Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Prečo píšem príbehy.

Príhovor autorky.

Dobrý deň,

už celý rok všetci prežívane ťažkú dobu, počas ktorej na nás útočí agresívny vírus. Podobnú situáciu a lá COVID sme do minulého marca poznali len z písomných záznamov, prípadne zo záberov minulých epidémií čiernych kiahní, španielskej chrípky, cholery, moru, atď. alebo z historických a scifi filmov.

Račianska epidémia brušného týfusu v roku 1964 mala lokálny charakter. Týkala sa jednej časti ulice Pri vinohradoch, hlavne jej Dolného konca. Zvláštne je, že sa o tejto udalosti nikde nedočítame. Tak vo mne skrsla myšlienka päťdesiatsedem rokov staré spomienky napísať. Hlavne preto, aby odchodom nás, ktorí sme epidémiu zažili, neupadla do úplného zabudnutia.

Pri písaní príspevku o epidémii sa mi v mysli začali vynárať spomienky na chvíle prežité na Dolnom konci, na jeho obyvateľov, a tiež na príbehy z prvej ruky, ktoré mi prerozprávali priami účastníci.

Želám si, aby moje príspevky pod názvom Z DOLNÉHO KONCA mali pre Vás čitateľov význam spomienkovo-kronikársky. Chcem nimi:

o skôr narodeným Račanom a mojim rovesníkom oživiť spomienky,

o neskôr narodeným potomkom a prisťahovaným Račanom priblížiť minulý život lokality, ktorej sú teraz obyvateľmi.

Všetkým Vám prajem v zdraví sa dožiť lepších časov.

Aňa Polakovičová
rodáčka z Dolného konca
apríl 2021

Družičky a družbovia z obrázka,
pamätáte si meno snúbencov, ktorým sme robili takto vyparádení
čelo svadobného sprievodu idúceho pešo z Dolného konca
až do kostola sv. Filipa a Jakuba na Hornom konci?

Dolný koniec. Na dvore nevesty. Rok 1956.