Miro Ščibrany: Zákon chráni potomka v maternici biedne

Kiež teda zákon zaistí živáčikovi v tele matky čo najviac dôstojnosti a čo najmenej bolesti.

Matke čo najmenšiu ujmu na zdraví. Otca kiež ušetri pocitu piatych huslí.

Ideálna správa pre potomka v maternici: Si chcený a milovaný už od počatia. 
A matka a otec sú odhodlaní venovať ti náležitú starostlivosť.

Lenže v reálnom svete sú časté aj iné scenáre.

Potomok je neraz počatý náhodne a nechcene. • Znásilnením. • Incestom. • Zneužitím. • Náhodným stykom. • V mileneckom vzťahu. • Pri skupinovom sexe. • V opitosti. • Pri tripe. • Pred dosiahnutím plnoletosti. • Počas štúdia. • Uprostred napĺňania osobných a kariérnych cieľov. • V čase dôležitého pracovného poslania...

V čase tehotenstva sa objavujú záťažové okolnosti. • Ohrozenie zdravia a života matky tehotenstvom, potomkom, pôrodom. • Genetické poškodenie potomka. • Znížená schopnosť potomka prežiť. • Úmrtie alebo odchod partnera. • Odmietnutie podpory rodinou. • Strata zamestnania, domova, majetku. • Spoločenské riziká a hrozby. • Obava o životný štandard rodiny...

Väčšinu záťažových okolností žena dokáže s podporou blízkych zvládnuť a počatému potomkovi otvoriť cestu do života. Niektoré situácie sú nad sily matky a jej partnera. A aj keď štát, cirkvi, charita a neziskový sektor ponúkajú pomoc a viaceré alternatívy (hniezda záchrany, utajený pôrod a adopcia dieťaťa, ...), žiadna nemusí byť pre ženu prijateľná.

V reálnom svete preto neraz padne rozhodnutie potomka v maternici usmrtiť.

PRED DILEMOU, ČI a KEDY je prípustné tak učiniť, zjavne NIET ÚNIKU.

Odpoveď na otázku ČI pri znásilnení, inceste, ohrození života matky sotva môže znieť NIE.

Rozhodnutie usmrtiť potomka vtedy býva vynútený ťah.

Odpoveď na otázku KEDY je zložitejšia.

V hre je biogenetická triáda MATKA-OTEC-POTOMOK.

A v prvej línii sa hrá o vyváženie záujmov členov triády:

• dôstojnosť a život verzus bolesť a usmrtenie potomka.

• riziko a obeta verzus život, sloboda, pohodlie a zdravie matky.

• sebaúcta verzus pocit piatych huslí otca.

Čím neskôr sa potrat vykoná:

• tým je väčšie riziko, že vyvinutejší potomok cíti bolesť. Základy nervového systému potomka sa vytvoria do 4. TT. Od 8. TT má už všetky orgány a vyzerá ako malý človek, len s inými proporciami.

• tým viac ohrozuje zdravie matky. Telo ženy sa hormonálne a biochemicky viac mení. Neskoršie násilné odstránenie plodu z maternice má horšie následky.

Kľúčovým záujmom potomka je, aby matka a otec mali na vrchole hodnôt jeho ochranu a otvorili tým dvere jeho životu. Scenár je postavený na osobnom rozhodnutí rodičov. Nevyžaduje dozor zákona.

Keď matka nemá motiváciu ani silu prijať zásah do súkromia svojho tela a obetovať sa potomkovi, do hry vstupuje možnosť potomka usmrtiť a odstrániť z maternice. Biogenetická triáda sa ocitá na rázcestí života a smrti.

Keď padne rozhodnutie potomka v tele matky usmrtiť:

• bolesť potomka bude tým menšia, čím skôr bude usmrtený (pripomeňme: bolesť vníma od 8. TT).

• telesné zdravie matky utrpí tým menej, čím skôr sa potrat vykoná (viď násilné odstránenie plodu).

• sebaúcta otca utrpí tým menej, čím viac ho matka začlení do rozhodovania o osude potomka.

Pri potrate vyváženiu záujmov matky, otca a potomka prospeje:

• znížiť lehotu pre vykonanie potratu z 12. na 6. – 8. TT
• začleniť otca do rozhodovania o potrate, ak sa nedopustil násilia pri počatí

Možnosť znížiť lehotu na vykonanie potratu priniesol rozvoj medicíny. Osobitne dostupnými testami, ktoré zisťujú tehotenstvo oveľa skôr než pred 33 rokmi, kedy zákon určil medznú lehotu na 12. TT.

Už v roku1986 predkladatelia novely zákona o interrupcii v dôvodovej správe odporúčali uprednostňovať tzv. miniinterupcie – usmrtenie potomka do 6. až 8. TT. Do tejto lehoty má embryo hmotnosť menej než 1 gram a z maternice sa odsáva bez celkovej anestézie matky.

