BRATISLAVA. Vajnory poznajú meno prvého kandidáta na post
starostu v blížiacich sa komunálnych voľbách. Svoju kandidatúru v stredu
27.06. ohlásil poslanec a predseda stavebnej komisie mestskej časti Vajnory,
Michal Vlček. Svoje rozhodnutie zverejnil niekoľko týždňov po tom, ako súčasný
dlhoročný starosta mestskej časti, Ján Mrva, oznámil, že sa v najbližších
voľbách o správu Vajnôr uchádzať nebude. Svoju energiu Mrva presmeruje do
volieb na post primátora hlavného mesta.
Mrva strávil v kresle starostu 12 rokov a podľa Vlčeka za sebou
necháva kus odrobenej práce, citeľné zvýšenie životnej úrovne a chvályhodne
rozbehnuté tempo rozvoja. „Prácu súčasného starostu si vážim, ale rovnako
verím, že mám dostatočné skúsenosti a silnú motiváciu už existujúce tempo
rozvoja nielen udržať, ale tiež obci priniesť nové, zmysluplné podnety a
funkčné riešenia,“ hovorí Vlček. „Do volieb nevstupujem ako politický kandidát,
ale ako človek, ktorý vo Vajnoroch strávil celý svoj doterajší život a úprimne
mu záleží na smere, ktorým ďalší vývoj tohto miesta pôjde.“
Vlček je poslancom miestneho zastupiteľstva tretie volebné
obdobie a šiestym rokom tiež predsedá komisii pre výstavbu, územné plánovanie,
dopravu a životné prostredie. Blízkosť týchto tém cítiť aj v jeho volebnom
programe. Za nevyhnutné považuje dokončenie a rozšírenie uceleného plánu
územného rozvoja, ktorý by priniesol prísnejšie smernice s ohľadom na koncepciu
a hodnotový systém miestneho života. „Vajnory sú klasifikované ako dedina a
hoci sa postupne vyvíjajú a menia, budem rád, ak si tento status zachovajú.“
Rozvoj považuje za prirodzený a hodlá ho podporovať aj z pozície starostu, ako
však vraví, „nie bez rozmyslu“. Ako svoju prioritu uvádza aj riešenie dopravnej
situácie vo Vajnoroch, ktorej vyťaženie neustále rastie vplyvom intenzívnej
výstavby ako v obci, tak aj jej najbližšom okolí. V oboch spomínaných
otázkach plánuje spoluprácu aj s okolitými mestskými časťami, dlhodobo
spolupracuje napríklad s poslancom Michalom Drotovánom z Rače.
„Vajnory stúpajú na atraktivite, cítime zvýšený záujem ľudí sa
sem sťahovať a bývať tu. Je to pochvala, aj zodpovednosť. Znamená to záväzok
kvalitu miestneho života udržať pre pôvodných aj novoprisťahovaných Vajnorákov,
čo opäť len zdôrazňuje potrebu premysleného a prísneho plánu územného rozvoja.“
Vlček do volieb vstupuje ako nezávislý kandidát a o podporu
politických strán sa podľa vlastných slov uchádzať nebude. „Vajnory nie sú politika,
je to miesto, kde spoločne bývame a kde sa dokonca mnohí navzájom poznáme.
Plánujem kandidovať ako občiansky kandidát, zberom podpisov v uliciach,
diskusiami s miestnymi. V kresle starostu potrebujeme zorientovaného
a skúseného človeka, nie populistu ani politika.“
Aktívnu podporu Vlčekovej
kandidatúre už vyjadrili nezávislí kandidáti na poslancov a podporovatelia,
Soňa Molnárova, Katarína Pokrivčáková, Marián Zeman, Marek Grebeči, Martin
Demo, Martin Oťapka, Róbert Vajda, Stanislav Uhlár a Daniel Panák.
dovoľte aby som v mene obyvateľov Rendezu /Východného/ MČ Rača
požiadal urgentne o informáciu kedy začnete /kedže termín 25. resp. 26.
týždeň ste nedodržali!!!/kosiť trávnaté plochy, ktoré sú
vo vašom vlastníctve t.j. Dopravná 1-49, 21-35, 2-10, 12-20.
Zdôrazňujem že vegetačne sa píše už datum 29. Júna 2018 /tento
rok ešte nebolo pokosené!!/ a že tu nejde už len o zveľaďovací faktor kosenia
trávnatých plôch, ale najmä o zdravotný faktor – alergénov z trávy a burin,
ktoré výrazne zdravotne znevýhodňujú kvalitu života alergikov /deti, starší
ľudia a pod./. Upozorňujem, že je to mimoriadny stav v histórii Rendezu
/Východného/ MČ Rača, kedy si ŽSR neplnia svoje povinnosti, ktoré vám vyplývajú
zo zákona ako vlastníkovi pozemkov.
