Aleš Šilberský: O minulosti, prítomnosti a možno aj budúcnosti 2/3

(pokračovanie z čísla 2/2016)

Milí spoluobčania, ďalšou knihou bola publikácia „Rača“, s podtitulom 1245, vydaná v roku 1997 pod vedením Vladimíra Ivaniča Miestnym úradom v Rači k oslave 750-eho výročia od prvej písomnej zmienky o Rači. Autori výstižne prepojili minulosť s prítomnosťou na fotografiách a rozšírili uhol pohľadu o kapitoly z dejín, napríklad o Farskú kroniku. Z doslovu knihy vyberám: „Túto publikáciu sme napísali pre všetkých. Pre jedných, aby si oživili spomienky, či dozvedeli sa niečo nové, čo doposiaľ nevedeli, pre iných, aby sa im stala Rača blízka, ba celkom blízka.“.

V rovnakom duchu je veľmi významným dielom publikačná aj dokumentačná činnosť pána Ľudovíta Havloviča a jeho kniha „RAČA – Z dejín a pamiatok obce“, vydaná s podporou Miestneho úradu v Rači v roku 2002 vo Vydavateľstve FB, Bratislava. V nej pán Havlovič chronologicky mapuje našu históriu, názov obce, jej symboly, historické a pamiatkové objekty aj vývoj obce spojený s vinohradníckym životom, tradíciami a spolkami. Jeho texty s mnohými podrobnosťami, dokumentmi prinášajú pútavou formou reálie doby v nadväznosti na významné dianie v krajine a sú doplnené vzácnou historickou fotografickou dokumentáciou. S potešením Vás oboznamujem, že v týchto dňoch vychádza druhé, rozšírené vydanie tejto knihy vlastným nákladom pani Márie Havlovičovej, manželky autora.

Pán Havlovič s uvedomelými rodákmi tiež znovu zrealizoval myšlienku založenia Račianskej izby v Rači, ktorá sa do siete múzeí zaradila v roku 2001 a slúži doteraz. Jej expozícia so svojimi predmetmi a rozložením prešla postupnými úpravami a v súčasnosti predstavuje zaujímavú expozíciu s viacerými zaplnenými vitrínami a panelmi, ale nedá sa rozšíriť, muzeálna činnosť sa nerobí, nezachraňuje sa naše kultúrne dedičstvo. Navyše nie je voľne prístupná ako iné múzeá.

V rámci hľadania vhodného a účelového riešenia aj s predstaviteľmi mestskej časti Rača v roku 2012 pán Havlovič a pár priateľov vypracovali návrh cieleného rozvoja expozície a jej rozšírenie činností premiestnením do Koloničovej kúrie. Navrhovaný projekt mapoval súčasný stav a zostavil 17. bodový program rozdelený do dvoch etáp realizácie. Návrh bol podporený poslancami Miestneho zastupiteľstva v Rači a bol predstavený v Račianskom výbere č. 10/2012. Prvá etapa realizácie sa mala uskutočniť v roku 2013 presťahovaním múzea a jeho uvedením do opätovnej, už rozšírenej prevádzky s galériou. V súhrne tu zaznelo: „Zriadením Račianskeho múzea so štatútom oblastného, prípadne regionálneho múzea a jeho zaradením do siete múzeí Slovenska sa Rača v starostlivosti o svoje kultúrne dedičstvo posunie na úroveň, na ktorej sa už dávnejšie so svojimi muzeálnymi zariadeniami nachádzajú susedné mestečká Svätý Jur a Pezinok.“. Prešiel ďalší rok, v ktorom zriadenie Račianskeho múzea poslanci Miestneho zastupiteľstva v Rači opäť podporili a schválili celý navrhovaný rozpočet 6 000 eur, ale k realizácii sme sa nedopracovali.

Pre záchranu kultúrneho dedičstva potrebujeme zanietenú, uvedomelú spoločnosť, ktorá si je vedomá kultúrnych hodnôt aj v kuse starého hrdzavého železa, nakoľko môže dokumentovať, a doplniť dávnu históriu. Napríklad iný typ vinohradníckeho nástroja, predmetu, aký nepoznáme.

