Hľa, rozsýpa hravé slnko
po záhradke tiene
Hrá sa s nimi jarný vetrík
dvíha ich aj stelie...
Už je vôkol plno vzruchu!
V každom vzdušnom poryve
na skalkách aj mäkkom machu
tuším čiesi stupaje -
Ani neviem, prečo je to,
prečo toľko snívam?
Záhradka je sama sebou...
a ja ... sa len ... dívam!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára