Mariana Gaálová: Prijímateľom soc. služieb často chýba slušné zaobchádzanie

Narodila sa v roku 1944 v Bratislave. Od roku 2002 žije v račianskom bytovom penzióne pre dôchodcov. Je spoluzakladateľkou Asociácie prijímateľov sociálnych služieb v SR (APSSSR) a od roku 2012 je jej predsedníčkou. Cieľom APSSSR je pomáhať ľuďom v núdzi pri návrate k dôstojnému životu, povzbudzovať spoločnosť k citlivosti na problémy ľudí vo svojom okolí, zasahovať tam, kde sa roztrhla štátna sociálna sieť, presadzovať zákonodarstvo v prospech ľudí v núdzi.

• Pani Mariana, z čoho pramení Vaše rozhodnutie pomáhať ľuďom v núdzi?

Myšlienka vzišla od dôchodcov zo Zariadenia pre seniorov (ZpS) Pri vinohradoch, žijúcich tam v jednoizbových bytoch už 20 rokov. Ihneď po svojom nástupe, v roku 2010, im bývalý predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) – Pavol Frešo navýšil poplatky za ubytovanie o 100%. Doposiaľ sa so starenkami a starčekmi dlhodobo sporí o výšku sumy úhrady za ubytovanie verejný poskytovateľ, zastúpený spoločnosťou vo vlastníctve štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti – Márie Kolíkovej. Ak organizáciu BSK zastupuje firma, ktorá je v profesionálnom kontakte s ministerkou spravodlivosti – Luciou Žitňanskou, je možné vylúčiť ovplyvňovanie sporov vedených na Okresnom súde Bratislava III? Starenky a starčekovia preto nedúfajú, že sa za takýchto podmienok dočkajú spravodlivého procesu.

• Ako sa z „človeka v núdzi“ stáva „prijímateľ sociálnej služby“?

Človek je v núdzi, ak sa ocitne v nepriaznivej sociálnej situácii a hrozí mu sociálne vylúčenie alebo obmedzenie schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy. Napríklad pre ťažké zdravotné postihnutie či dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Prijímateľom sociálnej služby sa občan stáva, ak o ňu požiada a obec alebo vyšší územný celok mu ju rozhodnutím prizná.

• Čo človek v núdzi najviac potrebuje, čo mu najviac pomáha?

Kto a ako mu môže poskytnúť pomoc?

Vzhľadom na demografický vývoj čelí Slovenská republika mnohým výzvam v oblasti poskytovania a financovania sociálnej starostlivosti pre starších občanov. Preto sú našou prioritnou cieľovou skupinou seniori s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Nastavenie zákona o sociálnych službách a zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia ani zďaleka nerešpektuje finančné krytie nákladov, nevyhnutné na zachovanie ich dôstojného života a dožitia v domácej starostlivosti. Toto vedie v súčasnosti k existenčným problémom celých rodín, poskytujúcich pomoc svojmu chorému rodinnému príslušníkovi. Každý človek chce žiť a zomrieť doma, nie v nemocnici alebo v ústave. Chce byť opatrený svojimi najbližšími, nie organizáciou.

• Aké problémy najviac trápia prijímateľov?

Za ostatných sedem rokov sme medializovali mnoho prípadov, kde poskytovateľ šikanoval, týral či zanedbával prijímateľov. Aj tu v Rači v ZpS Pri vinohradoch. Starenky a starčekov navyše okrem toho, zariadenie exekuuje a súdom vypratáva. Zo stresov pre spory umierajú jeden po druhom. Veľkú nádej preto vkladajú do nového predsedu BSK – Juraja Drobu.

• Kde vidia prijímatelia rezervy, zdroje?

Základným nástrojom finančného zabezpečenia potrieb osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu potrebujú pomoc inej osoby pri zabezpečení sebestačnosti, sa v Českej republike stal príspevok na starostlivosť. Štát sa tak finančnými prostriedkami k rukám odkázanej osoby spolupodieľa na financovaní starostlivosti pri zvládaní životných potrieb v jej prirodzenom rodinnom prostredí najmä blízkou osobou.

• Kto určuje stupeň odkázanosti na sociálnu službu, osobnú asistenciu a opatrovanie?

Stupeň odkázanosti osoby s ťažkým zdravotným postihnutím či s nepriaznivým zdravotným stavom zisťuje obec alebo vyšší územný celok (VÚC) posudkovou činnosťou pre sociálne služby podmienené odkázanosťou, v ktorých má zriaďovateľskú právomoc. Vo viacerých prípadoch sme zaznamenali, že obec alebo VÚC stupeň odkázanosti nadhodnotili. Posudkovú činnosť pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie alebo osobnú asistenciu vykonáva miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten často mieru funkčnej poruchy plynúcej z ťažkého zdravotného postihnutia podhodnotí, čím napríklad neprizná potrebný rozsah hodín osobnej asistencie alebo opatrovateľský príspevok. Občan je tak nútený ísť do zariadenia pobytovej sociálnej služby.

• Aké sú vzťahy medzi prijímateľmi a poskytovateľmi? Aké sú zatiaľ nevyužité možnosti? Čo ich využitiu stojí v ceste?

Na rozdiel od českého systému financovania odkázaných prijímateľov, priamo k ich rukám, slovenské zákony sú ušité na mieru poskytovateľom. Proti zavedeniu rovnakého spôsobu financovania v Slovenskej republike sú dlhodobo súkromní, neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, vlastniaci zariadenia podmienené odkázanosťou. V praxi to znamená, že poskytovatelia sú majoritnými príjemcami verejných prostriedkov a pre čoraz agresívnejší lobing si zakladajú vlastné „prijímateľské“ organizácie.

