18. 10. 2021

Dobroslava Luknárová: ZA EDITOU GRUBEROVOU – s úctou

Posolstvo krásy nezničí smútok
Ďaleko od rodného kraja
utíchlo srdce slávika
Do jesennej hmly obliekol sa smútok,
len piesenka dávna ako lúč slnka
tichučko ku nám preniká
Sivá holubienka, gdes byla ?
Sivá holubienka, gdes byla ?
Gde si svoje popelavé perí,
gde si svoje popelavé perí,
stratila...
Ako to bolo dávno, dávno,
keď zvonivý hlások Editky
pesničku svadobnú spieval!
Mnohým sa páčil, tlieskali mu -
Však len kde – tu niekto
jej budúcu slávu predvídal
Však sláva prišla -
s rokmi učenia, práce, cestovania,
s ťažkými skúškami života
Silná žena všetko, všetko zvládla,
s darom zázračného hlasu,
ako ona vravievala: „od Pána Boha“
Koľko len sŕdc svojím spevom potešila!
Koľko slávy sa jej po svete dostalo!
Ona stále s úsmevom a dobrou mysľou
snúbila sa s krásnou hudbou
a nestrácala, nachádzala priateľov
Jej celé srdce životu, spevu sa rozdalo -
Dotĺklo ustaté v jednej osudovej chvíli
Unavený slávik tíško sklonil hlavu
a mäkké tóny piesne
s nebeskou láskou ho objali
Bude sa nám vracať jeho skvostný hlas
do mnohých nosičov zakliaty ...
Posolstvo krásy nezničí neúprosný čas
Je ako zlato – vzácny, čistý, brilantný.
 
S obdivom, vďakou a smútkom
Dobroslava Luknárová
18. októbra 2021



Dobroslava Luknárová: Edita Gruberová

– kráľovná bel canta, sopranistka svetového mena oslavuje svoje 70-iny

Dobroslava Luknárová: O vzácnej návšteve

Edita Gruberová v rodnej Rači

Bol 2. jún 2012 - hoci sobota, na našom Obecnom dome bolo rušno. Nielen kvôli trojdňovej aktivite pod názvom Festival urban E.T., zameranej na hľadanie nevyužitých zdrojov k rozvoju sociálneho a kultúrneho života v mestskej časti, ale aj kvôli očakávanej výnimočnej návšteve.
O 12,30 vítal milého hosťa starosta P. Pilinský a po ňom riaditeľ Základnej umeleckej školy U. Ulmann. Prihováram sa aj ja za Miestny odbor Matice slovenskej a predstavujem našu Pamätnú izbu. Hľadím pritom do známej tváre, veď na internete som len pred nedávnom vyberala z galérie jej fotografií aspoň zopár na prezentáciu v Izbe aj na našom blogu. V publikácii s jej menom som si prečítala všeličo o jej živote. Najprv v Rači, veď je naša rodáčka, ale hlavne v rôznych mestách Európy aj ostatných svetadielov, kde ju zaviedol jej talent a neuveriteľné spevácke majstrovstvo.

Operná diva, kráľovná bel – canta a pritom krásna prívetivá pani s milým úsmevom a príjemným hlasom. Človek sa pri nej cíti bezprostredne, rodinne. So záujmom načúva, čo jej hovoríme a pridáva do rozhovoru spomienky na svoje detské a dievčenské roky v Rači. Hovoríme o práci vo vinohrade – ako si ju spríjemňovala spevom, o škole, ako sa jej darilo aj nedarilo, o ceste za spevom... Dávno, keď ju evanjelický pastor Dr. Július Janko presviedčal, aby šla spev študovať, spýtala sa ho, či ju taká práca uživí.
Dnes môžeme konštatovať: Nielen uživila, ale jej aj otvorila javiská mnohých operných scén, koncertné pódiá a hlavne obklopila ju hudbou. O nej v nejednom rozhovore pre médiá povedala:Myslím, že je to hudba, ktorá ma aj v najbúrlivejších momentoch života dokáže uspokojiť. Hudba má podľa mňa liečivú schopnosť...“. Naša duša, srdce aj vedomie túžia po melódii...“
Ešte zápis do pamätnej knihy a musíme sa rozlúčiť. Pani Gruberovú čaká návšteva v súkromnej galérii Vojtecha Polakoviča a potom jubilejná spolužiacka stretávka po 50 rokoch v jednej z račianskych reštaurácii.

Už niekoľko dní som začítaná do knihy Niela Rishoiho Edita Gruberová – portrét. Veru, talentovaní ľudia často nemajú na ružiach ustlané, ale idú za svojím cieľom, boria sa s prekážkami. A osud ich zato bohato odmení. Odmení o to viac, ak im nechýba aj potrebná dávka skromnosti, húževnatosť, pracovitosť, sebadisciplína.
Náš „račiansky sláviček“ alebo „sivá holubienka“ podľa slov jednej z račianskych ľudových piesní – rozmýšľam, akú metaforu použiť? Prívlastok – slávna rodáčka – je pravdivý, ale keď sa započúvam do ktorejkoľvek z árií v podaní pani Edity, žiada sa mi hľadať prívlastok, aby mal „dušu“. Aby bol plný emócií, lebo jej spev je práve taký. Nádherný, majstrovsky presný, ale aj preteplený nehou, túžbou, láskou... citmi postavy, akú práve speváčka stvárňuje. Natíska sa mi jedno jej vyjadrenie, ktoré som si prečítala v spomínanej knihe: „Spievam len tie úlohy, ktoré sú mi blízke, ktoré milujem. Nikdy som nespievala roly, ktoré som nemala rada...“ Áno, je to tak. Človek by mal robiť to, načo bol predurčený a mal by mať svoje snaženie, svoju prácu rád. Jej sa to naozaj darí.







