Jedným z kľúčových problémov, ktoré zásadne ovplyvňujú kvalitu života v mestách, je doprava. To, ako rýchly, pohodlný a efektívny je presun ľudí z domu do práce či do škôl a naspäť je veľmi podstatné pre celkové hodnotenie spokojnosti. Nie je nič príjemné neefektívne míňať čas v kolónach či nekonečným čakaním na zmeškaný spoj MHD. Je dôležité, aby Rača, Vajnory, Nové Mesto spoločne s mestami a obcami v radiále cca 20 km hľadali spoločné riešenie pre zlepšenie situácie. Veľmi podstatné je, ako sa využije železničný koridor. Tu je zopár projektov, ktoré by sa spoločným tlakom miest, obcí a BSK na štát mohlo podariť posunúť výrazne dopredu.
V skratke - pravidelná nízkopodlažná integrovaná osobná doprava zo smeru Pezinok a Senec, ktoré sú kľúčové pre náš mikroregión JURAVA, zavedenie nových liniek v špičke, zjednodušenie prepravy bicyklov, vybudovanie nových zastávok resp. sprístupnenie súčasných staníc, náväznosť spojov.
Železničná stanica Bratislava - Rača
Po dlhých rokoch sa relatívne nedávno podarilo celú stanicu zrekonštruovať a zmodernizovať. Napriek jej nie veľmi dobrej polohe vo vzťahu k centrálnej Rači má veľký potenciál.
Keď sa pozrieme na 500 metrový rádius (cca 6 min. chôdzou) resp. 750 m rádius (cca 9-10 minút chôdzou) danej stanice, tak by vedela pokryť väčšinu obytných zón v mestskej časti. Ak k tomu prirátame projekt prekládky Púchovskej cesty (a možné vytvorenie parkoviska a polyfunkčnej zóny na druhej strane železničnej stanice), stanica naberá na význame. Dôležité však je, aby sa ňou dalo dostať do celého mesta (napr. Trnavské mýto, lokalita Nivy, Nové Mesto, Vrakuňa, Petržalka a pod.). A tiež bezpečný prechod chodcov na Púchovskej ceste.
Generel dopravy Bratislavy navrhuje v tejto lokalite dokonca zokruhovanie a rozšírenie električkovej trate - toto zatiaľ - v dnešných pomeroch - považujme za sci-fi.
V
analýze možných záchytných parkovísk je vytipovaná aj zóna Rybničná - táto v súčasnosti industriálna zóna by v budúcnosti mohla byť rozvojovou zónou (brownfields), jedným z cieľom je aj výrazne zlepšenie športových možností v areáloch BSK (o tom napíšem neskôr) či projekt Cepit. Pre budúcnosť by bolo dobré teda rátať aj s jednoduchým a rýchlym peším spojením stanice s oblasťou Pánty. Prípadne uvažovať so železničnou zastávkou v oblasti BEZ-ky.
Jedným z vyskúšaných projektov je projekt osobnej dopravy zo stanice Bratislava- Východ, ktorý síce mal iba krátke trvanie, ale bol medzi ľuďmi populárny. Zapojenie tejto stanice do osobnej vlakovej dopravy (smer Senec-Malacky resp. smer na Filiálku či do Petržalky cez Nové Mesto) by bolo nákladovo najjednoduchšie.
Pokrytie pešej dostupnosti do 10 minút (750m) je dostatočné s výnimkou sídliska Šajby. To by mohlo byť vyriešené jednak zlepšením autobusovej dostupnosti, ale hlavne vybudovaním bezpečnej cyklocesty a krytého bezpečného parkoviska pre bicykle na stanici Bratislava - Východ. Alternatívou je vybudovanie železničnej zastávky Šajby. Stanica Bratislava - Východ by pomohla aj
rozvoju cestovného ruchu na Rendezi.
Železničná stanica Bratislava - Vinohrady a železničná stanica Bratislava - Predmestie
Železničná stanica BA-Vinohrady, ktorá je podľa všetkého druhá najvyťaženejšia v Bratislave, by potrebovala nielen rekonštrukciu, ale hlavne aj výraznú úpravu verejný priestorov v okolí. Hlavne ak sa v okolí rozširujú rezidenčné projekty ako Kivikko, Malé Krasňany, potenciálne projekt v AB kozmetike, na opačnej strane Biely kríž, Nobelova, možný rozvoj brownfields Dynamitky).
Na druhej strane stanica BA-Predmestie je kompletne rekonštruovaná, ale prakticky nepoužívaná. Obe by mohli vytvoriť veľmi dobrú dostupnosť týchto bodov (nielen smer zo suburbanizovaných lokalít okolia Bratislavy, ale aj priamo dostupnosť obyvateľov danej lokality na pomedzí Rače a Nového Mesta).
Úprava tohto priestoru pri projekte Kivikko do normálnej podoby je tiež kľúčová.
Rádius daných dvoch staníc je veľmi dobrý, je tam tranzitný bod nielen na električky, ale aj na autobusy MHD a SAD. Ak sa rozšíria možnosti prepravy (napr. smer Filiálka, Nové Mesto, Nivy, Petržalka v prípade Predmestia), tak tento bod má veľmi veľký dopravný potenciál. Dôležité však je zabezpečiť normálne a bezpečné spojenia pre chodcov.
Magistrát v pláne možných lokalít na záchytné parkoviská síce vytipoval dve lokality v tejto oblasti, obe sú však prakticky nereálne - jednak majetkovo (menšie parkovisko pri ŽS Vinohrady je vlastník pozemku súkromná spoločnosť Tatra Rezidence,
ktorá tam má dokonca povolenie stavať polyfunkčnú budovu) a jednak nulovým prístupom (druhé veľké parkovisko v mapke - absolútne nerealizovateľné bez predĺženia Galvaniho a vybudovania pešej dostupnosti cez koľajnice).
Železničná stanica Bratislava - Vajnory
Dobrá správa na úvod je, že sa táto polorozpadnutá a zabudnutá stanica má v najbližších mesiacoch (či rokoch) podľa vyjadrenia ŽSR rekonštruovať, to však tvrdili aj v roku 2015 a nič. Tak si radšej počkajme na realizáciu. Táto stanica má najväčší potenciál ohľadom záchytných parkovísk a tiež rýchleho presunu Vajnorákov do mesta (pri vybudovaní veľkého bezpečného parkoviska pre bicykle by ani nebol problém s dostupnosťou celých Vajnor do 10 minút).
Možné záchytné parkoviská podľa magistrátu sú v mapke nižšie. Plánuje sa podľa vyjadrení aj predĺženie električkovej trate zo Zlatých pieskov.
Kľúčovou otázkou sú nielen tieto stanice, ale hlavne cieľové body v Bratislave - možnosť pohodlného a rýchleho cestovania na stanice a zastávky Nové Mesto, Filiálka,
Železná studienka (príp. TIOP Patrónka - o možných nových staniciach a zastávkach napísal
dobrý článok Milan Perný, je len smutné, že sa to zo strany mesta a ZSR za tri roky veľmi neposunulo), Nivy, Petržalka, Trnávka, Devínska Nová Ves atď. V každom prípade je kľúčové, aby nad týmito projektmi a ich silným presadzovaním prevzal patronát aj
Bratislavský samosprávny kraj - tak ako v prípade Juhomoravského kraja, kde je systém integrovanej dopravy naozaj funkčný.
Ak máte možnosť a chcete ma podporiť,
možnosti sú uvedené tu. Ďakujem!
Foto: stanice - autor (stav jún 2017), ostatné sú printscreen generel dopravy, analýza záchytných parkovísk a Googlemaps.
