22. 12. 2021

Viera Sajková: Nájde ma Ježiško, keď nie som na Vianoce doma?

„Snáď ma Ježiško dnes nájde, keď po prvý raz na Vianoce nie som doma,“ húta v podvečer smutný Kubko, vyzerajúc z okna chaty. Začal padať sneh. „Ešte dobre, že sme včera naplnili s tatom vtáčie búdky omrvinkami zo starého chlebíka. Vtáčiky prilietajú a hostia sa. Keď do rána napadá viac, bude radosť stavať zajtra snehuliaka a robiť v snehu všakovaké postavy.“
Tato nakladá do kozuba, drevo praská, vyvoniava, sála teplo, mamina dokončieva večeru a on, niečo mu svitlo v hlave. Oblieka sa, beží ozlomkrky von, akoby niečo zmeškal.
Začal v snehu vyšľapávať, žeby cestu? Rodičia hľadia z okna, čudujú sa, čo to vyvádza.
Vrátil sa spokojný, upachtený z toľkej roboty a vraví: „Dúfam, že zbadá moju šípku k miestu, kde má zhodiť vrece s darčekmi.“


Predsa ju zbadal. Vytúžené lego, farbičky, skicár, traktor si Kubko našiel pod stromčekom v jutovom vreci.


Kubko od malička veľmi rád kreslí. Tento obrázok má príbeh.


„Babka, kamarát Tolík mi bráni, aby som vystúpil na traktor. Na môj traktor od Ježiška!“


Náš vnúčik sa tak postaral pred pár rokmi o smerovku, keď čakal na Ježiška po prvý raz s rodičmi počas Vianoc na chate na strednom Slovensku.
Zážitok nám vyrozprávali po príchode domov a smiali sa pri tom, ako napochytre hľadali vrece na pobalené darčeky.


20. 12. 2021

Daša Ostertágová: NEVYSPORIADANÉ POZEMKY. Rovní a rovnejší. Čo je za tým??

