31. 1. 2021

Mária Hatalová: HISTORICKÉ VÝROČIA V ROKU 2021

Kalendárium historických výročí pre rok 2021
 
Rok 1296 (725 rokov) Najstaršia známa písomná zmienka o pestovaní viniča v Rači.
Svedectvo bratislavskej kapituly o riešení sporov medzi račianskymi zemanmi, mešťanmi a hosťami z Bratislavy o platení dávok z vinohradov.
 
Rok 1306 (715 rokov) Postavenie veže farského kostola.
Prvá písomná zmienka o kostole pochádza až z r. 1390.
 
Rok 1616 (405 rokov) Vzbura poddaných devínskeho panstva.
Devínski poddaní, ku ktorým sa pripojili poddaní z Rače, sa vzbúrili proti majiteľovi panstva Jánovi Keglevičovi pod vplyvom neznesiteľného útlaku a žiadali znížiť poddanské robotné povinnosti a dávky. Zlepšenie však nenastalo.
 
Rok 1666 (355 rokov) Zmluva s Pálffyovcami o urbárskych povinnostiach.
1. januára Račania podpísali zmluvu s Pálffyovcami o urbárskych povinnostiach a platbách. Podľa zmluvy mohli račianski vinohradníci jednotlivé dávky a roboty určené urbárom vyplácať aj v peniazoch a nemuseli pracovať na panských majetkoch.
 
Rok 1711 (310 rokov) Morová epidémia obišla Raču a susedné obce.
Pri rozsiahlej morovej epidémii v r. 1711-1712 v okolí Bratislavy, obce Rača, Vajnory a Svätý Jur zostali ušetrené väčších obetí. Na znak vďaky podľa „večitého sľubu“ sa každoročne okolo sviatku Nanebovzatia Panny Márie koná ďakovná púť veriacich k Pustému kostolíku.
 
Rok 1721 (300 rokov) Socha sv. Floriána ochrancu pred požiarmi a patróna hasičov.
Socha bola postavená pred Mizeráckou kúriou. Dnes sa nachádza na ul. Pri vinohradoch pred domom č. 77.
 
Rok 1756 (265 rokov) Kaplnku pri Koloničovej kúrii.
Grófka Terézia Erdödyová darovala kaplnku r. k. cirkvi. Na mieste kaplnky bol v roku 1937 postavený terajší objekt nového Obecného domu. V r. 1956 (65 rokov) bola v budove zriadená pôrodnica, ktorá tu pôsobila viac ako 10 rokov. Dnes je v budove sídlo starostu mestskej časti a sídli tu aj pamätná izba s názvom „Račianska izba“.
 
Rok 1816 (205 rokov) Kríž „Pri Leitbrúne“.
Kríž bol postavený v časti Štrajcle (dnešná Stupavská). Stál pri starej pútnickej ceste do Marianky. Kríž bol obnovený v r. 2018.
 
Rok 1826 (195 rokov) Škola pri farskom kostole.
Samostatná murovaná škola bola jednotriedka s bytom učiteľa, ktorý bol zároveň organistom, zvonárom i kostolníkom. Objekt stál v priestore dnešného parčíku pri farskom kostole, v roku 1969 bol zbúraný.
 
Rok 1831 (190 rokov) V Rači vypukla epidémia tzv. Ázijskej cholery.
Od 23. augusta do 27. septembra zomrelo 170 obyvateľov. Rača mala vtedy 2019 obyvateľov. Gróf Pálffy prizval na svoje náklady doktora z Viedne, ale zastaviť nákazu sa nepodarilo.
 
Rok 1841 (180 rokov) Do farského kostola bol zakúpený nový organ.
Organ postavila firma p. Fazekaša z Prešporka za 1500 zlatých. Polovicu nákladov hradila obec.
 
Rok 1856 (165 rokov) Na fare vypukol veľký požiar.
Pri požiari vyhorela budova fary, okrem dvoch izieb na ulicu i hospodárske budovy. Pri oprave po požiari bola pristavaná „kaplánka“ (byt kaplána) a tretia izba na ulicu.
 
Rok 1856 (165 rokov) V Zichyho kúrii bola zriadená škola.
Budovu kúrie na dnešnej Alstrovej ul. 171 zakúpila cirkev na školské účely. Spravovali ju sestry Božieho milosrdenstva, ktorých erb je dodnes na budove. Dnes je budova sídlom Komisie pre mládež Bratislavskej arcidiecézy s názvom „Vinica“.
 
