Mária Hatalová: HISTORICKÉ VÝROČIA V ROKU 2019

Zaujímavé výročia v roku 2019

Rok 1309 (710 rokov)

Prvá známa zmienka o vinohradníctve na území Rače: Arcibiskup ostrihomský menom Ján, uisťuje zemanov Šandorovcov a iných Račiščanov, že od znova vysadených vinohradov behom desať rokov nebude žiadať „dežmu“

Rok 1399 (620 rokov)

Povolenie na stavbu šibenice.

Kráľ Žigmund Luxemburský udelil privilégium majiteľom pozemkov v Rači – Michalovi, synovi Dominika a Jánovi, synovi Beňadika z Uzoru (Kvetoslavova) postaviť na svojich majetkoch šibenice.

Rok 1629 (390 rokov)

Navrátenie farského kostola katolíkom.

V období reformácie, pravdepodobne v roku 1580, keď bol zemepánom časti Rače gróf Kolonič, kostol zabrali evanjelici. Po opätovnom navrátení katolíkom bol kostol opravovaný a zasvätili ho sv. Leonardovi; resp. Panne Márii. Prvým katolíckym kňazom po navrátení kostola bol Tomáš Biela, kanonik Dómu sv. Martina v Bratislave, pôvodom Slovák. Na račiansku faru nastúpil 17. júna 1629 a pôsobil tu päť rokov. Od jeho nástupu je vedený zoznam kňazov pôsobiacich v Rači až po súčasnosť.

Rok 1754 (265 rokov)

Vo farskom kostole bola zriadená krypta.

Informácia o krypte vo farskom kostole pochádza zo správy z kanonickej vizitácie. Bližšia informácia o tom, kto bol v nej pochovaný, sa nezachovala.

Rok 1809 (210 rokov)

Najstarší zachovaný letopočet v interiéri domu.

Dom na Alstrovej č. 123, ktorý od farskej budovy oddeľuje protipožiarny múr, je jedným z najstarších domov v Rači. Pod domom sa nachádza klenbová pivnica a na tráme v prednej izbe je vyrytý zdobený letopočet 1809.

Rok 1834 (185 rokov)

Osamostatnenie sa evanjelickej obce v Rači – 1. 5. 1834.

Evanjelická cirkevná obec v Rači existovala od polovice 16. storočia. Po osamostatnení sa od bratislavskej evanjelickej obce získala povolenie na stavbu vlastného kostola (4. 8. 1834).

Položenie základného kameňa evanjelického kostola – 6. 8. 1834.

Majiteľ panstva Gróf Anton Pálfi vydal povolenie a odsúhlasil pozemok pre stavbu kostola. Slávnostným položením základného kameňa sa začalo s jeho stavbou, ktorú dokončili v roku 1835.

Rok 1844 (175 rokov)

Zasvätenie farského kostola sv. Filipovi a Jakubovi – 1. mája 1844.

Slávnosť zasvätenia farského kostola apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi sa konala podľa starého cirkevného kalendára, kedy sa tento sviatok slávil 1. mája. Pri konsekrácii (posvätení) kostola bol posvätený aj nový hlavný oltár. V súčasnom cirkevnom kalendári je sviatok sv. Filipa a Jakuba 3. mája. Sviatok patrónov kostola je hlavným sviatkom farnosti a nedeľa v blízkosti tohto sviatku je hodovou nedeľou.

Postavenie kríža Pod Rinzlami a založenie fundácie na jeho údržbu.

Prícestný kríž označujúci začiatok obce. Kedysi stál pod vinicami nazývaným Rinzle. Dnes sa nachádza za oplotením objektu Autobazár a autodielňa na rohu Žitnej a Hybešovej ulice, predtým záhrady pri rodinnom dome záhradníka Krutila. Kríž dala postaviť Katarína Dostálová a na jeho údržbu venovala finančný dar.

Rok 1849 (170 rokov)

Prísaha dobrovoľníckeho zboru.

Slovenskí dobrovoľníci v počte 1500 mužov, z ktorých jednu stotinu tvorili Račania, sa do Rače v rámci letnej výpravy 1849 presídlili zo Stupavy. Tábor slovenských dobrovoľníkov sa rozprestieral na mieste dnešného parku pred cintorínom a v okolí hostinca Peklo. V júni 1849 navštívili slovenských dobrovoľníkov v Rači Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. Hodža. Na počesť tejto udalosti nesie dnes park názov Park J. M. Hurbana.

Epidémia cholery v Rači.

Zápis vo farskej kronike uvádza, že za dva mesiace zomrelo v Rači na choleru 88 ľudí, z toho 81 katolíkov, 6 evanjelikov a 1 žid.

Rok 1869 (150 rokov) 
Zriadenie katolíckej školskej stolice.

V zmysle vtedajšieho školského zákona bola v Rači ustanovená katolícka školská stolica, Riadil ju výbor, ktorý dohliadal a organizoval vzdelávanie v katolíckych školách v Rači. Predsedom bol farár Móric Alster, podpredsedom starosta František Krajčirovič, zapisovateľom organista a učiteľ Ján Mirovszký. Vo výbore boli ešte dvaja hospodári a 12 obyvateľov Rače.

Rok 1874 (145 rokov) 
Sprevádzkovanie železničnej spojky medzi Račou a Vajnormi. 
Železničnú spojku vybudovala Spoločnosť Považskej železnice. Došlo tak k prepojeniu Považskej železnice a Uhorskej centrálnej. (Uhorská centrálna železnica spájala Budapešť s Viedňou cez Bratislavu. Považská železnica nahradila pôvodne konskú železnicu z Bratislavy do Trnavy a ďalej na Považie). Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 1. februára 1874.

