Dušan Veselý: V Rači je kolotoč!

Je pár týždňov po vinobraní, jedni komedianti odišli a iní komedianti sa usadili. V Rači máme opäť kolotoč. Kolotoč sľubov.

Blížia sa komunálne voľby. V miestnej časti Bratislava - Rača je od leta cítiť volebnú atmosféru a vôňu asfaltu. Áno, asfaltuje sa tak divoko, ako nikdy predtým. A je to aj cítiť. Čo je však komickejšie, tak predvolebná atmosféra páchne lacnými predvolebným sľubmi.

Napr. sľubuje sa vybudovania vodného areálu, a to my Krasňančania máme teda s vodou svoje skúsenosti. Sú tu sľuby na nové parky,  s tým majú skúsenosť napr. na sídlisku Záhumenice. Až po záchranu viníc, s týmto máme skúsenosť tak vlastne všetci.

Opravujú sa detské ihriská, lebo po iné roky na to nebol čas. Alebo sa to robí účelovo opantať voliča, aby vedel, že je teraz, tieto asi 3-4 mesiace, taký dôležitý.

Spoločnosť prechádza od diktatúry proletariátu k plutokracii pomaly, ale iste. Každým dňom sme bližšie a bližšie k novým obzorom zajtrajška, keď takmer všetko bude vlastniť úzka skupina zbohatlíkov a pospolitý ľud im všetko demokraticky odvzdá. A čím viac sa tento proces zrýchľuje, tým menej sa občania zaujímajú, ako to vlastne je v skutočnosti. Miesto toho, aby sa občan zaujímal o podstatu problému, stačí mu potriasť si pravicu s rozdávačom sľubov, ponúkne sa koláčikom a pozrie si detské divadielko financované rozdávačom sľubov. Ved divadielko ešte len občan uvidí. Len to potom bude veľmi drahé vstupné.

Nechce sa mi veriť, aby sa ľudia konečne neprebudili a existovali len ako čísla v orwellovskom románe, len ako entity bez sily niečo zmeniť. Učičíkaný lacným dejom 4-ročných aktivít poslancov na záver volebného obdobia sú otvorení predať budúcnosť nášho zeleného sídliska? Vymeniť zopár stolnotenisových stolov za skutočnosť, že cez naše zelené sídlisko sem niekto chce vpustiť ďalšiu záplavu transferujúcich automobilov do pripravovanej zástavby v našom susedstve?

Je azda výmena pekného sídliska záhradného typu za lacné sľuby výhodná? Tak prečo ich voliť?

Chce niekto, aby sa na hlavných ťahov nášho sídliska (Pekná cesta, Kadnárova ulica) zvýšila prepravné kapacity? Pričom táto požiadavka nevzniká z nášho sídliska, ale zo skutočnosti, že v tesnom susedstve sa chystá masová zástavba?

Chce niekto, aby sa v tesnom susedstve bytoviek Hagarova vybudovala prístupová cesta do tzv. širších vzťahov (t. j. do viníc)? Chce niekto, aby sa v tesnom susedstve bytoviek Hagarova vybudovali megalomanské podlhovasté bytové domy?

                                                                

Chce niekto, aby naše zelené sídlisku stratilo pocit bezpečia, nízkej hlučnosti, nízkej prašnosti? Chce niekto, aby sme z našeho sídliska stratili možnosti turistického a športového vyžitia? Chce niekto, aby okolie našeho sídliska stratilo charakteristiku vinárskeho kraja budovaného stáročia našimi predkami? 

Michal Drotován: Aby doprava nebola nočnou morou Rače

Jedným z najväčších problémov Rače je doprava. V tomto článku v stručnosti popíšem základné body na riešenie tejto problematiky.

1. Rezidenčné parkovanie

Ako veľmi potrebný bod je nevyhnutné zaviesť rezidenčné parkovanie, ktoré by zvýhodňovalo obyvateľov s trvalým pobytom - prvá karta na byt by nemala byť spoplatnená a tiež v prípade rodín s maloletými deťmi ani druhá karta, výška poplatku za ďalšie karty na byt by bola predmetom diskusie a je kvôli nej potrebné schváliť zmenu štatútu Hl. mesta SR Bratislava a nové VZN v Rači.

Jednalo by sa o večerné a nočné parkovanie a jednotlivé zóny, cez deň by rezidenti mohli parkovať kdekoľvek v Rači. V rámci nočného parkovania by sa urobilo viacero zón, ktoré by však brali do úvahy aj počet bytov a to, či sú novostavby v okolí (novostavby by mali prioritne parkovať na parkoviskách k nej prislúchajúcich). Samozrejme dané sa nedá urobiť bez kontroly dodržiavania - tam sú možné dve cesty - jednou je posilnenie mestskej polície a zapojenie mesta, druhou je zmena legislatívy, ktorá by umožnila pokutovať nedodržanie dopravných predpisov aj povereným zamestnancom obce a bola by objektívna zodpovednosť majiteľa vozidla (tým by odpadli tzv. papučky a iné problémy).

Je mi jasné, že systém na meste už neúspešne riešia celé desaťročia - riešenie sľuboval napr. v roku 2002 aj Ďurkovský a nič.  V Karlovej Vsi sme teda začali dva bezplatné pilotné projekty rezidenčných zón - samozrejme veci sa postupne dolaďujú a napr. možnosť parkovania návštev na rezidenčných miestach sa na základe ankety obyvateľov posunula z 16,00 na 18,00h. O tom však tieto projekty všade na svete sú - o vyľaďovaní a zvýhodnení obyvateľov s trvalým pobytom. Napr. v zóne Silvánska by sa iba 15% obyvateľov podľa ankety rado vrátilo do bodu nula. Áno, nikdy nebudú všetci spokojní, ale to tak bude vždy. Prešiel som viac ako 55 krajín sveta, ale nikde som lepšie riešenie ako rezidenčné parkovanie na tento problém nenašiel.