Ako som v predchádzajúcom článku predpokladala, že to bude zaujímavé, aj bolo. Výborne zmanipulované „dodatočné ústne stavebné pojednávanie na stavbe Rodinného domu Alstrova s dvoma bytovými jednotkami“ stavebníka Vladimíra Janka bez stavebného povolenia, za plnej podpory stavebného úradu MČ Bratislava-Rača, konané dňa 26.08.2021. Zaujímavé je to, že ešte pred záverom tohto ústneho stavebného pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, neoprávnenou osobou bola písomne pripravená zápisnica z vykonania ústneho pojednávania zo dňa 26.08.2021 ku stavebnému konaniu. V tejto zápisnici je uvedené vyjadrenie JUDr. Gajniaka, zástupcu stavebníka V. Janka bez splnomocnenia, kde je na vyše troch stranách napísané, ako doslovný prepis podania JUDr. Gajniaka, na ústnom pojednávaní, ktorý tento prepis doručil na podateľňu stavebného úradu dňa 19.08.2021 s označením: Vyjadrenie k námietkam nášho právneho zástupcu, účastníka konania – 9583/1405/2021/SU-RAA, čo znamená, že zápisnica bola vopred pripravená. Menovaný JUDr. Gajniak – podotýkam právnik klamlivo a zavádzajúco do zápisnice uviedol svoje stanovisko prednesené na ústnom pojednávaní, s textom citujem: „Po termíne na podanie námietok bola stavebnému úradu doručená dňa 22.08.21 námietka (podotýkam nášho splnomocneného a oprávneného zástupcu) – stavebný úrad na námietku neprihliadne.“ Za takéto podvody by sa nemuseli hanbiť ani tí najväčší a najznámejší podvodníci, a to nielen z radov študovaných právnikov, ako je JUDr. Gajniak.
V oznámení sa uvádza, že v prípade, ak sa niektorý z účastníkov konania nechá zastupovať, predloží jeho zástupca od účastníka plnú moc na zastupovanie. Na zastupovanie mňa a môjho syna RNDr. J. O. mal plnú moc k dispozícii a založenú v spise vo veci rodinný dom Alstrova JUDr. P. D. advokát. Avšak v „Oznámení“ sa právoplatný zástupca môjho syna neuvádza, ale je uvedený iba pri mojom mene. Podľa mňa je to skôr zmanipulovaný zámer, ako neschopnosť úradníkov stavebného úradu. Úvodom na stretnutí stavebník a vlastník Vladimír Janko a vedúca stavebného úradu MČ Bratislava-Rača prítomným menovite oznámili, že p. V. Janka bude zastupovať tu prítomný JUDr. Ondrej Florián Gajniak. Po tomto oznámení sme požiadali vedúcu stavebného úradu, aby v zmysle „Oznámenia“ – úradnej listiny preukázala plnú moc JUDr. Gajniaka na zastupovanie p. Janka. Vedúca stavebného úradu požiadavku – preukázanie plnej moci ignorovala a preukázať odmietla. Prečo? Lebo vedúca stavebného úradu žiadnu plnú moc JUDr. Gajniaka nemala. Okrem toho JUDr. O. G. ani nebol uvedený v zozname pozvaných účastníkov.
Preto sme jeho prítomnosť považovali za neoprávnenú, čo sme aj patrične zdôvodnili s tým, že pán JUDr. O. G. nemá žiadne oprávnenie sa k veci vyjadrovať, dokonca riadiť jednanie miesto vedúcej stavebného úradu. Na stretnutí bol neoprávnene v rozpore s ustanovením Úradnej listiny „Oznámenie, ako všeobecne záväzným nariadením“. Keď sme vedúcu stavebného úradu opätovne na tento nedostatok upozornili a požiadavku na preukázanie plnej moci menovaného opäť žiadali, našu žiadosť rázne odmietla. JUDr. O. G. nechala na stretnutí, aby neoprávnene a neopodstatnene zasahoval do prejednávaných vecí a riadil ich. Aj takéto podvody sa na MÚ MČ Bratislava-Rača tolerujú. To hovorí o neschopnosti dosadených vedúcich pracovníkov bez výberového konania MÚ MČ Bratislava-Rača.
JUDr. O. G. bol asi svojou neoprávnenou účasťou na predmetnom pojednávaní veľmi pre niekoho nepostrádateľný, prípadne niekým, či niečím motivovaný. Lebo ešte pred samotným ústnym pojednávaním, ako som vyššie uviedla, niekoľko hodín, či dní vopred vypracoval „Záznam – zápisnicu“ z vykonania ústneho pojednávania konaného dňa 26.08.2021, t. j. skôr než prebehlo samotné ústne pojednávanie s prítomnými a ich reálne odsúhlaseným záverom, čo sa nestalo. Alebo na vedenie ústneho pojednávania a na to nadväzné vypracovanie „záznamu – zápisnice“ z predmetného pojednávania vedúca stavebného úradu p. Mrvová a ako aj príslušní pracovníci stavebného úradu MČ Bratislava-Rača nemajú dostatočné kvalifikačné predpoklady či požadované schopnosti? Posúďte sami. Pravdepodobne túto službu JUDr. O. G. z poverenia V. Janka a vedúcej stavebného úradu vykonal za nejaké benefity, z ktorých neschopní úradníci stavebného úradu MČ Bratislava-Rača možno majú nejaké výhody. V zmysle vydierania nám JUDr. O. Gajniak z poverenia V. Janka predložil návrh dohody o urovnaní v kauze RD Alstrova, kde nám, ako účastníkom konania, ak nepodáme odvolanie vo veci dodatočne vydaného stavebného povolenia na stavbu RD Alstrova 1, oznámené listom č. 15101/1406/2021/SU-RAA a nebudeme podávať námietky a odvolania a inak obštrukčne konať pri povoľovacích procesoch na RD Alstrova 2, p. Janko je ochotný dobudovať oplotenie, a môjmu synovi bezodplatne previesť vlastnícke právo k pozemku, ktorý vraj neoprávnene zastaval „hospodárskou budovou“. Ľutujem, že pán vyštudovaný právnik JUDr. O. Gajniak nerozozná drobnú stavbu na poskytovanie služieb k doplnkovej hlavnej nehnuteľnosti na predmetnej pôde záhrade a vinohrade a na oddych, na skladovanie ovocia, zeleniny a na náradie atď... Podľa § 139 ods. 7 stavebného poriadku táto drobná stavba neovplyvňuje životné prostredie ani nie je kultúrnou pamiatkou. Táto drobná stavba v skutočnosti „záhradný altánok“, bola povolená na základe ohlasovacej povinnosti na MÚ Rača, preto vyhrážanie sa žalobou na vysporiadanie neoprávnenej stavby a so žiadosťou na odstránenie stavby je neopodstatnené. Pred začiatkom stavby bola predmetná stavba riadne geometrickou kanceláriou zameraná a je len otázkou, dokedy budú mať vlastníci pozemkov problémy, zapríčiňované nedôsledne doposiaľ nevysporiadanými pozemkami. Ponúkané benefity, ak nepodáme odvolanie zo strany JUDr. O. Gajniaka a V. Janka, považujem za korupciu.
Pýtam sa, ako je možné, že niekoľko hodín či dní vo vopred pripravenom „zápise z vykonaného ústneho pojednávania z 26.08.2021“, ktorého tvorcom nebol zamestnanec stavebného úradu MČ Bratislava-Rača JUDr. O. G. mohol zistiť a písomne v zázname deklarovať, že: cit.: „k námietkam právoplatného zástupcu (advokáta JUDr. P. D. podotýkam, že nášho), ktorého právoplatnosť na zastupovanie je písomne založená v spise RD Alstrova. Námietky nášho zástupcu boli podané na stavebný úrad včas a v súčinnosti s úradnou listinou, ktoré som na pojednávaní držala v ruke. JUDr. O. G. tvrdil, , že sa na tieto neprihliadne“. Neviem, aké námietky mali spolutvorcovia aj s tvorcom v predlohe, či ich vôbec čítali. Asi nie, ale záznam pripravili pravdepodobne na základe ich jasnovideckých fiškálnych schopností. Náš zástupca svoju neúčasť na pojednávaní pre neodkladné pracovné povinnosti riadne ospravedlnil, JUDr. O. G. nelenil a falšovaním úradnej listiny pri mene a por. čísle zmenil slovo ospravedlnený na neospravedlnený. Pritom neváhal, ako dúfam vyštudovaný právnik JUDr. O. G. seba pripísať, teda sfalšovať na „Úradnej listine“ svoje meno a podpis. Pravdepodobne si veľavážený pán. JUDr. O. G. neuvedomuje, že falšovanie „Úradných listín“ je trestným činom. Či sa mýlim? Alebo na stavebnom úrade pracujú veštci a veštkyne, čo vedia vopred predpovedať aj to: čo bude - keď bude, či bude - keď nebude? Možno na stavebnom úrade MČ Bratislava-Rača je to t. č. samozrejmé.
Opäť už asi tretí krát sme požiadali ja a môj syn, aby nám vedúca stavebného úradu predložila aspoň k nahliadnutiu plnú moc JUDr. O. G., ktorý zasahoval do všetkého, čo sa pri pojednávaní dialo, až do takej miery, že ho musel zástupca Slovenskej stavebnej inšpekcii Inšpektorát Bratislava upozorniť na to, kto je a čo tam robí a požiadať ho, aby odišiel a nevyrušoval nás. JUDr. O. G. síce odišiel, ale za vedúcou stavebného úradu a V. Jankom, s ktorými sa o niečom zhovárali. Vedúca stavebného úradu nám opätovne rázne odmietla plnú moc JUDr. O. G. predložiť. Možno ju už dešifrovali.
Následne nás však vyzvala, aby sme uviedli, čo všetko na stavbe po rozhodnutí a výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu o zastavení akýchkoľvek stavebných činnosti na predmetnej stavbe bolo zrealizované. Nakoľko sme mali so sebou písomné dokumenty o realizácii stavby, prítomných sme informovali o skutočnej stavebnej činnosti. (čo potvrdzuje aj priložená fotodokumentácia). Vladimír Janko tvrdil, ako aj stavebný úrad v „Oznámení“ a v Zázname, že sa v podstate nič nezmenilo, ale sa vykonali len malé úpravy, ktoré mali len kozmetický charakter. Napokon sme vstúpili do diskusie a vymenovali všetko, čo bolo počas 8-mesačného obdobia na stavbe realizované. (prosím pozrite si priloženú fotodokumentáciu). Zároveň som prítomných informovala, že o všetkých činnostiach má vedúca stavebného úradu, ako aj starosta a prednosta MČ Bratislava-Rača dostatok písomných podkladov, vedomosti a fotodokumentácie s tým, že V. Janko klame. Upozornila som na to, že aj v „Oznámení o vytýčení termínu ústneho pojednávania a miestneho zisťovania“ zmeny oproti právoplatnému stavebnému povoleniu č. 9993/1806/2019/SU-MRV zo dňa 30.05.2019 sú pre účastníkov konania, dotknutých orgánov a prizývaných, predložené podstatne skreslené a klamlivé údaje. Podobné klamstvo je popísané aj v „Zázname z ústneho pojednávania a miestneho zisťovania“, autorom ktorého je JUDr. O. Gajniak. Obhliadka stavby ako dôkaz, sa nekonala!!
Za nepochopiteľné považujem opomenutie zoznamu dotknutých orgánov, ktorým sa doručuje týmto odvolaním napadnuté dodatočné stavebné povolenie. Pokým v oznámeniach o začatí konania, prípadne vytýčení termínu ústneho pojednávania, sú pod. poradovým č. 7-14 uvedené dotknuté orgány a organizácie do rozpisu na doručovanie sa žiadne z nich nedostali. Výborne zmanipulované!!!!!
Stavebný úrad listom č. 14477/548/2021/SU-LU zo dňa 06.09.2021 požiadal Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta SR Bratislavy, Radlinského 6, 811 07 Bratislava o stanovisko k doručenej námietke zo dňa 04.08.2021 účastníkov konania Ing. Daši Ostertágovej a RNDr. Juraja Ostertága v zastúpení JUDr. P. Dobrovodského. Z uvedeného dôvodu stavebný úrad konanie až do obdržania stanoviska Hasičského a záchranného útvaru hl. m. SR Bratislavy prerušil.
Podľa § 29 ods. (3) správneho poriadku proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.
Po našom usvedčujúcom vstupe a vymenovaní, čo sa na stavbe všetko zmenilo, začal V. Janko mne aj synovi vulgárne nadávať. Čo len dokazovalo výšku jeho IQ. Keďže sa agresivita p. Janka stále stupňovala, k čomu sa pridával aj JUDr. O. Gajniak, požiadali sme vedúcu stavebného úradu, aby zakročila a upozornila p. Janka a JUDr. Gajniaka na to, že ak neprestanú nás svojimi vyberanými vulgarizmami urážať, odídeme zo stretnutia. Vedúca stavebného úradu sa pravdepodobne až veľmi dobre zabávala na chovaní p. Janka. Našu požiadavku ako všetky ostatné odignorovala, voči Jankovi nezakročila. Viditeľne sa bavil aj JUDr. O. Gajniak, ktorý stál vedľa vedúcej stavebného úradu, viditeľne sa na všetkom bavili a spolu sa o niečom dohovárali. Možno o tom, ako nás už odrovnali, ako vojnu vyhrali, možno o výške benefitov.
V. Janko i naďalej nám nadával, a až potom, keď nám bolo jasné, že vedúca stavebného úradu p. Andrea Mrvová nezakročí, ale naopak na vzniknutej a vyprovokovanej situácii sa dobre bavila, tak sme zo stretnutia odišli. Ešte predtým, ako sme sa stačili vzdialiť, JUDr. O. Gajniak podotýkam, že neoprávnený účastník, začal tvrdiť, že sme Janka k jeho reakcii vyprovokovali my našim tvrdením o tom, že klame, a to je všetko v poriadku. Keď sme sa oproti jeho tvrdeniu ohradili, neoprávnený účastník JUDr. O. F. Gajniak, bez poverenia vedúcej stavebného úradu ako samozvanec a bez oprávnenia a splnomocnenia začal riadiť pojednávanie miesto pani Mrvovej a rýchlo dal hlasovať o tom, či niekto tieto vulgárne nadávky počul. JUDr. O. Gajniak hlasoval sám za seba, že on nič nepočul, ani pani Mrvová a ani p. Raabová, pracovníčka stavebného úradu, a ani Janko nič nepočuli. Janko len nadával. Asi tí štyria súkmeňovci, všetci v tom momente ohluchli a oslepli.
Preto pozor, manipulácia a manipulátori, ktorí by mali slúžiť nám daňovníkom a voličom si stále myslia, že sme len stádo nejakých menejcenných, psychicky narušených možno opíc, preto môžu s nami manipulovať tak, ako sa im chce a páči. Veď prečo aj nie? Čo sa im môže stať? Veď sedia na radných kreslách. A čo nemajú v hlave, majú v zálohe významné poistky v podobe zemepánov, dobre zazobaných zbohatlíkov, pochybných právnikov a politikov.
Ešte nekončím, následne budem pokračovať, čo bude určite tiež zaujímavé, nakoľko začína ďalšie kolo šikany, ktoré listom č. 18773/1406/2021/ SU-RAA 15.11.2021 vo veci Upovedomenie o obsahu odvolania a výzva na vyjadrenie sa proti Dodatočnému stavebnému povoleniu č. 15101/1406/2021/SU-RAA z 11.10.2021. Ku všetkým protiprávnym činnostiam je dostatok kvalifikovanej písomnej i fotodokumentácie.