V reálnom živote význam kultúrneho dedičstva je široký, predstavuje podstatu našej existencie, je základom pre pochopenie, akú cestu sme urazili, kde sa nachádzame a akým smerom by sme mali ísť, aby sme si ho nezničili! Je nesporné, že nám minulosť mizne pred očami. Čo kedysi bolo bežne v domácnostiach, na povalách už nie je. Dokumenty, fotografie a iné predmety príbuzných mnohým nič nehovoria. Že sú za nimi osudy ľudí, životné príbehy, z ktorých by sme sa mohli poučiť všetci, chápe každý vnímavý človek, ktorý si ich váži, a preto si ich aj ochraňuje. Lenže sú situácie, kedy niet dedičov, čo by ich uchraňovali pre ďalšie generácie, niet priestoru na ich uloženie a pod. Mnohé jednotlivosti vydajú svoju hodnotu až v celku s inými, a práve aj na tieto účely budujeme muzeálne zbierky, odborne ich spracovávame, aby sme ich napokon mohli predstaviť verejnosti v celej ich kráse. Muzeálna činnosť svojou starostlivosťou o predmety minulosti predstavuje stupeň vyspelosti národa v porovnaní s inými národmi, vedie národ k vyššej kultúrnej úrovni a k uvedomelej mládeži, a preto je nenahraditeľná.

Aleš Šilberský 

obyvateľ Rače

Tomáš Štěpán: Druhá veľká jarná brigáda

Druhá veľká jarná brigáda

Ani nepriaznivé počasie neodradilo obyvateľov Rače si opäť skrášliť okolie.

V sobotu 8.4.2017 sa na viacerých miestach konala v poradí už druhá veľká jarná brigáda, ktorej organizátorom v súčinnosti s MÚ Rača bolo Občianske Združenie Priatelia Rače.

Ani chladné počasie neodradilo obyvateľov Rače, Východného a Krasňan, aby prišli v hojnom počte na jedno z troch stanovíšť a priložili ruku k dielu na krajšom a kvalitnejšom životnom prostredí.

Na Východnom spolu s koordinátorkou Erikou Figurovou-Molnárovou, členmi Mládeže ulice, miestnymi obyvateľmi a dokonca aj zahraničnými dobrovoľníkmi sa ako obvykle upratovalo detské ihrisko Sklabinská a okolie parkoviska pred Policajnou Akadémiou, v podobe odstraňovania lístia a náletových drevín a zbierania odpadkov. Nasledoval parčík pri reštaurácii Katka na Dopravnej ulici, kde boli odstránené odpadky a vrstva ihličia, natreté boli aj oblé zábradlia. Tieto boli natreté aj v okolí pieskoviska v parčíku Ľuboša Janegu a aj pri bytovom dome Dopravná 21 – 23.

S koordinátorom Martinom Vasilevom sa upratoval aj pás zelene pri potravinách Samoška na Východnom. Spolu s p. poslankyňou Dagmar Gelingerovou sa kosila tráva na sídlisku Šajby a zbierali sa odpadky. Na Pasekách s koordinátorom Radom Tiňom sa upratovalo detské ihrisko a trávnaté plochy medzi bytovými domami a garážami, odstraňoval sa odpad a náletové dreviny.

V Rači spolu s koordinátormi Borisom Krošlákom a Radoslavom Štulrajterom sa čistil úsek okolo električkovej trate medzi zastávkami Hybešova a Černockého. S koordinátormi Viktorom Bielkom a Luciou Kalmárovou sa sadili kríky medzi zastávkou Záhumenice Drevona a parkom J. M. Hurbana. V súčinnosti so Zelenou Hliadkou sa natierali zábradlia na križovatke Púchovská a Detvianska. Upratovalo sa aj okolie ZŠ Tbiliská.

Upratovali sa zelené plochy aj v Krasňanoch s koordinátormi Miroslavom Marejkom, Miroslavom Dudlákom a p. poslankyňou Lenkou Plavuchovou-Antalovou.