Druhou témou je to, aby Rača nebola ako doteraz cez deň záchytné parkovisko pre ľudí dochádzajúcich za prácou - a ak na niektorých vhodných miestach hej, tak nech Rača má z toho financie. Sú parkoviská, ku ktorým sa oficiálne nikto nehlási - podobne aj iné lokality na krátkodobé obrátkové parkovanie (abonentské karty, jednorázové karty). Napr. parkovisko pri vozovni vo veľkom používajú zamestnanci YIT - pre pracovníkov DPB by bolo zadarmo (často chodia na skoré ranné alebo odchádzajú z neskorej nočnej smeny), pracovníci YIT by za neho však už platili - normálne by sa upravilo, doplnil by sa na okraji chodník a cyklotrasa a malo by svojho pána.

Téma parkovania je zložitá a súčasný starosta Rače v tejto veci za 8 rokov neurobil prakticky nič. V Karlovej Vsi sme ako jediná mestská časť išli do tohto projektu a neposúvali sme iba frázy o "prevzdušnení Rače". Obaja moji protikandidáti tiež navrhujú rezidenčné parkovanie - my sme od slov prešli aj k činom. Samozrejme aj v kooperácií s mestom a mestskou políciou. Je najvyšší čas to začať riešiť aj v Rači.

Po spracovaní  návrhu v Rači vrátane dopravných projektov (horizont 3. Q 2019) by tento návrh po diskusiách s obyvateľmi bol daný na schválenie v miestnom referende - je to tak závažná vec, že je potrebné referendum, a teda väčšinová zhoda na základných bodoch. Verím, že nikto z nás nechce, aby Rača v budúcnosti bola iba jedno obrovské parkovisko. Bude to náročná vec, ale treba ju riešiť. A nie populizmom, ale činmi.

2. Prekládka Púchovskej a predĺženie Bojnickej

Tieto dva projekty sú zanesené v územnom pláne už desaťročia. Vždy sa odbili tým, že to tam je a desaťročia to nikto nerieši. Nastal čas to začať riešiť poriadne - pripraviť to cez EIA, vysporiadať následne pozemky, územné konanie až po stavebné rozhodnutie a zároveň tlačiť na štát, BSK a mesto, aby to prišlo do realizačnej fázy - toto je projekt, čo samotná realizácia je na viac ako jedno volebné obdobie. Musí sa to však konečne začať posúvať. Lebo ak sa pozrieme na stav dajme tomu v roku 1998 a v roku 2018, v tejto téme je posun nula, nič, žiadny.

Na obrázku vyššie je dopravný generel a vedenie prekládky Púchovskej a predĺženie Bojnickej (tu vo variante bez tunela).

O predĺžení Bojnickej sa hovorí už dlho - prekládka Púchovskej, o tej je úplne ticho - pritom je veľmi dôležitá pre rozvoj oblasti Pánty/Rybničná (športové a školské areály, pracovné príležitosti aj bývanie) a tiež pre Východné (netreba zabúdať, že železničné priecestie je stále dočasne povolené iba na výnimku a zároveň táto prekládky by odklonila kamiónovú dopravu z Dopravnej na túto prekládku - a potom skoro priamou čiarou na obchvat D4/R7). Nikdy nesľubujem vzdušné zámky, za štyri roky by bol veľký úspech, ak by prešiel projekt cez EIA a územné konanie. Treba však konečne začať!

Vyššie je variant aj s tunelom - ten aktuálne kvôli financiám nie je možné realizovať, v žiadnom prípade by som však nerušil jeho vymedzenie v územnom pláne pre budúcnosť. Treba v EIA otvoriť aj možnosť priameho prepojenia prekládky Púchovskej s predĺžením Bojnickej - v územnom pláne je tam vedená izolačná zeleň, takže je reálne to tam doplniť.

Oba tieto projekty požadujú pre svoju náročnosť zapojenie troch mestských častí (Rača, Vajnory, Nové Mesto), mesta, BSK aj štátu.

3. Rozvoj železničnej dopravy a záchytné parkoviská

K tejto téme som podrobnejšie písal vlani, je to dostupné tu. Ďakujem za dôveru, ktorú ste mi dali zvolením za poslanca BSK za obvod Rača/Vajnory - stal som sa následne predsedom Krajského klubu nezávislých (aktuálne 8-členného) a za náš klub som bol nominovaný do dozornej rady Bratislavskej integrovanej dopravy (zmluva podpísaná od júla 2018). Verím, že po zmene vedenia mesta aj magistrát bude BID, a.s. venovať viac pozornosti a podarí sa mi pomôcť k zlepšeniu koľajovej dopravy - keď chcete niečo zmeniť, krok k tomu je mať na to nástroj.

Ďalšie moje body ohľadom dopravy sú v mojom volebnom programe.

Michal Drotován
kandidát na starostu Rače
www.drotovan.sk

Ak ma chcete podporiť v kampani, môžete tak urobiť prevodom na transparentný účet . Vopred ďakujem!

Michal Drotován: Volebný program 2018 - 1 DOPRAVA

pýtajte sa, dávajte námety, debatujte, polemizujte...

celý volebný program

Vladimír Dulla: Plán B - keď voľby sú podnetom i nádejou pre pokrok (3)

Časť programu Fungovanie mesta po voľbách 2018

Téza programu

Primátor bude s poslancami spolupracovať a spoločne sa sústrediť na samotné riešenia. Bratislavčania si oddýchnu od nič neriešiacich hádok o tom, kto viac Bratislave škodí. Do Bratislavy vrátim odbornosť a kvalitu.