V mene obyvateľov Rendezu /Východného / MČ Rača verím že
URGENTNE vyriešite tento aktuálny problem najneskôr budúci týždeň /27. Týždeň/
odoslané mailom 29.6.2018 7,50 dnešná odpoveď zo strany ŽSR
Dobrý
deň,
Dňa
29.6.2018 bola zástupcami Poskytovateľa a Objednávateľa vykonaná obhliadka
predmetu služby v zmysle rámcovej zmluvy o poskytnutí služby na
kosenie tráv a ruderálneho porastu. Keďže Poskytovateľ má na obdobnú
službu uzatvorené zmluvy aj s inými objednávateľmi, po vykonaní obhliadky
a zosúladení harmonogramu sa zaviazal, službu (kosenie) zrealizovať
v 27. a 28. týždni.
Podľa
aktuálnych informácií je zmluva v týchto dňoch (12. a 13.6.2018)
predložená na podpis dodávateľom. Po podpise dodávateľmi a následne
objednávateľom (ŽSR), bude zverejnená a účinnosť nadobudne jeden deň po
zverejnení v Centrálnom registri zmlúv. Samotnú realizáciu kosenia
predpokladáme v 25. resp. 26. týždni.
Toľko pretláčaný račianskym starostom územný plán zóny pre Krasňany má totálne zanedbanú časť o rizikách povodní. V návrhu, doložke o civilnej obrane je zhola nič. https://www.raca.sk/data/files/1157_upn-z-krasnany-navrh-dolozka-co.pdf Čo teda neriešia odbornící, skúsi vyhodnotiť laik s podporou nezaujatých odborníkov. 1. časť o prívalových dažďoch v danej lokalite:
Je to len pár týždňov, čo Bratislava zažila bežný letný dáždik ( Po mne potopa ) a zanedbaná protipovodňová ochrana a hlavne kakastrofálny stav kanalizácie sa ukázal v celej nahote. A fotografovanie račianskeho starostu a článok o tom, že to, alebo sa to rieši je úplne irelevantný a na výsmech občanovi.
Čo sa týka toho letného dáždika, existujú vyjadrenia odborníkov od predpovedí počasia a najnovšie má článok k danej problematike aj klimatológ pán Milan Lapin. Bratislava si koleduje o katastrofu
citujem: "Spomínané prívalové dažde síce až takéto škody nespôsobili, ale nezdalo sa, že by na ne Bratislava bola pripravená. Boli skutočne až natoľko intenzívne?
Až natoľko nie. Šesťdesiat milimetrov za deň a 30 milimetrov za hodinu nie je žiadny rekord. V minulosti sme zažili na Slovensku aj oveľa intenzívne zrážky – úhrn 232 milimetrov za 24 hodín či niekoľko vyše stomilimetrových úhrnov za hodinu. Problémom je, že v posledných rokoch sa veľmi nedodržiavajú spomínané normy. Príliš veľa sa betónuje, príliš často sa ničia trávniky a parky, v mestách potom dochádza k malému zadržiavaniu zrážkovej vody a tá sa tak rýchlo sústreďuje do nižších polôh, čo je aj prípad Bratislavy."
Ďalej píše, že ak nastanú vhodné podmienky, čo rozhodne nemožno vylúčiť, tak môže nastať
veľká katastrofa. Ďalej píše: "Lebo keď už 60 milimetrov zrážok spôsobí doslova prívalovú povodeň v Starom Meste, neviem si predstaviť, čo by sa dialo, keby spadlo len 150 milimetrov za dve hodiny. Bratislava na to nie je absolútne pripravená. A nielen Bratislava, ale ani celé Slovensko. No tu treba rozlišovať stupne rizika. V prípade malej obce znesieme, keď vznikne prívalová povodeň dajme tomu raz za päť rokov, pri väčšej obci alebo menšom meste raz za desať až tridsať rokov. Ale pri veľkých mestách typu Bratislava alebo Praha prívalová povodeň nesmie vzniknúť ani raz za sto rokov. Veď pri pražskej povodni v roku 2002 vznikli škody za dvadsať miliárd českých korún! Toto si naozaj nemôžeme dovoliť. To, že je Račianska ulica v Bratislave zaplavená raz za dva roky, a niekedy aj dva razy za rok, je úplne absurdné. Niečo sa tu zanedbalo a nikto za to nenesie zodpovednosť."
Klimatológ pán Milan Lapin spomína, že zaplavenie Račianskej je už takmer pravidelnosť v 2 ročných cykloch. Čo potvrdzujem ja ako obyvateľ Rače, zo sídliska Krasňany. Mám k dispozíi fotografie z leta 2011, t.j. z prvého leta, prvého volebného obdobia starostu Petra Pilinského (voľby boli na jesen 2010). Ak by niečo chcel riešiť a mal záujem riešiť, zaiste by tak urobil už dávno.