Po brigáde sa v hojnom počte jedol guláš, pripravený bufetom Šínweg, degustovalo víno od p. Dušana Žitného a užívalo krásne počasie s pocitom krásne stráveného dňa.

Teší nás, že obyvatelia prejavili aj v tomto roku, že im záleží na okolí, kde žijú a ďakujeme všetkým, ktorí sa na uskutočnení brigády podieľali v akejkoľvek forme.

Tešíme sa opäť na Jar 2018!

Tomáš Štěpán

OZ Priatelia Rače

Tomáš Štěpán: OZ Priatelia Rače získalo dotáciu na obnovu výtvarného diela Veterníky

V OZ Priatelia Rače sa členovia venujú a snažia zlepšiť rôzne oblasti života a prostredia v Rači. Okrem iného si všímame aj niektoré zanedbané a chátrajúce umelecké diela. Pred časom to bola fontána na Sklabinskej ulici, ktorá je už dnes zrevitalizovaná, a zaujalo nás aj chátrajúce výtvarné dielo vo vnútrobloku na Plickovej. Keramická stena Veterníky je dielom maliarky Jany Ľudmily Meliškovej-Kay z roku 1976 a už je v takom stave, že mnohí Račania ani netušia, že nejde len o akýsi bezvýznamný múr.

Kamenná stena Veterníky (Jana Ľudmila Melišková-Kay 1976)

OZ Priatelia Rače už v priebehu roka iniciovalo stretnutie odborníkov, a to p. PhDr. Jana Hamšíková z Mestského úradu na ochranu pamiatok (MÚOP) v Bratislave, p. Mgr.art. Gabriel Strassner a p. Strasserová-Fabianová z Katedry reštaurovania kameňa a kamenných častí architektúry VŠVU v Bratislave, aby sa podarilo dielo presne identifikovať a odborne posúdiť možnosti jeho rekonštrukcie. Potom bol pripravený rozpočet obnovy diela, ktorý bol rozdelený na dve fázy a vyčíslený na celkovú sumu 5 672,- €.

Nasledovalo niekoľkomesačné pátranie po dedičovi autorských práv diela a zabezpečení všetkých viac ako 20 potvrdení z rôznych úradov. Napokon, v decembri 2016 sme za OZ Priatelia Rače podali žiadosť o dotáciu z regionálnej dotačnej schémy na podporu kultúry na reštaurovanie výtvarného diela Veterníky, ktoré sa nachádza vo vnútrobloku na Plickovej ulici na sídlisku Barónka a uspeli sme.

BSK poskytne na opravu diela sumu vo výške 2 000,- €, čo však na obnovu nepostačuje. Preto sa OZ Priatelia Rače rozhodlo spolufinancovať obnovu diela sumou vo výške 200,- €. Žiaľ prvá fáza obnovy má celkovú sumu vyčíslenú na 2 955,- €, a preto sme o zvyšnú sumu 755,- € požiadali MÚ Rača. Po časovo náročnom procese dúfame a pevne veríme, že poslanci MČ Rača spolu s vedením našej mestskej časti podporia snahu o zveľadenie parku vo vnútrobloku Plickova a MČ Rača taktiež prispeje aspoň touto sumou. OZ Priatelia Rače dúfa, že bude môcť v rekonštrukcii pokračovať a po náročnej tortúre, ktorou si snaha o obnovu diela prešla dosiaľ, naše snahy o skrášlenie prostredia obyvateľom Rače neskončia na chýbajúcej čiastke. Zachránime tak jedno z mnohých diel v Rači, ktoré sú zapísané na zozname Úradu pre ochranu pamiatok hlavného mesta Bratislavy a tiež kus našej račianskej histórie, ktorá sem určite patrí.

Ak máte záujem podporiť obnovu diela, môžete tak urobiť dobrovoľným príspevkom na náš transparentný účet vedený vo FIO Banke, číslo účtu IBAN: SK5483300000002600879812, BIC kód: FIOZSKBA. Do správy pre prijímateľa prosíme uvádzať Veterníky, ďakujeme.

