Radko Štulrajter: Podchod železničnej stanice Bratislava-Rača skrášlili umelci

   Nebolo to tak dávno, čo podchod medzi nástupištiami na železničnej stanici Bratislava-Rača bol výkladnou skriňou ľudí s náhlym a neodolateľným návalom výtvarnej inšpirácie. Keďže voľné miesto na kresby a nápisy sa míňalo, ŽSR v priebehu tohto roka dali vymaľovať celý podchod na bielo, čím zmizli všetky doterajšie výtvory. Tento drastický zásah do ľudovej tvorivosti priniesol so sebou možnosť skrášliť túto časť priestranstva, cez ktoré denne prejdú stovky ľudí.

Podchod na stanici Bratislava-Rača po premaľovaní bielou farbou

   Niekedy začiatkom mája som zistil, že mám možnosť získať grant od Nadácie Orange, ale do podania žiadosti neostávalo veľa času. Keďže sám som v tom čase nemal žiadny nápad, ako tento grant využiť, napísal som kolegom z Občianskeho združenia Priatelia Rače (ktorého som členom), či majú v talóne nápady, na ktoré by sa dali takto získané prostriedky využiť. Obratom sa mi ozval Tomáš Štěpán, ktorý je známy tým, že má nápadov na spríjemnenie života v Rači na 3 životy a polovicu z nich aj priebežne realizuje. :-) Na svojom zozname mal vymaľovanie pochodu na železničnej stanici Bratislava-Rača tématickými maľbami, k čomu ho inšpiroval podobný projekt v Pezinku.

   V priebehu necelých dvoch dní som teda spísal žiadosť o grant a dúfal, že výberovej komisii sa bude predložený projekt páčiť. Dúfal som úspešne a komisia mi pridelila grant, ktorým sme pokryli náklady na nákup materiálu.

   To najľahšie sme mali za sebou, tak sme sa pustili do hľadania grafika, ktorý by nám pripravil 3 verzie grafických návrhov, z ktorých mali ŽSR vybrať jeden na realizáciu. Nakoniec sa nám podarilo nájsť šikovnú grafickú návrhárku Blanku Ondrušovú. Blanka pripravila 3 rozdielne veľmi pekné návrhy, z ktorých nakoniec ŽSR vybrali návrh číslo 1.

Víťazný návrh (vytlačená skica)

   Grafický podklad sme teda mali pripravený a schválený. Už zostávalo "iba" to celé namaľovať. Ešte počas leta sme pri hľadaní umelcov pracujúcich s farbou v spreji oslovili Matúša Ferenčíka, ktorý mal s podobnými dielami skúsenosti. Matúša ako obyvateľa Rače projekt zaujal a prisľúbil svoju účasť na realizácii maľby. Vďaka výborným medziľudským vzťahom s ďalšími umelcami vyskladal partiu, ktorá v priebehu troch dní počas posledného októbrového týžňa zrealizovala celú maľbu - bez nároku na akúkoľvek finančnú odmenu. Bez týchto ľudí by nič nebolo vzniklo, keďže podobné diela nie sú vôbec lacný špás a my sme mali peniaze ledva na pokrytie materiálu. Klobúk dole za odvedenú prácu a za ochotu namaľovať niečo len pre dobrý pocit.

  Na záver už len jedno poďakovanie pre Tomáša Štepána - autora myšlienky tohto projektu, ktorý odviedol veľký kus neviditeľnej práce pri komunikácii so ŽSR pri získavaní povolenia realizovať projekt.

Hotovo!

Tento projekt sa uskutočnil vďaka Zamestnaneckému grantovému programu Nadácie Orange.

Radko Štulrajter

OZ Priatelia Rače

Fotogaléria projektu:

Evuš Polakovič: Dôvod, ktorému konečne rozumiem

Ranný pohľad z okna rodného domu na prvú tohtoročnú vločku mi vyčaril úsmev na tvári. Nebolo tomu tak vždy, bod zlomu nastal asi pred piatimi rokmi. Ruka v ruke s padajúcim snehom zvyčajne prichádzala povinnosť s tým čosi urobiť. Ako zodpovedný občan som sa zvyčajne pustil do roboty už veľmi zavčas rána. Reku nech susedia, ponáhľajúci sa do práce, idú pekne po suchom a možno ma za to budú mať aj radi, možno.