Moje vnímanie

Odvážne a pekne znejúce slová. Mnohí si želáme taký stav. Predpoklad, že rovnakú filozofiu bude presadzovať aj väčšina poslancov, by som vyjadril pomerom 1 : 1.

Čo sa týka návratu odbornosti a kvality, nepochybujem, že pri zamestnancoch sa to môže dariť, aj preto, že v prípade sklamania sa dá dosiahnuť výmena. U volených zástupcov je to nereálne. Nielen preto, že primátor nemá v rukách nástroj na vynucovanie ich kvality a odbornosti, ale hlavne preto, že nie je reálne, aby poslanci boli kvalitne a odborne pripravení pre všetky oblasti, v ktorých ich čakajú rokovania a rozhodnutia. Mnoho z nich bude presadzovať postoje a zámery politických subjektov, ktoré budú reprezentovať. Asi naďalej tie budú mať prednosť.

Opatrenie programu:

„Riadiace funkcie, vrátane manažovania mestských firiem, obsadíme profesionálmi, ktorí prejdú transparentným výberovým konaním. V prípade mestských firiem budeme striktne dodržiavať rozdelenie pri obsadzovaní predstavenstiev, do ktorých prilákame špičkových odborníkov a odborníčky a pri obsadzovaní dozorných rád, kde posilníme verejnú kontrolu.“

Pekné predsavzatie. Bez náležitej väčšiny v MsZ nereálne. Prvú vetu vnímam ako „vyhrážku“ ľuďom, ktorí zastávajú riadiace funkcie, ich nepriame označenie za neprofesionálov a/alebo takých, čo sa do funkcie dostali bez transparentného výberu. Všetci v jednom vreci.

Vnímanie oprávnenosti výberu manažérov po voľbách v súvislosti s politickými cyklami som popísal v závere k časti programu Primátor a developeri.

Prekvapuje, že pri kreovaní dozorných rád zriaďovateľ by posilnil verejnú kontrolu. Dozorná rada je orgánom obchodnej spoločnosti na účely vnútornej kontroly so všetkým, čo sa nazýva formálne pravidlá. Verejná kontrola je neformálna, nevyžaduje poverenie, ani vymedzenie kontrolovaného obdobia atď. Má úplne iný spoločenský význam ako kontrola dozornou radou.

Sľub o prilákaní špičkových odborní(čok)(kov) pre predstavenstvá naznačuje akoby dozorné rady, ktoré ich majú kontrolovať, nemuseli mať aspoň takú kvalitu. Aj v súvislosti s tým neviem ako vnímať, ak v inej časti skupina Rozvoj mesta píše o nedostatku špičkových odborníkov, veľmi ťažkom vyhľadaní a získaní do útvarov MIB a magistrátu.

Naopak, návrh skupiny Financovanie o zriadení holdingu, aj pre umožnenie prelievania zisku prosperujúcich spoločností na krytie potrieb menej úspešných až neúspešných, napovedá, že by mohla stačiť jedna skupina špičkových odborníkov, ktorá bude ťahať ekonomiku mestského holdingu.

Toto opatrenie vnímam ako povinný tanec v rámci predvolebného marketingu. Či bude aktuálne aj po voľbách, bude záležať od pomeru hlasov. Pri počte 24 kandidujúcich na funkciu poslanca MsZ za Team Vallo, jeden aj na funkciu primátora, je hypoteticky možné získať potrebnú väčšinu.

Opatrenie programu:

„S cieľom zlepšiť a zefektívniť starostlivosť o čistotu a údržbu mesta zriadime celomestskú akciovú spoločnosť s možnosťou pristúpenia mestských častí. Hlavným predmetom jej činnosti bude čistenie spravovaných komunikácií, kosenie prícestnej zelene, údržba parkovej zelene a orezy stromov, nakladanie s odpadmi (kompostovanie bioodpadu a pod.), zimná služba na spravovaných komunikáciách a priestranstvách. Predídeme tak často nelogickej a chaotickej údržbe verejných priestorov a ušetríme finančné prostriedky.“

Rozumné predsavzatie. Mesto nepotrebuje čakať či mestské časti sa pridajú. MsZ môže využiť svoje právo upraviť uznesenia, ktorými majetok mesta zverilo do správy mestským častiam.

Opatrenie programu:

„Vznikne neformálna pozícia nočného primátora (night mayor) zodpovedného za starostlivosť o mesto v nočných hodinách. Medzi jeho kompetencie bude patriť prijímanie opatrení na prevenciu konfliktov, eliminovanie hluku a rušenia nočného kľudu.“

Podľa skupiny Správa mesta:

„Mestu a mestským častiam chýba strategický prístup k riešeniu nočného života, ktorý existuje a potrebuje dobre regulovaný priestor, nie zákazy.“

„RIEŠENIE: ... bude zodpovedný za koordináciu starostlivosti o mesto v nočných hodinách. Bude využívať primárne mäkké nástroje na riadenie nočného života v meste. Do jeho/jej kompetencií spadá rokovanie s prevádzkovateľmi jednotlivých prevádzok, resp. s ich zástupcami, nastavovanie pravidiel fungovania mesta v nočných hodinách, prijímanie opatrení na prevenciu konfliktov, vrátane riadenie tímu ľudí zaoberajúcich sa predchádzaniu a riešeniu konfliktov v teréne, eliminovanie hluku a rušenia nočného kľudu. Nočný primátor v spolupráci s MIB pripraví a predloží primátorovi stratégiu udržateľného rozvoja nočného života ...“

Nech som nad tým dumal tak či onak, stále mi z toho vyšla neformálna pozícia s formálnymi oprávneniami, pôsobnosťami, ak mu ich MsZ a/alebo primátor zverí formálnym aktom. Alebo je to myslené bez formalít len tak? Opäť je to o teórii a ustálenej praxi v oblasti riadenia.