(pokračovanie)
Ing. Daša Ostertágová Štrbová
z rodu Polakovič, Žitný








17. 12. 2021

Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Marinkine bryndzové tyčinky.

PRÍBEHY A OBRÁZKY. Príbeh sedemnásty.
Vianoce, čas radosti, veselosti.
V tomto duchu obyvatelia Dolného konca robili prípravy na nadchádzajúce sviatočné dni. Posledný adventný týždeň sa v každej domácnosti chystali koláče a rôzne dobroty. Za starých čias boli jednoduché, skromnejšie, ale v šesťdesiatych rokoch minulého storočia už väčšina rodín mohla mať sviatočný stôl bohatší.
Boli sme sedemčlenná rodina – rodičia, babka a štyri deti. Varili sa denne tradičné račianske jedlá a osúchy sladké aj slané, pagáče, parené buchty, slíže, koblihy boli s polievkami a omáčkami bežným jedlom v týždni. Naša mama, Marinka, v tom čase tridsať až štyridsaťročná, sa snažila v nedeľu a na sviatky upiecť okrem tradičných koláčov aj niečo delikatesnejšie. Zháňala recepty od kamarátok, hľadala v novinách, ročenkách, kupovala brožúry o varení a pečeni. Listovaním v knihe „Múčniky“ od Márie Hájkovej objavila recept na slané koláčiky v tvare trojuholníčkov. Zloženie cesta sa jej pozdávalo. Hlavne preto, že jedna zo surovín bola bryndza. Pri ich príprave zistila, že pokrájať surové rozvaľkané cesto na malé trojuholníčky a ukladať ich na plech je veľmi nepraktické. Rozhodla sa urobiť namiesto trojuholníčkov tyčinky. Pečieme ich dodnes, viac ako 50 rokov, na všetky významné udalosti v rodine – svadby, promócie, oslavy a sviatky... Tieto „bryndzáky“, ako im v rodine hovoríme, uspokoja chuťové kanáliky aj toho najnáročnejšieho odborníka na jedlo. Sú výborné k vínu a pivu. Poslúžia aj len tak medzi hlavnými jedlami zamaškrtiť si, no nie sladkosťou. Sú výborné aj tým, že v suchom prostredí, na tácke alebo v krabici zakryté obrúskom (aj papierovým) zachovávajú svoju výbornú kvalitu minimálne 6 dní.
Odporúčam, pripravte ich na sviatočný stôl aj Vy.
Tu je recept, aj foto:
BRYNDZOVÉ TYČINKY
SUROVINY na prípravu cesta:
400 g hladká múka Špeciál 00 Extra
250 g bryndza (najlepšie 2 balíčky bryndze Liptov po 125 g) stuhnutá v chladničke
1 HERA na pečenie (250 g) stuhnutá v chladničke
1 celé vajce
SUROVINY na potretie a ochutenie vyvaľkaného cesta:
1 celé vajce rozšľahané s trochou soli – na potretie
mletá pálivá (štipľavá) paprika – na posypanie
soľ – na osolenie
POSTUP:
Do vanglíka alebo väčšej misy
• dat múku
• soľ do múky podľa uváženia
• bryndzu a Heru nakrájanú na tenké plátky
• 1 celé vajce
všetko dobre zmiesiť na cesto, potom:
• cesto vyložiť na hladkou múkou posypanú dosku
• na doske rukami gúľať a vytvarovať do valca a preložiť do tvaru tehly
• uvedené opakovať cca 7-8 krát
• pozor, podsýpať jemne múkou, aby sa cesto nelepilo na dosku
nakoniec z cesta vytvarovanú tehlu:
• zabaliť do potravinovej fólie
• dať do chladničky aspoň na hodinu odležať
Odležané cesto:
• vyvaľkať na rovnomerný obdĺžnik cca 33 cm x min. 51 cm, hrúbka 0,5 cm
• na cesto vyliať rozšľahané celé vajce a rovnomerne rozotrieť
• celé jemne posoliť a posypať pálivou (štipľavou) mletou paprikou
Cesto rozkrojiť na dve časti vodorovne (pozri obrázok), potom:
• nakrájať na tyčinky
• poukladať na jemne masťou potretý plech
• piecť v dobre rozohriatej rúre minimálne pri 190 stupňoch
• z plechu vyberať podberákom ešte horúce
• dať vychladnúť na čistý plech


Pozor, tyčinky sú krehké!

Všetkým Vám a Vašim rodinám
prajem prežiť sviatky, posledné dni tohto roka a celý rok 2022 v zdraví,
s pokojom v duši a mierom všade naokolo.

Aňa Polakovičová
rodáčka z Dolného konca
december 2021
Foto autorka


6. 12. 2021

Daša Ostertágová: NEVYSPORIADANÉ POZEMKY. Rovní a rovnejší. Čo je za tým??