O piatej, či šiestej ráno nebývalo na najdolnejšom dolnom konci veľmi rušno, teda až pokým v blízkosti nepostavili penzión. Začalo sa stávať bežne, že skoro ráno povedľa mňa precupital obyvateľ tohto zariadenia. Predstavte si silnú fujavicu, na zemi ľad a sneh, babku či dedka s dvomi barlami a s na ruke zavesenou nákupnou kabelou, ako každým krokom balansuje na hrane života a smrti. Zvyčajne mala tá osôbka v tvári napätý výraz, z očí jej priam trčal strach o zdravie a pocit, že niečo nestihnú. Slušne som ich vždy pozdravil a s úsmevom sa ich opýtal, že kam tak zrána. Takmer každý raz som počul tú istú odpoveď, vraj do Kauflandu, Lídla, či Billy, či... Boli to zväčša veľmi milí ľudia, ale nikdy som nerozumel, prečo tak skoro ráno v tom pľuhavom počasí, kvôli čerstvým alebo zlacneným rožkom zo včerajška, riskujú život, či výmenu bedrového kĺbu. Nerozumel som tomu až do chvíle, kým jedného takého dňa neprešla okolo čarovná pani. A môžete mi veriť, bolo to naozaj tak.

Bola ešte tma, husto padal sneh, prázdna ulica, a ja som sa už pasoval s kopou toho bieleho zázraku. Zrazu sa pri mne objavila asi osemdesiatročná žienka, akoby vyšla spoza bielej záclony, či zo zeme vyrástla. „Tú pani z videnia poznám, je tuším z penziónu,“ prebleslo mi hlavou. Kupodivu žiaden des v očiach, milá usmievavá tvár. Nečakala, kým ju pozdravím a príjemným hlasom vyslovila už pomaly aj zabudnuté „pánbohpomáhaj“. Reku „pánbohuslyš“ v prekvapení som zakontroval. „A kamže tak skoro, pani?“ spýtal som sa zdvorilo, hoc v duchu som si povedal, že odpoveď už aj tak poznám. Bože, ako hlboko som sa mýlil. Pozerala síce na mňa, ale jej oči hľadeli kamsi do neznáma a v nekonečnej diaľke a nečakane dlho hľadali odpoveď, odpoveď, ktorej by som porozumel. A potom sa to stalo, zázračná pani vyslovila to neuveriteľné „ja neviem“. Takmer súčasne, ako na povel, sme sa obaja pustili do spikleneckého srdečného smiechu. V tej chvíli sme obaja presne vedeli, o čo ide a takú harmóniu pocitov ľudia veru nezažívajú spolu často. Po chvíli sa kývnutím hlavy rozlúčila a stále sa usmievajúc pokračovala v pomalej chôdzi za svojim jasným cieľom. Keď ju opäť zahalila biela záclona, v duchu som si povedal „pani, vy ste prvý človek z penziónu, ktorý má naozaj dobrý dôvod vyjsť o piatej ráno do tohto pľuhavého počasia, dôvod, ktorému konečne rozumiem“.

Evarist Polakovič

obyvateľ Dolného konca

Zo zimného račianskeho chotára (foto autor)

Ján Hrčka: STRANA ZELENÝCH s.r.o. v likvidácii

Autor: Ján Hrčka, 27. 11. 2017 12:00 hod. (krátená verzia)

[…]

So zelenými stranami na Slovensku to vyzerá hrozne. O Strane zelených Slovenska ako Trójskom koňovi SMERu som písal pred dvomi rokmi (článok tu). Dnes si rozoberieme druhú zelenú stranu, ktorá je na tom minimálne rovnako zle.