Ak skupina píše o využívaní „primárne mäkkých nástrojov“, má predstavu aj o iných. Akých?

Osobitne by ma zaujímala kompetencia eliminovať hluk a rušenie nočného pokoja. Aj tím ľudí zaoberajúcich sa predchádzaniu a riešeniu konfliktov v teréne by si zaslúžil podrobnejší popis. Možno nie som sám, kto nezaregistroval informáciu o jeho existencii či zriadení.

Ak sa píše o stratégii udržateľného rozvoja nočného života, tak je zrejmé, že sa predpokladá rozvoj nočného života, len chýba, v záujme akej časti spoločnosti je ďalší rozvoj a či ho vôbec možno dosiahnuť bez konfliktov, ktorým sa má predchádzať.

Opatrenie programu:

„Vykonáme audit reklamných plôch, ktorých významná časť je umiestnená na pozemkoch mesta a ukončíme ich nájomné zmluvy.“

Opatrenie nadmieru potrebné. Zostáva dúfať, že nájomné zmluvy neobsahujú rôzne poistky, ktoré znemožnia dosiahnutie očisty v reálnom čase, a že „plochy“ namiesto „stavby“ sú iba omylom.

V ďalšom pokračovaní kapitola Efektívna mestská pokladnica

Predchádzajúca časť Primátor a developeri

Vladimír Dulla

autor sa dlhodobo venuje komunálnej problematike

V. Ďurana...: Zastabilizovanie sídliska Krasňany podľa starostu Rače

V čísle 4/2018 časopisu Račan sa občania MČ Rača dozvedeli, že pán starosta Peter Pilinský zbieral podpisy na opätovnú kandidatúru. Pán starosta predstavil aj plán rozvoja MČ Rača na ďalšie štyri roky. 

Akosi však opomenul spomenúť, že pred dovolenkovým obdobím predstavil návrh Územného plánu zóny Krasňany, ktorý vyvolal búrku oprávneného odporu a nevôle občanov, ktorých zaviazal termínom na zaslanie písomných pripomienok k tomuto Plánu do konca augusta tohto roku.

Na dvoch verejných zhromaždeniach občanov zvolaných za účelom prezentácie tohto „Plánu“ sa pán Pilinský obhajoval, že na jeho vypracovanie má mandát od samotných občanov. 

Pravdou však je, že občania na zhromaždení konanom 5. 6. 2014 požadovali od starostu a poslancov nášho miestneho zastupiteľstva, aby v prípade schválenia Územného plánu zóny bezpodmienečne zabezpečili, okrem mnohých podmienok, aj zachovanie povahy a urbanistiky Krasňan, zachovanie a rozšírenie zelene, rešpektovanie ústavných práv a povinností vzťahujúcich sa na právo na priaznivé životné prostredie a plné rešpektovanie vlastníckych práv k existujúcim stavbám (budovy, byty, garáže, pozemky).

Pán starosta Pilinský takto prejavenú vôľu občanov úplne odignoroval pri zaobstaraní a zadaní prác na Územnom pláne zóny Krasňany.  

Svetlo sveta uzrel Plán, ktorý je v diametrálnom rozpore s vôľou občanov a s verejným záujmom, ktorý reprezentujú a jeho obsah napĺňajú samotní občania Krasňan, nikto iný. Zároveň pripomíname, že schválením tohto „Plánu“ by zjavne došlo k porušeniu práva na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 ods. 1 prvá veta Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý platí v 47 krajinách Európy.

Pán starosta Pilinský,

vašimi slovami, „spoliehate sa, že ľudia majú triezvy úsudok a vidia, čo všetko sa za posledné roky zmenilo, opravilo a vybudovalo“. Zároveň však musíte vedieť, že ľudia nedovolia, aby boli klamaní a zavádzaní sľubmi, ako navrhovaný Územný plán zóny Krasňany zlepší ich životné prostredie, parkovanie, dopravnú situáciu..., ich celkový život.

Názor občanov Krasňan na danú situáciu bol jasne a zreteľne vyjadrený v petícii (podpísaných 514 občanov) a najmä v zásadných hromadných pripomienkach (podpísaných viac ako 500 občanov) ako aj v množstve individuálnych pripomienok.

Občania Krasňan teraz s napätím očakávajú, ako bude s ich pripomienkami naložené. Ak pripomienky občanov nebudú akceptované, občania si vyhradzujú právo podniknúť ďalšie nevyhnutné legitímne kroky a opatrenia na ochranu svojich základných ústavných práv.

V závere chceme pripomenúť, že v predvolebnom období je potrebné a dôležité, aby si občania uvedomili a zvážili, koho budú voliť v nastávajúcich voľbách, kto skutočne reprezentuje ich potreby a záujmy a rešpektuje ich základné ľudské práva a slobody, vrátane vlastníckych práv chránených Ústavou a zákonmi Slovenskej republiky. To je ich hlavný a základný záujem v súčasnosti aj do budúcnosti na rozdiel od pána starostu Pilinského, ktorý na bilbordoch vyzýva občanov, aby volili budúcnosť, avšak jeho predstava budúcnosti zhmotnená v neprijateľnom Územnom pláne zóny Krasňany je v príkrom rozpore s vôľou a predstavou obyvateľov Krasňan.

Okresná prokuratúra Bratislava III prešetruje zákonnosť procesu obstarávania územného plánu zóny Krasňany a Okresná prokuratúra Bratislava I prešetruje zákonnosť zisťovacieho konania, ktoré predchádzalo prípadnému posudzovaniu vplyvov územného plánu zóny Krasňany na životné prostredie.