Na budúci rok sa blížia komunálne voľby. Príležitosť pre mnohých našich spoluobčanov, aby si už vopred vyberali takých kandidátov, ktorí počas svojej kariérnej činnosti veľa toho nesľubujú, nepreskakovali z jednej strany či hnutia do druhého a napokon sa hrdia tým, že sú nezávislí a s politikou nemajú nič spoločné. Pred voľbami budú zo seba robiť anjelov, len krídla im budú chýbať a svojimi rečičkami budú klamať takmer do očí aj vlastnej materi. A čo bude po voľbách? Milý, príjemný a usmievavý priam prosiaci a všetkého schopný anjelik sa zmení na strašného čerta s rožkami a vypúlenými očami a vycerenými zubami. Bude a bude zatĺkať všetky svoje sľuby, ktoré dôverčivým spoluobčanom pred voľbami nasľuboval. Dokonca odškriepi aj vlastný nos medzi očami. Preto nezabúdajme, že onedlho ani sa nenazdáme sa niektorí budú o svoje pozície morálnym, ale pozor skôr nemorálnym a klamlivým spôsobom biť a nás bežných občanov presviedčať o svojej bezúhonnosti.
Dúfam, že si vážení čitatelia pamätáte slová vylepené prakticky na každom stĺpe či kontajneri, po celej Bratislave a Rači, 2x skrachovaného politika, ktorý pôsobil už v niekoľkých hnutiach, teda bývalý vypočítavý politik a starosta MČ Vajnory, ktorý vie asi veľmi dobre preskakovať a vysoko skákať. Keď ako kandidát na primátora hl. m. SR Bratislavy potreboval pre svoje zvolenie čo najviac hlasov, oslovoval nás voličov milým hlasom takto: „Chýba Vám v Bratislave pekný priestor a udržovaná zeleň ? Máte pocit, že komunity nemajú priestor na svoje aktivity? Zmeniť Bratislavu je možné. Dosiahol som to vo Vajnoroch ako starosta a princíp vedenia mesta je veľmi podobný. Dajte mi dôveru v komunálnych voľbách na primátora Bratislavy.“ Tomuto by naletel len hlupák. Našťastie sa tak nestalo, ale stalo sa ešte horšie. Jeho mecenáš, bývalý minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka za OĽANO ho potichučky, bez veľkého cirkusu a čo je zarážajúce bez výberového konania posadil na veľmi významné miesto riaditeľa Úradu geodézie, kartografie a katastra. Stal sa mocipánom zeme – teda katastra. Mocipán však ani malú chvíľu nelenil. V krátkom čase usadil svoju manželku na MČ Bratislava-Rača. No nie na bežnú funkciu a výberovým konaním, ale rovno do kresla vedúcej stavebného úradu. A táto pani vedúca začala doslova plniť slogan svojho manžela, ale nie v tom dobrom slova-zmysle, ale naopak. Možno ste si už mnohí všimli, ako dnes vyzerá tá bývala prímestská malo-podkarpatská dedinka Rača, k .ú . Rinzle. Táto obec bola bohatá na faunu, s výborným a zdravým životným prostredím, kde sa rodilo veľa kvalitného šťavnatého sladkého hrozna, z ktorého sa robilo výborné a nefalšované víno. Vyrastala som tam. Preto túto časť Rače dobre poznám.
Nechajme však minulosť minulosťou, nad stratou ktorej každému pôvodnému Račanovi je do plaču.
Nadväzne na predchádzajúci článok mi bolo prakticky nečakane doporučeným listom č. 6013/1806/2019/SU-MTV dňa 28.03.2019 oznámené začatie stavebného konania na stavbu RD Alstrova s dvoma bytovými jednotkami. Stavebníkom bola v tom čase PH9 s.r.o., Hudecova 6, 841 04 Bratislava. Objavila sa nám prvá s.r.o.. Konateľom vtedy bol veľmi sebavedomý Ing. arch. P. H. a spoločníkom ešte sebavedomejší Vladimír Janko. Obaja tvrdili, že „rodinný dom Alstrova“ s dvoma bytovými jednotkami stavajú pre svoje dve už staršie matky. To sú tí dvaja, čo bez povolenia MČ Bratislava-Rača vyrúbali ovocné stromy a vzácne kroviny.

Vážení Račania, ako dlho ste vy museli čakať na stavebné povolenie? 3-4-5 rokov?
Ani mňa neprekvapil list č. 6013/1806/2019/SU-MRV z 28.03.2019, v ktorom oznámili začatie stavebného konania na stavbu „RD dom“ Alstrova, rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, stavebníka PH9 s.r.o., Hudecova 6 841 04 Bratislava Oznámenie mi bolo doručené oneskorene a účastníkovi konania J. O., ktorého sa stavba priamo ako bezprostredného suseda dotýkala, toto dôležité oznámenie bolo poslané na cudziu adresu. Konal stavebný úrad takto zámerne, alebo z neznalosti? Skôr zámerne, nakoľko sa vedúca stavebného úradu obávala našich odborných pripomienok. Radšej takto rafinovane a podlým spôsobom oznámili, že k našim pripomienkam, ako účastníkov konania, sa nebude prihliadať. Napokon sa stavebného konania zúčastnili len sám stavebník Ing. arch. P. F. a dve účastníčky, vlastníčky pozemku 1683/699, na ktorom sa mal stavať pre nich „RD Alstrova“. A neprešli ani 3 (tri) mesiace a stavebný úrad MČ Bratislava-Rača dňa 30.05.2019 vydal „Rozhodnutie“ pod. č. j. 9993/1816/2019/SU-MRV o umiestnení stavby spojené so stavebným povolením na stavbu „RD Alstrova“ s dvoma bytovými jednotkami vrátane dažďovej kanalizácie, plynovej prípojky, prípojky NN, elektrického rozvodu, areálového osvetlenia, SO.01, SO.02, SO.03, oplotenie stavebníkovi PH9, s.r.o.. Hudecova 6, Bratislava na pozemku p. č. 699 vedenom na liste Vlastníctva 12771, bez uvedenia katastrálneho územia. Toto rozhodnutie mne bolo doručené v súlade s § 59 ods. 1 písm. b. stavebného zákon , ako osobe majúcej právo k susediacemu pozemku parc. č. 1683/443 vedenom na LV č. 5439 k. ú. Rača. Naraz aká ohľaduplnosť zo strany vedúcej stavebného úradu MČ Bratislava-Rača, ktorá pochybením stavebného úradu pri zásielke listu „Oznámenie o začatí stavebného konania“ naše pripomienky, moje aj synove, nebrala v úvahu. Prečo – komplot so stavebníkom? alebo stavebníkom sľubované nejaké benefity? alebo ešte niečo príťažlivejšie?
Ani náhodou sa v projektovej dokumentácii, v dokumentoch ku stavbe a stavebnom povolení nespomína a ani nežiada stavba druhého „RD NM či NN“? raz označeného ako rodinný dom NN, inokedy ako rodinný dom NM. Pravdepodobne tieto dve rôzne označenia majú slúžiť k tomu, aby nás najmä v posudzovaní a vznášaní námietok zmiatli. Nuž čo na tom? Predsa ten rovnejší si môže dovoliť klamať občanov aj s požehnaním úradníkov.
Vážení čitatelia, neuveríte, čo sa robilo ďalej. Pozemok, ako aj stavebné povolenie bolo z vlastníctva PH9 s.r.o. prevedené vtedy ešte do vlastníctva spoločníka a konateľa predmetnej s.r.o. pána Vladimíra Janka, ktorý si vzápätí vytvoril novú s.r.o. Plexus Group. Štatutárom tejto firmy sa podľa obchodného registra stal Vladimír Janko. Činnosť s.r.o. plne zodpovedá skutočnej realizácii stavby pri stavbe „RD Alstrova“ na predmetných neustále menených pozemkoch. Pozemok bol rozdelený na pozemok p. č. 1683/699 a p. č. 1683/727 až 735 spolu o výmere 950 m2. Hranica medzi pôvodným pozemkom p. č. 1683/699 je dnes pozemok vedený pod p- č. 1683/728 a pozemkami 1683/59 a 1683/73, do dnešného dňa však zostala nezmenená. Pekná chytračina, však?! Preto nech nás nezaskočí činnosť PLEXUS Group s.r.o., ktorá je nasledovná: 1) prípravné práce k realizácii stavby, 2) uskutočňovanie stavby a ich zmien, 3) dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, 4) nákladná cestná doprava s vozidlami do 3.5 ton... atď. Spoločníci sú: Adam Grexa, niekoľkokrát trestne stíhaný, Ján Onger, konateľ, Natália Mandáková. Adresa Plexus Group s.r.o., Hudecova 6, 841 04 Bratislava