Nezabudnuteľná Edita Gruberová

Moja neter, bývajúca dlhé roky v Nemecku, pri istom rozhovore na návšteve u nás vyjadrila veľký obdiv a úctu našej rodáčke, opernej speváčke pani Edite Gruberovej, ktorej koncerty v Nemecku navštevovala. Jej veľkým želaním bolo získať jej podpis.

Miro Ščibrany: OVEROVANIE FAKTOV. Figový list pre progresívne ohýbanie pravdy.

O tom, ako fact-checker denníka The Post v čase volebnej kampane ohýbal pravdu.
A ako ochrana zdravia žien má byť fasádou pre usmrcovanie prenatálnych detí.
USA APRÍL 2020
Je pol roka pred prezidentskými voľbami. Ostrá volebná kampaň je v plnom prúde. A známy denník The Washington Post sa rozhoduje podrobiť fact-check analýze výroky Donalda Trumpa na volebných zhromaždeniach. Z prejavov, ktorými úradujúci prezident útočí na slabiny uchádzačov o úrad prezidenta za Demokratickú stranu.

10. 10. 2021

Aleš Šilberský: Vyšiel slovník Nárečie, názvy a pamiatky

Vážme si to, čo nám zostalo po predkoch.
Slovník SPRIEVODCA RAČOU Nárečie, názvy a pamiatky vydalo v septembri t. r. združenie račan.sk. Nie je prvým, ani posledným súpisom račianskeho nárečia, miestnych názvov a pamiatok Rače. Kladie si za cieľ zosumarizovať a spropagovať to najcennejšie, čo každá spoločnosť má, a to svoj osobitý, stáročiami vycibrený materinský jazyk.

Život našich predkov istotne nikdy nebol ľahký. Najväčšieho rozmachu dosiahol príchodom Slovanov do strednej Európy a vznikom Veľkomoravskej ríše. Jej hospodársky a najmä kultúrny rozvoj zavŕšil príchod vierozvestcov z Byzancie, ktorí nám priniesli slovanské písmo Hlaholiku. Tá upevnila identitu Slovanov a spolu s ňou položila základ aj nášho kresťanstva, ktoré sa stalo zrozumiteľné širokej verejnosti. So zánikom Veľkomoravskej ríše a po pričlenení časti obyvateľov v 10. storočí pod Uhorskú korunu, bola viera a spoločný jazyk Slovanov tou najväčšou oporou v jeho prežití.
Od písomnej zmienky o Rači z 13. storočia postupne odkrývame historické pramene v poddansky uzavretom spoločenstve. Obyvateľstvo odkázané vzájomne si pomáhať nám tak zachovalo aj pôvodné slovanské názvy, hoci pri niektorých slovách sa medzi tým mohol pozmeniť ich význam.
Slovník nárečia ponúka viaceré zamyslenia nad nápaditosťou, zvláštnosťou aj prepojenosťou slov okolitými osadami, oblasťami a národnosťami. Práve tie v ňom zanechali svoje nezmazateľné stopy. Predovšetkým to bola čeština, respektíve moravské nárečie blízke so záhoráckym nárečím, a nemčina. Početné nemecké obyvateľstvo postupne ubúdalo a stalo sa menšinou. V 16. storočí sem tiež prišli chorvátske a srbské rodiny.
V neposlednom rade sa tu odráža celá história Slovanov, nakoľko bez spoločných zápasov o svojbytnosť a slobodu národov by sme dnes nemali naše Slovensko a slovenský jazyk. Stotožnenie sa národovcov s touto myšlienkou sa prejavilo najmä v 19. storočí, kedy sa stupňoval útlak mocenského aparátu v Rakúsku pre jednotný jazyk presadzovaním nemčiny a v Uhorsku maďarčiny. Slovenskému národu pomohli slovenskí vzdelanci, ktorí položili základ spisovnej slovenčiny. Po čas I. svetovej vojny ožil zápas o vznik Československa (28.10.1918) a rozpadom Rakúsko-Uhorska sa tak slovenský národ zviditeľnil. Následné obete II. svetovej vojny nás priviedli k nedávnej minulosti druhého Československa, ktoré najvýraznejšie zmenilo našu krajinu aj nás samých. Vznik súčasnej našej štátnosti je dedičstvom po predkoch, ktoré by sme si mali s pokorou vážiť, ochraňovať ho a rozvíjať. Jedným z jeho kultúrnych odkazov je práve račianske nárečie, ktoré si touto skromnou publikáciou pripomíname. Slovník nadväzuje na predošlé publikácie, ktoré boli o Rači napísané, a ich súčasťou bolo naše nárečie. V týchto publikáciách nájde čitateľ ďalšie informácie, aj odborne spracovanú ľudovú kultúru a terénne výskumy jazykových prejavov. Zoznam zdrojov je uvedený na začiatku slovníka.
Všetkým, ktorí prispeli k tejto publikácii, patrí veľké poďakovanie. Vďaka nim máme v Rači zmapovaný jazykový prejav predkov a s ním istú časť našej histórie. Inak by sme o ňu prišli. To, čo sa nám dochovalo, tento najcennejší dar, môžeme ďalej doplňovať, ak nájdeme pamätníkov tradície, či ďalšie písomné pramene. A nielen to. Nárečie by sme si mali uchovať a odovzdávať ho mladej generácii a používať ho rovnako, ako to robíme s tradičným ľudovým výtvarným prejavom. Vzory kvetín, alebo rôznych symbolov sa nanovo využívajú v čipkárstve, či výzdobe úžitkových a umeleckých predmetov.
Týmto Vás všetkých oslovujeme na spoluprácu pri záchrane celého nášho kultúrneho dedičstvá. Vážme si to, čo nám zostalo po predkoch.