Rok 1889 (130 rokov)

Slávnostné posvätenie zrekonštruovaného farského kostola.

Z podnetu a nasadením farára Mórica Alstra prebehla rozsiahla rekonštrukcia kostola. Tento mimoriadne aktívy kňaz už od svojho príchodu do Rače zamýšľal zväčšiť kostol, ktorý pre množstvo veriacich nepostačoval. Svoj zámer sa mu podarilo uskutočniť až v roku 1888. Kostol bol zväčšený a prestavaný do terajšej podoby, pričom kostolná loď bola predĺžená o 8 m a zvýšená o 1 m. Nový chór bol postavený z dreva. Celá prestavba a obnova kostola bola uskutočnená v rekordnom čase – za jeden rok. Zrekonštruovaný kostol posvätil 3. novembra 1889 trnavský generálny vikár Jozef Boltizár.

Prvá známa zmienka o divadelných ochotníkoch v Rači.

Divadelné predstavenia sa konávali najprv v sálach alebo nádvoriach vtedajších hostincov a to: hostinec Peklo, Raj, u Raguša a u Končeka. Najviac podujatí až do roku 1943 sa udialo v bývalej „Katolíckej budove“, ktorá stála vo dvore za Zičiho kúriou. Pôvodný objekt stajní bol prestavaný na telocvičňu s javiskom. Po postavení Katolíckeho kultúrneho domu sa vystúpenia račianskych ochotníkov presunuli do tohto objektu. Mnohé predstavenia mali vysokú umeleckú a kultúrnu úroveň.

1909 (110 rokov) 
Založenie Mariánskej kongregácie.

Hnutie mariánskych kongregácií malo veľký význam pri obnove a prehlbovaní náboženského života. V Rači vznikla Mariánska kongregácia 8. decembra 1909. Členovia kongregácie zorganizovali púť farníkov do Mariazellu.

Rok 1919 (100 rokov) 
Zriadenie Masarykovej štátnej ľudovej školy.

Bola to prvá štátna škola po vzniku Československej republiky v Rači. Sídlila v bývalej kúrii na námestí a jej prvým riaditeľom a učiteľom bol Ľudovít Izák.

Rok 1939 (80 rokov)

Návšteva Dr. Jozefa Tisa na račianskej fare.

Delegácia vedená prvým predsedom autonómnej Slovenskej vlády Dr. Jozefom Tisom navštívila 26. januára 1939 faru a stretla sa s obyvateľmi Rače.

Založenie Miestneho odboru Matice slovenskej.

Slávnosť sa konala 5. februára 1939. Do čela miestneho odboru bol zvolený farár Vojtech Rudroff.

Založenie Družstva pre stavbu katolíckeho kultúrneho domu – 19. marca 1939.

Družstvo viedla Správa „Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku v Račištorfe“. Do správy boli zvolení dekan Vojtech Rudroff, Rafael Ivanič, Michal Krištofič, Augustín Pajdlhauser, Rudolf Štefánek, Alojz Luknár a Štefan Drobný. Do dozorného výboru boli zvolení Teodor Beladič, Augustín Mayer, Róbert Procházka, Ing. Ľudovít Lednár a Jozef Strelka.

Založenie Nemeckého vinohradníckeho družstva.

Vzniklo z podnetu evanjelického farára Dezidera Alexyho pre občanov nemeckej národnosti. Družstvo malo až 170 členov, viedla ho päťčlenná správna rada. Úlohou družstva bolo spoločne spracovávať hrozno, nakupovať pre vinohradníkov umelé hnojivá, nástroje a školením zvyšovať úroveň pestovania a spracovania hrozna.

Postavenie Hasičského domu.

Dom postavili za 179 248,40 Ks ako „Hasičskú zbrojnicu a sklad dobrovoľného hasičského zboru v Račištorfe“. Budove s účelovou architektúrou dominujú široký vjazd pre požiarne vozidlá. Pod treťou okennou osou je v nike umiestnená soška sv. Floriána, patróna hasičov. Vežu dekoruje smaltovaný slovenský znak. Pôvodne sa mal v suteréne objektu vybudovať aj verejný kúpeľ pre obyvateľov. Obec naň dostala subvenciu 10 000 Ks. Momentálne je v budove sídlo Spolku vyslúžilých vojakov M. R. Štefánika s vlastnou expozíciou.

Vysťahovanie obyvateľov.

Po vzniku 1. Slovenskej republiky v roku 1939 odišlo z Račištorfu do Protektorátu Čechy a Morava 170 obyvateľov českej národnosti a do obce sa prisťahovalo asi 250 obyvateľov z obcí a miest z územia južného Slovenska, zabraného Maďarmi.

Rok 1949 (70 rokov)

Založenie Jednotného roľníckeho družstva – 28. októbra 1949

Z podnetu predstaviteľov komunistickej strany a členov prípravného výboru vzniklo poľnohospodárske družstvo – ako družstvo prvého typu. Do družstva sa sústredila orná pôda, cirkevné role, urbariálne pasienky a časť konfiškátov.

Rozsiahla úprava cintorína.

Realizovala sa najväčšia známa úprava cintorína. Plocha cintorína bola rozčlenená prístupovými komunikáciami a do areálu boli vysadené stromy. Členenie a zeleň sa zachovali dodnes.

Rok 1954 (65 rokov)

Založenie súboru Račan.

