Miro Ščibrany: Hra o tróny

Pozorovatelia komunálno-politického diania v mestskej časti Rača si iste všimli, že postoj k rekonštrukcii bývalej školy, dnes schátranej budovy na Plickovej, rozdelil poslancov MiZ na dva súperiace tábory.

Róbert Hölcz: MYŠLIENKÁRIUM 2

1. Vytlačenie dodatočných vstupeniek nezvýši kapacitu štadióna tak, ako vytlačenie dodatočných peňazí nezvýši objem nášho HDP.

2.Úrok nie je cena peňazí, ale cena úveru. Jeho výška rozhoduje, či budeme šetriť, míňať alebo investovať do nehnuteľností.

4.Terajšia obrovská masa lacných peňazí znižuje ich cenu, a preto sa nemôžeme čudovať, že ceny nehnuteľností sa neustále zvyšujú, čo môže v budúcnosti viesť k realitnej bubline...

5. Menová politika centrálnej banky nie je v podstate nič iné ako riedenie alebo zahusťovanie kúpnej sily peňazí, zatiaľ čo fiškálna politika vlády nás naučí navždy žiť na dlh.

6. Keďže väčšina peňazí v centrálnej banke a napokon aj v komerčných bankách má elektronickú podobu, stačí vyšraubovať poistku v rozvádzači a peniaze sú fuč.

7. Podľa ekonómov je príčinou zlyhania trhu nedokonalá konkurencie, vytvoriť dokonalú je úloha viditeľnej ruky vlády.

8. Fungujúca ekonomika si vyžaduje národnú menovú a fiškálnu politiku. Ak menová politika ECB je v eurozóne nadnárodná a fiškálne politiky jej členských štátov sú národné, nemôžeme sa čudovať že ekonomikám bez eura sa v EÚ darí lepšie.

9. Väčšina sociálnych programov sa obvykle zneužíva, čo je však ešte horšie, že ich poberatelia časom strácajú samostatnosť a tak sa navždy stávajú prisluhovači štátu.

Róbert Hölcz

obyvateľ MČ Bratislava-Rača

Ilustračné foto: internet

Ján Papuga: Zo spravodajstva: predvolebná politická nedeľa

V relácii RTVS diskutoval predstaviteľ koaličnej bandy a predstaviteľ opozície. Nemenujem, čitateľ si zistí. O vkuse mužského koaličného predstaviteľa vo vzťahu k ministerke školstva nemožno pochybovať. Je sympatická. Ale to je tak všetko. Všetky jej pracovné a  politické vlastnosti ju na míle vzďaľujú od najlepšej ministerky školstva. Tento politický analfabet však niekedy povie niečo, čo ma zaujme a aspoň z malinkej časti s tým súhlasím, čo však neznamená, že ho budem voliť či obhajovať. Považujem to len za syntaktickú náhodu, že vyslovil čosi zmysluplné k školstvu, keďže jeho a celú jeho stranu nepovažujem za kompetentnú na školstvo. Ale jeho upozornenie na tradíciu a istý konzervativizmus v školstve beriem. Školstvo nie je firma, nesmie sa reformovať hurá systémom experimentov a pokusov. Tie sa môžu začať uplatňovať, ale až po odstránení tých zemitých, praktických a najtriviálnejších problémov, ktoré nám bránia v práci.  Ak sa na tieto problémy navrstvia rôzne pokusy často neodborníkov na regionálne školstvo, úpadok školstva sa len prehĺbi. Tak ako nie je nič zlé na liberálnych metódach v školstve, tak nie je nič zlé na abstrahovaní z konzervatívneho a klasického. Príklon k jedinému správnemu predpokladanému extrémizmu v školstve nie je dobré, hoci extrémistické riešenia v školstve máme už dávno.