Zhruba pred rokom vylúčila Európska strana zelených (EGP) našu Stranu zelených zo svojich štruktúr. Dôvody boli nasledovné:

·      jedná sa o jednočlovekovú stranu Martina Jónu bez akýchkoľvek oficiálnych štruktúr, vnútorných volieb, stretnutí členov alebo straníckych kongresov

·      stranu nepovažujú za dôveryhodnú a zastávajú názor, že strana neexistuje ako politicky zelená strana, a že sa podľa nich jedná iba o zneužívanie zelenej značky

·      strana medzi voľbami nevykonáva žiadne aktivity a nemá žiadnu zelenú agendu alebo činnosti v oblasti životného prostredia

·      strana nedodržiava pravidlá Európskej strany zelených o prehľadnom a transparentom financovaní

·      strana nedodržiava množstvo ďalších kritérií členstva (bližšie informácie nájdete tu)

[…]

Fungovanie a financovanie strany

Strana zelených kedysi fungovala ako štandardná strana so štruktúrami a zelenou agendou. V roku 2005 vymyslela skupina ľudí v okrese Bratislava II, ako stranu ovládnuť až ukradnúť. V krátkom čase tu pribudlo 600 nových členov vďaka čomu si táto skupina ľudí nominovala na zjazd strany prakticky polovicu všetkých delegátov a tak ovládla celú stranu (bližšie tu alebo tiež tu).

Následne Strana zelených postupne pod vedením Pavla Petríka, Martina Jónu a Petra Pilinského (starosta MČ Bratislava – Rača) rozpredala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok a dlží Martinovi Jónovi 428 000 eur a jeho firmám Timonity s.r.o. a PELITAS s.r.o. ďalších 128 000 eur. To postupne spôsobilo „redukciu” členov strany zo 712 v roku 2011 na aktuálne desať členov (výročné správy z ministerstva vnútra z rokov 2016 a 2015, 2011, 2010, 2009).

[…]

Martin Jóna a Strana zelených

Martin Jóna je podľa môjho názoru buď úplný ekonomický diletant alebo tunelár. Vystupuje ako bohatý človek. Ktorá fyzická osoba by požičala strane, v ktorej je „iba” ústredným tajomníkom, postupne sumu prevyšujúcu 428 000 eur. Firmy v jeho vlastníctve, ktoré začiatkom tohto roka previedol na Jána Kabinu, tiež dlhodobo „tolerovali” Strane zelených neuhradené faktúry spolu vo výške 128 000 eur (viď výročné správy). Podľa vyjadrení admina Strany zelených na facebooku Martin Jóna ovláda túto stranu cez jej dlh.

Keď v tomto roku ohlasoval kandidatúru na župana Daniel Krajcer, tak jeho kampaň mala byť, na rozdiel od iných, financovaná transparentne. Platená mala byť zo súkromných peňazí Juraja Miškova (SKOK), Lászla Sólymosa (Most-Híd) a Martina Jónu (Strana zelených). Tu jevideo z tlačovky a tu sa o tom píše na sme.sk, tu na pravda.sk, tu na webnoviny.sk, tu na zoznam.sk, … .

[…]

Stranu zelených pod vedením Martina Jónu a Petra Pilinského môžeme definovať ako predajnú značku bez akýchkoľvek zelených princípov. Svedčí o tom aj správa Európskych zelených tu. Preskakovali a spájali sa v rôznych koalíciách podľa toho, kde bola lepšia ponuka. Napríklad v roku 2006 boli koaličný partner strán SMER, HZDS, SNS a Slobodného fóra. V roku 2013 podporovali župana Freša v koalícii SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd, SaS, SMK a OKS. Teraz naposledy boli v koalícii SMER, Most-Híd, SDKÚ-DS a SKOK.

[…]

Zelení v Moste

V posledných voľbách kandidovali Zelení na kandidátke Most-Híd (píše sa o tom aj v správe Európskych zelených tu).

Jednalo sa o štyroch kandidátov na obrázku Jakub Kuruc, Rastislav Žitný, Ján Buocik a Martin Jóna. Paradoxne jediný, kto z nich naozaj niečo robí v zelenej oblasti je Jakub Kuruc. Je to mladý a naivný chalan, ktorému sa už podarilo viackrát v komunálno-politickej oblasti popáliť. Toto je jeden z príkladov, kedy obyčajný človek skončí v partii s ostrieľanými vlkmi, kde je iba za ovcu.