Za dotknutých obyvateľov sídliska Krasňany

Vladimír Ďurana, Marek Mihálik,
Dušan Veselý, Pavol Sadák, Marek Uhlíř

Michal Drotován: Volebný program 2018

Dominik Vrba: „Rendez by mal zostať v takej podobe, v akej je.“

Rozhovor s kandidátom na poslanca MZ Bratislava-Rača za Rendez Dominikom Vrbom.

• Kto je Dominik Vrba?

Som 19-ročný študent maturitného ročníka na Gymnáziu školských bratov, ktoré je súčasťou Spojenej školy de La Salle. Na Rendezi bývam prakticky od narodenia a bývanie inde si neviem ani len predstaviť.

• Na základe čoho si sa rozhodol kandidovať na poslanca a prečo za Stranu zelených Slovenska?

Rozhodol som sa kandidovať preto, lebo nechcem, aby sa Rendez zmenil na „betónovú džungľu“ a aby na každom štvorcovom metri stála nejaká stavba. Takisto chcem, aby sa zachovala historická podoba Rendezu. Stranu zelených Slovenska som si vybral preto, lebo nepočul som na ňu žiadne zlé slovo a ani o škandály niekoho z tejto strany. A hlavným dôvodom je, že sa mi páči ich program.

• Predstaviteľom inej Strany zelených bol súčasný starosta Peter Pilinský, ako vnímaš jeho pôsobenie vo funkcii?

Osobne nemám nič proti nemu a ani nejako bližšie ho nepoznám. Poslednú dobu sa o ňom šíria klebety. Neviem, čo je a čo nie je pravda, preto to konkrétnejšie nebudem rozoberať.

• Čo považuješ za najväčšie problémy Rendezu a ako by si chcel prispieť k ich riešeniu?

Tak najväčším problémom je doprava na Rendezi. Cez pracovný týždeň pravidelne ráno a poobede autobusy meškajú, cez víkendy a sviatky chodia v menej častých intervaloch. Dostať sa v čo najkratšom čase a čo najjednoduchšou cestou do centra mesta alebo na hlavnú železničnú či autobusovú stanicu je nemožné. Celý problém by mohol vyriešiť MHD autobus, ktorý by chodieval z Rendezu na nejaký väčší prestupný bod (Račianske mýto, Trnavské mýto, Autobusová alebo Hlavná Železničná stanica). Taktiež by nebolo na škodu zaviesť v rámci BID pravidelnú osobnú železničnú dopravu, ktorá by urýchlila a uľahčila cestovanie nie len po Bratislave, ale aj po Slovensku. Druhým veľkým problémom je preťaženosť hlavnej cesty. Po každej zime je v dezolátnom stave, dva kamióny sa majú problém vyhnúť. A myšlienka o výstavbe nových budov aj na základe tohto nepripadá do úvahy. Rendez vznikol ako železničiarska osada s pár domčekmi a nikdy nepripadalo do úvahy na ňom vybudovať obrovské sídliská, obchodné centrá, parkovacie garáže... V takej podobe, v akej Rendez je, by mal aj tak ostať. Pomer zelene, lúk a polí k budovám je akurát.

• Sám si vodičom, vidíš ako reálne, že by ľudia vymenili pohodlie auta za vlaky a MHD?

Ak by sa zlepšila kvalita cestovania vlakmi, nevznikali by pravidelné meškania a poruchy vlakov a vozidiel MHD a bola by lepšia prestupnosť medzi vozidlami MHD, vlakmi alebo aj medzi vozidlami MHD a vlakmi zároveň, alebo by vznikli nové priame linky, určite by viac ľudí vymenilo auto za iný dopravný prostriedok.

• Na Rendezi už nefunguje pošta, kvôli nerentabilnosti chýbajú aj iné služby, nepomohla by práve nová vhodne situovaná výstavba, aby sa im tu oplatilo podnikať?

Pošta nefunguje aj z dôvodu, že najprv ju prerábali a chvíľu po znovuotvorení ju vykradli. Odvtedy je zatvorená. Väčšina obyvateľstva Rendezu sú pracujúci, ktorí majú zamestnania mimo Rendezu a tým pádom všetky veci vybavujú v meste alebo v blízkosti svojho pracoviska, prípadne po ceste do/z roboty. Určite by sa tu pošta a iné služby hodili, no z tohto dôvodu by pravdepodobne nevynášali. A nepomohla by ani výstavba. Na Šajbách pod panelákom kedysi bolo papiernictvo, neskôr svadobný salón a nakoniec kaviareň a všetky tieto obchody/podniky skrachovali, lebo nevynášali a ľudia všetko vybavovali v meste alebo na inom mieste než na Rendezi.

• OLO prevádzkuje Zberný dvor Rača, MČ zabezpečuje službu Zelený taxík, zlepšila sa nimi čistota Rendezu? Chýbajú kedysi pravidelne pristavované veľkokapacitné kontajnery?

Určite táto služba Rendezu pomohla, no nie celkom. Ľudia sú nepoučiteľní a hádžu smeti všade, kde sa im zachce. Zelený taxík má veľa práce a nestíha hneď smeti odviesť. Neskôr sa na tom mieste kopia ďalšie a ďalšie kúsky/vrecia smetí a tak vznikajú menšie skládky. Všetko závisí od ľudí. Od toho, ako si vážia životné prostredie, ako si vážia to, kde bývajú, ako si vážia ostatných obyvateľov.

• Medzi niektorými obyvateľmi cítiť „zákopové“ vojny, vzhľadom na to, že kto ako dlho býva na Rendezi, alebo či má v rodine železničiarskych predkov, ako to celé vnímaš?