Nemenovaný rovnako spomenul, že sa hovorí o zdevastovanom školstve, čím sa ponižujú rôzni šikovní Slováci, ktorí sa uplatňujú v štáte i vo svete. Odmyslime si, že by títo mohli patriť k staršej generácii, ktorá mala školstvo ešte ako-tak funkčné a nemrzačené politickou mocou či na úrovni parlamentu, či regiónov. Myslime aj na tie stovky učiteľov, čo napriek školskému marazmu zostávajú v školstve a vychovávajú žiakov, ktorí majú šancu byť úspešní nie vďaka školstvu, ale vďaka učiteľom a danej škole. No a nezabudnime aj na to, že ak jednotlivci vyrastajú v zlých podmienkach, neraz sa spustia mechanizmy, aby sa človek zo zlej situácie dostal a tie často vedú k úspechu. Politika si môže klásť zásluhu len za to, že vytvorila podmienky, ktoré nás niekedy motivujú presadiť sa a snažiť sa meniť veci, meniť svoj život. Spomínaný politik teda mal pravdu, máme šikovných ľudí. Ale školská politika či už tá aktuálna alebo tá, ktorá sa chystá ujať štátu, s tým nemá nič spoločné.

Ešte by som dal komentár k predstaviteľovi opozície, ktorý vravel, že zmena v školstve sa prejavia tak za 10 rokov. Pripadá mi to ako vyhováranie sa. Nesúhlasím s tým. Stále trvám na tom, že existuje množstvo triviálnych zmien, ktoré by školstvo dokázalo posunúť minimálne o jedno volebné obdobie dopredu. Nič by nestáli rozpočet. A získali by si učiteľov, čo je základom fungovania školstva. „Experti“ na školstvo, ktorých sa v poslednom čase vyrojilo neúrekom, však triviálne problémy školstva nepoznajú. Hovoriť o desaťročnom horizonte zmien môže len nekompetentný odborník na školstvo alebo ten, čo berie do úvahy politické tlaky na zmeny v školstve než  požiadavky žiakov, učiteľov a rodičov.      

MAREK KRAJČÍ: Štát musí postaviť zdravie ľudí do prvej línie svojho záujmu

MAREK KRAJČÍ má 45 rokov, býva v Rači a s manželkou Kamilou má 5 detí. Rodina je pre neho darom od Boha, za ktorý je nesmierne vďačný. Povolaním je lekár, detský kardiológ. Dvadsaťdva rokov pracuje a vedecky pôsobí v Detskom kardiocentre SR, ktoré je jediným špecializovaným centrom pre liečbu detských vrodených a získaných ochorení srdca. Je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií, kazuistík a prednášok. Aktívne pomáha Nadácii Detského kardiocentra. Angažuje sa v pomoci núdznym deťom v rómskych komunitách na Slovensku a ako člen správnej rady Nadácie dobrá budúcnosť a nádej aj v Ugande a Mjanmarsku. Je zakladateľom a predsedom platformy Kresťania v meste, ktorá v Bratislave prepája viac ako 30 spoločenstiev, kresťanských komunít a rôzne mimovládne organizácie. Práca, ktorú cez platformu rozvinul, sa stala základom pre mnohé podujatia, benefičné koncerty, verejno-prospešné a charitatívne akcie s dosahom na celú spoločnosť. Asi najznámejšími sa stali aktivity pre ľudí bez domova a festival Milujem svoje mesto, kedy stovky dobrovoľníkov pomáhajú núdznym, školám, škôlkam, domovom dôchodcov, sociálnym inštitúciám – čistia parky, lesy, námestia, maľujú zábradlia, lavičky, či ihriská.

Práca Mareka Krajčího bola ocenená najvyšším samosprávnym vyznamenaním – Cenou primátora hlavného mesta SR Bratislavy za rok 2014 Za nezištnú a účinnú pomoc ľuďom v núdzi prostredníctvom charitatívnych a dobrovoľníckych aktivít v Bratislave i za hranicami mesta. V roku 2016 Marek Krajčí na kandidátke OĽANO získal takmer 32 000 preferenčných hlasov a bol zvolený za poslanca Národnej rady SR. Stal sa podpredsedom Výboru NR SR pre zdravotníctvo a tieňovým ministrom zdravotníctva OĽANO. Získal si odborný rešpekt a bol hlavným opozičným oponentom ministrov zdravotníctva.

Občiansky portál račan.sk požiadal Mareka Krajčího o rozhovor.

