zistili by ste, že namiesto vášho obľúbeného čašníka vám jedálny lístok donesie holohlavý vagabund v maske. V ponuke vidíte hrubým preškrtnutú vašu obľúbenú kávu a v bistre hrá nejaká divná hudba. Pochopili ste, že bývalý majiteľ je vymknutý v pivnici a vidíte, že keď sa pri vedľajšom stole niekto domáhal odpovedí na otázky, ktoré si kladiete, vyviedla ho ochranka.

No a práve v takejto situácii sa stalo v Rači niekoľko vecí, ktoré útočník nečakal. Spomedzi oklamaných Priateľov Rače sa našlo množstvo ľudí, ktorí ponúkali pomoc a podporu. Od odborníkov na bezpečnosť informačných systémov a právnikov - špecialistov na kyberzločiny až po tých, ktorí si hoc len niečo podozrivé všimli. Desiatky ľudí posielali žiadosti na preverenie podvodného profilu „Andrea Kramplova“ spoločnosti Facebook. Kúsok po kúsku sa skladala mozaika priebehu útoku a vynárali sa nové a nové stopy.

Imunitný systém komunity zafungoval perfektne. Energia, ktorú nutne musel útočník vložiť do svojho podniku vyšla navnivoč v momente, keď si Račania celkom spontánne založili núdzovú diskusnú skupinu.  Počas dvoch dní do skupiny s príznačným názvom Račania bez cenzúry prestúpilo takmer šesťsto ľudí. Dali tým jednoznačne najavo, že slobodný diskusný priestor nemožno ukradnúť. Útok sa tak minul účinku.

Na siedmy deň po útoku správca sociálnej siete Facebook zrušil podvodný profil „Andrea Kramplova“ a skupinu prinavrátil pôvodným správcom. Dôvera v spravodlivosť sa obnovila, rovnako ako sa obnovila slobodná skupina. Núdzová skupina ostala v zálohe ako prevencia pred prípadným budúcim útokom.

Z podvodného profilu „Andrea Kramplova“ sa stal neznámy páchateľ. Z tých, ktorých sa útok najviac dotkol, sa stali poškodení. Z dohadov o motívoch kybernetického útoku sú teraz vyšetrovacie verzie. Posledné slovo patrí orgánom činným v trestnom konaní. 

Na záver tohto príbehu so šťastným koncom sa vrátim úplne na začiatok mojej úvahy o hrdosti. Som rád, že som jedným z obyvateľov Rače, ktorým nielen záleží na tom, aby sa nám tu dobre žilo, ale ktorí dokážu pre to veľa urobiť. Rača môže byť na svojich obyvateľov právom hrdá.

Ale, ak môžem poradiť, zmeňte si pre istotu aj vy vaše heslá skôr, ako pôjdete medzi Priateľov Rače zistiť, kedy bude tento rok vinobranie.

Miroslav Dudlák

obyvateľ Rače

autor je Sociálnym inovátorom podľa Nadácie Pontis

Karolína Hrubišková: Ples obyvateľov a priateľov Rendezu.

Prvý februárový piatok sa niesol v znamení 23. ročníka plesu obyvateľov a priateľov Rendezu. Tento ročník uviedla pani Mária Velšicová, ktorá svojim malebným hlasom a humorom vtiahla do víru pohodovej nálady každého zo zúčastnených.

Mladý tanečný pár nám predviedol ladnosť spoločenského tanca, ktorú ovláda dokonale, nakoľko žne úspechy doma i po celom svete. V sprievode obľúbenej hudobnej skupiny CLUB 84 sa roztancoval každý pár a dobrá nálada vydržala až do skorých ranných hodín.  

Plesová pohoda sa niesla celým spoločenským večerom. Naši Rendezáci sršali obrovskou energiou, priateľstvom a chuťou zabaviť sa. Opäť nechýbala ani tombola po úspechu z predošlého ročníku sa ušla každému. 

Milí Rendezáci ďakujem vám za krásny večer, vašu energiu , ktorou ste ma doplnili a presvedčili ma, že sa oplatí venovať tejto peknej spoločenskej udalosti.

Za príspevky do tomboly ďakujeme sponzorom:

Hortim.sk s.r.o., Zlatníctvo Furek, Lekáreň RENDEZ, Salón Belleza, Štúdio krásy Kaja, Kaderníctvo Olma, U Zuzy, Made By Hand, Kremák PUB, Jennyv Restavrant, Pizzeria Katka, Reštaurácia u Bobra, Reštaurácia Čajka, Večierka pri Šajbách, JUDR Vladimír Škuta, Cosmit, s.r.o., Magdaléna Rajtová, Mgr. Peter Pilinský, MÚ Rača. Ďakujeme aj starostovi MČ Rača. Mg.r. Petrovi Plilinskému a pracovníkom MÚ Rača za pomoc pri organizácii a poskytnutie priestorov KS IMPULZ.

Karolína Hrubišková, organizátorka plesu.

Miro Ščibrany: Dovolí primátor Nesrovnal profitovať Kmotríkovi na účet hlavného mesta?

Zaplatia Bratislavčania ďalšiu „výhodnú“ zámenu pozemkov?  Tentoraz výhodnú pre Kmotríka?

Najprv sa zdalo, že  primátor Nesrovnal a starosta Pilinský dostali od Kmotríka ponuku, aká sa neodmieta [1]. Potom sa vynorili pochybnosti a háčiky. A obyvatelia mestskej časti Rača iniciovali petíciu [2] a verejné zhromaždenie [3].