Tomáš Štepán

OZ Priatelia Rače

Lucia Štasselová: Zaradili by ste sa do Nimby alebo do Yimby?

Cena za objavené právo nesúhlasiť so všetkým, čo sa deje v našom okolí.

Nedávna hlasná iniciatíva obyvateľov žijúcich v okolí plánovanej výstavby náhradného bývania v bratislavskom Ružinove spôsobila, že poslanci nakoniec výstavbu odmietli napriek prebiehajúcemu obstarávaniu. Osvojili si nesúhlas desiatok Ružinovčanov s výstavbou v ich štvrti.

Podobný priebeh má proces výstavby náhradných bytov v ďalšej mestskej časti Dúbravka. Hlavné mesto sa dostalo medzi dva mlynské kamene, pretože z jednej strany je povinné zabezpečiť vyše 500 náhradných nájomných bytov a z druhej strany je konfrontované s nesúhlasom dotknutých obyvateľov takmer všade, kde sa rozhodne byty postaviť.

Možno nie všetci budú súhlasiť s prirovnaním, ale sme svedkami postojov, ktoré sú označované skratkou Nimby.

Nesúhlasiť s niečím, čo sa deje bezprostredne v našej blízkosti – Nimby („not in my backyard“) - je prirodzený psychologický jav vlastníctva a možnosti ovplyvňovať to, čo sa nás týka. Skratka Nimby sa dnes už používa na takmer automatickú opozíciu voči všetkému, ale rozšírenou sa stala najmä v oblasti výstavby a developmentu. Tento postoj vychádza často z negatívnych skúseností v minulosti, metódy odporu sú však veľa krát diskutabilné, napriek tomu, že sú vedené s veľkým elánom a môžu pracovať s pravdivými informáciami.

Postoj Nimby je prirodzenou súčasťou ľudského správania a opakuje sa v histórii vždy, keď sa vymedzuje voči zmene, ktorá má nastať. Napríklad Ježišovo podobenstvo o potrebnosti „nových sudov“ pre „nové víno“ v Markovom evanjeliu (Mk 2, 18- 22), spochybňujú farizeji, ktorí tvrdošijne trvajú na tom, že nie je nutné nič meniť.

„Nie na mojom dvore“ vlastne znamená, že „staré je stále lepšie ako nové.“ Inak povedané, Nimby je ľudský stav, psychologicky zdanlivo jediná možnosť, kde hrozba neznámeho, zmeny alebo strata kontroly z nás robí, či už racionálne alebo iracionálne, nepriateľov. http://nimby.com/

Treba však na okraj poznamenať, že Nimby je niekedy tiež zneužívanou stratégiou ako podkopať pozíciu konkurencie. U nás aj vo svete sú známe scenáre, keď kritici sú umelo dosadení do skupiny ľudí, aby podnietili pochybnosti o poctivosti či už rozhodovacích inštitúcií alebo zainteresovaných strán, s cieľom posilniť svoju pozíciu alebo výhodu v konkurenčnom boji.

Aj mnohé bratislavské iniciatívy a petície „za niečo“ alebo „proti niečomu“ - či už ide o stavebné uzávery či plot americkej ambasády - majú častokrát za sebou súčasných či bývalých politikov, ktorých snahou je získať čo najväčšiu podporu verejnosti alebo prinajmenšom, čo najjednoduchší prístup k dátam voličov. Petície nespokojných obyvateľov ale aj developerov ukrytých za skupiny obyvateľov sa množia ako huby po daždi, naberajú na význame a frekvencii po celom Slovensku.

„Prečo práve tu? Prečo popod naše okná? Určite sa zníži hodnota našich bytov. Budú dopravné zápchy. Zvýši sa kriminalita. Nepotrebujeme viac bytov v tejto oblasti. My sme si to tu vybudovali, máme na to právo“....sú argumenty, ktoré zaznievajú takmer pri každej malej či väčšej výstavbe.