Mrzí ma, že aj tých pár tisíc obyvateľov Rendezu sa háda. Treba akceptovať to, že od vzniku Rendezu tu železnica bola a aj bude. Či tu niekto býva dlhšie alebo kratšie a či tu má/mal alebo nemá/nemal predkov nemení nič na tom, že nemôže byť rovnako hrdý Rendezák ako ktorýkoľvek iný Rendezák. Všetci sme si rovní, všetci sme ľudia. Preto by sme nemali robiť rozdiely a mali by sme spolu vychádzať, pomáhať si.

• V júni prišlo k nahradeniu linky 54 predĺženou 52-kou na ŽST Vajnory, dôvodom malo byť vzniknutie ďalších možnosti cestovania vlakom po Bratislave v rámci BID na tzv. električenku. Využil si niekedy túto alternatívu? Aké pozitíva a negatíva daná zmena priniesla?

Ja som to osobne zatiaľ ešte nevyužil. Výhody vidím v tom, že chceli niektorým obyvateľom uľahčiť cestovanie. Nevýhody v tom, že keď 52-ka prechádza v rannej a poobednej špičke cez kruhový objazd vo Vajnoroch, naberie niekoľkominútové meškanie a tak iní ľudia nestíhajú/meškajú do roboty alebo školy. Ďalej nevýhodou je, že nie je doriešená nadväznosť autobusov a vlakov. 52-ka jazdí cez pracovný týždeň v špičke každých 20 minút a osobné vlaky odchádzajú zo stanice vo Vajnoroch napríklad na Hlavnú stanicu každú hodinu. To znamená, že iba z každej tretej 52-ky sa dá bez dlhšieho čakania prestúpiť na vlak. Ale ak autobus mešká z dôvodu zápchy, ľudia nestihnú prestúpiť. Cez víkend zas jazdí 52-ka každú pol hodinu a vlak každé dve hodiny. To znamená, že až každá štvrtá 52-ka je taká, z ktorej sa dá prestúpiť rovno na vlak. Tým pádom si musí človek dobre naplánovať cestu a vybrať si správne spoje.

• Pri známej mašinke boli na Dopravnej ulici aj na tvoj podnet svojho času osadené lavičky, ktoré niekto rýchlo vytrhol, Mestskú časť stála ich inštalácia cca 600 eur, máš nejaké ďalšie plány s týmto priestorom?

Chcel by som ho nechať v takej podobe, v akej je teraz. Tento priestor má znázorňovať parčík s technickým zameraním. Je to akoby vstupná brána nielen na Rendez, ale aj do Železničného múzea SR. A takisto je to neodmysliteľný symbol Rendezu. A ním by aj mal ostať.

• Dlhoročne patríš k dobrovoľníkom Klubu železničnej nostalgie Bratislava Východ, čo je jeho náplňou? Ktoré podujatia pomáhaš spoluorganizovať?

Náplňou klubu je zreštaurovanie medzivojnovej parnej lokomotívy 387.017 „Mikádo“ do prevádzkového stavu a údržba a prevádzkovanie historických motorových drezín. Náš klub pomáha spoluorganizovať podujatia v Železničnom múzeu SR akými sú napríklad Otvorenie sezóny (v apríli), Noc múzeí a galérií (v máji), Celoslovenský zraz (v júni), Ukončenie sezóny (v októbri). Ďalej náš klub je hlavným organizátorom podujatia Drezinový deň (v septembri). Zatiaľ máme za sebou tri ročníky tejto akcie a myslím si, že úspešné. Ak by niekoho z čitateľov zaujímal postup prác pri oprave parnej lokomotívy, prípadne rozpis akcií, stačí, ak navštívi našu facebookovú stránku Klub železničnej nostalgie Bratislava Východ.

• V poslednom období sa často hovorí o železniciach, čo vidíš ako príčinu viacerých skratov rušňov? Sú niektoré z nich deponované aj na Rendezi?

Žalostný stav lokomotív a vozňov osobného dopravcu ZSSK je zapríčinený zanedbávaním údržby, vysokým vekom vozidiel, častým využívaním vozidiel a opotrebovaním aj vďaka cestujúcim. Na Rendezi sú deponované lokomotívy len nákladného dopravcu ZSSK CARGO, ktoré za poslednú dobu nemali žiaden podobný problém. Aj preto si často požičiava ZSSK lokomotívy práve od ZSSK CARGO. Lokomotívy a vozne ZSSK chodia sem na Rendez len na občasné a menšie opravy.

• Ako dobrovoľník alebo brigádnik sa v rámci mesta zapájaš aj do iných akcií, ktoré sú to napríklad?

Dobrovoľníkom som na akciách na Rendezi, ako napríklad MDD, Mikuláš, Lampiónový sprievod, atď. Brigádnikom napríklad na rôznych behoch a maratónoch v centre mesta. Viac o mne a tom, čo chcem na Rendezi zmeniť a zlepšiť nájdete na mojej facebookovej stránke Dominik Vrba – kandidát na poslanca za miestnu časť Bratislava – Východné.

Ďakujem za zaujímavé otázky.

• Ďakujem za rozhovor.

Zhováral sa Ján Drotován

redaktor občianskeho časopisu račan.sk výber

Vladimír Dulla: Plán B - keď voľby sú podnetom i nádejou pre pokrok (2)

Časť programu Primátor a developeri o 4 roky

Téza programu

Rozvoj mesta a tvorbu infraštruktúry bude mať v rukách mesto a Bratislavčania, nie developeri. Mesto sa stane sebavedomým partnerom, ktorý bude určovať pravidlá novej výstavby a dohliadať na ich dodržiavanie.