O Martinovi Jónovi som popísal v tomto článku dosť, takže sa budem venovať zvyšným dvom menám. U Jónu iba upozorním na to, že pravdepodobne ako nominant strany Most-Híd sedí v dozornej rade Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktorej akcionárom je Ministerstvo financií. (link tu). Za zelené minimum vo voľbách pre Most-Híd sa treba nejako odvďačiť.

Ján Buocik je bývalý člen SDKÚ-DS a kandidát za túto stranu v roku 2014 na starostu Ružinova. V meste pôsobí ako člen klubu strany Most-Híd. Písal som o ňom a Martinovi Jónovi pred voľbami (link tu). Vo voľbách skončil na peknom treťom mieste a to aj napriek tomu, že do volieb nedal ani jedno jediné euro. Teda ak verím údajom na jeho transparentnom účte.

Ďalší na zozname je Rastislav Žitný. Tento multifunkcionár je súčasne vicestarosta v Rači u Petra Pilinského (Strana zelených), popritom stíha robiť člena predstavenstva v Bratislavskej teplárenskej (BAT), je predseda dozornej rady Dopravného podniku Bratislava (DPB) ako aj predseda dozornej rady Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p.. A ešte stíha sedieť aj na mieste člena dozornej rady Národného tenisového centra (NTC) (tuvýpis z orsr.sk). Popritom je mestským poslancom, predsedom poslaneckého klubu Most-Híd, predsedom komisie pre školstvo, vzdelávanie a šport a samozrejme, sedí v dotačnej komisii, kade tečú peniaze ľuďom ako Zuzana Rattajová. Toto všetko nerobí z lásky k vlasti, voličom ani strane Most-Híd. V sumáre za tieto funkcie, kde prakticky nemá žiadnu zodpovednosť, dostane odhadom mesačne sumu prevyšujúcu 6 000 eur. Ešte je o ňom známe, že ak vám dal slovo, tak ho určite nedodrží. Zahlasuje vždy tak, ako mu prikáže ten, kto ho dostal do týchto funkcií a kto ho de facto drží – veď viete za čo.

[…]

Banánová republika

Samozrejme, všetko čo je vyššie popísané, sú holé fakty. Je absurdné, keď si Strana zelených pod vedením Martina Jónu a Petra Pilinského ako štatutárov neplní svoje zákonné povinnosti a v rokoch 2012, 2013, 2014 neodovzdá výročnú správu politickej strany a za rok 2015 ju odovzdá ako súčasť tej v roku 2016.

Podobný problém má Martin Jóna aj pri svojich firmách, kde nemá problém s neodovzdávaním oficiálnych účtovných výkazov a posledné sú z roku 2010. Opäť sa môžem iba domnievať, aký má dôvod neodovzdávať oficiálne dokumenty (súvahu a výkaz ziskov a strát). Pravdepodobne vie, že preňho pravidlá neplatia a vždy sa to nejako vybaví.

Aj vďaka Martinovi Jónovi a jeho Strane zelených vyzeráme ako banánová republika. To iba utvrdzuje ľudí v zahraničí, že v našej krajine nie je niečo v poriadku, a dáva odpoveď prečo sa Slovensko v rebríčkoch korupcie pohybuje na najhorších miestach v rámci Európy. Podobne na oko u nás zvyknú fungovať aj niektoré projekty informatizácie, školy, zdravotné zariadenia, kultúrne a športové spolky a podobne. Netreba sa preto čudovať, že v tejto krajine stále nie je dôležité čo viete a čo robíte, ale iba to koho poznáte.

[…]

Skutoční zelení

Som si vedomý, že po týchto dvoch článkoch o slovenských zelených stranách, si veľa ľudí povie, že už zelenej agende neverí, lebo sa na Slovensku iba zneužíva. Áno, je to pravda a obe „zelené” politické strany na Slovensku to tak robia. Na druhej strane ale existuje naozaj veľa skutočne zelene rozmýšľajúcich ľudí, ktorých sa určite oplatí podporiť.