Výskum realizovaný výskumníkmi z Harvard University dokazuje, že i keď máme k dispozícii overiteľné fakty a dáta a neexistuje jasný dôvod na obavy, postoje Nimby sa vždy vynoria, aspoň na nejaký čas.

Vo svojej podstate, Nimby je bez diskusie prvá obranná reakcia sociálneho organizmu.

Z nedávnej minulosti nám v pamäti utkvel protest obyvateľov proti zriadeniu centra pre bezdomovcov v strede Bratislavy, do ktorého tí istí protestujúci dnes prinášajú obnosené šatstvo, nadbytočné potraviny, alebo sa zúčastňujú „restaurant day“ na dvore centra.

V Trnave zase so zámerom postaviť na sídlisku parkovací dom nesúhlasí časť obyvateľov z priľahlých domov. Hoci súkromná investícia má aspoň čiastočne zmierniť nedostatok parkovacích miest na sídlisku. Ľudia z okolia sa obávajú zvýšenej koncentrácie dopravy a zhoršenia kvality bývania. Viac ako osemsto z nich podpísalo petíciu proti výstavbe. Pred piatimi rokmi pritom 1 100 ľudí z tejto lokality podpísalo petíciu za riešenie problematiky parkovania.

Yimby – druhá strana toho istého príbehu

Na rozdiel od snahy obyvateľov, ktorí sa stavajú napríklad proti akejkoľvek forme zahusťovania vo svojich štvrtiach (napriek dopytu po bývaní), pomaly sa vynárajú zmeny v náladách a vznik opozičných hnutí. Podľa nich sa obmedzovanie rozvoja bývania spolupodieľa na nedostatku bytov a vysokej cene nehnuteľností či nájomného za bývanie. Na rozdiel od hnutia „Nimby“, hnutie „Yimby“ – „yes in my back yard“ - podporuje kontrolovaný rozvoj rôznorodého bývania a udržateľný rozvoj rastúcich miest. Jeho reprezentanti sa nahlas pýtajú, aký je vlastne dlhodobý efekt obmedzenia rozvoja miest, keď existuje množstvo pozitívnych príkladov zahusťovania.

Viaceré prieskumy a štúdie potvrdzujú, že nárast obyvateľov miest bude dramaticky odlišný ako v minulosti.

Hovorí o tom aj iniciatíva Insight2050 (www.getinsight2050.org), ktorá chce byť Informačným podkladom pre rozvoj Centrálneho Ohia v Spojených Štátoch, ktoré očakáva nárast populácie na úrovni 500 tisíc . Iniciatíva buduje mapový informačný a výmenný adresár, ktorý identifikuje voľné a nedostatočne využívané územie, ktoré by bolo možné využiť na rozvoj. Tieto príležitosti budú zdieľané s miestnymi rozhodovacími orgánmi, vývojármi a podnikateľskou komunitou s cieľom informovať ich a pomôcť pri určovaní priorít investícií do infraštruktúry, využívania pôdy a hospodárskeho rozvoja. Insight2050 je iniciatíva spolupráce medzi verejnými a súkromnými partnermi, ktorej cieľom je pomôcť komunitám aktívne plánovať rozvoj miest a rast obyvateľstva v priebehu nasledujúcich 30 a viac rokov.

Prvá fáza Insight2050, ktorá bola uverejnená na verejné pripomienkovanie, je regionálna analýza, ktorá poskytuje údaje, umožňujúce rozhodujúcim subjektom pochopiť vplyv budúcich politík na využívanie pôdy a z toho plynúce dopady, ktoré ovplyvnia kvalitu života regiónu. Nie je to plán, ale matematicky riadená analýza toho, čo sa môže stať, ak sa rozvoj Centrálneho Ohia uskutoční podľa štyroch rôznych scenárov. Materiál je prístupný širokej verejnosti, snaží sa tak eliminovať prvotné reakcie odporu proti zahusťovaniu a rozvoju.

Podobne funguje aj pražský Inštitút plánovania a rozvoja hlavného mesta Praha. Ten v oblasti rozvoja vyhlásil STOP územnému rozvoju napriek tomu, že očakáva nárast počtu svojho obyvateľstva v objeme, aký predstavuje druhé najväčšie mesto ČR – Brno.