• Asociácia poskytovateľov a rovnako aj Asociácia prijímateľov sídlia v Rači. Prejavuje sa to na intenzite a kvalite ich spolupráce?

Jednou z prekážok spravodlivého nastavenia systému financovania je skutočnosť, že osoby reprezentujúce štátnu moc, politici a poslanci, prevádzkujú svoje vlastné zariadenia sociálnych služieb. Rovnako ako predsedníčka Asociácie poskytovateľov, združujúcej neverejných – súkromných poskytovateľov.

• Čo prijímatelia očakávajú a ne/dostávajú od poskytovateľov a iných subjektov?

Slušné zaobchádzanie, akceptovanie osobnej integrity, práva na súkromie, vypočutie hlasu prijímateľa. Toto vo väčšine prípadov, žiaľ, za múrmi zariadení nefunguje. Riaditelia poskytovateľov si často vykladajú svoje pracovné, ale najmä ľudské kompetencie tak, že okrem riadenia zariadenia a zamestnancov, šéfujú z pozície moci aj tým najslabším – prijímateľom. To isté robia aj sociálni pracovníci. Posledná skúsenosť z jedného zariadenia pre seniorov mi vtisla slzy do očí. Riaditeľka na schôdzi asi stovke starkým oznámila, že keď sa nepodvolia jej príkazu, musia sa vysťahovať, hoci aj ku kontajnerom. Na práva prijímateľov po celé dve volebné obdobia kašľalo aj bývalé vedenie BSK. Volanie seniorov po spravodlivosti si Pavol Frešo, ani ním poverení zamestnanci, neboli ochotní vypočuť. Prijal ich v januári až nový predseda BSK a prisľúbil súčinnosť Úradu BSK pri stanovení ceny za ubytovanie v jednoizbovom byte.

• Bývate v Rači. Čo očakávate od nových poslancov BSK Michala Drotována a Petra Pilinského za Raču a Vajnory?

Málokto vie, že v Bratislave je päť verejných bytových zariadení pre seniorov, ktoré sa svojim charakterom najviac približujú domácemu prostrediu. Nachádzajú sa na ulici Pri vinohradoch, Pri kríži, Na barine, na Poloreckého a na Sklenárovej. Senior sa tam dostane buď na základe dosiahnutého minimálne IV. stupňa odkázanosti alebo z iných vážnych dôvodov, čo znamená, že môže mať priznaný aj I. stupeň odkázanosti, ale za vážny dôvod možno u neho považovať, že má svoj domov umiestnený na štvrtom poschodí bez výťahu a nevládze sa k tomuto po schodoch už nijako dopraviť. Takých bytov je v Bratislave mnoho. Minulý rok urobil Pavol Frešo jedno zo svojich nešťastných rozhodnutí. Tretinu bytov ZpS Pri vinohradoch dal do užívania zamestnancom za takmer polovičnú cenu, ako požadoval platiť od seniorov. Navyše mládež ubytovaná v ZpS je hlučná, fajčiaca, opíjajúca sa a nočnými žúrmi seniorov obťažuje. Od poslancov BSK očakávame podporu nášho cieľa, aby ZpS Pri vinohradoch naďalej slúžilo výlučne starším občanom.

• Ďakujem za rozhovor.

Zhováral sa redaktor račan.sk výber

Miro Ščibrany

Daša Ostertágová: Nevysporiadané pozemky: Čo na to Ústava SR?

Nadväzne na príspevky uverejňované na portáli račan.sk, ale aj z vlastnej skúsenosti, mi nedá, aby som sa konečne neozvala a nepoukázala na krivdy, ktoré sú stále páchané v neprospech vlastníkov pozemkov – vinohradov na mnohých našich najmä starších spoluobčanoch Račanoch.

A čo na to Ústava Slovenskej republiky?

Ale poďme pekne poporiadku! „Zákon zákonov“ hovorí, že „vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a za primeranú náhradu“. Toto je oprávneným vlastníkom – občanom Slovenskej republiky, vrátane občanov Rače, zaručené Ústavou SR. Možno si to zodpovední pracovníci na Magistráte hl. mesta SR Bratislavy, či na MÚ Rača, alebo na Katastrálnom úrade neuvedomujú, alebo zákony a uznesenia z nej vyplývajúce, či z neznalosti, alebo zámerne nečítajú, prípadne ustanoveniam schváleným v Ústave alebo všeobecne záväzným právnym predpisom a normám nerozumejú. To je len a len vec každého úradníka na príslušnom vedúcom mieste. Nech sa preto nečudujú, že si každý ukrivdený občan právom myslí, že niekomu z uvedeného reťazca úradníkov išlo a ide len a len o vlastný prospech prípadne i zisk. Ukrivdený a podvedený občan má právo sa brániť a toto právo mu zaručuje Zákon EU „o ochrane ľudských a majetkových práv“!!!!!!