Dážď, ktorý bol v Bratislave pred pár týždňami sa vôbec neradí medzi veľmi intenzívne lejaky.
Tieto tvrdenia mám rovnako podložené odborníkom na predpovede počasia pánom Pavlom Beránkom. Ešte intenzívnejší lejak než ten zo 6.6.2018 bol na letisku v Bratislave dňa 11.6.2013.
Vyjadrenie 83 ročného obyvateľa sídliska Krasňan o lejaku zo začiatku 60-ych rokoch. Video je z prvého stretnutia občanov na pripomienkovaní k ÚP zóny Krasňany konaného dňa 20.06.2018 na Alstrovej ulici 249.
Nie, oni si neuvedomujú, čo idú robiť. Určite nie z pohľadu vystavenia rizika záplav sídliska a hlavne komunikácií.
Ďalšie pripájanie domácností na existujúcu kanalizačnú sieť je kotraproduktívne, s rozporom ÚP zóny Krasňany ( Smerná časť ) a je to diletanstvo najvyššieho stupňa. Nad sídliskom Krasňany sa nesmie budovať žiadne ďalšie sídlisko do existujúcej kanalizačnej siete.
Príslušná textácia zo Smernej časti
2. časť o zmene lokality vodnej nádrže vo viniciach a jej umiestnenie do vnútrobloku sídliska:
Tmavomodrá je mnou dokreslená lokalizácia teraz existujúcej vodnej zdrže za garážami Hagarova. Vodná zdrž nie je v správe m.č.Rača. Presunom do zástavby nastávajú právne skutočnosti, že ze údržbu, opravu bude zodpovedná m.č. Rača. Inak povedané, všetky problémy budeme platiť my občania, nepriamo cez dane.
Video - záber na existujúcu vodnú nádrž so stabilnou flórou a posledné roky aj faunou. Video končí pri bielych brezách za blokom Hagarova 19, to je miesto, kde bude vodná hladina. Vedia obyvatelia, že tesne za bytovkou budú mať vodnú nádrž? Aký to bude mať dopad na podzemné vody a prerážanie do pivničných priestorov? Niekto ich o tejto skutočnosti vyrozumel?
Pohľad na existujúcu vodnú nádrž, v pozadí garáže a bytovka Hagarova 19. Práve k bytovke Hagarova 19 je zámer pôvodnú nádrž posunúť na pár metrov od línii stavby bytovky.
Niekde tu bude nová zdrž (vyznačene červenou farbou).
Ako vidno, Krasňany majú roky problém s nebezpečenstvom povodní z krátkodobých prívalových dažďov. Zatial to boli zrážky v úhrne cca 50-60 milimetrov za maximálne 2-3 hodiny, pričom najintezívnejšie zrážky stoja za vznikom nebezpečenstva záplav. Teraz v dobe vypracovania územného plánu zóny Krasňany sa uvedené argumenty obchádzajú, stav kanalizácie je žalostný. Miestna časť argumenty občanov sídliska Krasňany neberie vážne. Prečo?
Pred pár dňami sme dostali do
schránky reklamné noviny Račan.
Spravodaj pre ľudí z Rače, Krasňan a Východného.
Aký je svet bulvárneho novinára...
Ján Bednarič v júnovom čísle
vytiahol ťažké zbrane bulvárneho novinára – palcové titulky, polopravdy,
výmysly, ohováranie, lži... A do kohože ťal a bodal? Ako obvykle do
poslanca Michala Drotována, uchádzača o post starostu Rače. A prečo?
Lebo súčasný starosta chce aj po jesenných voľbách zostať pri kormidle a Ján
Bednarič s partnerkou Evou Miklánkovu pri vesle.
V článku „Hrozí, že po parku
nás Drotován pripraví o ďalšiu stavbu!“ opisuje skutky poslanca
Drotována v temných farbách. A robí to tak, aby si obyvatelia Rače
zodpovednosť za najväčšie nezdary, zlyhania a prehry súčasného starostu spojili
s menom Michala Drotována:
• Na Hagarovej ulici v roku 2014 údajne maril
zámenu pozemkov mesta s investorom a keby uspel, v Krasňanoch by
dnes stála kontroverzná polyfunkčná budovu.
• Na tzv. Radničnom námestí v roku 2016 údajným
marením zámeny pozemkov spôsobil, že namiesto parku máme v strede Záhumeníc
ďalšiu budovu.
• Údajne je jednou zo šedých eminencií, ktorá ťahá
nitky, organizuje obštrukcie a zdržiava výstavbu unikátneho športového
komplexu LBG Aréna.
• V týchto dňoch údajne ohrozuje roky pripravované
prepojenie
Peknej cesty s Račianskou ulicou.
A akoby toho nebolo dosť,
čitateľ sa v inom článku dozvedá, že Michal Drotován býva na sídlisku Malé
Krasňany, kde si kúpil údajne luxusný byt za vyše 100 000 eur.