Nový vlastník a stavebník Vladimír Janko však začal meniť nielen parcelné čísla pozemkov, ale aj Rozhodnutie stavebného povolenia, stavebný zákon a projektovú dokumentáciu, samozrejme v súčinnosti starostu MČ Bratislava-Rača a stavebného úradu.
Každý, kto len trošku má dobrý zrak a nie je úplný slepec, musí zistiť, že osadenie stavby – novostavby „RD Alstrova“, ktorá je v katastrálnej mape pôdorysne zakreslená ako p. č, 1683/727 (prosím, všímajte si zmeny parciel) nie je od hranice pozemkov p. č. 1683/59 a 1683/73 vzdialená tak, ako to ukladá stavebné povolenie a projekt, teda 3,55 m, ale až o 8,68 m zasahuje do vnútra pozemku p .č. 1683/73. Viete, vážení čitatelia, čo je najviac zaujímavé? Že tento rozdiel nezistili tzv. „odborní a plne kvalifikovaní pracovníci orgánu štátneho stavebného dohľadu“, pracovníci stavebného úradu. Zistila to – na smiech – Slovenská štátna inšpekcia, Inšpektorát Bratislava.(príloha 1, 2, 3). Opakovane som na porušovanie podmienok stavebného povolenia, stavebného zákona ako aj projektovej dokumentácie na túto skutočnosť v zmysle zákona NR SR 211/2000 Z. z. upozorňovala ako stavebný úrad, tak aj starostu MČ Bratislava. Odpovede na požadované otázky som dostávala neúplné, nekvalifikované a vyhýbavé až urážajúce.
Vrcholom všetkého tohto diania je posledný dôkaz „Záznam z vykonaného štátneho stavebného dohľadu“ zo dňa 09.06.2020 prílohy, z ktorého nie je zrejmé vôbec nič, ani osoba, ktorá tento úkon vykonala i napriek porušeniu ustanovenia § 98 a následne stavebného zákona, ktoré určujú, kto a akým spôsobom štátny stavebný dohľad vykonáva. Mám dojem, že osoba, ktorá tento záznam vyhotovila, nebola odborne spôsobilá, alebo ho vyhotovila v takej podobe úmyselne. Podľa mňa mi chcela uškodiť a mňa len rovnú diskriminovať.
Neviem si vysvetliť, prečo mňa starosta MČ Bratislava-Rača, či prednosta MÚ MČ Bratislava-Rača aj s vedúcou stavebného úradu považujú za negramotnú či psychicky nespôsobilú, keď na moje dotazy, najmä na otázku, ktorou som žiadala okrem iného kedy a či bolo MČ Bratislava-Rača a stavebným úradom vydané už „Rozhodnutie“ o umiestnení druhého „RD NN“ (či NM?) vedľa rozostavaného RD Alstrova bez stavebného povolenia na pozemku p. č. 1683/699, dokonca bez oznámenia o začatí stavebného konania s územným konaním. Prečo nás účastníkov konania o stavbe druhého RD nikto žiadnym spôsobom neinformoval? Pritom si na predmetnom pozemku bez oznámenia (teda načierno, či ilegálne) za plnej podpory vedúcej stavebného úradu a starostu MČ Bratislava-Rača, Vladimír Janko s vtedajšou vlastníčkou a stavebníčkou predmetného pozemku p. Natáliou Mandákovou vopred vykopali základy pre druhý RD. Aj toto zistila SSI IB.
Pri tomto výkope, bagrovaní arogantne a bez ohľadu na okolie, na životné prostredie, či na susedské vzťahy spolu s Natáliou Mandákovou bagrovali a bagrovali. Pri bagrovaní narušili môj pozemok p. č. 1683/443 a pozemok 1683/46 tým, že vyhádzali možno úmyselne vytyčovacie kolíky označené jasnou červenou farbou, ktoré geodetickou kanceláriou označovali hranice môjho pozemku p. č. 1683/443 a 1683/46 k. ú. Rača o výmere 608 m2 medzi pozemkami stavebníka Vladimíra Janka p. č. 1683/699, 1683/73 a 1683/59. Doposiaľ ich stavebník nevysporiadal. Pozemok, vinica ktorú revitalizujem, bola nadmieru zanesená prachom a zeminou, následne bolo zničených niekoľko mladých ovocných stromov a 5 koreňov už rodiaceho viniča.
Stavebný úrad, ako aj starosta MČ Bratislava-Rača pravdepodobne mali z mojich otázok už plnú hlavu a až priveľa ich zamestnávali, najmä keď si museli vždy hľadať nejaké nové a nové výhovorky, ako obhajovať aroganciu, vandalizmus neskrotného, možno vandala, ktorému niekto z úradníkov bol zaviazaný za ním poskytnuté benefity – ak budú mlčať. Pravdepodobne sa jedná o podobné benefity, aké poverený právny zástupca JUDr. O. F. G. mailom z 25.10.2021 za našu mlčanlivosť cez nášho splnomocneného zástupcu ponúkal nám. O Vaše „benefity“, pán JUDr. G., ani o Jankove nestojíme. Úradníci možno mali rešpekt pred niekým, kto z vyššieho miesta, či ďalekej krajiny stál v Jankovom tieni,i pozadí. Ich odpovede zneli smiešne a boli ako odpovede vhodné skôr do bulvárnych či satirických médií, než na žiadosť v zmysle zákona NR SR 211/2000/ Z. z.
Pravdepodobne našim, mysliac si nedotknuteľným vysokopostaveným úradníkom napokon prešla trpezlivosť, keď dňa 07.01.2021 V. Jankovi poslali doporučeným listom č. 636/962/2021/SU-RAA zo 07.01.2021 „Výzvu“, aby v zmysle § 102 /5/ s okamžitou platnosťou zastavil všetky stavebné práce na stavbe RD Alstrova s dvoma bytovými jednotkami. Stavebník Vladimír Janko túto výzvu odignoroval i napriek tomu, že bol o § 105 /1/písm. c/. poučený. Na predmetnej stavbe za súčinnosti stavebného úradu neustále pokračoval a pracoval, a tak nebolo možné posúdiť stav zmien, ku dňu 26.08.2021 k dodatočnému stavebnému povoleniu, s projektovou dokumentáciou (prílohy 4, 5), ktorá je do nežurnalizovaného spisu postupne a chaoticky dokladaná a následne menená. Musím konštatovať, že celá stavebníkom postupne predkladaná Projektová dokumentácia je vopred dobre cielený postupne dorábaný plán skutočného prevedenia – dostavby RD podľa toho, čo sa podarilo stavebníkovi, tomu podstatne rovnejšiemu, ako sme my, bez stavebného povolenia zrealizovať, a to za plnej podpory stavebného úradu, ako aj starostu a prednostu MČ Bratislava, ktorých som písomne o porušovaní zákonov stavebníkom Vladimírom Jankom informovala.
(Pokračovanie na budúce, voči dodatočnému stavebnému povoleniu sme podali odvolanie, ako dopadne ďalšie pokračovanie, bude určite zaujímavé.)

(pokračovanie)
Ing. Daša Ostertágová Štrbová
z rodu Polakovič, Žitný


















26. 11. 2021

Dobroslava Luknárová: MORIC ALSTER. Spomienka.