Aleš Šilberský
člen RMS a račan.sk



Robert Hammer: Starosta Drotován pozměnil úřední dokument ve prospěch primátora Valla.

Potřebujeme, aby nás začali brát vážně.
Jak se říká, každá rada je nad zlato. A petice jsou posledním nástrojem občana, jak se domoct demokratických principů. A když ani po 3 letech v zastupitelstvu nevidím zásadní posun k řešení hlavních problémů Rače, je čas vyjádřit svůj nesouhlas k plánovaným změnám.
Potřebujeme, aby nás začali brát vážně.
Abych mohl popsat hlavní myšlenku, proč to došlo až k peticím, musím se vrátit zpět před komunální volby, kdy ještě úřadoval pan Pilinský za Stranu zelených (SZ). Asi si málokdo vzpomene na územní plán Krasňany 2018, který navrhoval změnit podobu Krasňan na rozvojové území, pro hotelové a administrátorské služby, rušení zeleně a rozšiřování cesty na Kadnárové ulici. Zvedla se vlna nepokoje a nesouhlas pro tento územní plán a vyvlastňování soukromého vlastnictví pro veřejný zájem (developerské cesty). Popravdě se jednalo o pozemky, které měli zpřístupnit cestu do vinohradů pro výstavby atd. V tom čase jsem se aktivně zapojil do odporu a nejen proti tomuto územnímu plánu, ale taky pro nedostatek míst v MŠ a ZŠ. Právem od rodičů dostal pan Pilinský (SZ) přezdívku „politická mrtvola“. Ve svém programu deklaroval uspokojení potřeb v MŠ a ZŠ. Jeho protikandidátem byl M. Drotován, co se jevilo jako alternativní cesta a upokojení rodin v Rači.
Co je vlastně hlavním problémem Rače? Nevyhovující dopravní stav komunikací a obzvlášť Račianske ulice, nemluvě o odvodu dešťové vody, když nás překvapí silný déšť a kanalizace logicky nepojme víc jak může. A nemůžeme opomenout kapacity MŠ a ZŠ, které jsou silně nevyhovující, co potvrzuje oficiální správa a materiál zastupitelstva, kde se píše o potřebě vybudovat nové třídy - na rok 2021 až 8-9! Ano, proto se zrušili některé učebny a děti jsou v náhradních prostorech, dokonce se navrhovaly přístavby z unimobuněk, které měli vyřešit horký problém. Nemluvě o komunikacích, které připomínají jízdu na vodě a nakonec se zaseknete na Račianske ulici. To, že Rača přišla o společenský prostor, kde nyní stojí vysokopodlažní zástavba Radničné náměstí, nebo o kulturní památku jako bývalé vinařské závody Rínok Rača, je prohraná bitva pro Račany, nikoliv válka, ale která se přesouvá směrem do vinohradů. Tam nám naplánovali ponad celou Raču pás nízko a vysoko podlažní zástavby. Ano, ponad CELOU Raču!
Věřili jsme, že komunální volby 2018 nám vytrhnou trn z paty a konečně se budeme moct nadýchnout a v klidu se věnovat rodině, práci a koníčkům. Bohužel ta chvíle po volbách trvala asi jen 3 měsíce, kdy pan M. Drotován jako nezávislý kandidát otočil kormidlem na druhou stranu. Či to byl záměr nebo jen náhoda nebudu špekulovat, ale fakta a činy, které následovali, mě přesvědčili, že z bojového pole se stalo minové, když mě v tom čase ještě M. Drotován informoval o plánech nad Grafiou od jistých skupin a odrazu bylo ticho, ani zvuk, ani obraz. Tedy na co jsme spoléhali, byla změna na postu starosty, který nám měl být oporou a zastavit ten developerský buldozer, co likviduje přírodní ráz Karpatské krajiny a vinohradnické oblasti.
V Dunaji odteklo už dostatek vody, aby jsme si mohli povšimnout změn k lepšímu či k horšímu, ale to, co nás čeká, víme ovlivnit nebo změnit, a proto jsem v lednu 2021 vytvořil 3 petice, které řeší hlavní problematiku Rače, a to vytvoření rozvojového území ponad celou Raču, prodloužení Kadnárové ulice na náměstí Biely Križ a výstavba nájemných bytů v Rači.
Petice je proti prodloužení Kadnárové ulice směrem na náměstí Biely Križ a vybudování či zvětšení uzlových prostorů na klíčových křižovatkách. V doplňku pro územní plán neboli ZaD 06, kde byla překladatelem Lenka Plavuchová, poslanci toto propojení D35 Kadnárové s Bilým Křížem schválili. Co by to v praxi znamenalo? Vytvoříme cestu pro developerský projekt jako Dolný Slanec nebo Ohňavy. Dolný Slanec má téměř všechna povolení, ale to, co nemá, je přístupová cesta, která by kapacitně vyhovovala. Tedy společnost Grunt a.s., ano, ta společnost, s kterou pan primátor Valo velmi úzce spolupracoval a spolupracuje, je zneužitím pravomoci veřejného činitele, když jim napomáhá překonávat přirozené zákonné překážky. Zkusme si někdo z nás naplánovat rodinný dům na zahradě a požádejte pana primátora, aby Vám schválili cestu. Ten výsměch uslyšíme všichni z magistrátu až do Rače. Bohužel, s tímto souvisí i parkovací politika v Krasňanech. Máte pocit, že je fér, abychom platili za něco, co mají ostatní občané Bratislavy zadarmo? Platit za službu, kterou jste doposud využívali bezplatně? Ovšem, že jde o naplnění kasičky Bratislavy, ale hlavně uvolnit cestu na Horné a Hlinické směrem na Pěknou cestu od projektu Dolný Slanec. Nemluvě o tom, že studie o parkovací politice, kterou pan Vallo vypracoval, vykazovala téměř 60% chybovost, když v Krasňanech napočítali 2500 motorových vozidel a já jsem jich napočítal 1500. Dále v počtu parkujících aut mimo BA, nebo v počtech aut typu N1 (dodávky), kde uvádí, že v Krasňanech parkuje na 120 dodávek a já jich napočítal 10. Další a další velké chyby ve studii. Nebo spíš upravovali čísla, jak potřebovali? Vyvolat strach a nabít dojmu, že v Krasňanech parkují jen cizinci? Realita je jiná, ale projekt Dolný Slanec nepočká.