... a aká je skutočnosť
Taká, že na Hagarovej ani na tzv. Radničnom námestí nebol nikto – vrátane
Michala Drotována – proti zámene pozemkov ako takej. Časť obyvateľov Rače
a mestských poslancov mala vážne výhrady len voči nevýhodným podmienkam, ktoré s investormi dojednal starosta
Pilinský a ktoré v mestskom zastupiteľstve obhajoval tak, akoby
bol konateľom jedného aj druhého investora a nie zástupcom verejného
záujmu obyvateľov Rače a Bratislavy.
Opodstatnenosť zámeny „obhajoval“ mestský poslanec Pilinský verklíkovaním
mantry „park je lepší ako budova“, no o výhodnosti navrhnutých podmienok zámeny
nedokázal presvedčiť svojich kolegov v mestskom zastupiteľstve ani na dva
pokusy. Podčiarknuté a sčítané: budova
namiesto parku je výsledok neochoty a neschopnosti Petra Pilinského obhajovať
verejný záujem. Táto skutočnosť je doložená a preukázaná v mnohých
článkoch. Za všetky uvediem odkazy na otvorené listy poslancom mestského
zastupiteľstva (2014
a 2016).
Údajné zdržiavanie výstavby LBG Arény a údajné ohrozovanie
prepojenia Peknej cesty s Račianskou ulicou sú – ako Michal Drotován preukázal vo svojom blogu – bezostyšné
výmysly Jána Bednariča.
Ohováranie vo veci kúpy bytu na sídlisku Malé Krasňany, ktoré vypustil
do verejného priestoru starosta v rozhovore pre račan.sk a občianske noviny
račan.sk výber a ktoré Ján Bednarič posunul do bahna bulváru tvrdením, že sa
jedná o luxusný byt (takto ho nenazval ani predajca), Michal Drotován vysvetlil a vyvrátil v inom blogu.
Za pozornosť stojí, že ani
tentoraz Ján Bednarič nenašiel odvahu sa pod články podpísať.
Pre istotu sa skryl za značky Jč,
ja, bed...
Na záver
Budova MERCATINO vyrastá na
mieste sľubovaného nového parku ako pomník arogancie developerov Kmotríka a
Repáka a dôkaz vyjednávacej
neschopnosti starostu Pilinského. Ak sa starostovi a jeho mediálnej
ľavej ruke žiada ľudovejšie pomenovanie, výstižný je názov PILINSKÉHO PARK.
Verím, že Račania majú
mediálne manévre starostovho imidžmejkra prečítané
a nenechajú sa nimi ďalej vodiť za nos.
Ako vraví staré príslovie, kto sa bojí vlkov, nech nechodí do lesa. Ja sa do lesa nebojím chodiť a teda začalo sa diať presne to, čo som už pred dvomi rokmi predpokladal. Zastrašovanie poslancov pred miestnym zastupiteľstvom a vytváranie hystérie. A nie, neuhnem ani o centimeter. Ide o nám známeho developera Grunt, s.r.o.
Spoločnosti Grunt a jej podnikaniu sa venujem už dlhodobo, táto firma je známa napríklad z Chorvátskeho Grobu, kde vybavila zmenu územného plánu a priestor pre 30-tisícové sídlisko.
V Krasňanoch mala snahu, ktorú som pomohol zablokovať v rokoch 2013 a 2014, vybudovať veľké projekty Ohňavy a Dolná Pekná. Tento záujem z ich strany stále je a vedia, že ak by ma zvolili občania za starostu, nikdy by im neprešiel.
Aktuálne chcú postaviť projekt Dolný Slanec, ktorý pripomienkujem a riešim už viac ako dva roky. Tento projekt sa chystá priniesť 220 bytov pre 565 obyvateľov. Všetky technické detaily a zásadné pripomienky (nesúlad s územným plánom Bratislavy - funkčný kód vinice, nesúlad s územným plánom BSK - cyklotrasy atď.) sú v tomto článku.
Už v procese EIA som namietal dopravno-kapacitné posúdenie a to, že doprava musí byť vedená v zmysle územného plánu predĺžením Horskej ulice až do Nového Mesta a nie riešením v rozpore s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy. Keďže som už dávnejšie predpokladal, čo sa bude diať, ponechal som si dôkazy na túto dobu - keď sa Bednarič snaží zastrašiť poslancov Rače pred hlasovaním. Samozrejme celý developerský projekt Dolný Slanec (a otvorené dvere pre Dolnú Peknú a Ohňavy) sa má prezentovať ako benefit pre Krasňany (čo som predpokladal už v roku 2016)
Asi Vás bude aj zaujímať celá diskusia, ktorú z FB zverejnil pán Bednarič. Súhlasím v nej s prepojením Horskej - ale v trase, ako určuje územný plán - čo spomína vyššie diskutujúci p. Petrinec. Za takúto manipuláciu by mali brať novinársky preukaz (ak taký Bednarič vôbec má).