Po 8. TT vstupuje na scénu narkóza matky a invázia klieští a kyrety do maternice.

Lekár(?) odstraňuje z tela matky plod s ukončeným vývinom orgánov.

So schopnosťou vnímať bolesť. A brániť sa.

Ak sa žena nechce vzdať práva potomka usmrtiť, nemusí. Nik ju nedonúti.

Bolesť a utrpenie potomkovi aj sebe ušetriť môže.

A nič jej nebráni tak učiniť.

Stačí empatia k potomkovi v maternici.
A vôľa poľudštiť zákon.

DISCLAIMER

• Text si nenárokuje byť vedeckou ani svätou pravdou, ani etickým imperatívom.

• Zodpovednosť za výklad a použitie častí textu má sám za seba každý čitateľ.

Vysvetlivky:

TT ... týždeň tehotenstva

Súvisiace odkazy:

Miro Ščibrany: Smrť v maternici – bolestné mýto za slobodu a pohodlie ženy

Miro Ščibrany: MATERNICA verzus UPT. Hra o jablko.

Expert Tells Congress Unborn Babies Can Feel Pain Starting at 8 Weeks

4life.sk: Čo sa deje pri umelom potrate

Patrik Daniška: Prehľad právnej úpravy potratov na Slovensku

wikipedia: Animal slaughter

wikipedia: Ethics of eating meat

The Ethics of Killing Animals: There Is No One Answer

Miro Ščibrany: Smrť v maternici – bolestné mýto za slobodu a pohodlie ženy

Zákony o interrupcii a určení otcovstva zaobchádzajú s mužmi ako s menejcennými tvormi.

I. JAVY POJMY SÚVISLOSTI

KEDY JE UŽ ČLOVEK ČLOVEKOM

Poznámky zo súkromných rozhovorov.

Príde na to, čo si predstavíme pod pojmom človek.

Možné sú dva prístupy:

• Antropocentrický prístup

Prívrženci antropocentrizmu odmietajú vidieť človeka ako každé iné zviera. Tobôž ako každý iný organizmus. Podľa antropocentrického prístupu človek má výsadné postavenie a výnimočné vlastnosti, slobodnú vôľu a myseľ, a až keď toto má, je človekom. Tento prístup nedokáže jednoznačne určiť, odkedy je človek človekom.

• Neantropocentrický prístup

Vychádza z presvedčenia, že človek je zviera. Ako živočíšny druh má určené druhové meno Homo sapiens sapiens a týmto druhom sa stáva v momente, kedy má kompletnú prvú bunku. Tzn. prvou bunkou začína život človeka ako samostatného jedinca s jedinečnou DNA. Ako všetko živé prechádza životnými obdobiami od splynutia gamét po smrť. Neantropocentrický prístup vyúsťuje do záveru, že človek je človekom od vzniku zygoty, v každom období vývinu. V období moruly, gastruly, blastuly, embrya, fétu, novorodenca, dieťaťa, pubertálneho dieťaťa, dospelca, v období reprodukčnej zrelosti a napokon starnutia a smrti.

POTOMOK V MATERNICI

Definícia a oprávnenosť pojmu.

Pri počatí vzniká biogenetický celok s jedinečnou DNA zloženou z DNA matky a DNA otca. Počínajúc počatím žena-darkyňa vajíčka sa označuje ako matka, muž-darca spermie sa označuje ako otec.

Ak je od počatia

• žena-darkyňa vajíčka MATKA

• muž-darca spermie OTEC

potom život v maternici je od počatia POTOMOK matky a otca.

POTOMOK V MATERNICI

–

od počatia po spontánny potrat / usmrtenie / pôrod

biogenetický celok v tele matky

POTOMOK

–

od počatia po smrť

súčasť

biogenetickej a psychosociálnej triády

matka otec potomok

a

psychogenealogickej línie

rodu

POZNÁMKA:

Anglosaské zdroje používajú pojem

OFFSPRING IN UTERUS / WOMB

UMELÉ PRERUŠENIE TEHOTENSTVA

Info z portálu Právo a medicína a poznámky zo súkromných rozhovorov.

Umelé prerušenie tehotenstva (UPT) je zaužívaný pojem. Používa ho aj zákon. Aj laik ľahko nahliadne, že slovo „prerušenie“ zavádza. Veď keď nejaký dej prerušíme a nevieme obnoviť, poctivé je hovoriť o ukončení. A presne taký je cieľ interrupcie. Usmrtiť a odstrániť potomka z maternice a tým tehotenstvo s konečnou platnosťou ukončiť.