Mohli místní poslanci zastavit parkovací politiku? Ano, hlasovalo se za přijetí VZN, které upravuje pravidla pro parkovací politiku, ale zarážející je, že poslanci okolo pana Polakoviče „společný cíl“, mohli tento projekt zastavit, který obsahoval už zmíněné chyby a neurobili tak. O jeden hlas tento návrh prošel a nyní organizují střetnutí, že parkovací politika je zlá? Abych se pokusil vysvětlit, proč hlasování dopadlo jak dopadlo, po tomto hlasování následovalo hlasování o pronájmu volných prostorů v budově kurie na Nám. A. Hlinku 3, které dopadlo pozitivně, tedy „něco za něco“. Samozřejmě, že nejsem proti záměru, ale jít cestou „my dovolíme Vám a vy povolíte Nám“ je ten výkon, který asi voliči od poslanců nečekali. Dobře si vzpomínám tu mediální žlučníkovou kyselinu hlavně na Krasňany, když pan Pillinský (SZ) prohrál volby a jeho božím slovem v zastupitelstvu se stal právě pan Polakovič. Poslancům bylo od začátku vše jasné. Jak zmínil pan M. Drotován po volbách, že klíčovou roli sehráli právě voliči z Krasňan, kde dostal plnou podporu a podpořil tak pozitivní výsledek v jeho volbu a nyní, když opět Krasňany zvedli ruku o pomoc a podepsali se pod petice, tak se jim otočil zády.
Tedy když shrnu samotné výstavby pro Raču, tak by se jednalo o tyto stavby:
Rínok Rača
473 bytů
Dolný Slanec.(Krasňany)
220 bytů
RNDZ (Rendez) započínají s výstavbou
302 bytů
Račany Rosso s počtem
500 bytů
Nájemné byty
927 bytů
Suma sumárum:
2 422 bytů
A počet nových MŠ a ZŠ škol?
ZŠ Plickova je největším investičním záměrem Rače za 30 let a budoucnost je stále nejistá, ale developerské projekty rostou jako houby po dešti. A co na to studie pana primátora? Děti se natlačí do již existujících škol a kdyby to nestačilo, může se postavit nová škola. Pokud takto postupuje architekt v plánování, ani jako pomocná síla v kuchyni by se neuživil.
Projekt „Rača - Dolná Pekná“ (350 bytov) uvádza, že je predpoklad potreby cca 90-100 nových miest v ZŠ a cca 30-40 v materských školách (tu je však chybné uvádzané, že sa jedná o kohortu 0-5) (s. 21).
Zdroj: Michal Drotován 21.2.2013
Z úvahy můžeme vyčíst, že oprava ZŠ Plickové nepokryje ani současnou potřebu pro uvolnění stresové situace pro příjímání dětí do MŠ a ZŠ natož příjímání dětí z výstavby Rínok Rača. Tedy v Rači můžeme přivítat 6 tis. obyvatel v aktivním věku. V Rači nyní žije cca 23 tis. obyvatel, co představuje cca 14 tis. v aktivním věku. To znamená navýšení přes cca +40% občanů v produktivním věku.
Petice je proti výstavbě nájemných bytů na nevhodných místech jako Pekná cesta, Račianska a Východné. První lokalita, Račianska ulice, se nachází pod Malými Krasňanmi u tramvajové tratě. V této lokalitě není jak MŠ tak ZŠ a jak se píše ve studii, obyvatele tohoto domu budou muset dojíždět do Rače a zahušťovat dopravu automobilovou dopravou. Na už tak přetížených cestách je to neuvážené a hloupé. Druhá lokalita se nachází na Východné, přesněji na konci Východné po levé straně na orné půdě. Ano, i tento pozemek opět vlastní společnost Grunt a. s. Pozemek nemá přístupovou cestu a pokud vím, tak stav MŠ a ZŠ je nedostačující přijímat nové děti. Třetí lokalita se nachází na Peknej ceste nad Slovenskou Grafiou. Ano, ten projekt, proti kterému pan M. Drotován tolik bojoval, psal blogy, jaký je to nesmyslný projekt s velkými chybami. A dnes? Žádná reakce, ba naopak, pokládá mi otázku, proč jsem proti tomuto projektu? Proč občané nesouhlasí? Jediná reakce pana M. Drotována byla, kdo za mnou stojí a nech prozradím jméno právníka, kdo vypracoval petici atd. Naskytla se nejvhodnější chvíle, jak zastavit projekt „Pekná cesta“ a odrazu ticho. Rovněž poslankyně a viceprimátorka paní Plavuchová. Žádná obhajoba, žádné návrhy, jen kde se podpisy na petice sbírali. Připomínám, že každou petici podpořilo na 1300 občanů převážně z Krasňan. Plánovaná výstavba počítá s vytvořením 372 bytových jednotek s výškou do 4 patra, tedy necelých 1 000 nových obyvatel a v Krasňanech nás je cca 5 000, cca 20% lidé nad 64 a děti od 0-14 taktéž cca 20%. Tedy cca 60% na občany v produktivním věku, co činí 3 000. Tedy jen za tento jeden projekt přibudne na Krasňany +33% nových spoluobčanů produktivního věku. Ve studii pana Valla je uvedeno, že přístupová cesta k tomuto projektu je ze severní strany, tedy po parcele č. 9200/10 a 19179/7 směrem na Šínweg. Kdo tuto lokalitu pozná, ví, že je to hloupost, ale proč to projektanti tak zadali?