Prikladám list z Bratislavského samosprávneho kraja, kde sa píše, že návrh komunikácie Dolný Slanec je v rozpore s územným plánom BSK (o tejto skutočnosti bol developer informovaný viackrát).
Keďže som materiál zaslal iba do podateľne a všetkým poslancom vo štvrtok 14.06.2018 a nebol zverejnený dodnes verejne (mohol som ho dať hodinu pred zastupiteľstvom, postupoval som však voči poslancom férovo a dal som poslancom viac ako 10 dní na naštudovanie), bolo potrebné veľmi rýchlo napísať článok a vytlačiť noviny - preto okrem nezmyslov je plný vecných chýb - napr. v obrázku.
Správne však Bednarič uvádza, že cesta by pomohla uvoľniť Peknú cestu mimo iného vodičom z Rače (myslí asi hlavne Rínok Rača), ktorí by sa vyhli zápche na Peknej ceste - ako by sa tam dostali z Rače je jasné - tranzitom cez Krasňany. Presne to uvádzam aj vo svojom materiáli - vybudovaný projekt Dolný Slanec by aj s cestou zhoršil podmienky obyvateľov Hornej, Horskej a Malokrasňanskej a krátkodobo (do vybudovania Rínku Rače) by zlepšil podmienky obyvateľom Peknej cesty (nie však autám ani električkám, tie by samozrejme dlhšie čakali na križovatke Račianska/Malokrasňanská - už aj s autami z Dolného Slanca - cca 110 v špičke). Materiál som sa snažil urobiť maximálne objektívne, nech sa poslanci sami rozhodnú a posúdia.
Nebol by to samozrejme Bednarič, ak by v článku opäť nevymyslel nezmysly aj ohľadom LBG Arény, tzv. Park RNR či Hagarovej - keďže nič také ako moje blokovanie týchto zámerov neexistuje, tak si vymyslel konšpiráciu, že som "šedá eminencia a ťahám nitky". To už je na lekársku diagnózu.
Keďže RNR a Hagarovu som už x-krát vysvetľoval, aký je to nezmysel - napr. pred voľbami do BSK tu a každý si to môže prečítať, budem sa venovať iba novému obvineniu, že stojím za blokáciou LBG Arény. To je vec, ktorá je nová v konšpiráciách (tie ako vieme je potrebné stále stupňovať, ak pôvodné nemajú svoj efekt - viď moja výhra vo voľbách do BSK vlani). V zámere som sa ani raz neodvolal, nič som dokonca nenamietal ani keď neuznali môj návrh na bezpečnejšiu úpravu chodníka na Hečkovej. Projektu vyjadrujem celé volebné obdobie plnú podporu.
Už v roku 2014 som hovoril investorovi, že je tam problém s prístupom (neskôr sme mu preto schválili ďalšie pozemky pri budove teplárne) a tiež vedel (napr. od Miša Hrdličku), že sú tam siete - plyn, kanalizácia či Račiansky potok - ktoré bude potrebné preložiť. To sú problémy, čo technicky stále riešia a už žiadajú aj spoluúčasť mesta.
"Problémy" LBG Aréne robí p. Marcel Slávik, známy zo stoviek iných konaní po celom Slovensku. Je zaujímavé, že v prípade Rínok Rača, Račany Rosso alebo Dolný Slanec sa neodvolával - dokonca na verejnom prerokovaní zámeru Rínok Rača zaútočil na obyvateľov Plickovej (kto bol si pamätá). Naopak v Karlovej Vsi sa nám odvoláva skoro vo všetkých konaniach, dokonca sa odvolal aj v prípade rekonštrukcie električkovej trate. To je skutočne vysoký level konšpirácií, že by som ho ja mal riadiť. Sám určite potvrdí, že sporov s ním máme ako mestská časť Karlova Ves plno.
Záverom by som chcel vyzvať poslancov mestskej časti Bratislava-Rača, aby sa nebáli a v utorok hlasovali podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Takýto pokus o ovplyvnenie slobodného hlasovania poslancov v Rači tu ešte nebol.
Levice.
Kto tam nebol, aspoň nech sa počuduje, ako môže v strede mesta pútať
pozornosť návštevníkov takýto dávny monument. Pre nás, Račanov, je zaujímavý časťou
svojej histórie, lebo sa dotýka osobnosti S.Koloniča. Tento barón sa stal
majiteľom hradu aj levického panstva, keď sa oženil s vdovou Žofiou
Peréniovou. Z historických materiálov je známe, že bol aj majiteľom
panstva vo Veľkých Levároch, jeho rod sa v nich udržal až do zač.18.
storočia.