Pojem UPT sa vyvinul v prostredí lekárskej vedy. Tá sa ako každá veda vyhýba hodnotovým pojmom. UPT ako neutrálny pojem umožňuje zmierniť a zamlčať etický kontext zložitej situácie biogenetickej triády matka-otec-potomok, ktorá vznikla počatím. V hre nie je nič menšie ako život potomka a kvalita života matky a otca:

• kto má právo usmrtiť potomka v maternici?

• má vôbec niekto takéto právo?

• ak áno, kedy a ako?

Rozhodovanie, či ne/usmrtiť potomka, je krajne vypätá situácia. Ohrozuje nielen jedinca, ale aj biologickú zdatnosť druhu. Vzniká stres a strach. Mozog musí situáciu zložito vyhodnocovať a rozhodnúť. Potreba ochrániť potomka je v mozgu veľmi zložito zakódovaná. Preto rozhodnutie potomka usmrtiť musí spustiť silná obranná / útočná reakcia.

Ako vstupujú do rozhodovania mozgu pojmy?

Neutrálny pojem UPT infanticíde napomáha, kým pojmy vystihujúce skutočnú podstatu potratu – napr. usmrtenie potomka v maternici – infanticíde skôr stoja v ceste.

Ak použijeme prísny meter, infanticídou sú aj všetky formy antikoncepcie. Pri pohľade spriama do očí samým sebe sotva poprieme, že sme spoločenstvo primátov s historicky najvyššou mierou infanticídy.

MUŽ HRÁ PRI ROZHODOVANÍ O OTCOVSTVE A ABORTE PIATE HUSLE

Zákon s otcami a mužmi zaobchádza ako s nevoľníkmi.

Pri určovaní otcovstva zákon stanovuje tzv. domnienky otcovstva.

Prvá domnienka otcovstva:

Za otca sa považuje manžel matky. Matrika vôbec nerieši, kto je biologickým otcom. Ako otca zapíše manžela / bývalého manžela i bez jeho súhlasu, a to na základe rodného a sobášneho / úmrtného listu a rozvodového rozsudku.

Druhá domnienka otcovstva:

Matka a muž, ktorý sa považuje za otca, urobia súhlasné vyhlásenie na matrike / súde, a to buď po narodení alebo medzi počatím a narodením dieťaťa.

Tretia domnienka otcovstva:

Dieťa (zastúpené opatrovníkom), matka i muž, ktorý je považovaný za otca, môžu navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Ak sa preukáže, že matka a označený otec mali v čase okolo počatia pohlavný styk, súd muža určí za otca dieťaťa, ak nepreukáže, že jeho otcovstvo je vylúčené. Súd obvykle nariadi vypracovať znalecké posudky. Posudky súdu platí ten, kto v konaní prehrá.

Zákon o určení otcovstva vychádza z „prezumpciu viny“ otca. Akoby zmyslom určenia otca nebola genetická pravda a spravodlivosť. Akoby cieľom bolo obstarať dieťaťu poskytovateľa zdrojov. Aj za cenu omylu, krivdy, zneužitia alebo budúcej traumy dieťaťa pri zistení, že jeho sociálny otec nie je jeho biologickým otcom.

Ľahostajnosť voči otcovstvu a otcom má súvzťažnosť v zákone o interrupcii. V ňom nie je o biologickom otcovi ani zmienka. Žena môže dať usmrtiť aj potomka splodeného s manželom. Bez vedomia otca. A to žijeme v dobe dostupných DNA testov otcovstva, čo bez rizika a za prijateľnú cenu určia biologického otca už v 9. týždni tehotenstva.

AKO SA POTRATOVÝ ŠAVEL OBRÁTIL NA PRO-LIFE PAVLA

Príbeh Stojana Adasevica.

Stojan Adasevic, autor dokumentu The First Hour, lekár so 48.000 potratmi na konte, teraz pro-life líder v Srbsku, vďačí za svoje obrátenie na pro-life nezvyčajným snom a výnimočne nepríjemnej skúsenosti pri zákroku, čo mal byť rutinným potratom.

Dieťa malo tri-štyri mesiace. Otvoril maternicu, roztrhol placentu. Potratovými kliešťami niečo zachytil, rozdrvil, odstránil a hodil na utierku. Uvidel rúčku. Nervové zakončenia sa dotkli jódu. Rúčka sa hýbala. Znovu niečo chytil, rozpučil a vytiahol von. Bola to noha. Keď vytiahol zvyšok, na utierke videl bijúce srdce. Tlkot slabol, až nakoniec ustal.

Táto hrozná skúsenosť s ľudskosťou nenarodeného života bola v protiklade k výcviku, ktorým prešiel. Nenarodené dieťa bol naučený považovať za podčloveka. Učili ho, že život začína až narodením a prvým plačom dieťaťa.

Po hroznom zážitku Stojan Adasevic odmietol vykonávať ďalšie potraty.