IPR tvrdí, že oproti pôvodným plánom urbanistov dosiahlo hlavné mesto svoje maximum a už nebude rásť. Dôvod? Neuživilo by sa. Rovnako ako ďalšie veľké české mestá budú sa nové domy stavať na miestach starých tovární a opustených staníc alebo v mestských prielukách. Jedenásť storočí Praha nezadržateľne rástla. Hlavné mesto sa tak rozšírilo na dnešných takmer 500 štvorcových kilometrov a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa tento trend mal zastaviť. Ďalšie rozširovanie mesta sa však už nevyplatí. Uspokojiť Pražanov a natiahnuť k ich domu napríklad metro, električku alebo vodu, stojí veľké peniaze. A tie už Praha na svoju prevádzku nemá. Budúcnosť jediného českého veľkomesta je teda iná. Bude sa zahusťovať. Priestor na to je. Okolité sídla nadobudnú nový význam.

Praha bude nasledovať víziu uplatňovanú potrebami v okolí Rakúskej metropoly, kde vďaka územno-plánovacej a majetkovej politike Viedne tvorí kompaktné mesto s dostupnosťou základných služieb na dosah a dostupnosť centra pomocou koľajovej MHD. Viedeň sa vydala touto cestou už pred rokmi. Dnes dokončuje rekonštrukciu nových štvrtí na neuveriteľných 120 hektároch pri hlavnom nádraží. Vzniká tu park, byty a pracovné príležitosti, a to vo výbornej lokalite.

Zatiaľ čo sme v Bratislave svedkami pomalého rozvoja hnutia „nie na mojom dvore“ „not in my backyard“ - NYMBY, vo svete pomaly, ale jednoznačne nastupuje protireakcia Yimby – „yes in my back yard“ – ktorá – pre nás možno prekvapujúco – reprezentuje súhlasný postoj s tvorbou nových zahusťujúcich rozvojových plánov a budúcej bytovej výstavby.

Čo je teda Yimby?

Už v roku 2015 vyšiel článok „Národ Nimby: Čo stojí Ameriku, keď na všetko hovoríme NIE,“ v ktorom spisovateľ Christopher Helman popísal Nimbyizmus ako politický fenomén, ktorý navyšuje náklady prakticky každému novému verejnému či súkromnému infraštrukturálnemu projektu, od vysokorýchlostných železníc počnúc až po rozširovanie ropovodu.

Dnes sme svedkami protipohybu, ktorý sa objavil v rôznych mestách predovšetkým väčšinovo liberálne orientovaných, kde ceny nehnuteľností sú najvyššie a sentiment „k nerozvíjaniu sa“ je najsilnejší. Tieto skupiny priniesli ekonomické argumenty a tvrdia, že zdravý rozum hovorí, že keď mestská populácia rastie rýchlo, musí rásť aj bytový fond. Len tak dosiahneme stabilizáciu cien pre všetky kategórie trhu. Yimbys podporujú rast novej bytovej výstavby – a volajú po zmenách v územnom plánovaní.

Hnutie Yimby dosiahlo v Spojených štátoch ďalšej úrovne, keď sa spojilo – spolu s niektorými rovnako zmýšľajúcimi jednotlivcami a minulý rok usporiadalo tzv. „nekonferenciu“ v Boulder. Zišlo sa asi 150 aktivistov, architektov, projektantov, novinárov, ktorí prezentovali všeličo možné od politických posolstiev až k rozvojovým stratégiám. Najzaujímavejšie na celej konferencii bolo, že prevažovali ľudia, ktorí sa považujú za progresivistov. Mýlil sa ten, kto čakal, že pôjde o stretnutie realitných odborníkov, ktorí chcú diskutovať o deregulačných stratégiách. Išlo skôr o ľudí z veľkej časti vo veku od 20 a 30 rokov, ktorí prichádzali z progresívnych miest a ktorí stelesňujú vyznávačov moderného liberalizmu, či už vzhľadom alebo cítením. Ich výzvy na zahusťovanie boli vedené túžbou po dobrom urbanizme, ekológii a sociálnej spravodlivosti, keďže striktné vymedzenia využitia pôdy vytláča chudobných ľudí z miest.