Je to opět vytvoření další cesty pro developerský projekt společnosti Grunt a.s. V projektu jsou další a další hrubé chyby, ale položme si otázku. Pracuje veřejná správa v náš prospěch, nebo je to jen iluze a ovoce zůstane jen na straně finančních skupin? Krom toho, že v Rači nemáme kapacity na další nové výstavby, je tu další fakt, že pan M. Drotován pozměnil úřední dokument ve prospěch pana primátora Valla, když mu písemně vyjádřil souhlas místního zastupitelstva pro výstavbu nájemných bytů na Východné. Ano, jako poslanci jsme to zamítli, ale pan starosta M. Drotován pozměnil naše stanovisko, čím se dopustil trestního činu zneužití pravomoci veřejného činitele. Generální prokuratura podnět prošetřuje. Obhajoba M. Drotována, že tomu tak není a dodatečně pozměnit dokument není hrdinský čin.
Petice je proti územnímu plánu z roku 2007. Ano, máme rok 2021 a městští poslanci pokračují v jeho naplnění. De facto sběr informací pro územní plán se uskutečnil možno roku 2000 a pan Vallo s podporou poslanců směle postupují v jeho realizaci. Že se demografické a společenské prostředí za 20 let změnilo není pochyb, ale paní poslankyně Plavuchová se bude držet starých norem. Je to snažší jak hájit veřejný zájem.
Jak se vlastně město dostalo k souhlasu MČ Rača? Byl v tom jeden právnický háček, a to, že Rača neměla úředně pojmenované lokality neboli „zóny“. Na tento fakt poukázal pan prokurátor, když vznesl protest proti územnímu plánu Krasňany 2018. Jak to pan M. Drotován obešel? Jednoduše. Do komise předložili neúplný materiál, kde se odsouhlasili lokality neboli „zóny“ Rače a poslal to rovnou na magistrát. Tento materiál však záměrně nezařadil na řádné zastupitelstvo, kde se pojednávání nahrává a tento návrh nemusel projít, jelikož nebyl záměrně úplný. Na tuto skutečnost jsem upozornil Generální prokuraturu a vznesl podnět. GP se tímto podnětem zabývá a vyšetřuje.
Z veřejně dostupných informací lze vyčíst, že náklady na výstavbu Rínok Rača se pohybují okolo 50 mil. € a příjem z prodeje je nad 100 mil. €. Když vezmeme do úvahy cenu vinařských závodů, tak z historie vyplívá, že vinařské závody se opozdili s bankovní splátkou a vinařské závody tak změnili majitele ze dne na den pod tlakem banky. Stejným způsobem se vykupovali pozemky ve vinohradech, pod tlakem nebo s pomocí vinařských závodů. Není to tak dávno, co vinohrady hořely, tedy hlavně tam, kde si naplánovali výstavby a lidé mi volali, abych jim pomohl s kosením pozemků. Jako například paní doktorka, která nemohla chodit a z úřadu ji volali, jak si nepokosí pozemek, tak ji hrozí sankce, ale jako šikovný úředník našel řešení, že její parcela může být odkoupena. Taková cenová nabídka se vskutku neodmítá, pár drobných € za m2. Ovšem, že jsem paní pomohl a parcelu pokosil, když nemohla chodit, ale chci jen poukázat na to, že takových případů bylo daleko víc za pana Pilinského (Strana zelených). Nebo jak chlapci z Gruntu vyhrožovali vlastníkům zahrad, aby prodali parcely? Ano, to se stalo a co na to starosta? Nic, pokrčil rameny. V tu chvíli jsem pochopil, že hážu hrách na zeď a nic se nezměnilo.
Nikdy jsem nebyl politicky aktivní, důvěřoval jsem systému a spravedlnosti, ale události, ve kterých jsem osobně zainteresovaný, mě přesvědčili o opaku. Systém měl fungovat jen na běžné denní procesy a na vyšší zájmy skupin překrucovat fakta, medializovat a zesměšňovat demokratické principy tzv. salámovou metodou, pomalými kroky naprogramovat společenský pohled, čím se lidé přestanou bránit a přijmou roli podřízeného. U veřejných osob jako u poslanců či primátorů je ta role tzv. na „zombíka“. Dokud si veřejná osoba dodržuje odstup a řídí se svými smysly, je mentálně v bezpečí a hájí veřejný zájem. V opačném případě to připomíná NEVIDÍM-NESLYŠÍM našeho pana Drotována či Plavuchové a pana Polakoviče (pod vedením městského a župního poslance Pilinského).
U primátora Valla, který sliboval „plán B“ a ukazoval prstem na problémy, které stále přetrvávají, je to jiný level. Proč zmiňuji pana primátora Valla? Je to záměrné. Jeho podpis je tlakem za změnu územního plánu a změnit Raču na rozvojové území, když společnost Grunt a. s. skupuje pozemky nad Račou a zceluje je na developerské projekty. Tedy když úřady pracují pro určité skupiny a náš veřejný zájem je na posledním místě, je čas na bouchnutí ruky do stolu a říct si „DOST“. Jako velkou pozitivní správu vnímám změnu politického prostředí a postupné odstřihnutí mafie od veřejné správy, která se hluboko zakousla a Rača tak mohla dál krvácet.
Nemyslím si to jen já, ale všichni, co založili rodinu a chtějí důstojně žít a nejen vychovávat svoje děti, ale trávit s nimi čas a být součástí jeden druhého. Ale čeho jsme svědky jsou závody v běhu jak do MŠ či ZŠ, cesta do zaměstnání a den se končí pozdním učením či přípravami na kroužky. A když se Vás někdo optá, co jste dělali, tak ani nevíme, protože ten den byl požitkově prázdný, pokud nás někdo nepozval na oběd 😊.