Spevácky a hudobný súbor s takmer 50 členmi vznikol z iniciatívy mladých nadšencov a dlhé roky vystupoval nielen pri slávnostných príležitostiach v Rači, ale aj po celom Slovensku i Čechách. Dirigentom bol Ervín Bednarič a organizačným vedúcim bol Stanislav Stovíček.

Rok 1989 (30 rokov)

Úprava presbytéria farského kostola a interiéru farskej budovy.

V presbytériu sa urobilo nové drevené pódium, obetný stôl, ambona a sedes. Nad obetný stôl bol umiestnený veľký drevený kríž (dovezený v roku 1950 od Uršulínok). Následne boli reštaurované bočné barokové oltáre z roku 1712. Zároveň bola kompletne zrenovovaná a zmodernizovaná farská budova.

Rok 1994 (25 rokov)

Obnova Kaplnky sv. Anny.

Kaplnka stojí na konci ul. Pri vinohradoch. V jej blízkosti bol kedysi cintorín. Obnova kaplnky sa realizovala s finančnou podporou miestneho úradu.

Rok 1999 (20 rokov)

Farská budova dostala historizujúcu fasádu.

Po ďalšej modernizácii sa opravil krov strechy a vymenila sa strešná krytina. Budove fary bola pri tejto príležitosti vrátená historizujúca fasáda.

Obnova kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov.

Dolný kostol bol zateplený z vonkajšej strany a dostal novú omietku, pričom sa zároveň zrekonštruoval aj kríž na veži. V sanktuáriu bol osadený bohostánok z pôvodného mramorového oltára z roku 1937.

Rok 2004 (15 rokov)

Farnosť získala relikvie sv. Faustíny Kowalskej.

Relikvie svätej sestry Faustíny Kowalskej – ktorá z Božieho vnuknutia ohlasovala a šírila úctu k Božiemu milosrdenstvu – získala farnosť z Krakova. Relikvie sú vystavené k úcte vo farskom kostole na sviatok Božieho milosrdenstva.

Rok 2009 (10 rokov)

Posviacka katedrály sv. Šebastiána – 13. júna 2009.

Chrám bol stavaný ako filiálny kostol farnosti a mal byť pôvodne zasvätený sv. Jozefovi. Pri slávnostnej posviacke ho Bratislavský arcibiskup-metropolita Mons. Stanislav Zvolenský za účasti generálneho vikára Mons. Jána Formánka, kňazov bratislavského dekanátu a širokej verejnosti odovzdal do užívania ako katedrálny chrám ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky a sídlo biskupa Františka Rábeka. Keďže patrónom zboru je sv. Šebastián, pri slávnostnej posviacke bol chrám zasvätený tomuto svätcovi.

Odhalenie pamätníka Andreja Hlinku – 22. septembra.

Pamätník Andrejovi Hlinkovi bol odhalený na námestí pomenovanom po tejto osobnosti pri príležitosti 145. výročia jeho narodenia. Tvorcom busty je akademický architekt Peter Nižňanský a autorom architektonického riešenia je Ing. Arch. Jaroslav Procházka. V podstavci vidieť trojvršie a pylóny, ktoré vytvárajú priestorové zobrazenie dvojkríža.

Odovzdanie obytného komplexu Račany Bianco do užívania

Autorom pôvodnej štúdie z roku 2004 a prvofázových projektov bol tandem architektov Alexy-Klimková. Finálnu realizačnú fázu následne spracoval ateliér ALEXY&ALEXY. Investorom a developerom projektu bol Intercom Development.

Výročia osobností:

Adam Hájek, rímskokatolícky kňaz – začiatok pôsobenia v Rači

– 205 rokov (1814)

Adam Hájek nastúpil na račiansku faru v roku 1814 a pôsobil v Rači 43 rokov. Urobil najviac zápisov do farskej kroniky. Jeho zápisy, písané v latinčine, zachytávajú nielen miestne, ale aj celosvetové udalosti. Za jeho pôsobenia sa uskutočnili významné úpravy farského kostola (kostol dostal nové patrocínium, bol doň zakúpený terajší organ, i vežové hodiny) i fary, boli postavené všetky historické kríže, nachádzajúce sa na území Rače. Hájek opísal aj meruôsme roky v Rači. Z Rače odišiel v roku 1857 za kanonika do Dómu sv. Martina v Bratislave.

Ján Pospich, ev. kňaz a kazateľ – výročie príchodu do Rače

– 185 rokov (1834)

Do Rače nastúpil 16. marca 1834 ako kazateľ evanjelického zboru. Bol prvým evanjelickým kňazom po znovu osamostatnení sa račianskej evanjelickej obce (1834). Keďže v tom čase v obci nebol evanjelický kostol, modlitebňu urobil z jednej školskej miestnosti . Od začiatku svojho pôsobenia sa snažil o to, aby bol v Rači postavený kostol, čo sa mu aj podarilo zrealizovať v roku 1835. V Rači pôsobil do svojej smrti v roku 1846.

Ignác Schnitzer, rakúsky spisovateľ, novinár, prekladateľ, libretista

– 180. výročie narodenia (4. decembra 1839)

Narodil sa v Rači v židovskej rodine. Pôsobil v Budapešti a vo Viedni. Pôvodne študoval filozofiu, no skoro začal pôsobiť ako žurnalista, spisovateľ a prekladateľ. Najznámejším dielom je libreto k operete J. Straussa – Cigánsky barón, ktoré napísal podľa poviedky M. Jókayiho. Zomrel v Budapešti 18. júna 1921 a tam je aj pochovaný.