Mám podrobnú dokumentáciu a skúsenosť získanú pri vybavovaní pozemku – vinohrad v lokalite Rinzle. Pôvodné parcelné č. 1721, pôvodná výmera 1773 m2, pôvodný List vlastníctva 1131, zapísaný v pozemno-knižnej vložke 378, k. ú. Rača. Na LV zo 4.10.1999 bola ešte stále uvedená výmera 1773 m2. Podotýkam, že pozemok - vinohrad som nadobudla legálne dedením ako spoluvlastníčka. Avšak na LV zo 16.5.2005 p. č. 1721 som zistila, že pôvodná výmera 1773 m2 bola znížená o 605 m2 v neprospech vlastníkov na 1168 m2. O tejto zmene nikto vlastníkov neinformoval. Náhodou som sa o tom dozvedela v 1. Račianskej realitnej kancelárii, kam som bola predvolaná za účelom prejednania zmluvných podmienok na predaj tohto pozemku, o ktorých podmienkach a sfalšovanom LV sa nebudem rozpisovať. Prepáčte mi, milí čitatelia, ale tieto podmienky boli vypracované viac ako podvodnícky!!!!!!

Preto znalá problematiky zákonov o ochrane ľudských práv, ako oprávnená vlastníčka som písomne požiadala Katastrálny úrad na Peknej ceste o vysvetlenie, kam vlastne tých 605 m2 pôdy zmizlo. Verte mi, že to som asi nemala robiť. I napriek tomu, že som sa na úrad dostavila včas, vznikla zo strany vedúcej pracovníčky situácia, ktorú mi málokto uverí. V kancelárií sedel za stolom úradník, ktorý mal predmetný spis, o ktorý som žiadala, už pripravený a podával mi ho. Vtom zo zadnej miestnosti s veľkým krikom pribehla nejaká úradníčka a spis mu vytrhla z ruky, pritisla si ho na prsia a revala, že to nedá a nedá a nedá. Potom sa s krikom obrátila na mňa, že čo tam robím, aby so hneď vypadla, otvorila dvere na chodbu a vyhodila ma... Jej správanie som považovala za porušenie mojich ľudských a vlastníckych práv. Preto som hneď po tomto incidente dňa 19.05. 2005 na Úrad geodézie, kartografie a katastra podala sťažnosť – žiadosť na reklamáciu výmery v Katastri Rača, Rinzle, a sťažnosť na chovanie zamestnancov. Následne mi listom ÚGKK č. OKI-2667/2005 dňa 27.05. 2005 prišla kladná informácia s tým, že vtedajšej riaditeľke Katastrálneho úradu III. Pekná cesta Rača, nariadili, aby moju sťažnosť urýchlene zo zákona vybavili a mnou požadovanú pôvodnú dokumentáciu, na ktorú mám právo ako oprávnená vlastníčka nehnuteľnosti, mi poslali.

Následne listom č. 3-927/2005 PG, dňa 21.06. 2005 mi boli žiadané dokumenty aj s ospravedlňujúcim listom doporučene poslané.

Po preštudovaní celej dokumentácie som zistila, že chýbajúca časť 605 m2 z nehnuteľnosti – vinohradu s p. č. 1771 o výmere 1773 m2, bola použitá na žiadosť Miestneho národného výboru (MNV) Bratislava-Rača zo dňa 26.11.1973 na vyvlastnenie tejto časti pozemku, za účelom výstavby športového areálu TJ Lokomotíva Rača v Krasňanoch. Odbor výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava III. listom OVaÚO-330-22/74-Dr BOš. 4. a vedúci odb. výstavby a územného plánovania Ing. Ján Grosch žiadosti MNV Bratislava-Rača vyhoveli.

Podotýkam však, že o tejto aktivite, teda vyvlastnení predmetnej časti pozemku, boli vlastníci príslušnej nehnuteľnosti dôkladne informovaní a čuduj sa občan, vtedy v minulosti v rokoch 1971-1974, teda v čase veľmi tvrdého totalitného režimu, boli všetci dotknutí vlastníci vyššie uvedených pozemkov riadne finančne odškodnení. Musím s veľkou ľútosťou poznamenať, že toto sa od roku 1990 a ani v súčasnej nejako pokrivenej a hrboľatej račianskej demokracii stále neuplatňuje!!!!!!!!!!!! Asi si demokraciu a zákony niekto z kompetentných veľmi čudne vysvetľuje. Asi takto: „ja bráchovi a brácho mne“, nemám pravdu? Lebo doposiaľ si niekto!!!!! z tohto vinohradu alebo pre niekoho, potichučky – potajme možno v prospech niekoho a niečoho!!!!! odkrajuje a výmera tohto vinohradu sa neustále znižuje a možno o rok neostane z neho ani kameň na kameni!!!!! A prečo by aj malo z neho niečo zostať? Veď starí možno dovtedy pomrú a bude ticho.

Musím poznamenať, že toto ešte nie je koniec protiprávnej manipulácie radničných s vlastníctvom týchto pozemkov. Až po dôkladnom preštudovaní príslušných dokumentov mi zaplo, prečo mi ich nechceli na Katastrálnom úrade vydať a dali im punc utajovania!!!!!