Moje vnímanie

Nebude. Minimálne nebude dohliadať. Tiež asi nebude určovať pravidlá novej výstavby, lebo ich bude naďalej určovať stavebný úrad v zmysle stavebného zákona alebo zákona o výstavbe.

Ak sa schváli nový zákon o výstavbe v navrhovanej podobe, mesto už nebude mať ani súčasné možnosti ochrany zo strany mestských častí, ktoré teraz vykonávajú agendu stavebných úradov. Do rekodifikácie stavebného zákona to nie je reálne a potom už mestá / obce nemajú mať zverený výkon štátnej stavebnej správy.

Opatrenie programu:

„Zmeníme proces vydávania záväzného stanoviska mesta k developerským projektom, aby mal jasné a transparentné pravidlá a nevytváral priestor na korupciu a nedôveru. Celý proces bude spravodlivejší a pre developerov spoplatnený, čo pokryje zvýšené výdavky s ním spojené.“

Na prvý pohľad pochopiteľné odhodlanie. Problém nastane, ak sa uvedomí v akom záujme sa vydáva záväzné stanovisko.

Z opatrenia vyplýva, že stanovisko k projektu developera predstavuje podstatne vyššie náklady oproti nákladom na stanovisko k inému projektu.

Návrh na zriadenie komisie vrátane zmeneného procesu posudzovania zámerov a potvrdzuje opatrenie programu vnímam ako zbytočný a v kontexte popisu úloh, významu a prínosu MIB za kontraproduktívny až nezmyselný. Navrhnutý zmenený proces zaručuje vyššie nároky na čas a vyššie náklady.

Opatrenie programu:

„Zriadime Kanceláriu ombudsmana pre stavebnú činnosť, ktorý ľuďom odborne poradí v prípadoch, kedy sa budú cítiť negatívne ovplyvnení stavebnou činnosťou vo svojom okolí.“

Nápad predstavuje novinku s neistým prínosom. Problematické bude objektívne meranie prínosu, hoci metodika sa zaiste podarí pripraviť i schváliť.

Opatrenie programu:

„Posudzovanie vplyvu novej zástavby na dopravnú situáciu v okolí (Dopravno-kapacitné posúdenie) presunieme od developerov na mesto. Mesto tak bude mať pod kontrolou, či je zvýšenie frekvencie dopravy ešte znesiteľné pre obyvateľov a neohrozuje fungovanie mesta v danom území.“

Také posúdenie je súčasťou dokumentácie stavby. Má byť od autorizovaného inžiniera. Investor si môže slobodne vybrať, lebo on zodpovedá za úplnosť dokumentácie. Nie sú známe informácie, že pripravovanou legislatívou by pri odborných posúdeniach mesto malo získať viac práv ako doteraz.

Pripomínam, že máme štátnu, nie samosprávnu stavebnú správu. Pripravovaná legislatíva navrhuje ešte posilniť „zoštátnenie“.

Opatrenie programu:

„Zahájime prípravu nového územného plánu a územných plánov zón, aby sme zastavili výstavbu v bratislavských lesoch, vinohradoch aj v ďalších kritických lokalitách. Územný plán vypracujeme tak, aby nevznikala možnosť rôznych výkladov podmienok v ňom uvedených.“

Mesto obstaráva nový územný plán od roku 2011. Začatie prípravy nového znamená opäť začať asi úplne odznova.

Čo ma oberá o úsmev na perách, je časť textu, v ktorom skupina hodnotí súčasný stav slovami:

„Situácia je natoľko neprehľadná, že nám znemožňuje nastaviť priority a určiť konkrétne kroky. ... Existujúce strategické materiály sa navzájom nerešpektujú, nie sú vzájomne synchronizované a často si odporujú. V konečnom dôsledku sa preto často vôbec nepoužívajú.“.

Hlavné opatrenia (priority) a z nich vyplývajúce kroky, ktoré sú prezentované v programe, sú vytvorené asi intuíciou. Podobne aj navrhované kroky prezentované v knihe ako potrebné pre zlepšenie výkonnosti orgánov mesta a jeho súčastí.

Nech toho nie je málo, čo u mňa vyvoláva zmiešané pocity, ak nie rovno výhrady, v opatrení sa sľubuje presná a prísna regulácia a v časti 2.1 sa kritizuje miestami rigidita a neflexibilita súčasnej regulácie.

Samostatnou neznámou zostáva skĺbenie presnej a prísnej regulácie v územnom pláne s predstavou skupiny, podľa ktorej „Ideálne by bolo, ak by boli územnými plánmi zón pokryté celé územia mestských častí“. Čo všetko by si vyžadovalo ešte podrobnejšie regulovať na celom území mesta, ak by už platila „presná a prísna regulácia“, navyše, dostatočne „flexibilná“ pre zvládnutie budúcich potrieb?

Ak k tomu pripočítam konštatovanie skupiny, že príčinou zlého stavu sú aj „nedostatky územného plánovania vyplývajúce zo stavebného zákona“, tak neviem, či a na základe čoho očakávajú od nového územného plánu zásadný obrat.