• Čo ťa motivovalo stať sa lekárom?

Pre štúdium medicíny som sa rozhodol, lebo som túžil pomáhať ľuďom. Po skončení školy som našiel uplatnenie na oddelení detskej kardiochirurgie pod vedením primára Viktora Hraška, ktorý predtým pracoval v USA. Po návrate na Slovensko vybudoval v slovenských pomeroch jedno z najprestížnejších detských kardiochirurgických oddelení na svete. Bola to pre mňa nesmierna česť, profesijne rásť popri tomto odborníkovi, výbornom šéfovi a schopnom manažérovi. Tu som si urobil atestáciu z pediatrie a nadstavbovú atestáciu z detskej kardiológie. Práca lekára má veľmi baví, detská kardiológia je neuveriteľne komplexná veda. Vrodené srdcové chyby majú obrovskú variabilitu, preto ich diagnostika môže byť veľkou výzvou a rovnako aj rozhodovanie o ďalšom terapeutickom postupe. Keď ma volali do politiky, mal som podmienku, že aj naďalej chcem pomáhať ľuďom ako lekár. Preto popri politike mám stále vyhradený deň, kedy chodím pracovať do kardiocentra. Tento čas sa mi stal relaxom, mojim pacientom hovorím, že je to popri politike moje hobby.

• Čo ťa priviedlo do politiky?

Nemal som ambíciu vstúpiť do politiky, avšak aktívne som podporoval každú snahu slušných ľudí angažovať sa v politike. Túžil som, aby čestní politici boli predĺženou rukou odborníkov, zastupujúcich jednotlivé sféry spoločnosti a pomáhali im rozvíjať našu krásnu krajinu. Asi aj vďaka tomuto nastaveniu som dostal ponuku kandidovať na kandidátke OĽANO. Najskôr som dosť váhal, no presvedčili ma povzbudenia od ľudí okolo mňa. Do politiky som vstúpil s nádejou, že sa nám podarí prinavrátiť politike jej skutočné poslanie. Slovensko patrí ľuďom, ktorí tu žijú. Túžim, aby rodiny, starí, chorí a núdzni nemuseli stáť na vedľajšej koľaji. Lebo vyspelosť každej spoločnosti sa meria práve podľa toho, ako sa dokáže postarať o týchto ľudí.

Samozrejme, od začiatku som mal ambíciu venovať sa prioritne zdravotníctvu. Záležalo mi na tom, aby sme mali kvalitné zdravotníctvo, aby peniaze, ktoré idú do zdravotníctva, boli efektívne použité na zdravotnú starostlivosť a nestrácali sa vo vreckách tých, ktorí sa chcú na zdravotníctve priživiť. Zdravie a vzťahy sú to najcennejšie, čo ako ľudia máme. Zdravie nebudeme nikdy vedieť označiť cenovkou. Je hodnotou, ktorú si musíme vážiť a chrániť, pretože je jedným zo základných atribútov spokojnosti človeka. Ak chce štát mať spokojných občanov, musí postaviť ich zdravie do prvej línie svojho záujmu a zdravotnú starostlivosť ako prioritnú sociálnu službu.

• Viacerí poslanci NR SR boli/sú miestnymi/regionálnymi poslancami a starostami. Tvrdia, že tak lepšie poznajú problémy bežných ľudí. Prečo nešiel touto cestou aj Marek Krajčí?

Hnutie OĽANO pozýva do parlamentu odborníkov, či úspešných aktivistov, najlepšie ak nemajú žiadnu politickú skúsenosť. Týmto sa Igorovi Matovičovi podarilo priviesť na slovenskú politickú scénu nových úspešných politikov, ktorí prispievajú k potrebnej zmene politickej kultúry. Viacerí sa stali dôležitými osobnosťami na kandidátkach iných politických subjektov. OĽANO výrazným spôsobom zmenilo politickú paradigmu, že do parlamentu prichádzajú už iba straníckymi štruktúrami overení a preskúšaní ľudia, ktorí vedia, čo sa od nich politicky očakáva. Prispelo k posilneniu priamej demokracie, keďže poslancov hnutia si ľudia vyberajú najmä krúžkovaním. Aj preto aktuálni poslanci opätovne kandidujú z posledných miest na kandidátke.