II. NÁDEJ JE V ODPUSTENÍ

Z VÝKLADOVÉHO SLOVNÍKA PRE NÁHODNÉHO OKOLOIDÚCEHO

O ŽIVOTE A SMRTI V TELE ŽENY

POČATIE

–

modlitba

ženy a muža o nesmrteľnosť

POTOMOK V MATERNICI

–

živáčik

s právom na dôstojnosť

ZYGOTA

–

uholný kameň

potomka

EMBRYO

–

uteronaut

plachtiaci miliónmi rokov

evolúcie

FETUS

–

uteronaut

chystajúci sa naplniť náruč matky

a dlane otca

NOVORODENEC

–

šťastlivec

čo unikol ostrým drápom

pro-choice maternice

PRO-LIFE MATERNICA

–

holohumnica

nesmrteľnosti človeka

–

uholný kameň

rodu

–

koráb

potomka od počatia po narodenie

PRO-CHOICE MATERNICA

–

cela smrti / bitúnok

pre potomka odsúdeného na abort

–

komora

pre holokaust potomkov

UMELÉ PRERUŠENIE TEHOTENSTVA

–

sloboda ženy

za hranicou slobody a života potomka

v maternici

–

šíp Amora

prekovaný na kosu

Zubatej

–

usmrtenie

dehumanizovaného potomka

v tele matky

–

ilúzia

abort macht frei

–

holokaust

nekóšer porážka potomka

v maternici

–

Pilát

myjúci si ruky

nad usmrtením potomka

–

Ježiš

pribitý na kríž

maternice

PODOBENSTVO O ODPUSTENÍ

Duch Svätý

počatím Ježiša narušil právo

Márie na súkromie

Mária

vzdaním sa práva na súkromie

a

Jozef

prihlásením sa k dieťaťu

otvorili dvere Vykupiteľovi

a odpusteniu

© Miro Ščibrany

USPÁVANKA NENARODENÉHO

Posielam ti mesačný lúč

do tvojej studenej noci.

Možno si ma mohla chrániť,

no teraz budem ja za teba prosiť.

Zlož svoju unavenú hlavu,

je čas ísť spať.

Možno sa stretneme vo sne,

nemusíš sa o mňa báť.

Aj keď nemohol som vstúpiť na túto zem,

to neznamená, že ťa nemilujem.

Aj keď ti nenaplním náruč a neuvidím deň,

to neznamená, že ťa nemilujem.

Posielam ti mesačný lúč

do tvojej studenej noci.

Možno si ma mohla chrániť,

no teraz budem ja za teba prosiť.

Zavri svoje uplakané oči,

čo sa stalo, sa viac nezmení.

No stále je nádej

v odpustení.

Aj keď nemohol som vstúpiť na túto zem,

to neznamená, že ťa nemilujem.

Aj keď ti nenaplním náruč a neuvidím deň,

to neznamená, že ťa nemilujem.

Text a hudba © Zuzana Eperješiová

DISCLAIMER

• Úvahy v texte si nenárokujú byť vedeckou či svätou pravdou, ani etickým imperatívom.

• Zodpovednosť za výklad a použitie častí textu má sám za seba každý čitateľ.

POĎAKOVANIE

Ku konečnej podobe textu významne prispeli podnetnými rozhovormi, názormi a postojmi moji priatelia Daimonion vonCave a Eva Eperješiová a moja žena Hanka. Týmto si dovoľujem vysloviť im svoje uznanie a vďaku.

Súvisiace odkazy:

MiroŠčibrany: MATERNICA verzus UPT. Hra o jablko.

JUDr. JarmilaZahradníková: Otcovstvo

Michael:Abortionist turned pro-life apostle

wikipedia:Parental investment

Zuzana Eperješiová: Uspávanka nenarodeného

Zuzana Eperješiová: Áno za život

ZuzanaEperješiová: Skyva

Ján Papuga: Pokuta nad logiku

Dnes som bol v tých našich obchodoch pri račianskom Kauflande. V čase, keď už sa pomaly zatvárali niektoré z nich. Široko-ďaleko minimum áut, kopu parkovacích miest. Možno aj preto jeden vodič s obyčajným autom zaparkoval na mieste, ktoré je vyhradené vodičom so zdravotným postihnutím. Naozaj, miest bolo veľmi veľa, dalo sa zaparkovať hocikde. Neviem, čo vodiča motivovalo zastať práve tam a hádať nebudem. Iste to však nebolo nejaké snobstvo, lebo vezúci sa ani zďaleka nepripomínali nejakých zbohatlíkov či papalášov. Nehovoriac o tom, že miest vyhradených pre telesne postihnutých je všade tak veľa, že si neviem predstaviť situáciu, že by aspoň raz za rok boli všetky obsadené takýmito vodičmi. Nieto v skorý večer pred záverečnými v obchodoch. Jasné, že ich chytili číhajúci mestskí policajti a bez ohľadu na logiku pokutovali. Zdravý sedliacky rozum predčila snaha obohatiť rozpočet policajtov. Som silne sociálne mysliaci, no ozaj týmto činom vodič nikoho neohrozil. Áno, keby šlo o 1-2 miesta na preplnenom parkovisku, nech sa páči, porušenie zákona sa trestá. Ale toto. Ale tak dobre, je to povinnosť polície. No na zastávke autobusu opäť boli asociáli, váľali sa tam, pili, hučali (už niekto tu o tom písal). Ľudia čakajúci na autobus stáli mimo prístrešku. Radšej. No a mestskí policajti? Po pokute sa odviezli ku kraju obchodného strediska a ďalej striehli. Viem, že možno voči asociálom nemajú veľké kompetencie. Ale tu arogantne odignorovali porušovanie verejného poriadku. A to už v zákone je tiež ako priestupok...