Tento pozemok – vinohrad Rinzle, s p. č. 1721 o výmere 1168 m2, bol Územným plánom určený na vybudovanie cesty III. či IV. triedy, ktorou sa mala zabezpečiť dostupnosť k vinohradom v katastrálnom území Rača, Rinzle, z Kadnárovej ulici do stredu územia k vinohradom až po Alstrovu, aby bola zabezpečená dostupnosť nielen k jednotlivým parcelám, ale ako sme sa nedávno presvedčili, aj pre záchranné a protipožiarne služby, lebo keď horeli vinohrady, záchranné a protipožiarne vozidlá mali problém dostať sa na miesto požiaru a hasiť, čo horelo, alebo zachrániť ľudský život!!!!! Som presvedčená, že ani po tomto článku nikto nepohne v prospech veci ani prstom. A prečo aj? Keď hlavní činitelia v Rači nedodržujú roky Ústavu, zákony, všeobecne záväzné, normy a predpisy, prečo by sa mal dodržiavať nejaký Územný plán!!!!! Čo na tom, že tento ÚP bol schválený meststkými aj miestnymi poslancami? Stále píšem o jednom a tom istom pozemku – vinohrade, ktorý bol bez vedomia vlastníkov rozdelený na dva pozemky a tu treba spozornieť, lebo: jedna parcela – vinohrad má parcelné číslo 1721/2 o výmere 699 m2, a niekto si dovolil protizákonne bez oznámenia resp. informovania vlastníkov tohto vinohradu – parcely zmeniť pôvodný list vlastníctva z 1131 na nový LV č. 12039. Ani o tejto nekalej činnosti vlastníci predmetného pozemku – vinohradu nič doposiaľ úradne nevedia. Ani na osobný dotaz som žiadnu odpoveď nedostala. Zaujímavá je druhá parcela, ktorej ostal pôvodný LV 1131 s parcelným číslom 1721/1 o výmere 469 m2. Aj keď tejto parcele – vinohradu ostal, čudujte sa všetci, síce pôvodný List vlastníctva č. 1131, je táto parcela dosť diskutabilná, lebo si z nej niekto potichučky a s požehnaním niekoho z kompetentných na MÚ vybudoval súkromnú cestu. Kedy, to je len vo hviezdach, alebo o tom vie len Pán Boh. Táto cesta však neumožňuje vstup do územia vinohradov, nie je schválená Územným plánom a ani finančne vysporiadaná s vlastníkmi týchto pozemkov. A konštatovanie vlastníkov? S pozemkami v katastri Rača si každý úradník robí, čo chce, teda nič poriadne a v zmysle zákonov, ale len samé čachre, najmä s pozemkami a vinicami!!!!!!!!

A na dôvažok ešte niečo, o čo by sa mala zaujímať aj prokuratúra!!! Listom z 18.12.2013 vlastníci predmetných pozemkov požiadali Okresný úrad, Bratislava, Pozemkový a lesný odbor, Trenčianska 55, 821 09 Bratislava, v zmysle vtedy schválených predpisov „o zmenu druhu pozemku vinohradu“ parcely registra E-KN p. č. 1721/1 o výmere 469 m2, LV 1131, pričom podotýkam, že tento pozemok bol už vtom čase zmenený na cestu. Taktiež sme požiadali o zmenu vinice – parcely registra E-KN. s parc. číslom 1721/2 o výmere 699 m2, LV 12039 v Katastrálnom území Rača. Okresný úrad, Bratislava, Pozemkový a lesný odbor, Trenčianska 55, 821 09 listom č. OU-BA-PLO-2015/118465/MPI vybavuje Mgr. Pisár, zo 17. 06. 2015 našu žiadosť zamietol, teda až jeden a pol roka mu trvalo, pokým nám dal odpoveď.

Prepáčte mi za nemiestny výraz: pekný chaos a neporiadok v evidencii pri manipulácii s pozemkami, ktoré majú vlastníkov. Preto „v zmysle Zákona NR SR o slobodnom prístupe k informáciám“ žiadam kvalifikovanú informáciu a odpoveď“. Dokedy budeme čakať na zákonné vysporiadanie uvedeného pozemku – vinohradu? Prečo a dokedy budú s našimi pozemkami šafáriť od buka do buka takíto úradníci, poslanci a vedúci pracovníci? Tamtamy mi pošepkali, že sa opäť plánujú nejaké čachre-machre s týmito pozemkami. Ubezpečujem vás, ak by bol niekto preveľmi zvedavý, odpoviem mu!!!!! Aj zdokladujem. 

Prečo sa toto môže takto beztrestne robiť?

Odpoviem: preto, lebo štátny úradník, ak je poslušný voči štátu, môže všetko. Napríklad práce na výstavbu diaľnic a ciest na súkromných pozemkoch dostanú zelenú skôr, než ich štát za náhradu vyvlastní. Prečo? Lebo štát môže všetko, aj skôr než je k tomu schválený zákon, lebo to vyhovuje poslancom na každej úrovni. Štát ušetrí na úkor vlastníka, lebo vlastník „môže stavať len na svojom pozemku a na základe stavebného zákona“. Po novom sa toto pre účely vydania stavebného povolenia pre štát už nevyžaduje. Pamätám si dobre, keď sa hlásalo: Keď to od vlastníka nepôjde podobrotky, pôjde to ináč – vyvlastnením“. Mám dojem, že račianski radní páni sa tohto vyhlásenia stále a niekoľko rokov držia zubami-nechtami.

Pýtam sa: Dočkajú sa právoplatní vlastníci vyššie uvedených (už 2 pozemkov) konečne zákonného vysporiadania takto rozkradnutého vinohradu?????

Pre informáciu: všetky dokumenty môžem na prípadné požiadanie predložiť k nahliadnutiu. Každý jeden dokument, ktorý uvádzam, má svoje reg. č., dátum odoslania a podpis zodpovedného referenta, a tak by malo byť všetko vedené a uložené v archíve dotyčných inštitúcií.

S pozdravom

Ing. Daša Ostertágová Štrbová

Poznámka: Niekedy mám dojem, či aj pripravovaný zákon „o vysporiadaní náhradných pozemkov“ nie je, ako zo skúsenosti vieme, len za účelom vnesenia ďalšieho zmätku do administratívy a registra s pozemkami vlastníkov!!! Len si spomeňme, ako a pre koho sa náhradné pozemky v minulosti takto riešili!!!!! 