Je ťažké dnes hovoriť o sile hnutia Yimby a jeho cieľoch. Ak by malo rásť tak významne ako hnutie Nimby, muselo by ich byť počuť na verejných zhromaždeniach po celej Amerike. Ale aj keby Yimbys ostali lokálnou silou v najväčších liberálnych mestách USA, predstavujú zaujímavú možnosť vzájomného porovnávania. Ľudia, ktorí sú v Nimbys, sú často starší, majú svoje domovy, rodiny a stabilné pracovné miesta. Pre nich väčšia hustota nie je pozitívnou kultúrnou funkciou, ale niečo, čo prinesie so sebou horšiu dopravu, zločin, chaos a zníži hodnotu ich nehnuteľností. Konferencia Yimby naznačila, že na druhej strane stoja ľudia, prevažne mladší – vysokoškoláci, mladí profesionáli, umelci, noví prisťahovalci – ktorí si nechcú kupovať nehnuteľnosť do vlastníctva, ale prenajímať za prijateľnú cenu a možno ani nepotrebujú mať stabilnú kariéru. Ale čo je dôležitejšie, uspokojená by bola ich finančná sebestačnosť, a to nižším nájomným a vytváranie nových pracovných miest. Samozrejme, akokoľvek čudne to vyzerá, diskusia Nimby verzus Yimby nás posúva do generačného sporu, kedy na jednej strane stoja pôvodní vlastníci a prenajímatelia, ktorí získavajú na vysokom nájomnom, pričom druhá skupina boja proti protekcionizmu ich poškodzuje.

Scott Beyer z týždenníka Forbes upozorňuje na inú perspektívu súvisiacu s možnosťami oživenia regiónov práve prostredníctvom urbánnych Nimbys. Vychádzajúc z príkladov z celého sveta poukazuje na to, že protesty Nimby, aj keď vždy vychádzajú z miestneho záujmu konkrétnej komunity, často vedú k širším politickým, sociálnym a technologickým zmenám. Uvádza príklady z Európy, Severnej Ameriky a Ázie, kde bez ohľadu na politické prostredie môžu hnutia Nimby zohrávať pozitívnu a proaktívnu úlohu pri prinášaní inovatívnych riešení miestnych aj nadnárodných environmentálnych problémov. Okrem toho tieto riešenia slúžia ako modely pre komunity a krajiny po celom svete. Opiera sa o knihu z roku 2015 Nimby Is Beautiful: Cases of Local Activism and environmental Innovation around the World

Na záver sa podelím o milú skúsenosť pri aktívnej službe v komunálnej politike. Angažovaní občania Ružinova ma požiadali o vstup do ich nekonečných rokovaní s lokálnym developerom. Po mojom konsenzuálnom úvode o nutnosti zastaviť územný rozvoj Bratislavy, ma po stretnutí požiadal developer o negociáciu sporu s občanmi.

Celá záležitosť ilustruje, ako ďaleko sme od koncepčných diskusií o dlhodobom rozvoji mesta a absolútne zlyhávajúcom magistráte či reprezentantov mestských častí, ktorí by takúto diskusiu so všetkými zainteresovanými mali iniciovať a moderovať.

Je zrejmé, že nič nie je čierne alebo biele. Avšak zasadenie bratislavských petícií proti neregulovanej developerskej činnosti do svetového kontextu by nám umožnilo na začiatok aspoň začať uvažovať v komplexnosti o našom hlase angažovaného občana. A možno aj o nových perspektívach a možnostiach v oblasti plánovania rozvoja mesta a celého bratislavského regiónu.