Rok 1861 (160 rokov) Na Dolnom konci vypukol požiar, pri ktorom zhorelo 152 domov.
Vtedajší p. farár Bachta zorganizoval pre poškodené rodiny finančné zbierky. Vyzbieralo a rozdalo sa 3000 zlatých.
 
Rok 1871 (150 rokov) Tragická smrť Floriána Brichtu – postavenie pomníka (Brichtov kríž).
Pri zvážaní dreva z hôr 31.mája 1871 voz s koňmi usmrtil furmana Floriána Brichtu. Na mieste tragédie bol postavený murovaný pomník s krížom a nápisom.
 
Rok 1896 (125 rokov) Do presbytéria farského kostola bolo osadených 5 farebných vitrážových okien.
Jednotlivé okná boli financované donorskými darmi jednotlivých rodín, miestneho farára a farnosti.
 
Rok 1916 (105 rokov) Dva zvony z farského kostola boli zrekvirované na vojnové účely.
(jeden o váhe 702 kg a druhý o váhe 437 kg). Nové zvony, ktoré sú na veži dodnes, boli zakúpené v roku 1923.
 
Rok 1926 (95 rokov) Začiatok výstavby rodinných domov v časti Pozotória.
Po Mrázovej kolónii to bola druhá časť domov, postavených na bývalých lúkach v časti na sever od železničnej trate.
 
Rok 1926 (95 rokov) 31. októbra sa začala písať pamätná obecná kniha. V úvodnej časti obsahovala popis histórie Rače. Kniha sa žiaľ „stratila“.
 
Rok 1931 (90 rokov) Slávnostné otvorenie novopostavenej Rímsko-katolíckej školy.
Budovu školy podľa projektu Milana M. Harminca na rohu dnešných ulíc Detvianska a Čachtická 30. augusta 1931 posvätil trnavský generálny vikár vdp. Karol Nečesálek.
 
Rok 1931 (90 rokov) V starej škole (Zichyho kúria na dnešnej Alstrovej ul. 171) bola zriadená štátna meštianska škola.
 
Rok 1931 (90 rokov) Postavenie novej evanjelickej školy.
Školu postavila evanjelická cirkevná obec vo dvore objektu staršej školy na dnešnej Alstrovej ul. č.153 (dnes hotel a reštaurácia BIVIO).
 
Rok 1936 (85 rokov) - Slávnostná posviacka hlavnej zástavy spolku vojenských vyslúžilcov.
Zástava z hrubozrnného plátna pošitého hodvábom dekorovaná maľovaným portrétom generála Štefánika v oválnom ráme a postavami patrónov Rače sv. Filipom a Jakubom je dodnes majetkom Spolku vyslúžilých vojakov M. R. Štefánika v Rači.
 
Rok 1941 (80 rokov) Otvorenie budovy Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku.
Budovu 14. septembra 1941 slávnostne posvätil farár Vojtech Rudroff za prítomnosti vtedajšieho ministra vnútra A. Macha a náčelníka štábu Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy O. Kubalu. V budove neskôr sídlilo kino Nádej, dnes ho využíva Spoločnosť Villa Vino Rača.
 
Rok 1941 (80 rokov) Tragická smrť poľovníka Viktora Haluzického.
Poľovníka, ktorý poľoval na sluky, zastrelil v časti Široké kamene (na Zálistku) 5. apríla 1941 pytliak Pišta Skala. Na pamiatku tejto udalosti členovia L.O.S. Bratislava postavili na mieste tragédie pamätník „Haluzického pomník“.
 
Rok 1946 (75 rokov) Rača sa stala súčasťou „Veľkej Bratislavy“.
Na základe uznesenia Zboru povereníkov zo dňa 21. 12. 1945 bolo dňom 1. 4. 1946 pričlenených k Bratislave sedem obcí, medzi nimi aj Rača. Pričlenením k Bratislave sa zmenil názov bývalej samostatnej obce z Račištorf na Rača.
 