Sú to napríklad:

Mikuláš Huba – jeden z najznámejších skutočných ochranárov životného prostredia

Erik Baláž – aktuálne ocenený ako Biela vrana

Katarína Šimončičová – v minulosti tiež ocenená ako Biela vrana

Jaromír Šíbl – SOS Záhorie

Zuzana Hudeková –

Martin Vlačiky – OZ za lepšiu Kolibu

Jakub Mrva – Iniciatíva Naše Karpaty

Marek Páva – Iniciatíva Naše Karpaty

Michal Drotován – Zachráňme železnú studničku

Andrej Kovarik – Štátna ochrana prírody (SOP)

Sabina Barboriak – OZ hrad Slavín

a ďalší. Keďže táto agenda nie je moja najsilnejšia stránka, tak pre ďalšie mená vám odporúčam sa spýtať týchto. Oni vám určite povedia aj o iných kvalitných ochranároch a skutočne zelene rozmýšľajúcich ľuďoch v politike.

[…]

Politici sa najviac boja verejnej kontroly a publicity. Ak vás tento článok zaujal a chcete pomôcť, šírte ho prosím zdieľaním na facebooku (ideálne s komentárom „dlhý článok ale oplatí sa prečítať celé“) a podporte ho na Vybrali SME (po kliknutí sem). Prispejete tak k čítanosti a tým aj informovanosti širokej verejnosti. Ďakujem.

Krátenú verziu so súhlasom autora vytvoril

Miro Ščibrany

Úplnú verziu článku nájdete na stránke Jána Hrčku

STRANA ZELENÝCH s.r.o. v likvidácii

Gabriela Slivová: Iba minútku nad Račou - Jeseň 2017

  (*_*)

Michal Drotován: „Milo ma prekvapilo, že až na tri okrsky som v Rači vyhral všade inde. Je to pre mňa veľký záväzok.“

Povolebný rozhovor s novým poslancom BSK za Raču a Vajnory Michalom Drotovánom.

Poslanec miestneho zastupiteľstva Michal Drotován dostal 4. novembra 2017 vo voľbách do BSK od voličov MČ Bratislava-Rača takmer tritisíc hlasov. Pozorovatelia komunálno-politického prostredia v Rači zvolenie a prvenstvo Michala Drotována očakávali, zaskočení boli len jednoznačnosťou porážky starostu Rače a mestského poslanca Petra Pilinského. Starosta Pilinský získal v Rači o vyše osemsto hlasov menej a ako ukázal podrobnejší rozbor, za kratší koniec ťahal v 15 z 18 račianskych volebných okrskoch (viď grafy pod rozhovorom).

• Blahoželáme ti k zvoleniu za poslanca BSK. Aké boli tvoje pocity a očakávania tesne pred voľbami? Čo si prežíval počas sčítavania hlasov? Čo po zverejnení konečných výsledkov? Očakával si takú výraznú podporu voličov?

Ďakujem. Tesne pred voľbami som mal veľmi dobrý pocit zo spätnej väzby ľudí v uliciach, preto som bol kľudný a volebný deň sme s priateľkou využili na dlhú prechádzku v lese. Po uzavretí volebných miestností som bol vo volebnom štábe Jána Mrvu a už po sčítaní polovice hlasov som videl, že som bol zvolený. Napínavý súboj až po poslednej minúty bol v prípade Miša Vlčeka, kde sme verili, že posilní náš tím na župe. Takže prežívali sme všetci hlavne jeho výsledok. Konečná emócia o tretej ráno bolo sklamanie, pretože Michalovi sme to všetci veľmi priali. Čo sa týka celkových výsledkov, tak veľmi milo ma prekvapilo, že až na tri okrsky v okolí miestneho úradu (kde mám slabé výsledky tradične) som v Rači vyhral všade inde. Je to pre mňa veľký záväzok.

• V Rači prekvapivo získal vyše tisíc hlasov Račanom neznámy poslanec z Vajnôr Michal Vlček. Iba tesne mu unikol druhý mandát poslanca BSK. Čomu pripisuješ tento prekvapivo dobrý výsledok vajnorského kandidáta?