Opatrenie programu:

„Zriadime Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). Pôjde o mestskú organizáciu, ktorá z titulu svojho postavenia bude tvorcom novej kvality mesta. Bude pracoviskom Hlavného mesta SR v oblasti urbanizmu, architektúry, rozvoja, tvorby a správy mesta ako nástroj organizačne schopný pretaviť výsledky debát o meste do koncepčných a strategických materiálov a dohliadať nad ich napĺňaním.“

Zriadiť by nemal byť problém. Z formálneho a procesného hľadiska je to rutinná záležitosť. Zriadiť funkčnú organizáciu, navyše v celom rozsahu potrebnom pre „tvorbu novej kvality mesta“, je už iná káva. Skupina Správa mesta je si toho vedomá, lebo uvádza: 

MIB je svojou komplexnosťou a rozsahom zásadnou zmenou vo fungovaní mesta/magistrátu. Na ambiciózne ciele, ktoré si kladieme v tejto kapitole, je potrebné nazerať v časovej perspektíve štyroch, resp. ôsmich rokov. Nie všetky funkcie navrhované pre MIB sú nové, mnohé dnes pokrýva magistrátny úrad a v takýchto prípadoch dôjde k presunutiu existujúcich štruktúr do novej organizácie. Každopádne však pracujeme s viacerými verziami vzniku MIBu, líšiacimi sa v kapacitnej, finančnej a časovej náročnosti jednotlivých alternatív.“

Verzie sú popísané len slovne s časovým odhadom, ale bez kapacitnej a finančnej náročnosti.

Veľmi zaujímavo vyznieva zdôvodnenie návrhu zriadiť MIB skupiny Rozvoj mesta - časť 6.2 Prečo MIB. Zjednodušene: lebo teraz je malá a nevýkonná administratívna kapacita v rámci magistrátu, tak navrhujeme zriadiť novú organizáciu a do nej navrhujeme z magistrátu presunúť to i ono, a MIB aj magistrát doplniť o nové útvary a pozície pre nových ľudí.

Podľa mňa, podstatné je koľko nákladov by znamenalo naplnenie maximalistickej predstavy so špičkovými odborníkmi pre všetky pozície, nech sa vie aký môže byť vklad do banku.

Podľa skupiny Financie:

„MIB má za úlohu identifikovať prevádzkové úspory vo všetkých oblastiach rozpočtu podrobnou revíziou výdavkov mesta, pričom potenciál úspory je aspoň 10 % bežných výdavkov (25 mil. eur). Jeho prvou úlohou v oblasti financií bude hĺbková revízia výdavkov mesta, ktorej výsledkom bude zefektívnenie výdavkov, identifikácia možných úspor a oblastí, ktoré naopak potrebujú vyššie výdavky.“

Naozaj potrebuje mesto zriadiť MIB, aby spoznalo, v ktorých oblastiach treba vyššie výdavky? Skupiny o niekoľkých píšu. Ak sa tak stane a ešte raz to napíše upravená zostava ľudí, a dôjde k zmene účelového určenia rozpočtových prostriedkov, dosiahne sa úspora? Podľa mňa, nie.

Podľa skupiny Financie:

„Náklady na založenie a prevádzku MIB odhadujeme na približne 1 mil. eur pri 30 zamestnancoch. Ak by každoročne mestu práca MIB-u ušetrila 10 mil. eur, išlo by o investíciu s 1 000 % návratnosťou.“

Každoročne po 10 mil., znamená za 10 rokov 100 mil. oproti súčasným cca 250 mil. či vyšším výdavkom v budúcnosti, aj po nastavení nových pravidiel v rámci princípu hodnota za peniaze. Spoznať stav podobný ekonomickému delíriu nevyžaduje Nobelovu cenu za ekonómiu. Maľovaný obraz možnej opakovanej „nekonečnej“ účinnosti MIB v podobe každoročných úspor nákladov je ako para nad hrncom - rozplynie sa aj bez vetrania.

Ak sa pridá odporúčanie skupiny: „Aktívne hľadať oblastí, pri ktorých je optimálne súčasnú úroveň výdavkov zachovať, príp. zvýšiť.“, pravdepodobnosť, že k faktickým úsporám použitia rozpočtových zdrojov mesta vrátane jeho organizácii nedôjde, sa limitne blíži k istote.

Podľa skupiny Rozvoj mesta:

„Rovnako je úlohou magistrátu usmerňovať MIB po odbornej a metodickej stránke.“

Keď som to prečítal, padla mi sánka. Popiera sa tým všetko, čo je napísané o MIB, jeho význame, a hlavne nezávislosti.

Návrh skupiny Správa mesta, podľa ktorého MIB má byť súčasťou strategickej úrovne správy mesta a magistrát súčasťou výkonnej úrovne, dostal ranu do väzov, ak nie rovno dýku do chrbta.

Z opatrenia ani z textov skupín sa nedá rozoznať, čo sa bude diať počas prechodného obdobia. Zverejnené vytvára riziko prechodného stavu, počas ktorého bude vyšší stupeň neistoty plnenia zásadných úloh a počas ktorého by sa MIB mal podrobiť auditu výkonnosti skôr ako iné mestské organizácie.

Skupina Rozvoj mesta sníva o nezávislosti od politických cyklov. Podľa nej, najviac tomu vyhovuje zriadenie samostatnej organizácie.

„Aby bola zmena reálna, nová inštitúcia... zároveň si udržovať istý stupeň nezávislosti, aby nebola závislá od politických cyklov... Preto považujeme vytvorenie úplne novej mestskej organizácie za najoptimálnejšie riešenie, ako reálne začať meniť Bratislavu...“

Pokiaľ bude platiť idea, že politika je umením dosahovať dohody, netreba idealizovať vzťahy práve pri organizácii zriadenej hlavným mestom SR.

Už samotný fakt, že aj teraz sa verejnosť oslovuje ponukou transparentných výberov po úspechu vo voľbách, potvrdzuje zachovanie chuti využiť vplyv politického cyklu, aj keď nie trvalo. Podľa mňa, princíp my áno - legálne, lebo my najlepšie vieme ako vyberať vo verejnom záujme tých, čo majú viesť „naše deti“, je pochybný. 

(v ďalšom pokračovaní časť Fungovanie mesta po voľbách 2018)

Vladimír Dulla

autor sa dlhodobo venuje komunálnej problematike

Článok je krátený.

Úplnú verziu záujemca nájde tu.