Osobne ma práca poslanca národného parlamentu úplne zamestnáva, národný politik má obrovské množstvo práce a príležitostí, kde sa potrebuje angažovať. Nakoniec zo zákona má otvorené dvere vystupovať aj v miestnom zastupiteľstve, pokiaľ to považuje za potrebné.

• Lanárili ťa aj do iných politických strán? Prečo si sa rozhodol pre OĽANO a Igora Matoviča?

Pri vstupe do politiky som nemal iné ponuky. Neskôr, ako rástla moja politická hodnota, samozrejme prišli. Nie som prelietavý vták, som konzervatívec. Na odchod by som musel mať naozaj pádne argumenty. Tak ako každý z nás, má aj Igor Matovič svoje muchy. Zostáva však pre mňa autentický bojovník proti skorumpovanému a prehnitému systému a má dobré srdce. Vyhovuje mi jeho sociálne cítenie. Zároveň by som nemal asi v žiadnej politickej strane takú slobodu byť sám sebou, nestraníkom a riešiť naozaj len problémy ľudí, bez politického diktátu nad sebou. Na druhej strane je mojou skúsenosťou, že v poslaneckom klube OĽANO sme si vždy vedeli veci vydiskutovať a v zásadných veciach zodpovedne spoločne hlasovať.

• Čo sa ti počas štvorročnej práce poslanca NR SR podarilo presadiť? Čo nie a prečo?

Poslanecký klub OĽANO je už štandardne najaktívnejší. Ja som za toto volebné obdobie v Národnej rade predložil 167 zákonov. Samozrejme, opozícii zákony neprechádzajú, avšak mnohé z nich boli následne prebraté koaličnými poslancami a schválené. Darilo sa mi na legislatívu vplývať aj tým, že som odborne pripomienkoval niektoré vládne návrhy zákonov. Najznámejší je asi môj návrh zaviesť v rámci stratifikácie nemocníc pre pacientov maximálne čakacie lehoty na plánované výkony v nemocniciach. Úspešne som sa zasadil aj za zníženie cien liekov pre ťažko chorých pacientov. Poukázal som na viaceré zdravotnícke kauzy. Napríklad na tunelovanie zdrojov Všeobecnej zdravotnej poisťovne pri nezmyselnej digitalizácii dokumentov cez externú firmu za milióny eur. Po medializácii kauzy VšZP spoluprácu s externou firmou ukončila. Taktiež sme odhalili enormne predražený „vianočný“ tender Nitrianskej nemocnice na nákup komplexného informačného systému za 5 miliónov eur. Po našej medializácii vedenie nemocnice tender zrušilo. Ďalej som upozornil na netransparentný a protizákonný tender na záchranky za 800 mil. eur a vytrvalým naliehaním na premiéra dosiahol odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vďaka mojej priamej legislatívnej iniciatíve sa do zoznamu zakázaných látok zaradili aj dve nebezpečné, lacné a veľmi účinné syntetické drogy, na následky ktorých už v Európe zomreli desiatky ľudí. Z mimo zdravotníckych tém som napríklad inicioval zmenu zákona, ktorý znížil plytvanie potravinami a umožnil charitatívnym organizáciám ich efektívnu distribúciu núdznym ľuďom.

• Ako hodnotíš úroveň nášho zdravotníctva?