Robert Hammer
poslanec MZ Bratislava-Rača
za Krasňany


Petice za záchranu Krasňan



Petice proti zahušťování Rače



Petice za záchranu Rače



8. 10. 2021

Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Viem, prečo mám jamky v lícach.

PRÍBEHY A OBRÁZKY. Príbeh štrnásty.
Vtipkovanie dospelých proti/voči deťom vyvolávalo úsmev na tvárach, no mnohokrát sa stalo, že sa bavil len dospelý. Dieťa bolo zaskočené, cítilo sa nepríjemne, v niektorých prípadoch zlý pocit prerástol až do dlhotrvajúcej traumy. Každý z nás určite takýmto niečím prešiel. Ja si dodnes pamätám takéto zážitky.
Zážitok so školníkom-údržbárom
Zdedila som po mame uloženie svalov na tvári tak, že pri úsmeve sa mi ešte aj dnes robia výrazné jamky v lícach.
V decembri roku 1955 som chodila do prvej triedy Základnej školy na Detvianskej v Rači. Dnes je to Základná škola Jána De la Salle. Cez veľkú prestávku sme sa všetci, pre silnú zimu vonku, prechádzali v interiéri školy. Okrem dozorujúcich učiteľov a žiakov bol na chodbe ešte školník-údržbár, opravujúci kľučku na dverách. V jednom okamihu zdvihol oči od roboty, pozrel na mňa a zvýšeným hlasom, aby ho všetci počuli, sa spýtal:
„Dievčatko, vieš ty, prečo máš jamky v lícach?“ Nevedela som, tak som bola ticho.
„Máš ich preto, lebo si sa pri krste posrala,“ zahlásil a nemiestne sa začal smiať.
Ja, šesťročná, drobného vzrastu, zahanbená pred všetkými, dlho som sa tým trápila.
Čo som to len urobila?!
Až časom som si uvedomila, že keď ma krstili, bola som bábätko v perinke.
A bábätká majú dovolené urobiť čokoľvek.
Aj pri krste.


Aňa Polakovičová
rodáčka z Dolného konca
október 2021


Rok 1952.

5. 10. 2021

Daša Ostertágová: NEVYSPORIADANÉ POZEMKY. Rovní a rovnejší. Čo je za tým??