... s básňou Dotkni sa – kto vieš – klaviatúry.
Prísne nariadenia núdzového stavu nás uzavreli v domácom prostredí. Keby tak nebolo, boli by sa 25. novembra rozsvietili všetky svetlá v našom Kostole sv. Filipa a Jakuba, zazneli by zvuky organu aj spev neveľkého cirkevného zboru. Pán farár by v slávnostnej kázni venoval slová uznania aj vďaky jednému zo svojich dávnejších predchodcov. Tomu, ktorého zásluhy nielen o miestnu farnosť, ale aj o kultúrno-osvetové pozdvihnutie vtedajších obyvateľov našej obce si s úctou pripomíname.
Farár MORIC ALSTER pôsobil v Račišdorfe 33 rokov (1861-1894) ako kňaz aj horlivý národovec. Patril k zakladajúcim členom Matice slovenskej aj Spolku sv. Vojtecha, bol jeho prvým podpredsedom. Finančne podporoval slovenské gymnáziá, šíril slovenskú tlač.
Založil v obci roku 1870 miestnu pobočku Spolku sv. Vojtecha a s učiteľom Mirovszkým založili hudobný krúžok i prvú miestnu knižnicu
V roku 1888 zabezpečil veľkú rekonštrukciu farského kostola, už v roku 1863 dal doň vyhotoviť veľký kostolný zvon s reliéfom sv. Cyrila a Metoda, na tisícročnú pamiatku ich príchodu na Veľkú Moravu.
Vo farskej kronike po slovensky podrobne zapisoval rôzne udalosti zo života obce, hospodárskeho i kultúrno-osvetového rázu, preto sú jeho zápisy cenné aj z historicko-spoločenského hľadiska.
Takto sám uvádza vo svojom krátkom životopise na stránkach vtedajšej farskej kroniky:
„Svoje nové povolanie na račišdorfskej vinici Pána som nastúpil 25. novembra 1861, odovzdaný do božej vôle rozjímajúc, či môjho predchodcu, ktorého som nasledoval v Kuchyni a v Devínskej Novej Vsi, nebudem nasledovať aj v krátkom živobytí. Dňa 25. januára 1862 som bol v prítomnosti veriacich skrze okresného dekana Štefana Suchányiho, modranského farára a čestného ostrihomského kanonika, úradne uvedený do chrámu v Račišdorfe a veriacim predstavený.“
Život pána farára Mórica Alstera, ktorý dokázal počas 33 rokov značne povzniesť našu katolícku farnosť, ale sa aj zapísať mnohými kultúrno-osvetovými aktivitami do celkového spoločenského života vtedajšieho Račišdorfu, sa naplnil 7. októbra 1894. Miestom jeho posledného odpočinku sa stal náš, račiansky cintorín.

Jeho miesto v histórii našej obce stále horí živým plamienkom úcty, vďaky a spomínania.

Dobroslava Luknárová
november 2021

23. 11. 2021

Ladislav Khandl: Letecká katastrofa na Sakrakopci

Uplynulo už 55 rokov odvtedy, čo sa stala najhoršia letecká tragédia v Československu. Dňa 24. novembra 1966 po zotmení, v zlom počasí, bulharské štvormotorové lietadlo typu IL-18 narazilo 8 km od letiska pri Ivanke do svahu Sakrakopca v Malých Karpatoch na hranici katastrov Vajnor a Jura pri Bratislave. Zahynulo všetkých 74 cestujúcich a 8 členov posádky. Príčiny tejto hroznej tragédie sa nepodarilo dostatočne vysvetliť.
Let
Let LZ101 na pravidelnej linke Sofia – Budapešť – Praha – Berlín nemal šťastie na dobré počasie. Po medzipristátí v Budapešti Iľjušin zamieril k Prahe. Tam sa však poveternostná situácia zhoršila a letisko v Ruzyni prestalo prijímať. Lietadlo sa preto rozhodlo nad Moravou obrátiť späť a neplánovane pristálo predpoludním v Bratislave.
Lietadlo
Lietadlo IL-18 s registračnou značkou LZ-BEN bulharskej štátnej firmy TABSO vyšlo z výrobnej haly len necelé tri roky pred katastrofou. Poháňali ho štyri turbínové vrtuľové motory Ivčenko AI-20K, každé s výkonom 4 000 k. Typ má rozpätie krídel 37,42 m, dĺžku 35,9 m, výšku 10,17 m a plochu krídel 140 m2. Prázdne lietadlo malo 34 500 kg, pri plnom obsadení až 61 200 kg, pričom palivo (letecký petrolej) vážilo 18 600 kg. Lietadlo malo deklarovanú cestovnú rýchlosť 650 km/hod.
8-členná posádka
Posádku tvorili veliteľ lietadla -- prvý pilot, druhý pilot, navigátor, palubný mechanik, rádiotelegrafista a tri letušky.
Cestujúci
Boli z 12-tich krajín, najviac z Bulharska (37), ďalej z Maďarska (16), z Československa (5, všetko Česi), z Nemeckej demokratickej republiky (5), z Brazílie (3), z Čile (2), z Argentíny (1), z Hondurasu (1), z Japonska (1), z Tuniska (1), zo Švajčiarska (1) a zo Spojeného kráľovstva (1). Mužov bolo 64 a žien 18. Najmladší cestujúci mal iba 13 rokov, najstarší 69 rokov.
Odlet z Bratislavy
Po niekoľkých hodinách sa veliteľ lietadla rozhodol pokračovať v lete, počasie v Prahe sa zlepšilo. Lietadlo odštartovalo pred pol piatou navečer. Nárazom do svahu Sakrakopca vo výške 420 m sa stromami poškodené lietadlo rozbilo na mnoho kusov. Od miesta dopadu leteli trosky až za vrchol, k miestam, kde je v súčasnosti pomník.
Hrozné následky tragédie
Hukot nízko letiaceho lietadla a výbuchy so žiarou zaznamenali viacerí ľudia, z ktorých niektorí volali na letisko a potom sa ponáhľali na miesto tragédie. Prví ľudia prišli z Rače či Bieleho kríža na miesto asi o polhodinu, už za úplnej tmy. Záchranári pre tmu a zložitosť vhodných prístupových ciest až o hodinu a pol. Na obraz apokalypsy v žiari ohňov nezabudnú nikdy do smrti. Všade telá mŕtvych, postínané časti stromov, trosky lietadla v snehu, zvyšky oblečenia na vetvách stromov i na zemi, poskrúcané a polámané listy vrtúľ na odlomených motoroch lietadla.
Lietadlo vytvorilo priesek dlhý vyše 300 m a široký takmer 40 m. Smeroval v azimute 8 stupňov ku kóte Sakrakopec a ďalej k pomníku. Priesek začínal v katastri Vajnor a končil v katastri Jura pri Bratislave. Bol to stredne mladý les s agátmi, bukmi, dubmi, javormi a lipami. Vylámaný pás lesa už dnes, po vyše polstoročí, v teréne len ťažko rozoznať. Možno ho však vidieť v internetovom programe Google Earth Pro na starších satelitných snímkach, napríklad z apríla 2004, kedy ešte nebola plne rozvinutá zeleň. Pás vylámaného lesa je znázornený aj na niektorých novších mapách.
Sám som sa na miesto katastrofy dostal až o mesiac, pred Vianocami 1966, v rámci „opušťáku“ z vojenskej prezenčnej služby. Škody na stromoch neboli zacelené a na viacerých konároch ešte viseli kusy oblečenia. Po mesiaci od tragédie už boli motory, obidva hlavné podvozky a väčšie časti lietadla odvezené, na vrchole však ešte boli sústredené dve kopy z trosiek. Na veľkej kope trónila na pokrčených plechoch predná podvozková noha s kolesami. V menšej kope boli rôzne servomechanizmy stroja. Aj tieto trosky do leta odviezli.
Zložité hľadanie príčin tragédie
V tom čase ešte nejestvovali v dopravných lietadlách prístroje GPS, ani zapisovače, tzv. čierne skrinky (v oranžovej signalizačnej farbe), ktoré zaznamenávajú na páske všetky podstatné skutočnosti o lete a aj rozhovor medzi posádkou. O to ťažšie vymenovaná vyšetrovacia komisia hľadala príčiny tragédie. Vyšetrovanie nedalo úplnú odpoveď na všetky otázky.
Po rokoch sa objavilo absurdné tvrdenie istého človeka, že lietadlo hľadali po náraze dva týždne. Nie je pravdou ani to, že zničenie lietadla bolo naplánované ako atentát na osobu, ktorá v lietadle ani nebola. Nezmyslom je tiež fáma, že posádka oslavovala meniny, ktoré mala mať na druhý deň jedna z letušiek. Príčin, ktoré viedli k nárazu, bolo zrejme viacero. Asi sa dá pochybovať o úvahe, že namiesto stanoveného otáčania hneď po vzlete na severovýchod (tým by sa let vyhol kopcom za Jurom pri Bratislave) sa posádka svojvoľne rozhodla letieť priamo do Prahy. To by ale natočila lietadlo po vzlete asi o 20 stupňov menej doprava, než v okamihu nárazu natočené bolo. Navyše, nie je predpoklad, že by riadiaca veža takúto nepovolenú zmenu narýchlo a vôbec povolila. A prelet Karpát by musel byť v podstatne väčšej výške, než v akej sa lietadlo vodorovne pohybovalo. Reálnejšia by mohla byť úvaha, či umelý horizont na prístrojovom paneli neukazoval pri otáčaní sa na smer Piešťany chybnú, podstatne vyššiu hodnotu náklonu doprava, než v skutočnosti bola. Natíska sa aj úvaha, či pomerne silná turbulencia nad Račou neznemožnila dokončiť dostatočný obrat doprava a či sa v nej nestalo na palube niečo nečakané, čo sťažilo či oddialilo dokončenie otáčania.
Pamätník a značenie trasy vybudovali dobrovoľníci
Spočiatku pozostalí a súcitiaci ľudia postavili na mieste tragédie len skromné drevené kríže, jednoramenný aj dvojramenný, vsadené do dvoch mohýl z kamenia a trosiek lietadla. K nim pribudol aj vrytý nápis do kôry hrubšieho buka. O niekoľko mesiacov boli vysadené na rovinke za vrcholom briezky. Veľkú časť z briez o pár rokov zničila veterná kalamita. Dôstojnejší pamätník s textom o tragédii však na mieste stále chýbal, čo dlho nedalo pokoj trampom z Ivanky pri Dunaji.
Na Veľkú noc v roku 2010 videl Peter Marosz, člen trampskej osady Pristaši z Ivanky pri Dunaji, pri rieke Laborec na skládke pri obci Volica vyhodený kríž z betónu. Dozvedel sa, že niekto staval na cintoríne hrobku a kríž z hrobu sa mu už nehodil. Nálezca hneď vedel, kde bude užitočný a previezol ho na druhý koniec republiky. Získal súhlas na postavenie kríža, dal privariť železnú kotvu na kríž a zhotoviť informačnú tabuľku. Na inštalovanie pomníka na Sakrakopci v máji 2010 pozvali bulharskú komunitu u nás na čele s popom Nikolajom Andonovom, ale i zo Sofie. Do jamy pre základy pomníka hlbokej 1,5 m navŕšili kamene z okolia a vztýčili kamenný kríž a potom všetko spevnilo 15 vriec suchého betónu. Pripevnili pamätnú tabuľu a na druhý deň dielo požehnal otec Andonov.
Nový pomník má GPS súradnice N 48° 14´ 36.9´´/ V 17° 09´ 42.7´´. V roku 2011 vyznačili prístupovú trasu z Vajnorskej doliny a aj opačne od Bieleho kríža, smerovkami s čiernou farbou. Pri príchode na miesto tragédie zdola z Vajnorskej doliny je prvá smerovka umiestnená na rohu bufetu ( GPS: N 48° 13´ 14.1´´/ V 17° 10´ 32.9´´). Prísť k nej sa dá po ceste o desať minút od konečnej zastávky električky č. 3. Prísť sem možno aj autobusom č. 65 od Zlatých pieskov a Vajnor, vystúpiť treba na zastávke Vajnorský potok. Ďalšie smerovky sú na začiatku lesa pri lome, pri prekročení potoka, pri záhrade, pri odbočke doľava, pri príchode na zelenú trasu a pri odbočke z cesty k pomníku.
Pri príchode zhora, od Bieleho kríža, treba kráčať po ceste vedúcej na juhovýchod popri oplotenej záhrade. Na konci záhrady ukazuje ďalší postup doľava smerovka a zelená značka. Odbočka z cesty k miestu tragédie je označená smerovkou, značkou a improvizovaným dreveným krížom umiestneným na buku. Neskôr vyznačili trasu zelenými pásovými značkami z Bieleho kríža do Ivanky pri Dunaji. Kúsok pod Mahrovou búdou sa ale zelená trasa oddeľuje od trasy so smerovkmi z Vajnorskej doliny, smerujúcej doprava. Zelená trasa pokračuje stále ďalej dolu po širšej lesnej ceste čoraz bližšie k Račiemu potoku a k vyústeniu diaľnice D4. Ak chceme ísť do Rače, treba odtiaľ ísť doprava 1,3 km po neznačkovanej cyklotrase k spomenutému bufetu. Zelená trasa, ktorú sme opustili, vedie doľava k Pustému kostolíku, okolo Šúrskeho rybníka a vedľa Šúrskeho kanála do Ivanky, buď doľava k Štefánikovej mohyle, alebo doprava do stredu obce. V roku 2012 sa venovali kontaktom s bulharskou ambasádou a s českými úradmi a inštitúciami. Podarilo sa im získať kompletný zoznam obetí tragédie. Viacerí pripravili informačnú tabuľu o nešťastí, lietadle i všetkých obetiach s rozmermi 150 x 80 cm a v máji 2012 ju osadili na mieste. Neskôr sa pustili – opäť pod egidou Slovenského katolíckeho akademického spolku Istropolitan – do osadenia lavičky (2013) a do renovácie pôvodného dreveného kríža (2014). To všetko nám dnes pripomína nielen tragédiu, ale aj dobrovoľnú prácu ľudí, ktorí vytvorili predpoklady, aby sa nezabudlo na pamiatku zosnulých účastníkov leteckého nešťastia.