Aleš Šilberský: Výnimočný človek Josef Hacar (1901 - 1935)

Milí spoluobčania, istotne viacero z Vás má rado jeden syr nazývaný „Olomoucké syrečky“. Tí starší labužníci vedia, že táto zdravá pochúťka kedysi aj výraznejšie voňala a ľudovo sa jej hovorilo jednoducho „kvargle“. Ich pôvod siaha do dávnej minulosti písomne doloženej už od pätnásteho storočia a 142 rokov sa vyrábajú v malebnom mestečku, 35 km od Olomouca, v Lošticiach (krátko sa vyrábali aj na Slovensku).

Loštice

Ako každé staré mesto majú aj Loštice bohatú históriu so zaujímavými osobnosťami. Pôsobil tu celý rad umelcov, hudobníkov, profesorov aj historikov. Najznámejší sú profesor Jan Havelka, ktorý so svokrom, pánom Wanklom, založil roku 1883 Vlastenecký múzejný spolok v Olomouci, a ten tu vytvoril Vlastenecké múzeum, ďalší JUDr. Richard Fischer bol predovšetkým významný politik a hospodár či starosta mesta Olomouc a dr. Václav Kubíček, univerzitný profesor, spísal históriu severnej Moravy. Z umelcov tu pôsobil od roku 1910 ilustrátor a maliar Adolf Kašpar, ktorý svojou tvorbou nadviazal na dielo Josefa Mánesa a Mikoláša Alša. Toto všetko malo veľký vplyv na jedného výnimočného chlapca.

Volal sa Josef Hacar a dnes je v Lošticiach takmer neznámy a zabudnutý.

Loštice, Hacarov mlyn

Narodil sa v Litovli, tretí zo štyroch detí Tomášovi a Matilde Hacarovej, rodenej Syrovátkovej, v roku 1901 na Josefa. Keď otec kúpil Loštický mlyn, z Litovle sa do Loštíc presťahovali v roku 1912. Tu Josef dokončil meštianku a viac už neštudoval. V rodine boli rozdelené povinnosti a hoci sa staral o hospodársky dvor pri mlyne a obrábal polia sám, musel občas pomáhať aj pri mletí. Bola to sústavná a ťažká práca. Jeho brat Karel viedol mlyn s pílou a s pekárňou, kde pracoval stárek, mládek a pekár. Jeho najmladší brat František jeden čas vlastnil obchodný dom s odevom, obuvou a látkami, neskôr sa stal obchodným cestujúcim. Najstaršia sestra Žofie sa vydala za staviteľa Huga Šilberského a žili v Úsove, kým si v rokoch 1934 a 1935 postavili vilku v Lošticiach. Všetci boli nadaní Božím darom, Žofie spievala v cirkevnom zbore, František hral na saxofón v kvartete, fotografoval a občas rád cestoval za dobrodružstvom po svete. Karel s otcom Tomášom boli v politických stranách dvakrát zvolení za radných v Lošticiach, naviac Karel tu pôsobil v hasičskom zbore.

Josef Hacar v čase príchodu do Loštíc

Karel, Žofie a Josef Hacarovi

„Josef Hacar bol príjemný človek atletickej postavy, pracovitý, veselý a obľúbený spoločník na rôznych príležitostných zábavách.“ Tak ho popísal pamätník histórie, kronikár, kultúrny činovník a divadelný herec a i režisér v Lošticiach, pán Jan Weiser.

Výnimočnosť Josefa Hacara spočívala v jeho viacerých priekopníckych záľubách. Napríklad jeho pátranie po historických, archeologických a kultúrnych poznatkoch ho priviedlo ku zberateľstvu rôznych predmetov už od mladosti. Súčasne sa venoval samoštúdiu. Navštevoval verejnú Havelkovu knižnicu v Lošticiach, ktorá mala v roku 1913 1324 kníh, a nakoľko boli majetní, doma mali deti tiež vlastnú knižničku. Tá jeho mala okolo sto kníh, ale za to obsahovala rozmanitú, zaujímavú literatúru domácich aj zahraničných autorov, knihy o histórií a umení, niektoré vydané v nemčine. Boli tu knihy i pre zábavu, napríklad „Moderní salónní kouzelnictví“, ktorá ho tiež formovala. Knihy si signoval a mal aj svoju pečiatku. Do „Česko Moravské kroniky“ sa podpísal tri razy, v roku 1914, so sestrou Žofiou, keď dostali knihy. Tu si vlepil zvláštne vydanie „Národních listů“ z 10. 9. 1914 s mapami bojísk 1. sv. vojny a neskôr tam doplnil svoj tretí podpis o profesiu mlynár Loštice. To už mal vizitku.

Stal sa zberateľom v období minimálneho záujmu o ľudové umelecké predmety, v tom čase nazývané „ľudovky“. Zrejme podľa vzoru pána profesora si vytvoril súkromné múzeum v mlyne nad turbínou píly. Mal ho zaplnené rôznymi predmetmi z domácností, ľudovkami, ako sú drevené formičky na maslo a medovník, vyrezávané kríže a sošky, viseli tu hodiny aj maľby na skle. Zbieral pohľadnice, nerasty, keramiku z domácnosti, aj Loštické poháre.