Pokiaľ viem čítať a písať, čo mňa a moje spolužiačky a spolužiakov naučila ešte pani učiteľka Gizela Miklošková v prvej triede ľudovej školy v Rači, celý svet a nielen vedci, či výskumníci i obyčajní ľudia, ktorým aspoň trochu záleží na tom, čo zanechajú svojim potomkom, akú krajinu, aké prírodné bohatstvo, teda lesy, lúky, pohoria, vinohrady, vodné a iné prírodné zdroje na našej krásnej planéte nazývanej „Zem“, len nám Slovákom, najmä žijúcim v Malokarpatskej krajinnej a vinárskej oblasti, vrátane tých, čo sa majú o toto prírodné bohatstvo starať, neustále ho skrášľovať a rozvíjať, to stále nejako nedochádza. Bežných vlastníkov pôdy, či vinohradov, radní stále považujú za rovných a rovnejších. Aj o tomto bola televízna relácia „Reportéri“ v RTVS dňa 14. 06. 2021, ktorá kriticky poukázala na dlhotrvajúce a rokmi stále neriešené nedostatky. Na túto skutočnosť či pravdepodobne vznikajúcu korupciu, vlastníci pozemkov vrátane vinohradov, ktorí sa za žiadnych okolností nemohli dostať na ten svoj grunt, až pričasto upozorňovaní na to, čo sa to robí nielen na Slovenskom pozemkovom fonde, Okresných úradoch životného prostredia, Okresných úradoch PLO, pozemkových úradoch, až po ten najnižší článok miestnych úradov oddelení životného, stavebného a iných oddelení miestnej samosprávy, či zastupiteľstvá volené práve tými, ktorým sa celé roky krivdilo a ešte stále krivdí. Je to len preto, lebo neboli pritom – pri koryte? Zaujímavé, s akým rozhľadom, sebakritikou, kritikou na tých druhých a dokonca návrhmi, čo by bolo, keby bolo a ako by to mohlo byť v budúcnosti pre zachovanie našej zelenej planéty, čo je nepochybne tiež veľmi potrebné a zaujímavé. Len tá dôležitá časť, ako je ekonomika výživy a výživová politika štátu a k tomu hlavne slušné správanie sa radných k oprávneným vlastníkom, za čo sa má zodpovedať každá vláda svojim občanom, toto u našich poslancov-politikov nejako stále pokrivkáva. Možno preto naši právoplatne zvolení zástupcovia ľudu a vládni politici, o ktorých asi ťažko povedať, že sú aj odborníci na svojom mieste, lebo sa stále nedostali k tomu, ako a či sa dá efektívnym a racionálnym spôsobom usmerniť prepojenie v poľnohospodárstve z pôdohospodárskej prvovýroby, na časť spracovateľskú či na potravinársku výrobu, až po odbyt na našom trhu. Že si tu dovolím písať o výdobytkoch minulosti – plánovaného hospodárstva v poľnohospodárstve a potravinárskej výrobe? Ale... ale... ale vtedy sme vážení boli sebestačnou poľnohospodárskou, ovocinárskou a potravinárskou krajinou v oblasti každej komodity, v rastlinnej, ovocinárskej i živočíšnej výrobe až po ich spracovanie v potravinárskom priemysle a dodanie na pulty trhu. Neboli sme náhodou sebestační aj vo výrobe a odbyte vysoko kvalitného vína, ktorého história sa odvíja ešte od čias panovníčky Márie-Terézie? Toto dúfam uzná každý, aj ten najzaťatejší protivník a neznalec prírody a ničiteľ napríklad i našich vinohradov. Ale... ale... ale... a čo by sme my rovní od tých od nás rovnejších našich politikov, a ich tieňových úradníkov nechceli? Veď nás nevedia, či skôr nechcú informovať ani o tom, komu a kde sa stratilo to množstvo kvalitnej poľnohospodárskej a vinohradníckej pôdy, ktorú bez mihnutia oka, vedomia a súhlasu porozdávali a stále rozdávajú tým svojim vyvoleným rovnejším, ktorí túto pôdu – vinice menili a stále menia na stavebné pozemky. Ako, za čo, prečo a čo je za tým, vysvetlím v skratke v nasledujúcich riadkoch. Ak sa nad týmito riadkami zamyslíte, prídete na to aj sami.
Bolo krásne letné ráno a k tomu ešte aj štátny sviatok Slovenského národného povstania, teda ma nič nevyháňalo z postele za povinnosťami. Bolo to 29. augusta 2018, keď tu z ničoho nič som cez otvorené okno na našom rodinnom dome Alstrova 2/D počula silné pílenie, lámanie a hluk, ktorý prichádzal z ulice či vinohradu. Okamžite som vybehla von, odkiaľ prichádzal tento nepríjemný zvuk. Čo nevidím? Na susedných pozemkoch v katastrálnom území Rača, vtedy ešte s parcelným číslom 1651/2, 1651/1, 1651/3 prirodzené vodné plochy bez založeného LV a potoky o šírke asi 2 – 2,5 m (teraz už veľmi rýchlo premenené na parcelné číslo 1683/699 v súkromnom vlastníctve), neznáme osoby začali výrub ovocných stromov, kríkov, viniča a drevín. Neprestali ani po mojom upozornení. Keď ma zbadali, boli zjavne prekvapení a takmer výhražným hlasom sa ma spýtali, kto som a čo tam robím, a vyzvali, aby som okamžite odišla. Moja odpoveď bola jednoznačná. Bývam tu v tomto súkromnom rodinnom dome. Boli veľmi prekvapení, lebo si mysleli, že v dome nikto nie je a na tento ich zločin nikto nepríde. Po niekoľkých, nie veľmi lichotivých slovách a ich vyhrážkach som okamžite poslala mailom na MÚ MČ Bratislava-Rača (stavebný úrad a oddelenie životného prostredia) 29. augusta 2018 o 9.41 hod. dotaz, či týmto pre mňa úplne neznámym osobám bol vydaný v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane životného prostredia a krajiny, Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z. zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. a stavebného zákona č. 50/1976 Zb. súhlas na výrub ovocných stromov a drevín. Odpoveď MÚ Rača znela cit.: „MÚ MČ Bratislava-Rača neeviduje žiadosť o vydanie súhlasu na výrub drevín na uvedených pozemkoch, ani nikomu súhlas nebol vydaný“. Toto MÚ potvrdil aj písomne e-mailom.
To znamená, že osoby, ktoré sa neskôr predstavili ako Vladimír Janko a Ing. arch. Peter Hrebík, výrub na pozemku s parcelným číslom 1683/699 robili bez súhlasu a povolenia MÚ Rača protizákonne – teda načierno, dokonca bez vlastníckeho práva. Ponáhľali sa. Odpílené drevo (haluze ovocných stromov a krovín) hádzali do drtičky, ktorá bola postavená pod dopravnou značkou, alebo ich hádzali rovno do potoka a na náš plot. Drť z drevín zaprášila a znečistila celé okolie, našu záhradu a vinohrad. Podľa ich posmešných rečí, pripravovali prístupovú cestu pre ťažké stavebné mechanizmy na stavbu rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami, na ktorú stavbu nemali stavebné povolenie, ani listy vlastníctva na pozemky, ktoré ničili.