PS: Potom v správach vraveli, že nemenovaný politik zaparkoval na zákaze. Odišiel bez pokuty. Ak by tam však policajti boli, pochybujem, že by pokutu dostal.

Ján Papuga: Štyri postrehy k spravodajským informáciám (aj neškolské)

1. Začala sa búrať nemocnica Rázsochy. Niekde som čítal, že to nie je potrebné. Nie som však odborník, tak dajme tomu, že inej cesty nebolo. Všetci ako-tak poznáme históriu tohto megalomanskeho projektu, do ktorého sa „investovalo“ aj v porevolučnom období, keď roky chátrala. (Podobne na tom bolo „nové“ SND, no to sa, našťastie, dokončilo po 20 rokoch, i keď ho tiež chceli zbúrať.) Poznáme aj vyčíslenie za správu (stráženie) nedostavanej budovy nemocnice. Obrovské peniaze! V školstve či zdravotníctve si ani nevieme predstaviť mať k dispozícii aspoň tisícinu z tej sumy, čo sa premrhala. A nikto nie je potrestaný, nikto nie je hmotne zodpovedný, nikto nemá škvrnu v zázname z kontroly hospodárenia. Napadá mi tak slávna kontrola z ministerstva školstva, ktorá mi dala do zápisu neoprávnené výdavky za preplatenie benzínu na vybavovanie záležitostí školy, o čom mám doklad a dôkaz (písal som o tom v inom príspevku, všetky nájdete na janpapuga.sk).  Chýbajúce dve tlačivá ma (či školu) poškvrnili zápisom v správe z kontroly. A takéto niečo zažívajú mnohí riaditelia, drobní úradníci, manažéri či vedúci rôznych sekcií. Ale za to, že za premrhané milióny sa dali postaviť napr. desiatky materských škôl, nenesie nikto žiadnu zodpovednosť, navyše sa ďalšie milióny investujú do novej nemocnice, ktorá už dávno mohla stáť. Už len dúfať, že ani tá zamýšľaná stavba po postavení skeletu nezostane skeletom. A  keď aj áno, nevadí, nikto nebude zodpovedný za neuveriteľné plytvanie v krajine, v ktorej vraj nie sú peniaze na skutočnú pomoc občanom.

Riešenie: Zaviesť hmotnú zodpovednosť a politickú zodpovednosť - je potrebný zákon, lebo kultúra našich politikov je príliš nízka na to, aby sami odstúpili. Ale nie tak, že to zase schytajú tí, čo pracujú so šušňami a tí s miliónmi si pokojne po kariére budú odpočívať vo svojich vilách.  

2. Včera v RTVS vraveli o nedostatku učiteľov, čo je neriešeným faktom posledných rokov. No v posledných mesiacoch to vrcholí. Arogantné vyjadrenie ako vždy otrasného komunikačného oddelenia otrasného ministerstva školstva znelo, že ich zvyšovanie platov učiteľov je motivujúce, je zase za hranicou reality a kompetentnosti. Som síce z Bratislavy, na ktorú sa často hľadí ako na bohatú, no kto chce tu žiť, potrebuje minimálne 500 eur na bývanie, čo je oproti platu učiteľa či začínajúceho, či skúseného veľmi málo. Ale tak dobre, Bratislavčan má mnoho možností zamestnať sa, nemusí učiť. No dostávame žiadosti pedagógov mimo Bratislavy. V iných regiónoch je totiž veľmi málo učiteľských miest. Preto migrujú za prácou do Bratislavy. No v nej potrebujú aspoň minimálne dôstojne žiť. No ani pravidelne „zvyšovaný“ plat rovný zvyšovaniu cien nestačí na to, aby tu učitelia mimo Bratislavy zostali žiť a učiť. Preto milé ministerstvo, politicky silno závislé, vaše symbolické zvyšovanie platov nestačí na to, aby absolventi pedagogiky učili. Dôkazom je to, že každý rok majú školy a škôlky vážne problémy s personálnym obsadením pozícií. Okrem toho ste sami priznali tento problém (a nefungovanie vášho finančného „motivovania“) v úžasnom novom pedagogickom zákone roka, kde ste umožnili učiť aj ľuďom bez potrebného vzdelania po dobu 4 roky (už som písal, že jestvuje malinké percento ľudí, ktorí to dokážu, ale väčšina uchádzačov nie). Takto sa však kvalita pedagogického zboru nebuduje. Najmä nie vo svete, kde ľudia napriek ideálom musia myslieť kapitalisticky a nie sebadeštruktívne.