Siegfried Kolonič,
rytier Zlatej ostrohy, bol verným stúpencom monarchie
a schopným vojakom na strane Habsburgovcov a Viedne. Vraj mal veľmi
prchkú povahu a naviac bol protestant. Keď sa stal aj račišdorfským zemepánom, pozval prešporského
kazateľa Ondreja Reisa do svojej kúrie (1580 – 1606). A tak sa kaplnka v Koloničovskej
kúrii stala prvým evanjelickým chrámom v Rači. Lenže kvôli svojej viere bol
S.Kolonič v r. 1610 odvolaný z funkcie poľného maršála a dolnouhorského
kapitána a dokonca nakrátko uväznený. Topil sa aj v dlhoch, preto dal
v roku 1614 svoj hrad Levice do zálohu za 20-tisíc zlatých slobodnému
barónovi J. Althanovi. V roku 1616 prepadol Kolonič so svojím vojskom hrad
Devín, ktorý vtedy vlastnil J. Keglevič. Vraj to bolo za akési urážky
a nesplnené požiadavky, ale veľmi sa to v tom čase hodilo poddaným
z Devína ( teda aj z Račišdorfu), ktorých krutosť J. Kegleviča
dohnala až k vzbure. Pomohli vojsku Koloniča, a tak 24. mája 1616
dovtedy nedobytný hrad padol. Lenže čoskorona zákrok palatína Turza bol Devín opäť v rukách J.Kegleviča
a S.Kolonič bol prísne potrestaný väzením aj stratou majetku. Prepustili
ho až v roku 1620 a v roku 1622 mu cisár Ferdinand II vrátil
nielen majetok, ale aj hodnosť poľného maršála. No z mnohých dlhov sa barón
ani tak nedostal. Dokonca ho prenasledovali aj po smrti ( 12.2.1924), lebo jeho
teloniekoľko rokov ležalo na Levickom
hrade nepochované. Až cisár Ferdinand III ho dal tajne pochovať do krypty
Kostola sv. Michala, kde odpočíva so svojou manželkou.
Po
smrti baróna S.Koloniča stratili račišdorfskí evanjelici svojho ochrancu, ale názov
jednej z našich historických stavebných pamiatok – Koloničova kúria nám túto zaujímavú a rozporuplnú historickú
osobnosť pripomína do dnešných čias.
20. ročník CELOSLOVENSKÉHO ZRAZU HISTORICKÝCH
ŽELEZNIČNÝCH VOZIDIEL
Všetky cesty 16.-17. júna
2018 neviedli tentoraz do slávneho Ríma, ale zaručene do železničného
kráľovstva koľajníc a parných mašín, do nádherného areálu Starého depa Rendz – Bratislava východ.
20 rokov – 20 ročníkov „Celoslovenského
zrazu železničných historických vozidiel“ keď sa Rendez rok čo rok stáva
pútnickým miestom, ktoré veľkoryso, štedro ponúka početným návštevníkom zo
Slovenska, Česka, Rakúska, Nemecka, Švajčiarska .../12 štátov/, no proste ľuďom
z mnohých štátov Európy, aby opäť podľahli neodolateľnému kúzlu parných
mašín, ktoré dokážu dodnes priam vyrážať dych z doby to minulej, keď
ľudský dôvtip vytvoril zo železa všetky tie lahodné línie a tvary kráľa
železnice na koľajách.
Ponuky organizátorov ako vždy boli
lákavé a pestré, počnúc od otváracieho hviezdneho defilé parných
a motorových mašín na točni, s večerným pôsobivým fotením, či
labužnícky si vychutnávať romantické jazdy vlakom s parnou mašinkou
a vagónikmi s drevenými sedadlami a môcť pozorovať z okna
prírodné scenérie Bratislavy, zažiť skvele zohraté ukážky Spolku vojakov
z druhej svetovej vojny, kde slovenskí partizáni spolu spolu so
sovietskymi vojakmi úspešne prepadnú nepriateľský nemecký pancierový vlak aj
s jeho vojenskou posádkou. Kto by si len nechal ujsť príležitosť môcť sa
dotýkať vo vnútri mašín jeho ovládacích pák a zariadení, využiť ojedinelú
možnosť a vliezť do pancierového vlaku „Štefánik“, byť aspoň na chvíľu
rušňovodičom parných mašín 310,555,556 atď., motorákov „Sergeja“, „Pomaranča“
až po „Zelenú rosničku“, a napokon byť v kontakte s nemeckým
pancierovým vlakom ako svedkom histórie z čias II. svetovej vojny.
V areáli Starého depa Rendez je
zároveň po oba dni pestrá a rôznorodá ponuka aktivít od premietania
tématických železničných filmov, tradičné prehliadky majstrovstva
a zručností modelárov, ich funkčných makiet s jazdiacimi mašinkami,
vagónikmi. K dispozícii sú aj prehliadky železničnej stavebnej architektúry
budov: Remízy, Personálnej kuchyne, Trubkárne a dúfam a verím, že
čoskoro aj plne funkčné klenoty areálu budovy Malej a Veľkej Vodnej veže.