Móric Alster, rímskokatolícky kňaz

– 125. výročie úmrtia (1894)

V Rači pôsobil 33 rokov. Bol horlivým národovcom. Patril k zakladateľom Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha, ktorého bol aj podpredsedom. Finančne podporoval slovenské gymnáziá a vynikal aj ako podporovateľ a šíriteľ slovenskej tlače. Móric Alster je pochovaný spolu so svojou matkou na račianskom cintoríne. Jeho meno nesie aj jedna z hlavných ulíc v historickej časti Rače.

Rafael Krampl, cyklista (25.10.1914 – 18.04.1979)

– 105 rokov od narodenia a 40 rokov od úmrtia

Jeden zo zakladateľov cyklistického klubu Štefánik Račištorf (existoval až do roku 1946) a úspešný pretekár na plochej dráhe, v jazde za motocyklom aj na ceste. Vo všetkých disciplínach dosiahol početné víťazstvá a získal za ne množstvo medailí, strieborných pohárov, plakiet, diplomov, sošiek a iných cien. K cyklistike pritiahol a v prvých rokoch kariéry trénoval aj neskoršieho skvelého československého pretekára Vlastimila Ružičku.

Viliam Ries, katolícky kňaz, spisovateľ, pedagóg (29. 5. 1904 – 23. 2. 1989)

– 115 rokov od narodenia a 30 rokov od úmrtia

Rodák zo Španej Doliny, spisovateľ, prekladateľ. Pseudonym: Ivan Javor; Miloš Kvet; V. R. Mornár; V. R. Podsitniansky, Šuhaj spod Sitna. Rímskokatolícky kňaz, neskôr pedagóg na viacerých miestach, prenasledovaný a väznený (1945 – 1955). Prispieval do všetkých slovenských medzivojnových novín a časopisov, písal poéziu, prózu, úvahy a kritiku. Debutoval básnickou zbierkou meditatívnej náboženskej i subjektívnej lyriky, autor poézie pre deti a mládež. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti (ovládal anglický, francúzsky, latinský, maďarský, nemecký, poľský, slovinský, taliansky a španielsky jazyk). Zomrel v Bratislave a bol pochovaný v Rači.

František Víťazoslav Sasinek, kňaz rehole kapucínov, „slovenský rodoľub“

– 115. výročie úmrtia (1914)

Katolícky kňaz, kapucín, historik, publicista. Bol najplodnejším slovenským historikom 19. storočia. Spracovával najstaršie dejiny Slovenska a Slovákov, tému sv. Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska, ale aj Čiech. Písal učebnice, divadelné hry, básne i poviedky. V račianskej farnosti pôsobil ako výpomocný kňaz a krátko ju aj v roku 1857 spravoval.

Kňazi z kongregácie Tešiteľov – výročie primičných sv. omší

– 80 rokov (1939)

V júli 1939 za pôsobenia farára Vojtecha Rudroffa mali v týždenných intervaloch svoje primičné sväté omše traja račianski rodáci, členovia rehole bratov Tešiteľov z Getseman - Hieronym M. Tarzícius Havlovič (2. júla), Klaudius Emil Polakovič (9. júla) a Xaver M. Stanislav Čík (18. júla).

Prof. Ján Michalko, evanjelický kňaz – výročie pôsobenia v Rači

– 65 a 60 rokov (1954 – 1959)

Evanjelický kňaz, vysokoškolský pedagóg, historik a prekladateľ, dekan vtedajšej Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave a neskôr generálny biskup Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v ČSSR. V Rači pôsobil počas rokov 1954 – 1959. Ako teológ sa orientoval najmä na oblasť homiletiky a na aktuálne otázky kresťanstva vo svete. Hodne prekladal z oblasti teológie i filozofie. Redigoval Cirkevné listy (od roku 1952), Službu slova, Ev. posla spod Tatier, do ktorých pravidelne prispieval. Za jeho pôsobenia sa uskutočnila generálna oprava kostola v Rači a dostavba kostola Dcérocirkvi v Bernolákove

Zdroje:

1.       Ľudovít Havlovič, Rača – Z dejín a pamiatok, 2. vydanie, Bratislava 2017

2.       Farský vestník, ročník 1929

3.       Webová stránka Mestskej časti Rača

4.       Mesačník Račiansky výber, ročníky 2004, 2009, 2014

5.       Mesačník Katolícky súčasník, ročníky 2004, 2009

6.       Ján Podolák, Rača Vlastivedná monografia, Obzor, Bratislava 1989

7.       Wikipédia

Zostavila Mária Hatalová

Bratislava, december 2018

Viera Sajková: Spomienka predvianočná

            Mala som už svoju rodinku, keď som sa rozhodla pred vianočnými sviatkami praktizovať s mojimi malými niečo z toho, čo bolo v mojom detstve pre mňa dôležité a pekné. 

            Spomenula som si na košieľku dobrých skutkov pre Ježiška, ktorú mi vystrihol môj kamarát „filozof“. Kto čítal na Blogu spomienky z môjho detstva, sa mu to snáď vynorí v pamäti.

            Bol 13-ty december, sviatok Sv. Lucie v roku 1971. Náš starší synček bol prvák, mal sedem. Po obede som povedala, že večer budeme piecť Jablonické medovníčky. Aj doma sme ich vždy piekavali o takomto čase a do škatule, v ktorej prečkali do Vianoc, sme vložili pätku z chlebíka, aby vraj boli mäkučké. Názov Jablonické mali preto, že recept mala naša mamička z domu zo Záhoria a ja som si jej recepty osvojila.