O Josefovi sa vedelo, že mal zbierku ľudového umenia väčšiu, ako v tom čase malo mestské Havelkovo múzeum v Lošticiach, založené v miestnosti na poschodí radnice za prvej ČSR v roku 1928. Tento jeho koníček ho na krátky čas priviedol aj sem, kde bol správcom múzea spolu so zástupcami všetkých Loštických spolkov.

Kresba zo skicára: Dedinka

Kresba zo skicára: Krajinka

Kresba zo skicára: Romantické zákutie

Súčasne sa od detstva zaujímal aj o výtvarné umenie. Hoci bol ťažko chorý na tuberkulózu, v obytnej časti tzv. Hacarovho mlyna si z miestnosti, kde žil, vytvoril ateliér s galériou svojich diel. S maliarskym videním na svojich obrázkoch maľoval romantické detaily krajiny, ktoré sa v tom čase ešte dali nájsť. Zachytil v nich život na Hanej akoby od stredoveku nezmenený po začiatok dvadsiateho storočia. Najviac kreslil a maľoval v nedeľu prírodné scenérie s lesným zákutím riečky Třebůvky, malé chalúpky pokryté slamenou strechou, blízko pri vode, prepojené len úzkymi poľnými cestičkami alebo lávkou uprostred temer nedotknutej bujnej vegetácie. Len v detailoch chalúpok priťahuje pozornosť malá záhradka s dreveným plotom, kde si ľudia pestovali ovocie a zeleninu. Po krátkej dobe sa začalo všetko vytrácať, a preto jeho obrázky tak predstavujú neoceniteľný pohľad do života v minulosti, do jeho prostého, ale úchvatného koloritu a harmónie diela človeka s prírodou.

Z jeho tvorby je zrejmý istý výtvarný posun a vývoj zobrazovania. Jeho prvá olejomaľba chalupy s doškami na kartóne je z roku 1918 a podobá sa obrázkom maliara Josefa Ladu. Neskôr v tvorbe už čiernu kontúru kresby nepoužíval. Svoje obrázky kreslil a maľoval v krajine a dokončoval ich vo svojom ateliéri väčšinou tak, ako ich videl. Jeho skicár z rokov 1929 – 34 je zaplnený krajinkami a z časti štúdiami stromov i zátiší a poukazuje na jeho hľadanie výrazových osobitostí drevín. V jeho tvorbe sa nachádzali i obrázky s figurálnou tematikou a niekoľko portrétov.

Najstaršia olejomaľba

Romantická olejomaľba

Scenéria pri jazierku (olejomaľba)

Ateliér mal vybavený maliarskymi stojanmi so všetkým potrebným náradím, farbami a pomôckami. Do plenéru mal skicáre aj poľný stojan s kufríkom pre olejomaľbu. Svoje romantické olejomaľby väčšinou signoval svojím menom alebo tiež s prídomkom "Pepa Carov Hacar", v obmenách. Jeho tvorba zatiaľ nie je známa, ale tieto obrázky sú vzácnymi dokumentmi pre súčasnú dobu, našu predstavu o živote predkov a sú prínosom pre naše dejiny.

Josef Hacar v ateliéri

Josef Hacar bol vo svojom ateliéri vyfotografovaný bratom Františkom s množstvom svojich krajiniek či portrétov a je tu zachytený i pri práci. Na štyroch fotografiách s odstupom času sú vidieť jeho nové diela a drobné zmeny v ateliéri. Rozsah tvorby jeho života je tu zastúpený asi na šesťdesiatich obrázkoch, čiastočne zavesených po stenách, na maliarskych stojanoch a tiež vo vrstvách opretých o nábytok. Všetko svedčí o jeho nadšení pre maľovanie so značnou pracovitosťou. Prejavil sa i v rôznych maliarskych technikách: kresba, pastel, akvarel a olejomaľba. Nechával sa inšpirovať obdobím secesie a impresionistickou tvorbou. S týmto vplyvom svojsky vytvoril niekoľko obrázkov, väčšinou krajiniek. Iste sa dá povedať, že z jeho životného diela v tomto ateliéri vyžarovala zvláštna podmanivá krása. Škoda, že toho o ňom vieme tak málo a chýba nám aj poznanie, kde sú jeho ďalšie obrázky.

Svojím koníčkom i vlastnou tvorbou ovplyvnil svojho synovca, všestranného umelca Huga Šilberského. Ten sa v mlyne narodil Josefovej sestre Žofii a pozitívne ovplyvnil svojich priateľov a známych. Po návšteve u neho tiež začali zbierať ľudovú kultúru a vedome si vážiť našu históriu, literatúru, divadlo, umenie a pod..

Od roku 1932 bol Josef Hacar ženatý s krásnou Žofiou, rodenou Štenclovou. Mali sa veľmi radi a patrili k sebe. Žofie ho podporovala v jeho záľubách. Maľovanie obrázkov bola jeho radosť, ale rodina to odsudzovala, v maľovaní nevideli zmysel ani úžitok.

Žiaľ, manželstvo Josefa a Žofie netrvalo dlho. V tvorivom rozpuku, ešte mladý, nadaný Josef Hacar tragicky zahynul pri práci na poli v roku 1935.

Táto skromná spomienka z kruhu rodiny a priateľov je súčasne vyjadrením vďaky a úcty všetkým menovaným osobám našej spoločnej československej histórie.