Trápi ma zlý stav nášho zdravotníctva, hoci v ňom pracuje veľké množstvo poctivých a profesijne zdatných ľudí. Od Zajacovej reformy, aj vďaka vládam, ktoré sme tu posledných 12 rokov mali, sa úroveň slovenského zdravotníctva v porovnaní s priemerom krajín V4 takmer vo všetkých ukazovateľoch zhoršuje. Máme zle nastavený systém. Trh nič nevyriešil, skôr iba rozbil relatívne slušne organizované socialistické zdravotníctvo. Žiaľ, na Slovensku sa bez korupcie veľmi podnikať nedá, absentujú jasné a transparentné pravidlá. Zdravotnícky trh je zmonopolizovaný, oligarchovia napojení na politikov si dohodli v zdravotníctve z našich zdravotných odvodov výnosný biznis a štátne nemocnice generujú ročne 100 miliónový dlh. Samozrejme, že takýto neefektívny systém sa musel odzrkadliť na zdravotnom stave občanov Slovenska. V Európe majú Slováci jedno z najkratších dožití v plnom zdraví, len 56 rokov a zo všetkých Európanov sú najviac chorí v dôchodkovom veku. Na Slovensku v porovnaní s Českou republikou zomrie o 2 200 ľudí viac na ochorenia, ktoré by sa dali vyliečiť. Každé druhé onkologické ochorenie sa končí smrťou pacienta, pričom v krajinách na západ od nás je až 70% onkologicky chorých ľudí úspešne liečených. Prial by som si, aby peniaze, ktoré idú do zdravotníctva, boli efektívne použité na kvalitnú zdravotnú starostlivosť a nestrácali sa vo vreckách tých, ktorí sa na zdravotníctve priživujú. OECD konštatuje, že keby sme financie v zdravotníctve dokázali správne využiť, každý z nás by sa v priemere dožil až o 6,5 roka viac.

• V OĽANO si sa stal tieňovým ministrom zdravotníctva.

Čo navrhuješ zmeniť, aby sa tento trend podarilo zvrátiť?

Zdravotníctvu žiaľ nepomôžu parametrické zmeny, musíme v ňom zaviesť poriadok, presadiť systémové zmeny a implementovať zásadné reformy. A to sa nebude dať, ak sa zdravotníctvo nestane premiérskou témou a štát nepostaví zdravie ľudí do prvej línie svojho záujmu. Pracovať bude treba hneď, takmer na všetkých frontoch. V hnutí OĽANO som pripravil reformu, ktorá prinesie riadenú zdravotnú starostlivosť o pacienta. Ten má mať nárok byť ošetrený do určitého času a objednaný na vyšetrenie na presný termín, prechádzať cez vyšetrenia hladko, bez hľadania nemocnice alebo lekára. Plánujeme zlepšiť postavenie zdravotníkov, pustiť sa do budovania novej infraštruktúry a zreformovať ambulantnú sféru. Náš zámer počíta aj s vytvorením zdravotno-sociálnej platformy, ktorá má byť základom reformy starostlivosti o dlhodobo chorých pacientov. Štát musí nastaviť podnikateľom v zdravotníctve jasné pravidlá, no zároveň musí aj sám prevziať opraty zodpovednosti do vlastných rúk a súkromníkom vytvoriť zdravú konkurenciu. Máme zúfalo zdevastovaný systém, investičný dlh zdravotníckych zariadení dosahuje viac ako 1 miliardu eur. Musíme strategicky plánovať investície, začať stavať nové nemocnice. Zriadime štátny investičný fond, navrhneme predvídateľné a stabilné financovanie zdravotníctva, ktoré naviažeme na náš hrubý domáci produkt (HDP) a koncepciu ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorá bude odrážať potreby Slovenska do roku 2030. Súčasné nemocnice už nespĺňajú moderné štandardy. Nové zvýšia komfort pacienta a uľahčia prácu zdravotníkom, budú motivovať lekárov a sestry, aby u nás chceli študovať a zamestnať sa. Univerzitná nemocnica v Bratislave je v katastrofálnom stave, neustále sa enormne zadlžuje. Nevyhnutnosťou je konečne na Rázsochách postaviť v Bratislave modernú koncovú univerzitnú nemocnicu. Mám pripravený tím ľudí, s ktorými si ju trúfam postaviť do 5 rokov. Ináč nám systém za pár rokov skolabuje a kvalitnú zdravotnú starostlivosť si budú môcť dovoliť iba bohatí.

• Ďakujeme za rozhovor.