             Synček s radosťou vykrajoval hviezdičky, mesiačiky, srdiečka, stromčeky a všeličo iné. Medovníčky sa nám neúrekom vydarili.

             „A teraz čo budeme robiť?“ vyšiel na mňa s otázkou. „Vystrihneme Ježiškovi košieľku a ty mu ju vyšiješ z dobrých skutkov od tohto sviatku Sv. Lucie do Vianoc. Vysvetlím ti, ako to urobíš.“

            Vystrihla som z papiera košieľku, narobila v nej strihančekmi trojuholníčky na zahnutie a vysvetľujem mu podstatu. „Keď urobíš dobrý skutok, tak zahneš jeden strihanček a potom ďalší, keď sa ti podarí opäť dobrý skutok, uvidíš, do Vianoc vyšiješ košieľku Ježiškovi a urobíš jemu aj sebe veľkú radosť.“

            Zobral košieľku do rúčky, otáčal ju sem i tam a s nevôľou mi hovorí: „Nezdá sa ti, že si tam tých strihančekov narobila akosi veľa, to do Vianoc nemôžem predsa stihnúť, kde naberiem toľko dobrých skutkov? A také, na leto tričko by mu nestačilo? To by som hádam zvládol.“

            Usmiala som sa a posmelila ho: „Neboj sa, ja verím, že to určite zvládneš, len si musíš aj ty veriť.“

            Košieľku mal položenú vo vitrínke v detskej izbe a občas som na ňu pozrela, ako pokračuje s tým vyšívaním. No zo začiatku mu to išlo veľmi pomaly. Keď tam bolo asi sedem trojuholníčkov zahnutých, bola som zvedavá, aké skutky sú za nimi.

            V jeden večer, kým sa uložil na spánok, som sa ho spýtala, ako sa mu so skutkami darí? Povzdychol si a hovorí mi: „Mami, je to bieda, pozri tieto tri,“ ukázal prstíkom na prvé tri zahýbančeky, „sú za to, že som Majke nosil domov tašku zo školy, teraz ochorela, nechodí do školy a ja mám po skutkoch a Eve ju určite neodnesiem.“ Potom ich zopár preskočil a na posledné dva opäť ukázal „a tieto tu dva sú za to, že som Kramplovi dal odhryznúť z desiatej.“ V duchu som sa usmievala a na ostatné sa ani nepýtala. Posmelila som ho, že má do Vianoc ešte dosť času.

            V týždni pred Vianocami som začala s vypekaním drobného pečiva aj formičkového. Natešený pribehol, že mi bude pomáhať. Súhlasila som a umývala formičky na medvedie tlapky.

            Začal ich utierkou vytierať a overoval si to u mňa, či to robí dobre. „Si šikovný, dobre to robíš,“ chválim ho. Robil z nich na stole kôpky po troch formičkách, bol prvák a za každou kôpkou vybehol do detskej izby. Najprv som tomu nevenovala pozornosť, až potom mi svitlo, prečo tam asi chodí. V duchu som sa smiala, ako sa moje prvé slniečko vynašlo a tvárila sa, akoby nič a prekvapená som ho samozrejme nechala košieľku vyšívať.

            Vyšil ju aj on, ako som to robievala i ja v detstve a bolo nám všetkým krásne na duši, keď ju vešal s jasajúcimi očkami pre Ježiška na stromček.

V. Ďurana...: Prokurátor dal STOP Územnému plánu zóny Krasňany

Vážení spoluobčania, priatelia!

S potešením a zadosťučinením Vás chceme informovať, že naše úsilie a vynaložená námaha pri obhajobe našich zákonných práv v súvislosti s Územným plánom zóny Krasňany nebola zbytočná.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III., ktorý je v zmysle zákona o prokuratúre povinný vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, a to preskúmaním zákonnosti okrem iného aj uznesení vydaných na zabezpečenie úloh v oblasti verejnej správy, rozhodol protestom zo dňa 4.12.2018, že celý proces obstarávania ÚPZ Krasňany je nezákonný a navrhuje v celom rozsahu zrušiť Uznesenie miestneho zastupiteľstva MČ Bratislava Rača č. 267/28/02/17/P z 28.2.2017, ktorým miestne zastupiteľstvo pod vedením bývalého starostu Pilinského schválilo zadanie pre vypracovanie ÚPZ Krasňany, ako aj zrušiť Uznesenie miestneho zastupiteľstva MČ Bratislava Rača č. 507/23/10/18/P, zo dňa 23.10.2018, ktorým miestne zastupiteľstvo pod vedením bývalého starostu Pilinského tesne pred voľbami rozhodlo, že súhlasí s pokračovaním obstarávania Územného plánu zóny Krasňany.

Prokurátor v rozhodnutí jasne a jednoznačne uvádza, že obe uznesenia sú nezákonné pre rozpor s viacerými ustanoveniami viacerých právnych predpisov, najmä so stavebným zákonom a všeobecne záväzným nariadením mesta Bratislava, ktorým bol schválený platný Územný plán Mesta Bratislava.

Vážení spoluobčania, 

za dôležité považujeme v tejto súvislosti pripomenúť, že už v čase schvaľovania prvého zo zmieňovaných uznesení z roku 2017 bol verejne známy právny názor Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja o neprípustnosti obstarávania a schválenia územného plánu zóny pre oblasť, ktorá nie je Územným plánom hlavného mesta Bratislava určená na spracovanie územného plánu zóny. Je zarážajúce, že tento oficiálny právny názor ministerstva bol bývalým starostom a miestnym zastupiteľstvom ignorovaný. Dôsledkom tohto avanturizmu a svojvôle je protest prokurátora, o ktorom je tento článok.