V Bratislave 2. 1. 2018

Aleš Šilberský

prasynovec Josefa Hacara

obyvateľ Rače

Silbersky@SNM.sk

Gabriela Slivová: Rača - záver roku 2017 vo fotkách

posledný západ slnka v roku 2017

Michal Drotován: Moje pripomienky k zámeru „Obytný súbor Dolný Slanec“

Týmto vznášam v zmysle §36 ods. 1 až 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov nasledovné pripomienky k oznámeniu o začatí územného konania č. 16538/3198/2017/UPSP-PR – Obytný súbor Dolný Slanec, Bratislava Rača.  

Vznášam tieto pripomienky:

1.  Žiadam o doplnenie rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, ktorým určil v danom konaní stavebný úrad, nakoľko sa jedná o územné konanie o umiestnení stavby v dvoch katastrálnych územiach dvoch mestských častí (Rača a Nové Mesto).

2. V predošlých konaniach podľa zákona č. 24/2006 Z.z. som žiadal posúdiť vplyvy na životné prostredie a obyvateľstvo v prípade vedenia komunikácie cez križovatku Račianska/Malokrasňanská – rozptylovú štúdiu, akustickú štúdiu a dopravné posúdenie – vplyv zámeru na obytný súbor Malé Krasňany a polyfunkčný súbor YIT Reading však nebol posúdený. V zámere posúdenom podľa zákona č. 24/2006 Z.z. nebola vôbec zhodnotená a posúdená navrhovaná alternatíva obojsmerného prepojenia komunikácie Malokrasňanská s Horskou, ktorá je navrhovaná v predmetnom územnom konaní. Navrhované prepojenie výrazne negatívne ovplyvní utlmenú komunikáciu Malokrasňanskú, preto sa javí ako nevhodné. Zároveň priechodnosť v súčasnosti utlmenej komunikácie Horská výrazne zníži kvalitu bývania v dotykových bytových domoch projektu Slanec.  Z daného dôvodu žiadam nové posúdenie podľa zákona č. 24/2006 Z.z.  a predloženie posúdenia vplyvov dopravy na súbory YIT Reading, Malé Krasňany a Slanec.

3. Žiadam, aby stavebný úrad ako povoľujúci orgán posúdil súlad navrhovanej komunikácie s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy. Mám za to, že predmetný návrh nie je v súlade s UP nakoľko navrhovaná spojnica Horská/Malokrasňanská je vedená v území s funkčným kódom 1202 – vinice, kde je možné budovať iba zariadenia a vedenia technickej a dopravnej infraštruktúry pre obsluhu funkčnej plochy (tj. viníc). Navrhovaná komunikácia výrazne presahuje túto funkciu nakoľko podľa územného plánu má nosná komunikácia viesť predĺžením celej Horskej až do katastru M.Č BA – Nové Mesto.  Podľa viacerých rozhodnutí nadriadených orgánov (napr. rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 13415/2016/B625-SV/24515/Pek z 30.09.2016 – dostupné: http://www.cunovo.eu/wp-content/uploads/1343-2016-VV-Rozhodnutie-MDVaRR.pdf) prináleží záväzne sa vyjadrovať k tomu, či návrh na umiestnenie stavby je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, v zmysle §   37 ods. 2 iba stavebnému úradu a nie Hlavnému mestu SR Bratislava.

4. V navrhovanej časti novej komunikácie (časť Horská) nie je zapracovaný cyklochodník a nie je rešpektovaná cykloradiála R33, žiadam doplnenie oddeleného cyklochodníka po celej dĺžke komunikácie Horská.

5. Žiadam v zmysle projektovej dokumentácie o doplnenie pešieho a cyklistického chodníka na parcele č. 7056, k.ú Rača do územného konania (podľa výkresu, ktorý je súčasťou verejnej vyhlášky nie je tento chodník zahrnutý a na danej parcele je vedené iba rozšírenie splaškovej a dažďovej kanalizácie).

6. V prípade budovania spojnicovej komunikácie Malokrasňanská/Horská a posúdení jej dopadov na obytný súbor Malé Krasňany, Slanec resp. polyfunkčný súbor YIT Reading (body 2 a 3 vyššie) žiadam o úpravu danej komunikácie tak, aby bolo znemožnené po nej jazdiť vysokou rýchlosťou – vytvorením kruhových oblúkov so stredovou zeleňou. (Napr. podľa materiálu http://www.ssc.sk/files/documents/technicke-predpisy/tp/tp_018.pdf - s. 34, obr. 6.3) Dané požadujem z dôvodu, že tesne po napojení navrhovanej komunikácie pri bytovom komplexe Malé Krasňany je jediný priechod pre chodcov v súčasnosti utlmenej komunikácie Malokrasňanská – pohybom vozidiel vyššou rýchlosťou ako 30km/hod. sa výrazne zníži bezpečnosť daného priechodu. Nakoľko samotné dopravné značenie automaticky nezabezpečí rýchlosť vozidiel, žiadam viesť komunikáciu tak, aby nevznikla rovná komunikácia s vysokým mierom sklonu. Navrhované opatrenie požadujem nasledovné (alternatívne resp. ich kombináciu): vybudovanie ostrovčekov so stredovou zeleňou resp. vysunuté chodníkové/vegetačné plochy resp. okružná križovatka v oblasti parcely 7025/13 a okolia.

7. Žiadam v územnom konaní predložiť nájomné zmluvy resp. iné zmluvy potvrdzujúce majetkový vzťah k parcelám č. 7055, 7015, 7056, 7032, 7030, 7041/6, 7029, k.ú Rača.