Na môj protest mi jeden z nich, Vladimír Janko, arogantne a s výsmechom naznačil, aby som mu dala pokoj a nerobila krik, lebo to oľutujem. Že on si svoje aj tak presadí. Aj si presadil. Asi po polhodine tohto incidentu prišli na miesto výrubu vedúca stavebného úradu MČ Rača Ing. arch. Virsíková a vedúca odd. životného prostredia RNDr. Jursová. Obidve boli veľmi nervózne, najmä keď sa objavilo vyleštené čierne auto vysokopostaveného úradníka v bielej košeli, pravdepodobne vedeli, o koho ide. Veľavážený pán vysokopostavený si niekoľko minút s vedúcimi úradníčkami pohovoril a potom odfrčal. S arogantným úsmevom na tvári ešte sa ma stačil spýtať, čo tam ešte robím. Menovaní drevorubci i naďalej vo výrube ovocných stromov pokračovali až dovtedy, pokiaľ sa z pozemkov nestala púšť (prakticky doposiaľ).
Opätovne som na MÚ MČ Rača 29.08.2018, 30.08.2018 a 10.09.2018 v zmysle zákona NR. SR č. 211/2000 Z. z. e-listom žiadala starostu MÚ MČ Rača, vedúcu stavebného úradu a životného prostredia o okamžité zastavenie výrubu a prípravných stavebných prác na týchto pozemkoch a zároveň som žiadala informáciu, ako a či vtedy splnomocnený zástupca spoločnosti vlastníkov pozemku 1683/699 Ing. arch. Hrebík zdôvodnil tento nezákonný výrub a čierne práce (prepáčte mi, vážení čitatelia, tú hlúpu odpoveď si ani nedovolím verejne napísať). Či menovaným a Vladimírovi Jankovi boli uložené nejaké sankcie? Ale kdeže by! Dodnes proti ním nepohli príslušní úradníci ani prstom, a to je už rok 2021!!!!!!!! Za to z každej strany za tie 3 roky naši radní, či vrchní úradníci, šikanujú iba mňa, Ing. Dašu Ostertágovú, vlastníčku pozemku s parcelným číslom 1683/443. Prečo? Asi preto, že k takejto vrchnosti či k radným nie som servilná – lebo ako bývala predsedníčka Občianskeho združenia ochrany Slovenských spotrebiteľov a znalá zákonov, si dovoľujem našich radných, politikov a vrchnosť kritizovať a žiadať od nich opatrenia voči nespratníkom a porušiteľom zákonov SR – takým, ako je napríklad Vladimír Janko – ktorí majú až vynikajúce zázemie. A toho sa úradníci boja.
Napríklad len v roku 2020 stavebným úradom na mojom pozemku bol vykonaný 2x štátny stavebný dohľad. Zaujímavé, že štátny stavebný dohľad sa doposiaľ ešte nikdy a nikým nekonal na pozemku Vladimíra Janka, ktorý stavia bez stavebného povolenia a poľnohospodársku pôdu – vinice mení bez súhlasu a povolenia OÚ-BA-PLO na stavebný pozemok, ale zaútočili na môj pozemok – vinicu, ktorú revitalizujem. Záznam z tohto štátneho stavebného dohľadu, na ktorý som musela rok čakať, je na úrovni možno tretiaka osobitnej školy. Vyzerá to tak, akoby pracovníci stavebného úradu nevedeli čítať, či písať. V tomto roku si opäť stavebný úrad MČ Rača na mňa spomenul a opäť vykonal v poradí už tretí štátny stavebný dohľad, lebo neviem kedy a kto videl na mojom pozemku stavať nejaký plot či oplotenie, ktorý tam nikdy nebol ani sa nestaval. Pozemok vinohrad je pokosený, staré viniče sa postupne nahradzujú, „revitalizujú“ mladými koreňmi. Aj toto by malo upozorniť nás občanov a vlastníkov na to, akí odborníci sú platení z našich daní na MÚ MČ Bratislava-Rača, alebo je i iná možnosť, že títo úradníci asi na svojich postoch nemajú čo robiť a vymýšľajú si pre svoju zábavku, možno i šikanovanie tých rovných (nepohodlných) pod zámienkou štátneho stavebného dohľadu, lebo si to ten rovnejší chránenec praje.
Možno si takzvaní odborníci na stavebnom úrade mýlia výraz „revitalizácia“ so „stavebníctvom“. Ak je to tak, je to vhodné na satiru do médií. Veď napokon nezákonný záber poľnohospodárskej pôdy a zmenu druhu pozemku „vinice“ vykonal-urobil vlastník a staviteľ Vladimír Janko, ktorý porušil niekoľko zákonov, zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a zákon a zmena č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov parciel registra C KN č. 1683/699, 1683/728, 1683/729, 1683/59, 1683/73. V katastri nehnuteľností sú tieto pozemky vedené ako vinice v katastrálnom území Rača. Tieto pozemky-vinice stavebník a vlastník Vladimír Janko, bytom Hany Meličkovej 16, 841 05 Bratislava v rokoch 2018, 2019, 2020 až 2021 vyklčoval a zmenil na stavebný pozemok, čím prišlo k neoprávnenému záberu poľnohospodárskej pôdy-vinice, bez rozhodnutia OU - BA- PLO, bez potrebných povolení a súhlasu a bez poplatku za vyňatie poľnohospodárskej pôdy-vinice na zmenu stavebný pozemok, na ktorom dnes už má rozostavané dva rodinné domy „RD Alstrova“ a „RD NN“ podotýkam, že stále bez stavebného povolenia a za plnej súčinnosti starostu MČ Bratislava Rača, podpory stavebného úradu mestskej časti Bratislava-Rača a bez rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, pozemkového a lesného odboru, Tomášikova 46, Bratislava. Avšak stavebníkovi a vlastníkovi Vladimírovi Jankovi neopodstatnené zaberanie poľnohospodárskej pôdy-vinice vyššie uvedených viníc nestačí. So skupinou developerov a stavebníkov plánuje vyňatie poľnohospodárskej pôdy-vinice s p. č. 1683/122, 1683/121 1683/32 a zmenu na stavebný pozemok – cestu k rodinným domom. Len dúfajme, že úradníci na príslušných inštitúciách k vydaniu potrebného súhlasu a povolení nepristúpia.
Písanie o tom, ako sa manipuluje a narába s nevysporiadanými pozemkami v Malokarpatskej vinárskej voľakedy útulnej Rači, nekončím. Bude pokračovať i ďalej, lebo doteraz to boli len útržky z toho, čo môže zažiť každý vinohradník, ktorý nie je servilný našim dosadeným. Ako? Prečítajte si reportáže o policajnom zásahu na Slovenskom pozemkovom fonde v roku 2018, na Okresnom úrade Bratislava, odbor životného prostredia. A čo sa zmenilo? Nič.
V prílohe prikladám fotky z vyrúbanej oblasti. Nemali čas pozbierať ani popadané ovocie. Takto vyzerá stavenisko stavebníka V. Janka, čo je podľa úradníkov stavebného úradu v poriadku, ale ŠSD robili kontrolu na mojom pozemku. Posledné pozemky-vinice, ktoré plánuje V. Janko vyrúbať a zmeniť na stavebný pozemok.

(pokračovanie)
Ing. Daša Ostertágová Štrbová
z rodu Polakovič, Žitný