Záverom klobúk dole, úcta a vďaka
organizátorom celej akcie MDC ŽSR Ing, Michalovi Tunegovi, Mgr. Petrovi
Kallovi, Ing. Jirkovi Kubáčkovi – otcovi myšlienky zorganizovať takéto
podujatie a zároveň vďaka patrí aj obetavým členom „Klubu železničnej
nostalgie“ /náš Rendezácky bonus Dominik Vrba/ spolu s „Klubom priateľov histórie železničnej
dopravy „ že dokážu všetci rok čo rok, vždy úspešne, zorganizovať už 20
ročníkov tejto spoločensky prestížnej akcie. Rendez – MČ Rača. Rendez hoci
územne malá časť Bratislavy už 20 rokov vysiela každoročne správu, že hlavné
mesto vie ponúknuť turistom nielen útulne pôvabné uličky starého mesta, ale
v súhre svojich mestských častí, tentoraz Rendezu s Račou, Krasňanmi,
Vajnorami ponúkame lákavé tromfy, ktoré sú zárukou, že návštevníci tu zažijú
spomienky a zážitky, ktoré budú napokon ďalšou skvelou prezentáciou
Slovenska.
Preto dovoľte, vážení návštevníci, aby
vás organizátori už teraz pozvali na 21. ročník r. 2019 „Celoslovenského zrazu železničných historických vozidiel“, na
„prechádzku v čase“, keď tu parou a dymom voňal čas.
Po takmer 4 rokoch (článok) je opäť v hre vyfackovanie obyvateľov sídliska Krasňany starostom m.ú.Rača Petrom Pilinským.
Račiansky starosta, ako poslušný koníček developerov (článok), koná výhradne proti občanom. A robí servis developerským spoločnostiam przniacich lokalitu s výraznou vinohradníckou históriou. Tentoraz, aby zrejme zavŕšil svoje 8 ročné úsilie zmrzačiť aj to, čo už bolo vybudované ešte predtým, než uzrel svet, podhadzuje v polročných intervaloch návrhy na územný plán zón pre Krasňany. Samozrejme tieto majú zapracovanie tak, aby to vyhovovalo developerom a nie občanom. Za účelom požiadavky vyhotovenia územného plánu pre zóny Krasňany bolo stretnutie občanov, poslancov a starostu Petra Pilinského ešte počas jeho prvého volebného obdobia v KS Žarnovická. Bol som tam tiež, ale o takom paškvile, aký je zapracovaný do návrhu územného plánu pre Krasňany, nebola žiadna reč.
Len zopár špecialít:
1. Zmeniť čiastočne jednosmernú ulicu Kadnárova v celej dĺžke na obojsmernú: Toto je naozaj zaujimavá informácia. Jednosmerky vznikali v 80-ych rokoch minulého storočia (asi rok 1988), pravdepodobne na nátlak obyvatelov kvôli rastúcej automobilizácii sprevádzanej negatívnymi prejavmi (hluk, prach). A skutočne niečo také vratiť po 30 rokoch je na hlavu postavené. Od tej doby je zahustenosť dopravy v tejto lokalite niekoľkonásobná.
Jediné možné vysvetlenie je to, že svojím konaním (povoľovanie ďalších a ďalších stavieb) sa dosahujú požiadavky na zvýšené prepravné výkony. Najnovšie to bude projekt Rínok Rača. Pričom raritou je skutočnosť, že vždy pri stavebných konaniach sú akože stanoviská odborníkov na dopravu kladné. Vyjadrenia sú jednoznačne vždy iba priaznivé: nárast dopravy z nových bytových domov je minimálny. Čo je samozrejme buď anarchia, alebo demonštrácia nulovej odbornosti. Tých bytových domov za 8 rokov starostovania Petra Pilinského pribudlo teda slušne a k nim niekoľko stoviek automobilov. Automobilov pribudne ešte viac a tak starosta rieši problém zápch tak, že sprejazdní sídliskové cesty v oboch smeroch.
križovatka Kadnárova a Černockého, ráno cca 8 hodin, pracovný deň
situácia na Peknej ceste je už roky katastrofálna, záber je z roku 2013, ranná špička
2. Zbúranie radových garáží, (pravdepodobne) a násilné vyvlastnenie pozemkov pod nimi a vybudovanie garážových domov. Račiansky starosta parkovaciu politiku nerieši a jediný spôsob je preňho priechodný tak, že radové garáže sa zbúrajú (niektorí si ich kúpili pred pár rokmi za 10-12 tisíc €) a vybuduje sa parkovací dom(y). Miesto realizácie VZN o parkovaní sa rozhodol račiansky starosta siahnuť na majetok občanov!