Rok 1951 (70 rokov) Postavenie sídliska Krasňany.
Do novopostaveného sídliska sa v decembri 1951 nasťahovali prví obyvatelia. Obytný súbor Krasňany v prvej etape tvorilo 41 obytných domov a šesť objektov základnej občianskej vybavenosti s tromi dopravnými komunikáciami podľa projektov Kamila Grossa, Emanuela Hrušku a Jána Svetlíka.
 
Rok 1956 (65 rokov) Do prevádzky bola uvedená novopostavená budova Pošty na Čachtickej ulici.
Poštový úrad dovtedy vykonával svoje služby v budove rodinného domu na Detvianskej ul. č. 7.
 
Rok 1961 (60 rokov) Začala sa výstavba sídliska Experimentálka.
V rokoch 1961-1962 bolo podľa návrhov architektov Svetka, Krukovskej, Viciana, Paluša postavených 247 bytov.
 
Rok 1966 (55 rokov) Začiatok pravidelnej premávky električiek do Rače 1. januára 1966.
Električky končili na Čachtickej ulici a obracali sa na trianglovom obratisku tesne za križovatkou s Detvianskou ulicou.
 
Rok 1966 (55 rokov) Tragická nehoda bulharského lietadla Il-18B na vrchu Sakrakopec nad Račou.
Pri nehode 24. 11. 1966 zahynulo všetkých 82 osôb nachádzajúcich sa v lietadle. Na mieste tragédie bola v r. 2010 odhalená pamätná tabuľa s krížom. K pamätníku dnes vedie značená turistická cesta.
 
Rok 1966 (55 rokov) Vznik šachového oddielu TJ Krasňany.
Šachisti sa stretávali v priestoroch reštaurácie Družba. Predsedom bol Ladislav Sopko a prvým kapitánom Ing. Juraj Lipták.
 
Rok 1971 (50 rokov) Začiatok výstavby sídliska Komisárky.
Na sídlisku bolo v rokoch 1971 - 1976 postavených 1392 bytov. Sídlisko bolo postavené bez použitia panelovej technológie.
 
Rok 1971 (50 rokov) Otvorenie Základnej deväťročnej školy na Hubeného ul. 25.
Do novopostavenej školy po prvý krát vstúpili žiaci a učitelia 22. februára 1971.
 
Rok 1976 (45 rokov) Na sídlisku Experimentálka inštalovali plastiku Astronaut od Alexandra Trizuljaka.
Plastika je zhotovená z eloxovaného hliníka. Výška plastiky je 15 m, samotná figúra má 4 m. Autor touto plastikou podľa vtedajšieho pohľadu „reflektuje búrlivú dobu šesťdesiatych rokov 20. stor., rokov intenzívneho kozmického výskumu“.
 
Na Peknej ceste v Krasňanoch v parčíku v rovnakom roku inštalovali fontánu Vlna.
Fontána má bazén v tvare obličky, v jeho rohu je osadený kamenný kvet s 5 lupeňmi, ktorý má v strede trysku na vodu. Fontánu navrhol akademický sochár Tibor Bártfay spolu s architektom Jiřím Uhlířom.
 
Rok 1991 (30 rokov) Otvorenie Cirkevnej základnej školy.
Škola bola zriadená v pôsobnosti Inštitútu školských bratov Jána de La Salle v budove dovtedajšej ZDŠ na Detvianskej ulici.
 
Rok 1991 (30 rokov) Začiatok rekonštrukcie Kostola Panny Márie pomocnice kresťanov na cintoríne.
Rekonštrukcia podľa návrhu architekta D. Bereca za spolupráce architektov M. Bašu a B. Polomovej sa realizovala v rokoch 1991-1996. Kostol 23. mája 1996 slávnostne posvätil arcibiskup Ján Sokol, metropolita bratislavsko-trnavskej diecézy.
 
Rok 2001 (20 rokov) Rača nadviazala partnerskú spoluprácu s rakúskym mestečkom Gols.
V uvedenom roku sa uskutočnilo podpísanie spolupráce a dohodol sa jej program na najbližšie obdobie.
 
Rok 2001 (20 rokov) V suteréne obecného domu bola zrekonštruovaná pivnica.
Slávnostne bola otvorená 17. 11. 2001, kedy sa Rača pripojila k projektu „Deň otvorených pivníc malokarpatskej vinnej cesty“.
 