Miro Ščibrany a Ján Drotován, račan.sk výber

Ján Kmeť: Zmena poskytovania sociálnych služieb v DSS a ZpS Rača

Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača (DSS a ZpS Rača), bývalý Domov dôchodcov v Bratislave-Rači, je najväčším zariadením sociálnych služieb v Bratislavskom kraji. Zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj. Kapacita zariadenia je 236 prijímateľov. Poskytuje tri druhy sociálnych služieb – v domove sociálnych služieb, v zariadení pre seniorov a v špecializovanom zariadení. Služby zariadenia sú dlhodobo vyhľadávané pre svoju kvalitu, prístup k prijímateľom a pre príjemné prostredie.

Za účelom ďalšieho zvyšovania kvality poskytovaných sociálnych služieb zariadenie vstúpilo v roku 2015 do procesu „deinštitucionalizácie“, čiže postupnej premeny veľkokapacitného zariadenia na zariadenie komunitného typu. V praxi to znamená, že prijímatelia sociálnych služieb budú postupne presťahovaní z veľkej budovy na Podbrezovskej ulici č. 28 do menších komunitných budov, domov alebo bytov v mestskej časti Rača. Zmyslom procesu premeny zariadenia nie je iba samotné presťahovanie prijímateľov, ale aj zmena v kvalite ich života. Táto premena umožní prijímateľom žiť nezávislý život tak, ako ho žijú bežní zdraví ľudia. Na to, aby sa tento cieľ mohol naplniť, budú zamestnanci zariadenia poskytovať prijímateľom primeranú podporu. Každému individuálne podľa aktuálnej potreby a zdravotného stavu.

Prvým krokom k premene zariadenia bude presťahovanie časti prijímateľov do zrekonštruovanej budovy na Strelkovej ulici a do novovybudovaného dvojdomu na Račianskej ulici v Bratislave. Stavebné práce na komplexnej rekonštrukcií budovy na Strelkovej ulici a na výstavbe nového dvojdomu na Račianskej ulici by sa mali začať na jar v roku 2020. Stavebné práce budú financované z prostriedkov Integrovaného regionálneho operačného programu na podporu transformácie sociálnych služieb. Tomuto momentu predchádzala takmer 5 ročná príprava v podobe vzdelávania zamestnancov cez pilotný Národný projekt Deinštitucionalizácie financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu (ESF), prípravy a vypracovania projektovej dokumentácie, podania žiadosti o nenávratný finančný príspevok z ESF a jej následné schválenie a vydanie stavebných povolení.

V budove na Strelkovej ulici bude zariadenie poskytovať sociálnu službu v Špecializovanom zariadení, v celoročnej forme pre 12 prijímateľov a v ambulantnej – dennej forme rovnako pre 12 prijímateľov. V novopostavenom dvojdome bude zariadenie poskytovať sociálnu službu v domove sociálnych služieb pre 12 prijímateľov. Dvojdom bude pozostávať z dvoch samostatných častí – bytov, v každom byte bude umiestnených 6 prijímateľov.

Mgr. Ján Kmeť, PhD.

riaditeľ DSS a ZpS Rača

Ján Papuga: Ako vybrať školu - V. diel: Zápis

Zápis do 1. ročníka je podľa spádov, teda žiak má právo byť zapísaný do školy pri bydlisku. V prípade, že má škola kapacitu navyše, môže prijať aj deti mimo spádu. Zákonní zástupcovia musia preukázať, že patria do spádu predložením občianskeho preukazu (OP). Treba pripomenúť, že zápis dieťaťa na školskú dochádzku je povinný, preto neradno meniť bydlisko, kým nemáte dohodnutú školu, kam váš prvák nastúpi.

Zápisy sa spravidla oznamujú v miestnych médiách. Často sa konajú v pracovný deň i v sobotu. Závisí to od dohody zriaďovateľov a ich škôl. Dobrá škola by mala mať informáciu o zápise včas aj na svojom webe s informáciami o priebehu.

Dieťa si na zápis nemusí nič brať. Škola by mala pripraviť všetko, čo bude dieťa potrebovať. Pri zápise sa mu venujú učiteľky I. stupňa, robia s ním rôzne úlohy, hry, vedú rozhovor. Neraz je prítomný špeciálny pedagóg. Pedagógovia si tak vytvárajú obraz o dieťati z interakcie s ním. Môžu na základe nej odobriť/vyvrátiť zámery rodičov o odklad. Má to však iba odporúčací charakter. Učitelia by nemali dieťa vystavovať zdĺhavým rozhovorom, zložitým skúškam či nútiť ho k činnosti, ktoré nevie alebo v momente zápisu nechce vykonať. Nemali by však na základe momentálneho naladenia dieťaťa robiť závery o jeho školskej ne-/zrelosti. Je dobrým zvykom dieťa po jeho „výkone“ na zápise obdarovať, čo svedčí o snahe školy pozitívne zapôsobiť. Rozhľadený rodič už na základe práce pedagógov s dieťaťom môže vycítiť, či zvolil správnu školu. Ak je pri zápise aktívne prítomný aj riaditeľ školy, je to pozitívnou vizitkou.

Rodičia zatiaľ vypisujú prihlášku (ak ju vopred nevypísali). Treba si dávať pozor na to, či sa nepožadujú nadbytočné informácie. Naopak, ak sú tam otázky typu, čo vaše dieťa rado robí, svedčí to o záujme školy. Keď má dieťa 2 rodičov, obaja musia byť prítomní a musia podpísať súhlas so zápisom. Preukazujú sa škole OP a rodným listom dieťaťa, v prípade cudzincov aj povolením na pobyt. Ak budú žiadať o odklad, musia priniesť potvrdenie od odborníka a vypísať žiadosť o odklad.

Rozhodnutie o prijatí sa realizuje prostredníctvom e-schránky, resp. klasickou poštou. Škola dokáže prijatia spracovať do 2-3 týždňov. Zbytočné predlžovanie znervózňuje rodičov. Zápis sa môže v prípade voľnej kapacity realizovať aj dodatočne. Rodič môže aj po doručení rozhodnutia zvoliť inú školu, no je dobré oznámiť to pôvodnej škole, aby mohla prijať ďalších v poradí. Priebeh zápisu a atmosféra na ňom veľa naznačuje o škole, ktorú bude vaše dieťa navštevovať.

Poznáte sociálny podnik BIVIO na Alstrovej?

Rozhovor s Mgr. Mariánom Horaničom, projektovým manažérom

Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR

Alstrova 153, 831 06 Bratislava

• Vaše zariadenie viacerí Račania poznajú ako reštauráciu a hotel.

Čím sa líšite od bežných gastronomických a ubytovacích zariadení?

V prvom rade tým, že BIVIO založilo a prevádzkuje Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR a ide o sociálny podnik. BIVIO tvoria tri podnikateľské prevádzky – hotel so spoločenskou miestnosťou, reštaurácia a práčovňa. Všetky prevádzky sú určené pre širokú verejnosť. Súčasťou podniku je veľká udržiavaná záhrada otvorená pre komunitu Račanov a návštevníkov Rače.

Najviac sa líšime tým, že zamestnávame ľudí so zdravotným postihnutím. Takých u nás pracuje jedenásť. Okrem podnikania však v BIVIO funguje aj vzdelávaco-rehabilitačné stredisko, v rámci ktorého zaúčame na profesie pomocní čašníci, pomocníci do kuchyne, upratovačky a práce v práčovni mladých ľudí s mentálnym postihnutím. Ide o praktický tréning zručností a zároveň rozvoj osobnosti, sociálnu komunikáciu a podobne.

• Prečo si myslíte, že je takéto zariadenie potrebné?

To, že sme toto zariadenie vytvorili, je podmienené poslaním našej organizácie. Jej cieľom je pomoc a začlenenie ľudí s mentálnym postihnutím do života vo všetkých oblastiach. Chceme, aby žili normálnym životom, ako bežná populácia. Ako vravievame: Žiť tak normálne, ako sa len dá... O dôležitosti práce snáď nikto nepochybuje, no napriek všetkým snahám sa podarí zamestnať resp. udržať si zamestnanie len malému percentu ľudí s mentálnym postihnutím. Chceli sme aktívne prispieť k riešeniu tohto problému. Preto sme sa rozhodli vytvoriť podmienky na ich zaúčanie v reálne fungujúcich prevádzkach a po cca roku im nájdeme pracovné miesta. A to, že zároveň zamestnávame ľudí s postihnutím je pre nás samozrejmosťou. Toto bol plán.