Spoločne sme robili kampaň v Rači, Michal zbieral podpisy aj roznášal letáky a v kampani naozaj veľmi silno makal v uliciach. Kandidovali sme ako tím za Raču aj Vajnory, čo myslím ľudia ocenili. Na Východnom iba o štyri hlasy skončil tretí za Rasťom Žitným. Spolu sa budeme snažiť nájsť v BSK riešenia aspoň pre časť problémov, ktoré trápia oblasti na rozhraní Rače a Vajnôr – Rendez, Staré letisko, Rybničná, Pánty. Bol by som rád, ak by bol v nejakej komisii BSK ako občan-odborník.

• Povedomie o činnosti BSK je stále pomerne nízke.

Máš v úmysle pokúsiť sa to zmeniť? Ak áno, ako?

Určite budem o činnosti BSK informovať viac, ako sa to dialo doteraz a budem sa snažiť viac zapojiť do rozhodovacích procesov aj obyvateľov. Čaká nás veľa práce. Mojou prioritou je železničné spojenie Rendezu, otvorenie školských ihrísk BSK pre verejnosť a pre ZŠ Hubeného, podpora cestovného ruchu (železničné múzeum, Račianska izba resp. môj stály sen – Račianske múzeum s galériou), dôležité sú samozrejme aj zariadenia pre seniorov.

• Viacerí kandidáti z Rače zdôrazňovali, že idú „bojovať za Raču“. Akoby ani nestáli o hlasy obyvateľov Vajnôr. Lenže kraj je ďaleko širší. Nie je kontraproduktívne, keď poslanec obmedzí svoju prácu výlučne na vlastný volebný obvod?

Vnímam to podobne. Hlavným dôvodom regionálnej samosprávy je riešenie problémov regionálneho rozsahu – stredné školy, doprava, zariadenia pre seniorov sú veci, ktoré ovplyvňujú celý región. Samozrejme, ako poslanec za Raču a Vajnory najviac poznám problémy týchto dvoch častí. Profesne však poznám aj problémy Karlovej Vsi, Starého Mesta, Nového Mesta a ďalších lokalít (napr. Sad Janka Kráľa, Železná studienka), ktorým sa venujem. Preto sa budem zaujímať o celý región.

• Pred voľbami si bol v podpornom tíme kandidáta na župana Jána Mrvu.

Ako si uzmierený s tým, že sa županom stal Juraj Droba?

Juraj Droba bol pre mňa voľba číslo dva. Už krátko pred voľbami som uviedol, že dúfam, že nevyhrá nikto z trojice Ftáčnik, Frešo, Kusý – to by som musel byť opäť v opozícií. Takto si pri Drobovi viem predstaviť úspešnú spoluprácu pri riešení problémov v BSK. Nakoľko ja osobne nemám žiadny záujem o lukratívne pozície ako je post vicežupana či predsedníctvo v komisiách, o to viac verím, že budem môcť realizovať môj predvolebný program. Lebo to je vec, čo ma hlavne zaujíma.

• So starostom vediete spor o odmeny vyplácané z rozpočtu MČ Rača v rokoch 2015 až 2017 doterajšiemu poslancovi BSK za Raču a Vajnory Jurajovi Laukovi. Starosta ťa obvinil, že chceš vyrobiť kauzu za každú cenu. Dokážete v BSK spolupracovať v prospech Rače, Vajnôr a celého kraja? Ak áno, v akých oblastiach?

Ak Juraj Lauko ako poslanec BSK za obvod Rača/Vajnory dostal iba v roku 2016 viac ako 17 tisíc eur z rozpočtu Rače na „poradenstvo pre BSK, dotácie a eurofondy“ – mimochodom skutočnosť, ktorá nám poslancom práve v roku 2016 pri voľbe kontrolóra (v ktorej nebol úspešný) bola zamlčaná, nepovažujem to za čistú hru. Hlavne ak sám Lauko sedel v predmetnej komisii a jeho stranícky šéf KDH Pekár bol jej predsedom. Pilinský mimo iného argumentuje tým, že podobnú zmluvu mal vo Vajnoroch – čo však nie je pravda – Lauko mal vo Vajnoroch v roku 2016 zmluvu na 3 a pol krát nižšiu sumu. Znamená to, že pre Raču vybavil v roku 2016 3 a pol krát viac ako pre Vajnory? Nemyslím si to. Druhá vec je morálny aspekt – to, že starosta v tomto nevidí žiaden problém ukazuje, že moje a jeho poňatie férovosti je odlišné.