Riešenie: Zvýšiť platy tak, aby si riaditelia mohli robiť konkurz na pedagógov, nie nábor. Tým sa aj dosiahne výber kvalitných ľudí. Ak to nie, dať riaditeľom vyšší rozpočet, aby sami mohli motivovať odmenami. Nikto NESMIE hovoriť, že peniaze nie sú. Kým ministerstvo školstva dokáže rozdávať milióny firmám zaoberajúcim sa alkoholom, peniaze sú. Kým dotujeme skelety nemocníc... Kým máme kopec nulových pedagogických inštitúcií, ktoré sú štedro dotované a na tie odmeny zamestnancom majú dokonca peniaze.  

3. Opäť v RTVS: Hovorili tam o probléme rady školy so starostom, čo robil čachre s voľbou / odvolávaním riaditeľa. A interpretoval sa zákon o školskej správe a samospráve. Dvojakým spôsobom - obe (dosť vysoké) inštitúcie inak. Preboha, my sme len obyčajné školy, čo nemáme peniaze na excelentných právnikov, ktorí by interpretovali zlé a nejasné zákony. A tých je stále viac (spomínaný pedagogický zákon je oázou polysémie a doteraz sa nevie, čo ním autor myslel). Prečo sa nepíše legislatíva tak, najmä tá školská, aby boli právnici zbytoční? Niekedy mám pocit, že sa zákony robia tak zámerne, aby občania bez možnosti obrany a bez prostriedkov na právnu pomoc ťahali za kratší koniec, aby sa dali ľahšie ošklbať (a to nespomínam developerom priateľské zákony, pri ktorých občan nemá šancu, aj keby išlo o záchranu posledného stromu v Tatrách). A druhá otázka, ktorá sa mi vynorila počas danej reportáže v Správach RTVS: Kedy konečne prenesieme zodpovednosť na rady škôl (ako to je v mnohých zahraničný krajinách) namiesto politického a často nekompetentného zasahovania zriaďovateľa do akademickej pôdy, t. j. do výchovno-vzdelávacieho procesu. Kým škola nenadobudne nezávislosť, nikdy sa neposunie jej pôsobenie tak, aby vychovávala novú suverénnu generáciu, ktorá stopne gaunerov, čo ničia Slovensko.

Riešenie: Už som ho predložil v inom článku na uvedenej webovej stránke. Naznačil som ho aj vyššie.

4. Keď počujem obedy „zadarmo“ a to, že sa tým politici chvália a isto tým získavajú politické body, šaliem. Obedy zadarmo NEEXISTUJÚ! A to by si mali rodičia uvedomiť. Ekonomické náklady, ktoré s týmto špekulatívne premysleným marketingovým „sociálnym“ opatrením súvisia, priamo či nepriamo schytajú rodičia a isto aj občania, čo so školou ešte alebo už nič nemajú.

V spravodajstve sa objavila informácia, že školy môžu čerpať financie, ako inak z našich daní, na odmeňovanie pracovníkov do školských jedální, keďže opäť chýba platová motivácia robiť toto ťažké povolanie a nájsť pracovnú silu do kuchyne sa rovná zázraku. Pekný zámer, však? Odmeňovanie na prilákanie pracovníkov do kuchyne je vyššie ako štandardný plat, ktorý je takisto hanbou, a po odchode súčasnej generácie milých tiet z jedální nastane rovnaký problém ako s učiteľmi. Sú tu však dva iné problémy, ktoré vládni úradníci a politici nepochopia. Vyššie odmeňovanie je len na rok. To si akože fanatici v politike myslia, že po roku, keď sa nádenníkom plat vráti do štandardu, zostanú robiť v kuchyni? Pozor, už sa nerodí generácia kuchárok, čo to robí z lásky k deťom a z presvedčenia. Opäť vstupuje do hry kapitál a triviálna snaha o prežitie, čo ničí ideály humanitne orientovaných zamestnancov. A druhá vec, ako prídu k tomu kuchárky, čo roky robia v kuchyni a nemajú nárok na takýto motivačný plat? Spraví to na pracovisku iba zlú krv. Isto, manažér môže platy dorovnať. Kedy však politickým architektom dôjde, že škola nie je firma a denne bojuje o to, aby mala aspoň na symbolické odmeny zamestnancov pred Vianocami a materiálno-technické minimum, bez ktorého škola nedokáže fungovať???