Rok 2006 (15 rokov) Začala sa rekonštrukcia železničnej stanice Bratislava – Rača.
Projekt v rámci výstavby tzv. V. koridoru obsahoval prestavbu staničnej budovy, koľajiska i nástupišťa, ku ktorému bol vybudovaný podchod a bezbariérový prístup s výťahom. Pôvodná staničná budova v Rači patrila medzi najstaršie stanice na Slovensku.
 
 
VÝROČIA OSOBNOSTÍ
 
Ján Pospich (175 rokov od úmrtia)
Bol prvým evanjelickým kňazom po osamostatnení sa račianskej evanjelickej obce (do r. 1834 podliehala pod bratislavskú evanjelickú obec). Od začiatku svojho pôsobenia sa snažil o to, aby bol v Rači postavený kostol, čo sa mu aj podarilo zrealizovať v roku 1835. Bol prvým evanjelickým kňazom v novopostavenom kostole. V Rači pôsobil do svojej smrti v roku 1846.
 
Móric Alster (160 rokov od príchodu do Rače)
Významný katolícky kňaz, národovec, spisovateľ, podporovateľ a šíriteľ slovenskej tlače, zakladateľ a propagátor spolkovej činnosti v Rači, podporovateľ umenia, osvetový pracovník a cestovateľ. Do Rače nastúpil 25. novembra 1861, keď už mal za sebou viaceré kaplánske i farárske miesta. V Rači pôsobil až do svojej smrti 7. 10. 1894. Je pochovaný na račianskom cintoríne. Dnes je po ňom pomenovaná ulica, na ktorej sa nachádza kostol a fara, kde pôsobil.
 
Stanislav Xaver Čík (105 rokov od narodenia)
Významný kňaz, pedagóg, novinár a spisovateľ, organizátor duchovného života slovenskej emigrácie páter Stanislav Čík z Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemani sa narodil sa 2. februára 1916 v Rači. Po internovaní v r. 1950 sa mu podarilo ujsť do Ríma, kde sa venoval organizačným a duchovným záležitostiam slovenskej emigrácie. Je autorom prvej monografie o pútnickom mieste Marianka (Dejiny Mariatálu).
 
Ignác Schnitzer (100 rokov od úmrtia)
Rakúsky spisovateľ, novinár, prekladateľ, libretista, autor libreta k operete Johana Straussa ml. Cigánsky barón sa narodil 4. decembra 1839 v Rači. Pôsobil v Budapešti a Viedni, kde aj 18. júna 1921 zomrel.
 
Archangel (Viktor) Wild (100 rokov od narodenia a 25 rokov od úmrtia)
12. júla 1921 sa v Rači narodil páter Archangel (Viktor) Wild, kapucín. Po roku 1950 bol internovaný a neskôr narukoval do PTP. Do pastorácie sa dostal až po dubčekovskej jari. Pôsobil aj na Morave. Po návrate na Slovensko pôsobil ako farár v Pezinku – Grinave. Napomáhal tajnej formácii mládeže v 70-80-ych rokoch. Zomrel v r. 1996 v Pezinku,
 
 
Zostavila Mária Hatalová
január 2021
 
 
Zdroje:
 
1. Rača – Z dejín a pamiatok obce, Ľudovít Havlovič
2. Rača, Kolektív autorov pod vedením J. Podoláka, Obzor 1969
3. Farský vestník, ročník
4. mesačník MČ Rača: Račiansky výber
5. mesačník R. k. farnosti Rača: Katolícky súčasník
6. dokumenty z miestnej tlače, resp. súkromných zbierok
7. Wikipédia
 