Lucia Štasselová

poslankyňa zastupiteľstva hlavného mesta

www.luciastasselova.sk

Michal Drotován: Skryté a neznáme športoviská v Rači

V Rači máme viacero prakticky neznámych a zanedbaných športových areálov, spája ich jedno - všetky sú v správe a často aj vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja. Jeden z mojich kľúčových bodov programu vo voľbách do BSK 2017 je ich obnova a hlavne otvorenie pre verejnosť - nákladovo by to nebol až taký problém - žiadne megalomanské stavby. Postačuje dráha, trávnikové ihrisko, tenisové kurty, petangové ihrisko, BMX dráha a pod.  

(Ilustračná foto: Oficiálne cez školský rok prístupná bežecká dráha CVČ na Hlinickej aj verejnosti do 20:00 hod., málokto však o tom vie)

1. Utajené ihrisko a športový areál na Hlinickej ulici

Priamo v Krasňanoch, vo veľmi dobrej pešej dostupnosti, je ihrisko SOŠ informačných technológií (niekdajšie SOU spojov), prístup naň pre verejnosť nie je možný a ani jeho návšteva (a pre plechový plot ho ani nie je vidieť zvonku). Tento areál je na pozemkoch mesta a v správe školy. Jeho stav je veľmi dobrý a v tomto prípade postačuje jeho otvorenie sa verejnosti. Prečo sa to doteraz neudialo je neznáme. Pri areáli je veľká ubytovňa/internát.

2. Ihrisko na Račianskej ulici

Tenisový kurt a menšie zatrávnené ihrisko s bežeckým oválom je hneď za SOŠ polygrafickým. V minulosti tam bolo viacero súdnych sporov pre pozemky, aktuálne sa zdá, že všetko je pod BSK. Je to síce menšie ihrisko, pre obyvateľov okolia Hruškovej by však bolo určite zaujímavé. A doplnkom by mohlo byť napríklad petangové ihrisko.

3. Veľký športový areál Na pántoch

O dvoch plavárňach na ulici Na pántoch sa toho už pohovorilo dosť, aktuálne sa očakáva - verím - úspešná oprava a sprístupnenie jedného z nich. V tomto areáli SOŠ hotelových služieb a obchodu je však zároveň aj veľká trávnatá plocha (niekdajšie futbalové ihrisko), tenisový kurt a viacero asfaltových ihrísk. Lokalita je síce trochu ďalej od centra Rače, ale zase prístup autom a parkovanie je bez problémov. Celý tento areál by si zaslúžil nový šat - futbalové ihrisko sa nevyužíva, bránka hrdzavie. Myslím si, že priestorovo by bolo toto ihrisko veľmi dobré pre novú BMX dráhu (BSK by mohol vybudovať túto dráhu a poskytnúť ju klubom - rozmery by vyhovovali všetkým kritériám zväzu a konečne by sa tak vyriešil spor v prípade LBG arény). Zázemie vrátane plavárne by bolo neporovnateľne lepšie. A BMX klub by bol konečne na svojom. Celý areál by si zaslúžil výraznú renováciu a sprístupnenie verejnosti.

4. Športový areál na Rybničnej

Ako bonus tu dávam ešte športový areál na Rybničnej (aj keď je to už katastrálne vo Vajnoroch, bol by prínosom aj pre Raču aj pre Vajnory). Tento areál sa nachádza pri SOŠ elektrotechnickej a nie je dostupný, pre plot ani nie je viditeľný z vonkajšej strany. Je to jediný areál, do ktorého som sa ani fyzicky nedostal. Je dôležité, aby oba školské areály na seba nadväzovali. Vzdialenosť jedného od druhého je menej ako 400 metrov (tj. 5-6 minút pešo).

Verím, že sa mi podarí, v prípade zvolenia do BSK, sprístupniť a renovovať tieto areály nielen pre študentov týchto škôl, ale aj pre verejnosť. Rača aj Vajnory majú veľké možnosti v oblasti športu. Treba ich len využiť. Čo myslíte?

Michal Drotován

kandidát na poslanca BSK 2017 za obvod Rača/Vajnory

Ak ma chcete podporiť podpisom (hárky osobne vyzbieram, stačí napísať na drotovan@yahoo.com)

www.drotovan.sk

www.facebook.com/michal.drotovan