Riešenie: Okamžite zrušiť tento nezmysel a vypracovať legislatívu, aby mali obedy skutočne zadarmo deti, ktoré pochádzajú z chudobnejších pomerov.

Toľko poznámok teda k môjmu pozorovaniu po návrate z ciest po strednom Slovensku. Mimochodom, aj tam mi napadlo zopár textov...  

Miro Ščibrany: Zápisky deda Miuka 2019/08 – Dedo, to neni teuiatko. Je to kuavičkaaa.

štvrtok 8. augusta 2019

pokročilý večer. doma.

babi Hanka a Lucia sedia v kuchyni. obe mali podvečer stretká. babi v meste so Zuzkou, Lucia v Rači s kamoškou. preberajú, čo priniesol deň.

Leo s tatom Peťom pozerajú v pracovni obuásky.

tato Lea kŕmi a čaká na sľúbenú klobásu. zatiaľ márne.

podozrieva ženy, že na neho zabudli.

posiela hladnú esemesku.

konečne sa dočká.

tato s Leom v náručí schádzajú do kuchyne.

Leo od únavy klipká očami. syna preberá mama.

dedo ponúkne, že Lea odnesie hore.

Leo súhlasí.

všetci traja vstupujú do obývačky-herne. Leo má na rohožke rozťahané hračky. podvečer nebol čas upratovať. mama sa pohrúži do internetbankingu. Lea zveruje dedovi. dedo zloží vnuka medzi hračky. všimne si malú figúrku.

„čo je to za panáčika?“

dedova neznalosť Lea udiví.

„to je Seeem,“ pohorší sa. dedo sa prizrie bližšie.

a naozaj. je to hasič Sam.

dedo si prezerá legový hospodársky dvor.

„aký pekný vtáčik,“ nadchne sa figúrkou s krídlami.

„to je puedsa kuuiatkooo,“ dostáva napomenutie.

„ahaa. a tu je teliatko,“ dedo skúša napraviť si reputáciu.

„to neni teuiatko. je to kuavičkaaa,“ vyvedie Leo deda z omylu.

„toto je určite kohútik,“ berie do rúk figúrku s hrebienkom.

„dedo, to je suiepočka. kotkodááák.“

dedo nezostáva iné než napraviť si povesť pri pomenúvaní ovocia a zeleniny.

„tuto sú melóny, že?“ všimne si kopcom naloženú prepravku.

pre istotu volí otázku. ani tak sa blamáži nevyhne.

„to sú JA-BU-KÁÁÁ!“ krúti hlavou Leo.

zneistený dedo hľadá nejakú tutovku.

„máš krásne dyne,“ chváli hromadu veľkých plodov.

„to sú tekvice, dedo.“ Leo si už zvyká na dedovu neznalosť.

„veď dyňa a tekvica je to isté,“ chytá sa dedo slamky.

Leo nedôverčivo pozerá na deda.

v očiach pochybnosť.

dá sa veriť dedovi, čo si mýli kravičku s teliatkom?

kuriatko s vtáčikom? sliepočku s kohútom?

jablko s melónom?

úplnému fiasku dedo predsa unikne.

správne pomenuje kukuricu.

streda 7. augusta 2019

poludnie. Pezinok. Zámocký park, detské ihrisko.

mama Lucia, Leo a dedo si odložia batoh, motouku, kouobežku a klobúk na lavičku vedľa preliezky. pred chvíľou pri vstupe na detské ihrisko vyhoveli prosbe na bráničke. zatvorili ju za sebou, aby na ihrisko nevnikli túlavé pávy.

mama Lucia si sadá na lavičku. Leo s dedom sa idú hojdať.

dedo usadí Lea do drevenej hojdačky. silno rozhojdá.

„hojdačka vuuzga. vuždííí,“ všimne si Leo.

dedo ho presadá do susednej.

tá nevrždí.

Leo sa hojdá. pozoruje okolie.

a deda

„dedo, kde máš kabeuku?“

„kabelku?“ začuduje sa dedo otázke.

„jaaaj, ty máš vuecká!“ uvedomí si Leo rozdiel medzi mamou, babi a dedom. „teuefón máš vo vuecku?“

„áno,“ potvrdí dedo. „a v druhom peňaženku.“

Leo info obohatí svojou skúsenosťou.

„za peňaze možeš nakupovat.“

vedľa v pieskovisku sa hrajú dvaja jeden a pol roční mládenci. dozerajú na nich mamy. pekné mamy, neunikne dedovi.

Leo vstúpi do pieskoviska, berie si vedierko. nevie, že patrí jednému z chlapcov. dedo to zistí z mimovoľného posunku chlapcovej mamy.

„o vedierko musíš chlapčeka poprosiť,“ upozorní Lea.