20. 1. 2021

Laco Khandl: Umelé jamky v balvanoch nad Račou

Jednou zo zaujímavostí Malých Karpát sú granodioritné balvany vystupujúce najmä na vyvýšených miestach z oblého reliéfu pohoria. Zvykol som si na ich obraz v prírode a spravidla som im nevenoval väčšiu pozornosť. Najznámejším z nich je Kamenná sviňa v údolí nad Popolnou ulicou. Ja som sa ale rád zastavil najmä nad Krasňanmi pri skupinke balvanov na romantickom mieste, ktoré sme ako menší chlapci z Rače nazývali Žaba. Raz som však pri mojich hubárskych potulkách natrafil na blízkej stráni s mladými dubmi na skupinu balvanov vo výške 350 m (GPS 48° 12´ 50.2 ´´ a 17° 07´ 32.0´´) akoby obklopených okolo mohutného balvana týčiaceho sa do výšky takmer troch metrov. Jeho symbolické postavenie ma ešte viac upútalo, keď som si všimol na východnej strane balvanu tri vodorovné zjavne umelo vyhĺbené jamky dlhé 12 cm, široké 5 cm a hlboké 8 cm. Neskôr som zistil, že takéto jamky sú aj na iných balvanoch v okolí. Nevediac o tom uverejnil som v Krásach Slovenska 11-12/2003 článok s názvom Tajomný balvan v Karpatoch, v ktorom som popustil uzdu svojej fantázie. Nezdalo sa mi, že jamky mohli slúžiť ako opora pre nejakú drevenú konštrukciu. Vtedy ešte nevediac o tom, že podobné (i keď nie tak výrazné) jamky sú občas aj v iných balvanoch v okolí, nevylúčil som, aj vzhľadom na celú skupinu balvanov, ani kultový význam jamiek.

Mesiac po uverejnení článku opísal Ľuboš Vodička na internete, ako sa vybral na tajomné miesto, kde sa stretol s poľovníkom Ing. Artúrom Beladičom, ktorý mu vysvetlil, že takto označených kameňov bývalo na tomto mieste viac a vytvárali akúsi líniu. Možno to boli staré hranice urbariátu. Keď som objavil na blízkej Žabe (GPS 48° 12´ 39.2´´ a 17° 07´ 33.4 ´´, 283 m n. m.) ďalší balvan s tromi umelými jamkami, začala sa mi javiť domnienka o hraniciach pozemkov najvhodnejším vysvetlením záhady. Až na to, že takéto značenie, odkázané na náhodný a dosť riedky výskyt balvanov zatiaľ neukázalo nejaké zreteľné ohraničenie. Chcelo by to hľadať ďalšie podobné kamene, aby sa potvrdila logika značenia pozemkov. Ale príklad podobného označenia pozemkov z roku 1600 na balvanoch v lese pri Kačíne tu je.


Podobné umelé jamky v balvanoch nad Račou si začala tiež približne od roku 2003 všímať i Gabriela Slivová. Neskôr našla vysvetlenie zmyslu jamiek pomocou fotografie z oblasti Machu Picchu v Peru, ktorá naznačovala, že takýmto spôsobom, pomocou drevených klinov napučených vodou, domorodci štiepali kamene. Nevylučujem, že tento spôsob objavili aj naši dávni predkovia. Akurát sa mi vzhľadom na hrúbku balvanov a umiestnenie jamiek nezdá, že by to mohlo byť definitívne a jediné ozrejmenie záhady. Pomohlo by, keby sa našli časti kameňov, rozštiepených práve touto metódou.

Záhada balvanov nad Račou sa však umelými jamkami nekončí. Pred rokmi napísal istý Račan do miestneho časopisu, že mu dedo rozprával o podivnej mohyle v lesoch nad Krasňanmi, ktorá je ukončená kamennou postavou jazdca. Pisateľ sám mohylu nenašiel, vyzval však na jej hľadanie. Telefonicky som s ním rozprával, ale ďalšie podrobnosti nevedel uviesť. Odvtedy som vždy v blízkosti balvanov v račianskych lesoch spozornel, avšak bezvýsledne. V debate s Milanom Thurzom, ktorý podrobne dokumentuje hraničné kamene v lesoch nad Bratislavou, sme sa však zhodli, že ak aj nejaká socha jazdca v lesoch bola, už dávno ju niekto odviezol k sebe domov. Lenže čo keď je legenda o kamennej soche jazdca skreslená, čo keď ide o reliéfne dielo na mohutnom kameni, ktorý sa nedá ľahko odviezť? Práve Milan Thurzo ma upozornil na reliéf mužskej tváre na jednom z mohutných balvanov na Žabe. 


Bolo by potrebné bližšie skúmať, či sú jednotlivé črty prirodzenou štruktúrou kameňa, alebo vznikli umelo. Nedá sa zatiaľ vylúčiť ani ich obojaký vznik.

Tak či onak, iritujú našu fantáziu.

Text a snímky Laco Khandl



Odkazy: