Keď som ešte v roku 1996 a 1997 požiadala na základe dedičského konania, ako oprávnená vlastníčka, o vrátenie a vydanie pozemku-vinohradu parcela č. 1683/46 zapísaného v pozemno-knižnej vložke p. č. 1652, výmera 1708 m2 v k. ú. Rača v hone Rinzle, na moje veľké prekvapenie sa príslušné podkladové materiály, ktorými som dedičskú oprávnenosť a vlastníctvo žiadala, niekoľkokrát na Pozemkovom úrade Pekná cesta, ako aj na Slovenskom pozemkovom fonde stratili. Nikto mi nevedel vysvetliť, prečo ma posielajú od jedných dverí ku druhým dverám a keď to už nestačilo, potom od jedného úradu k druhému, od SPF na Pozemkový úrad Rača III., či na ObNV Bratislava, na Junácku ul. atď. Avšak kam zmizli tieto moje dôležité materiály bola jedna záhada. A kolotoč hľadania dôležitého materiálu by som nikomu nedopriala prežívať.
Moje podozrenie o možnosti nejakého podvodu sa vo mne začalo stupňovať vtedy, keď už počas dedičského konania notárka na Notárskom úrade JUDr. Mikušová mi ústne oznámila, že pozemok-vinohrad nemôže prejsť dedičským konaním, lebo je zaťažený bremenom! Bolo mi to dosť čudné, a keďže som mala dosť poznatkov o rôznych machináciách s pozemkami, začala som zisťovať, čo sa vlastne stalo a prečo? Otec ani ja, ani nikto z rodiny tento pozemok-vinohrad nikomu nepredal, ani dlhmi nezaťažil, ani nikomu nedaroval, tak teda čo sa stalo? Prečo? Ako človek zvedavý a tvrdohlavý som si povedala: Ja to zistím, aj keby mali padať tragače. A stalo sa.
Pozbierala som všetky právne zo zákona k dedičskému konaniu potrebné dokumenty (dokonca v originálnom vydaní) a v prvom rade som ich išla porovnať s listinami do Archívu mesta Bratislavy. Môžem povedať, že ani tu neboli mojou návštevou veľmi nadšení. Po niekoľkých sedeniach mi nakoniec všetky moje originálne materiály porovnali s tými, ktoré boli uložené v archíve a napokon ich úradne overili. Tieto som predložila na ďalšie dedičské konanie, ktoré sa skončilo v môj prospech. A tak som v zmysle vtedy platných zákonov a všeobecne platných predpisov, vyhlášok a noriem konečne mohla požiadať o vydanie môjho vinohradu s p. č. 1683/46 o výmere 1708 m2. Mne ako oprávnenej dedičke. Nejdem sa rozpisovať, akú šikanu som ešte musela preskákať a čo všetko sa okolo toho dialo (o tom, potom). Trvalo to „len“ 10 rokov.
Napokon som s prekvapením zistila, kde asi boli moje stratené na dedičstvo určené doklady možno úmyselne ukryté, možno len stratené podľa toho, ako si to kto vyloží. Podotýkam, že pozemok-vinohrad p. č. 1683/46 v k. ú. Rača o výmere 1708 m2 bol Listom vlastníctva poskladaného z nejakých neurčitých a neopodstatnených podkladov, ktorý podpísal vtedajší predseda Poľnohospodárskeho podielového družstva a vtedajšia riaditeľke Okresného úradu Bratislava III. do vlastníctva rodine Marián Košťál 1/2 a Mária Košťálová 1/2 len a opätovne podotýkam na základe nejakého paškvilu (dohody či zmluvy). Keď sa mi tento nehorázny paškvil-podvod dostal do rúk, začala som konať, a to pekne od podlahy. Myslíte si mnohí spoluračania, že dnes sa takéto podvody nekonajú? Konajú, veru konajú! Dočítate sa o nich postupne v nasledujúcich častiach.
Možno ma vtedajší páni radní, ako aj dnes veľmi podcenili, musela ich asi veľmi bolieť hlava pri hľadaní rôznych výhovoriek a hľadaní vinníkov, ako ma šikanovať, len aby si udržali to, čo im nepatrilo. Určite ich nemrzelo, ako ani dnes nemrzí svedomie, ale... ale, veď oni žiadne nemajú. No, keď už toho bolo dosť, upozornila som na tento nehorázny podvod média a príslušné kontrolné orgány. A predstavte si, moji súkmeňovci, naraz sa stal zázrak. Z jedného dňa na druhý bolo na PPD Rača zvolané na deň 15. 01. 2002 rokovanie vo veci vydania pozemku parcelné číslo 1683/46, katastrálne územie Rača, z ktorého rokovania bol napísaný záznam, ktorý prikladám v celom znení. Je veľmi zaujímavý a keďže sa pri takomto spôsobe vydávania pozemkov-vinohradov postupovalo a čuduj sa svete, postupuje aj dnes, aj v iných prípadoch, nečudujme sa, ani vy, páni vládni, hradní, či ministerskí, že dnes vlastníci pôdy nemajú k vám dôveru, lebo chcete od nás vlastníkov dokladovať veci, ktoré v mnohých prípadoch sa už nedajú nijako splniť, lebo sú už niekde za horami a dolinami, kde sa voda sype a piesok tečie. Toto je Vaša nezodpovednosť a vizitka voči vašim voličom, páni politici.
Ako by ste dnes riešili situáciu vydávania vinohradov, bez geodetického zamerania, len podľa množstva koreňov na šírku, či na dĺžku? Čo zo zvyškom, ktorý ostal po odbornom zameraní či po odbornom štátnom stavebnom dohľade, myslíte si, že to vedia páni úradníci vykalkulovať, či zohľadniť, či zamerať? Nevedia nič, len si pohodlne dosadení bez výberového konania aj dnes sedia na svojich vysedených stoličkách. Nikoho z nich nezaujíma, či bol vinohrad niekde užší, či širší, či dlhší či kratší, či zodpovedal a zodpovedá nejakému odbornému zameraniu a dohľadu. Však časom príde nejaký developer a aj v rozpore so stavebným povolením a tichým súhlasom nezodpovedných úradníkov tam vyčaruje nejaký div sveta, ako napríklad na parcele p. č. 1683/699 k. ú. Rača, kde zničil celú vegetáciu bez stavebného povolenia a súhlasu na výrub ovocných stromov, kríkov a drevín.
A takto od buka do buka, po jánošíkovsky sa delili / vydávali pozemky-vinohrady a vydávajú aj dnes, a takzvanými odborníkmi vykonáva štátny stavebný dohľad tiež aj dnes. Nikomu nechýbajú nemerané m2 či stratené hektáre pôdy nielen vo vinohradoch v malokarpatskom regióne či na celom Slovensku? Asi nie, „možno je to len náhoda“, ako mi raz napísala jedna vysokopostavená pani poslankyňa NR SR zo strany SaS. Kam sa teda podeli, podľa našich pánov radných? Asi uleteli do Neba alebo do atmosféry na nejakú planétu. Vy, obyčajní vlastníci a majitelia, si ich choďte niekam tam hľadať.
(pokračovanie)
Ing. Daša Ostertágová Štrbová
z rodu Polakovič, Žitný