Čo sa týka spolupráce so starostom v BSK – rovnako ako v Rači – nemám najmenší problém podporiť akýkoľvek dobrý nápad. Pre plnenie môjho programu budem hľadať podporu naprieč poslaneckými klubmi.

• Koho považuješ v zastupiteľstve BSK za svojich prirodzených spojencov? Ako máš nastavené hranice spolupráce s hodnotovo vzdialenejšími poslancami?

Vytvorili sme zatiaľ sedemčlenný poslanecký klub nezávislých poslancov – sú v ňom Majka Kisková z Bernolákova, Majka Hudáková zo Senca, Martin Vláčiky z Nového Mesta a trojica poslancov za Karlovu Ves (Buzáš, Poláchová a Šíbl), aktuálne dávame dokopy spoločný program. Táto sedmička bude základom. Komunikujem aj s niekoľkými ďalšími nezávislými poslancami a tiež s pravicovou koalíciou Juraja Drobu. To je spolu už väčšina zastupiteľstva. V prípade, ak predloží dobrý návrh poslanec z koalície Smer-Most, nemám samozrejme problém ho podporiť – nikdy ma nezaujímalo, kto predkladá návrh, ale čo je to za návrh. Tak ako v Rači, vždy som sa snažil o svojom návrhu presvedčiť poslancov vecne – určite nebudem v žiadnom prípade dohadovať podporu niečo za niečo.

• Čo zo svojho volebného programu by si chcel presadiť čím skôr a prečo?

Do ktorých komisií zastupiteľstva BSK sa plánuješ zaradiť?

Mám záujem byť členom komisie školstva, kultúry a športu – hlavne z dôvodu, že v Rači a Vajnoroch máme až 6 škôl BSK a jednou z mojich priorít sú športové areály. Potom v komisii územného plánovania a rozvoja – tejto téme developerov a výstavby sa venujem aj v Rači – a v komisii dopravy, ktorá tiež s tým súvisí. Komisia životného prostredia bude pravdepodobne samostatná, tam budeme mať za náš klub iných odborníkov.

V prvom rade, ak to bude možné, by som si chcel hneď začiatkom roka prejsť všetky školské budovy a areály v Rači a vo Vajnoroch a zistiť ich skutočný stav. Napr. dôvod, prečo veľké ihriská na Hlinickej nemôžu využívať aj obyvatelia Krasňan. Samozrejme, budem sa snažiť riešiť ako prioritu aj územný plán BSK a železničné spojenie pre Rendez. V tom poslednom verím, že pomôže, ako spomínal v predvolebnom čase, aj Rasťo Žitný, ktorý má kontakt na ministra dopravy.

• Výsledok volieb nepochybne zvýšil tvoju politickú hodnotu u strán ako SaS, KDH, OĽaNO, NOVA, SPOLU-OD. Nenaštrbia ponuky politických strán – osobitne vo vzťahu k voľbám 2018 – tvoj status nezávislého občianskeho kandidáta?

Ak budem budúci rok kandidovať, tak jedine ako nezávislý kandidát s podporou podpisov občanov – to beriem ako základný a najdôležitejší mandát, aby som vôbec kandidoval. S predstaviteľmi strán, ktoré si menoval, som samozrejme dlhodobo pracovne tiež v kontakte. Je dôležité aj to, aké bude zloženie mestského zastupiteľstva a kto bude novým primátorom. Takže nejakým spôsobom tá spolupráca bude musieť byť nastavená.

• Výrazne si uspel aj vo volebných okrskoch 2 a 3, kde sú zariadenia sociálnych služieb patriace do kompetencie BSK. Nevnímaš to ako záväzok dať vyššiu váhu tejto téme, aj keď si ju pred voľbami neuvádzal medzi svojimi prioritami?

Áno, vnímam to ako veľký záväzok – v našom tíme je aj pani Jarošová, ktorá podmienky a problémy v zariadeniach dobre pozná – veríme, že sa nám spoločne s novým županom podarí tieto problémy riešiť. A tiež aj v spolupráci so starostom Rače, ktorý to mal ako bod programu. Ako som už uviedol, nepovažujem sa za odborníka na všetko – v tomto si isto dám poradiť pani Jarošovou a ďalšími a ich odborné návrhy rád podporím a budem presadzovať. Budeme v tejto veci aj v rámci nášho klubu žiadať rýchle zorganizovanie pracovného stretnutia.

• Obyvatelia zariadenia sociálnych služieb na Podbrezovskej a Pri vinohradoch 267 iste uvítajú konkrétne ponuky od nových poslancov BSK. Plánuješ sa s nimi stretnúť a vypočuť si, čo ich trápi a v čom očakávajú podporu a pomoc?

Áno, viď odpoveď vyššie. Aj ako prednosta pracovne si vždy zvolám všetky strany, vypočujem si ich názory a pohľad a snažíme sa nájsť spoločné riešenie. Ak sa to spoločné riešenie nenájde, nemám problém rozhodnúť o riešení na základe môjho najlepšieho vedomia a svedomia. Denne robím takých rozhodnutí desiatky.

• Vo svojom volebnom programe si o. i. ponúkal sprístupnenie športových areáloch stredných škôl. Aké kroky a v akom časovom horizonte v tejto veci podnikneš?

K tomuto som uviedol už vyššie, považujem to za jednu z mojich priorít. Začnem Gymnáziom Hubeného, ktoré má veľký areál. Mohli by ho využívať na ZŠ Hubeného, kde naopak areál prakticky nie je. Pokračovať budem areálom na Hlinickej a potom Pántami/Rybničnou. Teraz sa riešia komisie a nový župan ešte ani nezačal pracovať v úrade – na začiatok to pre neho bude veľa nového. Isto však budem pracovne veľmi často na Úrade BSK, a teda verím, že minimálne Gymnázium Hubeného a Hlinická sa podarí už v budúcom roku. Mám záujem byť aj členom rady školy minimálne na gymnáziu Hubeného.

• Na záver: Výsledky volieb do BSK možno interpretovať aj ako výzvu voličov uchádzať sa o rok o post račianskeho starostu. Si pripravený túto výzvu prijať?

Za akých podmienok?

Výsledok považujem za veľký záväzok. Viacerí sa ma na to pýtali už v predvolebnej kampani v uliciach a je to aj logická otázka, keďže som kandidoval aj v roku 2014 a teraz som získal o 800 hlasov viac ako starosta, ktorý kandidoval s podporou veľkého množstva politických strán. Teraz považujem za dôležité, aby sa vytvoril silný a úspešný tím kandidátov na poslancov mestskej časti. To je pre mňa kľúčová otázka, na základe ktorej sa rozhodnem, či budem v roku 2018 kandidovať v komunálnych voľbách. Veľmi vážne o tom uvažujem.

• Ďakujeme za rozhovor.

Zhovárali sa redaktori račan.sk výber

Miro Ščibrany a

Ján Drotován

Pre úplnosť – výsledky všetkých kandidátov v MČ Bratislava-Rača:

Poznámky:

1) SMER... označuje koalíciu MOST-HÍD, SMER-SD, SKOK-ELD, SZ, SDKÚ-DS, SaNK, keďže reálne najsilnejšou a dominantnou stranou tejto koalície bol SMER-SD a jeho umiestnenie na druhé miesto bolo len pokusom o kamufláž.

2) SaS... označuje koalíciu SaS, OĽANO, KDH, SMK-MKP, NOVA, OKS, ZZ, DÚ.

Súvisiace články:

Starosta Pilinský prehral s poslancom Drotovánom na celej čiare

Voľby do BSK 2017 preverili rejting politických hráčov

Kandidáti Z BSK za Raču a Vajnory 2017