Leo podíde k chlapčekovi, čupne si vedľa neho, pýta sa:

„požičaš mi puosím vedieuko?“

na odpoveď nečaká. odkráča.

pohrúži sa do hry.

bráničku s rozľahlým altánkom spája chodníček zo zámkovej dlažby. Leo jazdí na kolobežke sem a tam, sem a tam. kolobežka je hasičské auto, Leo šoféu a hasič.

dedo sa usadí na lavičke altánku.

Leo vyrazí od bráničky k prístrešku.

krížom cez ihrisko vyzýva deda:

„dedooo, kuič houííí!“

„pomoooc! horííí! horííí!!!“ kričí dedo a máva rukami.

„vijú-vijú,“ vrútia sa hasiči do altánku. uhasia požiare. „pss-pss.“

„aha, tu ešte horí malý ohníček!“ Leo uhasí aj ten.

z neuhaseného ohníka môže byť veľký požiar.

na lavičku na druhej strane altánku sa usadí pani s vnučkami. požiar zachváti blízke okolie a ohrozuje ich. Leo vyrazí na miesto požiaru. oheň uhasí a zachráni ohrozené ženy.

po jednom zásahu si Leo všimne škrabance na dedovej nohe a hlave. následky nedávneho pádu z moruše. „poď si kúpiť uiek, pani doktouka ti bobo ošetuí,“ povie dedovi. pani, ktorú zachránil z požiaru, má zhodou okolností lekáreň.

Leo došikuje deda do lekárne. dohliadne, že si dedo kúpi liek. hasičské auto vymení za sanitku. odváža deda do nemocnice. je ňou lavička, kde oddychuje mama Lucia. teraz je doktouka a deda ošetrí.

k preliezke prichádza chlapček. dohliada naň tehotná mama.

„u vás náhodou nehorí?“ pýta sa dedo mamy.

„horí! kočík tu za stromom.“

hasiči bez meškania idú na výjazd.

oheň uhasia, mamička sa teší.

Leo, mama Lucia a dedo vyrážajú na stanicu.

na vláčik do Rače.

utorok 6. augusta 2019

podvečer. v dome, v záhrade, na ulici.

Dado, Peťo a jeho priateľ Pali orezávajú morušu.

moruša sa za posledných desať-pätnásť rokov rozkonárila na všetky strany. objíma dom, nakúka do dvora zadnému a do záhrady spodnému susedovi. dva stredné najhrubšie konáre sa nedávno rozštiepili. jeden sa už-už opiera o plot, druhý sa unavene skláňa k zemi. bez prikrčenia pod ním neprejdete. deti rady behajú po trávniku, čo zabieha až pod konár. a ten – mohutný a bohato rozvetvený – hrozí, že sa zlomí a ublíži.

Leo sa práve zobúdza. zo záhrady začuje zvuk motorovej píly. mama mu vysvetlí, že tato a Dado pília morušu. Leo je zvedavý. nakúka z kuchynského okna, veľa nevidí. dedo mu ponúkne výlet za pilčíkmi. všetko uvidia zblízka. Leo bez váhania opúšťa mamino náručie a sťahuje sa do dedovho.

konár, čo prekrýval trávnik, je už spílený. tato Peťo, Dado, Pali, Leo a dedo si spokojne prezerajú haluzinu a polená pod stromom. a prevzdušnenú korunu.

„po mouuši možu uozit opice,“ podotkne Leo.

„pred chvíľou lozili,“ žartuje Pali.

Peťo s Dadom sa smejú.

práca je hotová.

je čas vrátiť susedovi vysúvací hliníkový rebrík.

Dado položí rebrík na trávnik. dedo a Leo vodou z hadice odstraňujú z priečok rozšliapnuté moruše. Leo deda podchvíľou žiada „ospchuj mi spinavú uuku“. prikladá dlaň tesne k tryskám rozprašovača a teší sa prskaniu vody.

Dado, dedo a Leo rebrík vrátia.

sused aj Safi sa tešia. Safi krúti chvostom.

„podme sa naháňat,“ vyzve Leo deda.

behajú medzi dvomi čiarami vyznačenými kriedou na asfalte.

jedna je o dva domy nižšie, druhá o jeden vyššie.

naháňa dedo. nie a nie Lea dostihnúť.

potom sa vymenia.

Leo skúma Dadovo BMW odstavené pri Vojtovom plote.

prezerá si výfuk. nohou skúša zadnú aj prednú pneumatiku.

čosi hovorí, dedo dobre nerozumie.

„čo hovoríš? že auto parkuje?“ overuje si dedo.

„NEEE,“ odvetí Leo a zopakuje, čo už raz povedal.

dedo znova nezachytí správny význam.

„to je také suovo, že BUO-KU-JE,“ odslabikuje Leo.

„ahaaa,“ konečne pochopí dedo.