Text a fotografie Ladislav Khandl

22. 11. 2021

Dobroslava Luknárová: Osobná spomienka na haváriu IL-18 (1966)

V tom čase som bývala spolu s manželom a dcérkami v Krasňanoch. Popoludní som chodievala po staršiu do školskej družiny na Kadnárovej ulici a po mladšiu do škôlky na Cyprichovej ulici. Keďže už malá snehová pokrývka prikryla chodníky aj ulice, vzala som so sebou sánky, aby som dcérky na nich povozila. Hlavne mladšej sa to veľmi páčilo.
Hoci bolo škaredé počasie, namierili sme si to v ten deň po chodníku rovnobežne s Kadnárovou ul. až k jedinej cukrárni, ktorá v tom čase v Krasňanoch bola. Chodievali sme do nej na výborné odpaľované venčeky, plnené krémom a poliate citrónovou polevou. Aj teraz sme sa už naň tešili.

19. 11. 2021

Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Moja spomienka na haváriu IL-18 na Sakrakopci.

PRÍBEHY A OBRÁZKY. Príbeh pätnásty.
V živote zažívame rôzne situácie – príjemné, radostné, smutné a niekedy sme svedkami veľkých tragických udalostí. Po rokoch spomíname viac na tie príjemnejšie životné chvíle. Smutné a ťažké ako keby sa nám vymazali. No nie je to tak. Máme ich uložené kdesi hlboko v pamäti. A potom, niekedy až po mnohých rokoch, stačí malý impulz a prežitá udalosť sa jasne vynorí.
To sa mi stalo práve teraz pri prehľade udalostí, ktoré majú v novembri výročie. Prečítala som si:
55. VÝROČIE

24.11.1966 sa na Sakrakopci nad Račou zrútilo
dopravné lietadlo IL-18B bulharskej spoločnosti Tabso.

Pri havárii zahynulo všetkých 74 cestujúcich
a 8 členov posádky.