Záverom chceme poďakovať Vám všetkým, ktorí verili v spravodlivosť a napomohli doviesť náš boj pri ochrane zákonných práv a oprávnených záujmov do zdarného konca. Opäť sa ukázalo, že sila občanov spočíva v jednote. Zostáva nám len veriť, že nové vedenie MČ Rača bude vykonávať svoj mandát v súlade so zákonnými predpismi a len v prospech svojich občanov. Ak by v budúcnosti občania Krasňan (ale i ktorejkoľvek inej časti Rače) prejavili vôľu obstarať ÚPZ ako ochranu pred chúťkami rôznych developerov a zóna Krasňany by bola zahrnutá do záväznej smernej časti Územného plánu hlavného mesta, mal by to byť plán, ktorý bude v prospech občanov, bude zlepšovať ich celkový život a chrániť ich záujmy a zákonné práva. V tomto smere bude mať nový starosta a miestne zastupiteľstvo MČ Rača určite našu podporu.

Za dotknutých obyvateľov sídliska Krasňany

Vladimír Ďurana, Dušan Veselý,
Pavol Sadák, Marek Uhlíř

Michal Drotován: Môj príhovor na ustanovujúcom zastupiteľstve v Rači

Vážený pán primátor, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážené dámy, vážení páni, milí hostia,

v tomto krátkom príhovore, kde sa budem držať zásady vyčerpať tému a nie poslucháčov, by som Vám chcel poďakovať za podporu a verím, že sa nám spoločne podarí urobiť Raču ešte krajším miestom pre život všetkých bez ohľadu na vek, pôvod či miesto bydliska.  Je to pre mňa veľký záväzok a zodpovednosť. Základnou tézou môjho štvorročného mandátu bude spájanie ľudí naprieč mestskou časťou, integrovanie znevýhodnených, pomoc ľuďom, ktorí ju potrebujú. A tiež podpora rozvoja Rače vo všetkých lokalitách rovnomerne.

Týmto by som chcel poďakovať odchádzajúcemu starostovi Petrovi Pilinskému za dobré veci, ktoré sa jemu a poslancom za osem rokov podarilo urobiť a presadiť. V dobrých veciach mám ambíciu - v spolupráci s Vami, novozvolenými poslancami - pokračovať. Veci, ktoré však zasluhujú zmenu, zmením. Lebo iba evolučnou zmenou a postupným vylepšovaním vecí sa posúvame dopredu. Potrebujeme pri tom radu, podporu ale niekedy aj kritiku od Vás, obyvateľov Rače.

Dnes je, zhodou okolností, 30. výročie prvej komunistami úradne povolenej demonštrácie na Škroupovom námestí v Prahe v roku 1988. Po tomto zhromaždení na deň ľudských práv totalitný režim povolil už iba jednu demonštráciu – študentský pochod 17. novembra 1989. Tam potom padali masky a režim sa ukázal v celej svojej nahote. Tieto udalosti nám umožnili slobodne voliť a obnovila sa samospráva obcí. Vďaka tomu môžu obyvatelia Rače každé štyri roky dať slobodne vysvedčenie politikom – starostovi aj poslancom. A toto vysvedčenie vždy s pokorou prijímame.

Nemôžeme sa tváriť, že Rača je samostatný ostrov a teda sme odsúdení na vzájomnú spoluprácu, ktorá rozhodne o našom spoločnom úspechu alebo neúspechu.

Je pre nás dôležitá spolupráca s novým primátorom Matúšom Vallom či našou - už storočiami zakotvenou menšou dvojičkou  Vajnorami a jej novým starostom Michalom Vlčekom. Verím, že sa nám spoločne podarí presadiť potrebné témy ako doprava, parkovacia politika, úprava verejných priestorov a zelene, práca s komunitami, záchrana vinohradov či ochrana Malých Karpát. To sú hodnoty, ktoré presahujú nielen nás, ale aj celú Raču.

Verím, že po štyroch rokoch už nebude nikto deliť Račanov na pravých a iných, na domácich či prisťahovaných, a budeme spolu ťahať za jeden povraz.

Želám nám všetkým, ktorých si obyvatelia Rače zvolili za svojich zástupcov na obdobie nasledujúcich štyroch rokov, aby sme boli vždy nohami na zemi, hlavou v oblakoch a srdcom doširoka.

Ďakujem 

Michal Drotován

www.facebook.com/michl.drotovan

príhovor prednesený na ustanovujúcom zastupiteľstve v Rači dňa 10.12.2018

Miro Ščibrany: Politická hviezda Rasťa Žitného padá...

... želajme si menej korupcie.

Rasťo Žitný vstúpil do račianskej a bratislavskej komunálnej politiky razantne. Vo volebnej kampani 2014 vytvoril s Petrom Pilinským dvojicu. Voľby mu vyniesli mandát miestneho a mestského poslanca a post vicestarostu. Objavovali sa úvahy, že nahradí Petra Pilinského na poste starostu.

Prišiel rok 2018 a všetko je inak.

Rasťo Žitný vo voľbách nekandidoval na starostu, ani neobhajoval poslanecké mandáty. Príčinou tohto obratu sa ukázalo byť podozrenie zo spoluúčasti na korupčnej kauze, v ktorej lietali stotisícové úplatky.