Obyvatelia Rače na verejnom zhromaždení prijali vyhlásenie [4]. S požiadavkou, aby park vybudoval developer na vlastné náklady, bez ďalších podmienok. A aby sa preverila výhodnosť zámeny. Po analýze sa zisťuje, že zámena nie je výhodná ani pre hlavné mesto, ani pre mestskú časť. Aj keď za ňu starosta a mestský poslanec Pilinský lobuje, ako najlepšie vie. Na magistráte, v mestskom aj miestnom zastupiteľstve. A cez svoje mediálne páky aj u verejnosti.

Starosta a jeho muži verejnosť strašia, že park bude jedine vtedy, keď mesto rýchlo pristúpi na zámenu podľa návrhu developera. A že keď nie, nebude žiadny park. A developer postaví osempodlažnú budovu. A že na vine budú tí, ktorí o zámene pochybujú. A požiadavkou preveriť výhodnosť zámeny len zdržujú a ohrozujú park. V tomto duchu Pilinského ľudia zorganizovali aj vlastnú petíciu [5].

Pozrime na zámenu znova a hlbšie.

Bezcenné pozemky „roztrúsené v území“?

Developer tvrdí, že od hlavného mesta žiada len pozemky „roztrúsené v území“ [6]. Ján Bednarič, človek z najbližšieho okolia starostu Pilinského, takýto pohľad developera vo verejnej diskusii podporil [7]:

„Môžem vám garantovať, že z toho, čo má dať Magistrát, nie je ani jeden meter štvorcový lukratívnej parcely - sú to plochy pod existujúcimi bytovkami, popri trati električiek a pod vybudovanými parkovacími miestami.“

Katastrálna mapa s vyznačením vlastníctva pozemkov hovorí niečo úplne iné:

Pozemky hlavného mesta nie sú roztrúsené. A tie pod budovami a parkovacími miestami majú vysokú hodnotu. Pre hlavné mesto aj pre developera. Developer ich v rozpore so Zmluvou o nájme [8] použil ako stavebné pozemky. Pritom ich mal len v nájme za cca 3,30 €/m2/rok. A hlavné mesto ich môže developerovi predať za viac než 300 €/m2. A ako vlastník pozemkov by malo preveriť zodpovednosť ich správcu za porušenie Zmluvy o nájme. Správcom je mestská časť a jej starosta Pilinský.

Hodnotné sú aj pozemky popri trati električiek. Hlavné mesto a mestská časť na nich môže vytvoriť verejné parkovacie miesta. Prípadne ich využiť na chodník spájajúci nový park s parkom J. M. Hurbana.

Koľko stojí park s detským ihriskom a jeho údržba

Pozrime si ďalej náklady na vybudovanie a údržbu parku.

Podľa odborníka na parky, detské ihriská a ich údržbu, za 100 000 € developer park s výmerou 3 600 m2, s detským ihriskom s plochou 550 m2 a s vyše 100 vzrastlými stromami nevybuduje. Tento park „podobný Medickej záhrade“ [6] vyžaduje dvoj- až päťnásobok čiastky, tzn. 200 až 500 000 €. A 10 rokov údržby si vyžiada ďalších cca 300 000 €.

O týchto nákladoch sa v ponuke developera nehovorí.

Kto by mal určovať podmienky zámeny pozemkov?

Podčiarknuté a zrátané: ponuka developera je pre hlavné mesto ešte nevýhodnejšia, než sa zdalo.

Na Radničnom námestí sa očividne má zopakovať scenár zámeny ako na Hagarovej. Najprv developer v územnom a stavebnom konaní presadí nezmyselné, predimenzované riešenie. Za nečinného prihliadania alebo príčinlivého konania stavebného úradu, starostu, prípadne miestnych poslancov. Potom developer príde s „ústupkom“. A diktuje si podmienky.

Developer svoj „ústupok“ mediálne predáva ako nezvyčajne ústretový krok voči verejnosti. A mestský poslanec Pilinský a jemu blízki ľudia nevýhodnosť zámeny pre hlavné mesto a mestskú časť zľahčujú.

Kandidát na primátora Ivo Nesrovnal v rozhovore pre račan.sk povedal:

„Pravidlá musí určovať mesto developerom, nie naopak.“ [9]

Primátor Nesrovnal má príležitosť ukázať, že to myslel vážne.

A vziať Kmotríkovi z ruky taktovku.

Miro Ščibrany

obyvateľ mestskej časti Bratislava Rača

[1] Primátor Nesrovnal a starosta Pilinský dostali od Kmotríka ponuku... (blog)

[2] Petícia proti zámene parcely 674/9 v lokalite Radničné námestie (petičný hárok)

[3] Uznesenie o zvolaní verejného zhromaždenia (uznesenie MZ)

[4] Vyhlásenie účastníkov verejného zhromaždenia (Vyhlásenie)

[5] „Petícia Chceme v Rači nový park, nie ďalšiu bytovku!“ (www.peticie.com)

[6] Žiadosť o zámenu pozemkov (Žiadosť Intercom Development s.r.o.)

[7] Primátor Nesrovnal a starosta Pilinský dostali od Kmotríka ponuku... (diskusia)

[8] Zmluva o nájme pozemkov (Zmluva MČ Bratislava Rača a Intercom Development s.r.o.)

[9] Ivo Nesrovnal: „Pravidlá výstavby musí určovať mesto developerom, nie naopak.“ (rozhovor)