V podstate okrem Karlovej Vsi sa parkovacia politika nikde nezaviedla. Pýtam sa, pán starosta Pilinský, aké sú dôvody na nezavedenie pravidiel parkovacej politiky v zmysle VZN o parkovaní, ktoré bolo prijaté mestským zastupiteľstvom dňa 8.12.2016 a od 1.3.2017 mali byť platné v jednotlivých mestských častiach Bratislavy, ktoré dodatkom mali určiť sadzby (článok)?
3. Vybudovanie oáz pokoja a relaxu. Tak toto je buď na zasmiatie, alebo do plaču. Nám, čo tu bývame, žiaľ do plaču. Po Peknej ceste pôjde v čase rannej a popoludňajšej špičky reťaz áut. Časť pôjde ďalej na sídlisko Slanec, ráno opačne, časť po Peknej ceste a to buď do centrálnej Rače (ráno opačne), alebo do novovzniknutého sídliska smerom na Rinzle (ráno opačne). V blízkosti takejto cesty, skôr výpadovky, nebude žiadna oáza pokoja a harmónie. A nepomôže tomu ani osadenie palisád a výsadba viničových kríkov k nim. Pred objektom bývalej Meopty bude kruhová križovatka. Autá radiace sa do križovatky a autá s výjadom z križovatky budú svietiť reflektormi do bytov v pravidelných intervalov. Nezabudnite, že dopravná aktivita začína už o 6 hodine ráno a večer končí asi okolo 20 hodiny. A to býva v ročnom období od septembra do apríla tma.
náčrt údajnej odpočinkovej zóny, táto križovatka Kadnárova a Vrbenského bude lievikom pre autiaky na všetky smery.
4. Vybudovanie vodného raja. Už tu raz zaznela informácia šialenstva a starosta nad tým uvažoval (článok), no našťastie sa s tou stupiditou už nič nerobilo. No v rámci Krasňan máme potôčik - Račiansky potok a malú nadrž (už za hranicou zóny) a tá je určite problémom pri vybudovaní prístupovej cesty do viníc. Takže ju treba posunúť nižšie, dolu k objektu Hagarova 19. Jednak sa o také dielo už bude musieť starať miestna časť na naše náklady. A asi by bolo zaujímavé poznať názor vodohospodára na blízkosť vodnej nadrže pri bytovke. Je to v poriadku z nebezpečenstva spodných vôd?
Písmeno G2 označuje lokalizáciu prvého jazierka vybudovaného na pozemkoch terajších garáží. Ešte tam bude druhé a tretie jazierko.
Záver a zhodnotenie:
Súkromné stavby budú financovať súkromní investori, m.ú. Rača chce napomôcť násilnému vyvlastneniu (niečo ako komunisti v 50-ych rokoch minulého storočia) a verejné projekty sa budú financovat z verejných financií. MÚ Rača nemá zdroje na riešenie nedostatočných kapacít v predškolských zariadeniach a základných školách. Na sídliskách sú aj rozbité, neudržiavané lavičky, a nemá zdroje na pravidelné kosenie trávnikov. Údržbu trávnikov a strihanie živých plotov už robia občania na vlastné náklady. Myslím, že to hovorí za všetko.
Pravdepodobný scenár:
MÚ Rača pod vedením starostu Pilinského má prioritný záujem o vyvlastnenie pozemkov pod garážami. Občania z 12 tisícovej investície (kúpne ceny garáží pred vznikom tohoto paškvilu zvaný Územný plány zóny Krasňany) dostanú tak 2 tisícky. Ako prvé sa začne riešiť komunikácia na mieste bývalých garáží. Súčasne sa začne s prekladiskom vodnej nádrže smerom do sídliska k bytovke Hagarova 19.
Začnú stavby garážových domov, bude to komunikované ako výhodné, pretože pôjde o riešenie parkovania pre tisicky áut. Vo fáze výstavby požiada stavebník o zmenu stavby pred dokončením na polyfunkčný objekt. V suteréne budú nejaké garáže, na prízemí kancelárie a obchodné priestory a na 4 poschodiach bytové jednotky. Stavba bytov je najlukratívnejší biznis v Bratislave.
Garážové státie za 18.000,- € si tam nekúpi nikto a parkovať sa bude vonku po starom. Napokon to pripúšťa aj Návrh - záväzná časť na strane 15.
Vyzývam poslancov, t.j. zastupiteľský zbor, aby za tento Územný plán zóny Krasňany nehlasovali. Treba ho prepracovať na základe pripomienok občanov žijúcich na sídlisku Krasňany, ktorých by sa nekoncepčné zmeny dotýkali. Zmeny musia rešpektovať vlastnícke práva občanov a musia zohladňovať požiadavky občanov na zachovanie pokojného sídliska. Zvýšená hlučnosť z automobilovej dopravy je nekoncepčná zmena, zhoršuje životné prostredie a žiadne zóny relaxu s jazierkami uvedené zmeny nekompenzujú.