Kľúčovou dvojicou korupčného mechanizmu údajne boli Tomáš Weis, sponzor strany Most-Híd, a Rastislav Žitný, vysokopostavený regionálny politik Most-Híd. S úradníkmi okresného úradu vytvorili premyslený systém, ktorý na prvý pohľad vyzeral ako bežné podnikanie. Za provízie vybavovali developerom povolenia.

„V prípade obvinili šesť ľudí a stíhajú tri firmy, cez ktoré mali peniaze prepierať. Na okresnom úrade zasahovala NAKA na jeseň. Korupcia sa tam mala rozšíriť potom, čo sa šéfkou odboru životného prostredia stala Miroslava Gregorová. Jej ľudia mali podľa polície umelo zdržiavať vybavovanie žiadostí. Keď už developeri dlho čakali na súhlasné stanoviská, ozvali sa im podnikatelia s ponukou, že vedia celú vec urýchliť. Korupciu mali podľa polície skrývať za mandátne či iné zmluvy, predstierajúc, že poskytujú poradenské a ďalšie služby.“

Miroslava Gregorová bola najskôr vedúcou oddelenia na miestnom úrade v Rači, potom sa dostala do funkcie na okresnom úrade. Polícia zatiaľ zdokumentovala úplatky za vyše 400.000 €.

Miro Ščibrany

OZ račan.sk

SponzorMostu-Híd zo známej kauzy začal vypovedať na svojich

Korupčnýenviroškandál. Úplatky mal brať funkcionár Most-Híd Rastislav Žitný

Dobroslava Luknárová: Predvianočná

Predvianočná

Do sveta, kde vládnu

toľké hrubé slová,

nehodí sa vôňa

Vianoc – vanilková –

A predsa prichádza,

vznáša sa vôkol nás.

Do sŕdc človečenských

zaznieva tichý hlas:

„Láska, buď tu s nami...“

ľuďmi tejto Zeme –

Zvoň na naše srdcia,

aj keď zabudneme –

Aj keď to nechceme,

zvoň a prebuď v duši

tichučkú ozvenu –

Prosím, prosím, prosím

o takú premenu:

Nech cesta ku srdcu

zostane vanilková,

medová, vianočná,

škoricová!

D. L.

Milada Dobrotková: Slovensko nie je Dánsko

Koncom novembra 2018 som sa zúčastnila 5-dňového študijného pobytu v Dánsku. Učili nás, ako robiť manažment pomôcok pre inkontinentných, ukázali nám, ako sa tieto pomôcky (plienky) vyrábajú a ako vyzerá pobytové zariadenie v Dánsku a samozrejme nás aj pohostili. Všetci, ktorí sme boli v Dánsku, sme boli veľmi milo prekvapení, ako sa v Dánsku dokážu postarať o svojich odkázaných ľudí a akí sú Dáni skromní ľudia.

Dánsko je rozlohou a počtom obyvateľov porovnateľná krajina so Slovenskom. V Dánsku je kráľovstvo, vládne kráľovná Margaréta II. Dánska, ktorú majú obyvatelia veľmi radi. Dánsko je severskou krajinou rozprestierajúcou sa na Jutskom polostrove severne od Nemecka. Súčasťou je aj 474 ostrovov v rátane Faerských ostrovov a Grónska. Dánsko má približne 5,7 mil. obyvateľov. Dáni odvádzajú zo svojich príjmov približne 50% v daniach. Napriek tomu sú spokojní a štát sa o nich dobre stará. Dáni sa vyjadrujú v referende, ak treba zvýšiť daňové zaťaženie. Dáni sú veľmi srdeční a skromní ľudia, hovoria dánsky a takmer všetci anglicky. Hoci je úradnou menou dánska koruna, všade sa dá používať euro. Mňa zaujímalo, ako sa štát postará o odkázaných ľudí v zariadeniach sociálnych služieb. A postará sa! Na naše pomery skutočne kráľovsky. Najmenší dôchodok, podľa vyjadrenia našich sprievodcov z Dánska, je v prepočte približne 1.200 euro. Každý, kto o to požiada, dostane sa do pobytového zariadenia. Za pobyt a služby platí zo svojho dôchodku, ale napríklad Dán z dôchodkom 1.200 euro uhradí za pobyt a služby polovicu, polovica mu musí zostať na jeho osobné potreby. Všetko ostatné (a náklady sú skutočne vysoké) uhradí „komúna“ – v našom ponímaní samospráva. Teda aj sem idú tie vysoké dane.

V zariadení sociálnych služieb, ktoré sme navštívili v prímorskom meste Abenra, bolo umiestnených približne 90 klientov. Celý areál bol rozdelený do viacerých budov – satelitov. V jednej budove (satelit v rámci areálu) nesmie byť viac ako 20 klientov, a to so všetkým komfortom. Každý klient alebo pár má k dispozícii niekoľko miestností: obývačku, spálňu, kúpeľňu. Je to prakticky malý byt, do ktorého si môžu priniesť svoj nábytok.

Každý byt je vybavený stropnými zdvihákmi (technológia na presun imobilných klientov). Posteľ je časť nábytku, ktorá je určená plne imobilným klientom, normou je, že je umiestnená pri okne siahajúcom až po zem z dôvodu, aby aj človek na posteli (a v terminálnom štádiu) videl cez okno prírodu. V každej kúpeľni je výškovo nastaviteľná toaleta, vlastná práčka a miesto na umývanie klienta v akejkoľvek polohe (aj v ľahu).