• A aké služby poskytujete návštevníkom?

V našom hoteli vieme poskytnúť ubytovanie v jedenástich izbách pre 21 ľudí. Okrem toho je súčasťou hotela aj klimatizovaná seminárna miestnosť s kapacitou do 60 ľudí. Je obzvlášť vhodná na rodinné oslavy ako napr. krsty, jubileá, svadby, pohrebné hostiny, semináre, konferencie, školenia.

Súčasťou BIVIO je aj útulná reštaurácia s kapacitou 40 osôb, kde varíme kvalitne a chutne z čerstvých surovín. Otvorené máme 7 dní v týždni, návštevníci si u nás môžu dať raňajky, obed, či večeru. Sme presvedčení, že v našom jedálnom lístku si každý niečo nájde. Vieme poskytnúť aj catering. Pravidelne robíme vedomostné pub kvízy.

Máme vlastnú záhradu s vonkajším posedením, vďaka finančnej pomoci z MČ Rača sme zakúpili a osadili detské ihrisko pre deti od 3 rokov, k dispozícii je pieskovisko.

Dôležitým faktom je aj to, že disponujeme dostatočne veľkým parkoviskom v areáli zariadenia.

• Ďakujem za rozhovor.

Zhováral sa Miro Ščibrany

OZ račan.sk

JÁN MRVA: Do centra mesta navrhnem zaviesť veľkokapacitnú hromadnú dopravu

Otázka pre Jána Mrvu, kandidáta OĽANO do NR SR

• Do volieb ideš s víziou LEPŠIA DOPRAVA. Čo to presne znamená
pre Raču, Vajnory, Bratislavu, BSK?

LEPŠIA DOPRAVA znamená dobudovať dopravnú infraštruktúru na vstupe do mesta a v jeho okolí. Ide o Nultý obchvat – D4, kolektory pri diaľnici, Pezinsko-triblavinský obchvat, 4-prúdovú Seneckú cestu a o rýchle a pohodlné premiestňovanie sa. To je možné iba uprednostnením verejnej hromadnej dopravy pred individuálnou, automobilovou. Prioritou v meste by malo byť – škoda, že nie je – predĺženie električkových tratí ako nosného dopravného koľajového systému do okrajových častí mesta a spolu so železničnými traťami vytvorenie nosného dopravného systému Bratislavy až k parkoviskám s  prestupnými bodmi integrovanej dopravy (Petržalka, Bory, Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Rača, Vajnory). V mestskej doprave by na križovatkách mala byť preferencia električiek.

Tzv. Bratislavská integrovaná doprava (BID) musí zosúladením verejnej osobnej dopravy (ZSSK, Slovak lines, Regiojet, DPB) minimalizovať prestupy a čakací čas na prípoje. Zo zákona by malo byť povinnosťou dopravcov takto pripraviť grafikony. Štát, mesto aj BSK by mali v centre mesta rozpracovať projekt podzemnej veľkokapacitnej koľajovej dopravy – od Starého mosta cez Karadžičovu, Dostojevského rad a Mlynské Nivy po budúcu podzemnú regionálnu železničnú stanicu Filiálka vedľa Trnavského mýta, dopravného uzla mesta, a preveriť možnosť realizovať ju ako združenú investíciu mesta, BSK, ŽSR, MDV SR, EU fondov, rozvojového poplatku a zdrojov EIB a ECB. Do centra mesta navrhnem zaviesť veľkokapacitnú hromadnú dopravu, a to sa dá len vlakovou koľajovou dopravou s niekoľkokrát väčšou kapacitou ako električky. ŽSR by mali zveľadiť predstaničné námestie a zrekonštruovať Hlavnú železničnú stanicu, veď je hanbou Slovenska, a opraviť všetky železničné stanice v našom kraji.

Pýtal sa Miro Ščibrany

OZ račan.sk