8. Nakoľko časť komunikácie Horská je v súčasnosti vo vlastníctve spoločnosti Slanec, s.r.o., žiadam o uvedenie, akým spôsobom bude riešená správa danej komunikácie a navrhovaných novovybudovaných komunikácií zámeru „Obytný súbor Dolný Slanec“.

9. Požadujem prepojenie formou bezbariérového prístupu pre chodcov medzi predmetným zámerom Dolný Slanec a obytnými budovami na Hornej ulici, umožnenie priameho pešieho vstupu a ponechanie otvorených vnútroblokov pre verejný prístup.

10. Požadujem doplniť vyjadrenie DPB, a.s., akým spôsobom navrhuje zabezpečiť dopravnú obslužnosť daného územia, kde plánuje umiestniť zastávky verejnej autobusovej dopravy a doplniť tieto zastávky do zámeru.

Mgr. Michal Drotován

Cyril Sekerka: Poslanecké aktivity Cyrila Sekerku v roku 2018

POSLANECKÉ AKTIVITY CYRILA SEKERKU V ROKU 2018

Moje zaslané písomné poslanecké požiadavky / aktivity/ za časť Rendez (Východné / MČ Rača, konkrétnym inštitúciám – ktoré ich následne budú pre závažnosť problémov riešiť pracovne počas celého roku 2018

1/ písomné požiadavky Rendezu /Východného/ MČ Rača pre “Celoročný finančný rozpočet” na investičné akcie pre rok 2018

2/ písomnépožiadavkyRendezu /Východného/ MČ Račapre “Celoročnýfinančnýrozpočet” na investičnéakcie v oblastišportu, kultúryprerok 2018

3/ Plánkultúrnychakcii v KS Impulzprerok 2018

4/ RiešenievyužitiaBratislavskejintegrovanejdopravy s jehoprepojením na Rendez /Východné/ MČ Rača v dopravnomgenereli Bratislava – VÚC t.j. Magistrát, ŽSR, VÚC v roku 2018-2019

5/ ZákazprejazduťažkejnákladnejdopravycezceléúzemieRendezu /Východného/ do 10 t – Magistrát  hl. M. Bratislava prerok 2018

6/ žiadosť o dokončeniecestnýchoprávasfaltovéhopovrchuhlavnejcesty II. triedycezceléúzemieRendezut.j. železničnépriecestieRača – Šajby – StarýRendez – Paseky a súbežne v tejtocestnejtraseopravachodníka, jehoasfaltovéhopovrchu – vlastníkMagistráthl.m. Bratislava na rok 2018 /na vedomie MČ Rača/

7/ Žiadosť o orezanietopoľovvedľahlavnejcesty II. triedy v cestnompásmeskladyŠajby – začiatokDorpavnejuliceprerok 2018 v časevegetačnéhokľudu – Magistráthl.m. Bratislava /na vedomie MČ Rača/

8/ Žiadosť na ŽSR o orezanietopoľa – jeho 2 veľkýchkonárov, ktorésiahajú na úroveňhlavnejcesty – jehopolohapribudove ŽSR – Starédepo, súčasnýstavmožnéohrozenieživota a zdraviaobyvateľovRendezu v časevegetačnéhokľudu – výzvacez MÚ Račaodd. životnéhoprostredia

9/ Žiadosť o znovuzavedeniepriamejautobusovejlinky /114/ 56X v traseRendez /vojenskýhotel/- Zlatépiesky – Trnavskémýto a späť - prerok 2018 – Magistrát  hl. M. Bratislava odbordopravy, MHD,navedomie MÚ Rača

10/ Žiadosti na ŽSR abydodržalidlhoročnýsľub a znovupostaviliveľmipotrebnúbudovuželezničnejstanice – BratisalvaVýchod s novýmnástupnýmterminálom v roku 2018-2019 na miestepôvodnej, zbúranejstanice v polohekoľajiska ŽSR oprotiblízkejbudovereštaurácie Rubikon.

11/ V rámciceloročnéhofinančnéhorozpočtuprerok 2018 v oblastišportužiadosť na dokončeniedetskéhoihriska, opravatenisovejsteny, futbalovéihriskominifutbalu, atletickádráha.

12/ žiadosť o opravustrechy na sociálnejbudoveSklabinská – MÚ Račaprerok 2018

13/ Žiadosť na opravunutnýchzávad na budove “Domuslužieb” na Dopravnejul. viďstrecha – zatekanie, pleseň na múroch a stenáchatď. Strediskohospodárenia s majetkom MČ Račaprerok 2018

14/ Žiadosť na opravuprepojovaciehocestnéhochodníka – dlažobnékocky 50x50 zastávkaautobusov 56,52 Šajby do sídliskaŠajby – MÚ Račaprerok 2018

15/ Zváženiemôjhonávrhu na MÚ Račaodd. kultúryvymaľovaťvonkajšiufasádubudovy KS Impulz v roku 2018 / tentorokbolarealizovanámojapísomnáposlaneckážiadosť na vymaľovanievnútornýchpriestorov KS Impulz/. Bola bysúbežnosťakciíprezachovaniekvalitybudovy KS Impulz.

16/ Opravapríjazdovejcesty- asfaltovéhopovrchu v pásmebytoviekDopravná 7-49 a zabudovanievpustípreodvoddažďovýchvôd /ŽSR nesúhlasí s napojením do odpadovéhopotrubia, lebo toto je už na hranicivyťaženosti. Možnosťrealizácieformouzdruženýchfinancií ŽSR + MÚ Rača – na rok 2018

Cyril Sekerka – poslanec MČ Rača – Rendez /Východné/