Spomínaný satelit je vybavený veľkými spoločnými priestormi. V prvom rade je to kuchyňa spojená s viacerými obývacími priestormi. Kuchyňa je na to, aby si mohli piecť koláčiky alebo variť kávičku, čaj... Stravu im dovážajú. Každý klient (aj imobilný) chodí po celom areáli a von do mesta.

Do Dánska sme išli v prvom rade na to, aby sme sa oboznámili s manažmentom pomôcok pre inkontinentných. Výrobcom plienok je spoločnosť ABENA, ktorá sa stala jedným z najvýznamnejších výrobcov týchto pomôcok na svete (https://www.abena.com/about-abena/who-are-we).

ABENA je rodinná firma založená v roku 1953 a tá istá rodina ju vlastní doteraz. Štát im neprispieva, nedáva im daňové úľavy. Jedného zo synov sme stretli na prehliadke: bol to skromný muž, ktorý prechádzal výrobnou halou a nijako nevyčnieval nad ostatných chovaním ani oblečením. Samotná výroba plienok je skvele fungujúci mechanizmus dodávok kvalitných surovín, špičkovej výrobnej technológie, skladového a expedičného systému. Na jednej strane obrovskej haly sú baly komponentov, z ktorých sa skladá plienka, na druhej strane vychádzajú zabelené plienky v kartónoch, tie idú do plne automatizovaného skladu. Sklad, veľký ako výrobná hala, funguje plne automaticky: ukladanie, vyskladňovanie do kamiónov.

Pre mňa, ktorá pracujem v zariadení sociálnych služieb, kde máme väčšinu imobilných klientov, to bol skutočne zážitok vidieť celý proces výroby a distribúcie. Je to celá veda, aby sa vyrobili plienky v takej kvalite, aby nespôsobovali pacientom tzv. dermatitídy (začervenanie a reakciu pokožky), aby odvádzali z pokožky vlhkosť, aby pohlcovali pach, aby dokázali absorbovať toľko tekutiny, aby bol pacient v suchu. Súčasťou manažmentu pomôcok pre inkontinentných je aj určenie primeranej pomôcky (vložky, plienkové nohavičky, plienky), osobitne môžu byť pre mužov a ženy, určuje sa nasiakavosť. Úplnou novinkou, ktorú aj v Dánsku testujú, je tzv. inteligentná plienka. Princípom je to, že plienka vyšle signál. že je plná a práve vtedy treba prebaľovať. Nie skôr (nebolo absorbovanej dosť tekutiny) ani neskôr (plienka je plná a nedokáže viac absorbovať tekutinu), prišlo by k pretečeniu. Plienka je teda opatrená vo výrobe vodivou stopou, ktorá vedie nasiaknutú tekutinu v minimálnom množstve k hlásiču umiestnenému na plienke. Hlásič vysiela signál opatrovateľke, ktorá príde klienta prebaliť.

Ďalšia skvelá vec: každý klient má k dispozícii tablet. Je opatrený obrázkovým programom, pomocou ktorého klient komunikuje so službou v zariadení, ale tiež vidí a hovorí so svojou rodinu, ktorej môže sám aktívne volať. Toto zariadenie dáva klientom absolútnu nezávislosť a spojenie s okolitým svetom bez obmedzenia.

Počas našej návštevy sme videli niekoľko klientov, ktorí sa pohybovali po areáli na elektrických vozíkoch ovládaných dvomi-tromi prstami jednej ruky joystickom. Celý areál bol bez akýchkoľvek bariér. Dokonca hojdačku mali upravenú tak, aby na nej mohol byť aj vozík s klientom. Veľký dôraz kladú na to, aby mali klienti každý deň postarané o program: práca v záhrade, varenie, pečenie, spoločenské hry, posedenie pri káve, návštevy kňazov, návštevy dobrovoľníkov, ktorí sa starajú resp. trávia s klientmi veľa času. Dobrovoľníctvo je súčasťou dánskej kultúry. Dobrovoľníci veľmi pomáhajú v zariadeniach sociálnych služieb. Veľký dôraz kladú na to, aby sa v areáli dobre cítili aj rodinní príslušníci, aby chodili čo najčastejšie, dokonca majú veľký priestor pre vnúčatá.

To všetko spolu vytvára harmonické prostredie, v ktorom sa klientom v Dánsku dobre žije. Chceli by sme, aby aj na Slovensku bolo odkázaným ľuďom tak dobre, ako je štandardom v Dánsku.

Na Slovensku poskytujeme starostlivosť v 3.000 pobytových zariadeniach sociálnych služieb pre približne 40 tisíc odkázaných ľudí (odkázaný človek potrebuje pomoc iného človeka pri všetkých denných činnostiach: pri jedle, obliekaní, pri hygiene, prebaľovaní, robení poriadku, praní, žehlení...). Keď je niekto úplne imobilný, inkontinentný a dezorientovaný, potrebuje služby v pobytovom zariadení. Len máloktorá rodina dokáže takúto starostlivosť zvládnuť doma. Pre rodinu sú dôsledky starostlivosti doma vždy zničujúce. Ten, kto opatruje, je úplne fyzicky, psychicky a finančne vyčerpaný. Mohlo by to byť aj inak, ak by sme im ako spoločnosť pomohli. Ak by sme mali dostatok opatrovateliek a sestier, ktoré by chodili rodine starajúcej sa o odkázaného človeka domov pomáhať..., alebo ak by sme mali také zariadenia ako v Dánsku.

Ing. Milada Dobrotková

MPH riaditeľka zariadenia sociálnych služieb

poslankyňa MČ Bratislava-Rača

december 2018