V tom momente som sa ocitla o 55 rokov späť, v našom rodinnom dome na Dolnom konci ulice Pri vinohradoch 332. Oproti nás na druhej strane ulice kúsok vyššie stál len dom a budovy Štátnych lesov. Žiadna iná zástavba. Bola tam len rozsiahla pažiť a lúka Komisárka.
24. november 1966 bol sivý, pochmúrny a studený deň. Aj keď dolu v obci ešte nebol sneh, v horách vo vyšších polohách už bola tenká mokrá biela pokrývka. V ten deň pár minút pred pol piatou v podvečer mama s babkou v kuchyni chystali večeru. Mala som sedemnásť, bola som práve v izbe s výhľadom na pažiť a keď som sa vyklonila z okna, pásmo Karpát farebne splývalo so zatiahnutou oblohou. Dvaja mladší bratia – trinásťročný Eduard a desaťročný Evuš – využívali posledné chvíle dňa vonku na potulkách s kamarátmi. Otec stál na chodníku pred domom s najmladším dvojročným Marošom.
Zrazu som začula veľký hluk motorov a pocítila otrasy domu. „Niečo sa deje,“ kričal otec z ulice. Vybehli sme von. Obloha už tmavla. Priamo pred našimi očami veľmi nízko nad pažiťou ako obrovský čierny drak letelo od Vajnor dopravné lietadlo. Ťahalo za sebou stuhu dymu. Naplno bežiace motory vydávali ohlušujúci zvuk. Lietadlo nenaberalo výšku. V plnej rýchlosti mierilo rovno na Karpaty.
Pre hukot sme si nepočuli vlastné slová. Hrôzostrašnú situáciu znásobovala hustnúca tma. Hluk sa zosilňoval. To už lietadlo lámalo koruny stromov na úbočí Sakrakopca, Nasledoval silný výbuch. Objavil sa obrovský kúdol dymu. A potom nastalo hlboké ticho. Všetko sa to zomlelo v priebehu minúty. Pre nás svedkov to bolo nekonečno. Boli sme ako omráčení.
O chvíľu sme počuli sirény sanitiek a áut s posádkami záchranárov. Z domu Štátnych lesov vybehol pätnásťročný Jožko Budinský. Situáciu sledoval z otvoreného okna. Zakričal nám, že telefonoval na letisko a udal im približné miesto pádu lietadla. On, partia dolnokončanských chlapcov, vrátane môjho trinásťročného brata, a ďalší obyvatelia, ktorí pád postrehli – rozbehli sa každý z miesta, kde sa práve nachádzal – naprieč lesom hľadať padnuté lietadlo.
V roku 1966 cesty v Karpatoch neboli vybudované ako dnes. Každým údolím síce viedla cesta z nížiny na hrebeň, ale to boli cesty neupravované, obyčajné pre konský povoz. Údolia priečne spájali len úzke chodníky. Autá nemali šancu nimi prejsť. Preto záchranári v tme a hustom neznámom lesnom teréne mali problém miesto nájsť. K havarovanému lietadlu ich nakoniec priviedol jeden z troch obyvateľov račianskych Kopaníc, ktorí miesto pádu objavili.
Medzi nimi bola moja známa, vtedy dvadsaťšesťročná. Ešte aj teraz, po päťdesiatich piatich rokoch, dokáže len v skratke opísať, ako to na mieste pádu vyzeralo.
Citujem jej slová: „Boli sme mladí a vyšportovaní, tak sme aj napriek tme našli padnuté lietadlo dosť rýchlo. Nebolo nikde nikoho. Obrovský kus zváľaného lesa. Smrad spáleniska. Torzo lietadla. Úlomky rozmetané naokolo. A potom sa nám naskytol pohľad na neživé neúplné telá rozhádzané po zemi. Ich časti aj po stromoch. K tomu batožina. Všetko zmiešané so snehom. No strašné..... Horeli malé ohne na viacerých miestach. Vďaka nim sme lepšie videli. Postupne zhasínali. Do toho všetkého začala snehová chumelica. Nastala úplná tma. My traja sme boli paralyzovaní a nevedeli sa pohnúť. Po dlhšej chvíli slabým a postupne silnejúcim hlasom sme zakričali do tmy: „Je tu niekto?“ Žiadna odpoveď. Len mŕtve ticho. Zima a tma. A opäť. „Je tu niekto?“ Rovnaké ticho. Pochopili sme. Nikto nežije. Najstarší z nás opatrne obchádzal krajom obrovský kus zničeného lesa. O chvíľu prišiel povedať, že vidí smerom na Vajnorskú dolinu prebleskovať nejaké svetielkovanie. Rozbehol sa tým smerom. Po dlhšom čase sa vynoril z tmy a za ním záchranári. Svetlá boli reflektory ich áut. Tým momentom záchranári prevzali situáciu pod svoju kontrolu. Bolo to hodinu a pol od ich výjazdu z letiska.“
Potom už len dodala: „Nikomu neprajem, aby v živote videl a zažil to, čo my traja v ten večer. Utrpela som niekoľko otrasov. Najsilnejší bol ten, keď mi zrak padol na malé detské topánočky, loptu a hračky. Ten obraz som mala pred očami najmenej rok. Prepáč, teraz už končím. Niekedy, ale musí uplynúť ešte čas, Ti to porozprávam podrobnejšie.“
Pád lietadla a výbuch zničili veľký výsek lesa. Priestor bol po havárii dlhodobo uzatvorený. Neskôr pamätníci z úcty k obetiam vyrezali do stromu dátum havárie, naskladali malú kamennú mohylku, osadili jednoduchý kríž, upravili priestor a vysadili 82 briez. Za každú obeť jednu brezu.
Až pri 44. výročí havárie osadili pamätník v tvare kríža a informačný trojjazyčný text o havárii. V lese umiestnili smerovky k miestu tragédie.
Deň a čas havárie si pamätá aj les na Sakrakopci.
Foto Ľudovít Havlovič, 23. mája 2010.
Miesto na Sakrakopci, kde vyhasol nečakane život osemdesiatim dvom ľuďom je miestom piety v každom ročnom období. No prítomnosť nešťastia a úctu k zomrelým najviac precítime v zime, keď je priestor naokolo pokrytý neporušenou snehovou pokrývkou.
NEZABUDNEME

FAKTY
Ruské lietadlo IL-18B, let TABSO LZ101 bulharskej leteckej spoločnosti, smerovalo zo Sofie cez Budapešť a Prahu do Berlína (vtedajšia NDR). Pražské letisko pre zlé počasie a víchricu neprijímalo. Posádka dostala pokyn pristáť v Bratislave. Keď sa situácia v Prahe zmenila, lietadlo z letiska v Ivanke pri Dunaji odštartovalo. O chvíľku sa stratilo z obrazoviek kontrolnej veže. Pár minút po vzlietnutí narazilo do Sakrakopca.
Haváriu nikto neprežil. O život prišlo 82 ľudí dvanástich národností. Medzi obeťami bola aj bulharská operná speváčka Jekaterina Popova, honduraský spisovateľ Ramón Amaya Amador, či bulharský veľvyslanec v Berlíne generál Ivan Byčarov.
Podrobnosti o príčine havárie, o kapitánovi lietadla a posádke, o priebehu letu, kompletný zoznam cestujúcich, fotografie, dokonca aj konšpirácie spojené s haváriou, to všetko je dostupné na internete.

Letecká havária na Sakrakopci pred 55 rokmi je najväčšou haváriou
tohto druhu na Slovensku.


Aňa Polakovičová
rodáčka z Dolného konca
november 2021

Sakrakopec a okolie - turistická mapa.

15. 11. 2021

Herman Krampl: I. SVETOVÁ VOJNA. Ôsmi Račania neuvedení na Pomníku.

Vo Vojenskom historickom archíve Praha sme objavili ďalších 8 Račanov, ktorí sa nevrátili z bojísk I. svetovej vojny.
Dňa 11.11. si každoročne pripomíname výročie ukončenia I. svetovej vojny. Tento rok si tak pripomíname už 103 rokov od skončenia tohto do tej doby najväčšieho konfliktu v ľudských dejinách.
Zväz vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR (ZVV) začal v roku 2021 pracovať na kompletnom zozname Račanov, ktorí zahynuli počas vojnových konfliktov a služby v armáde v rokoch 1914 – 1993 s cieľom zhromaždiť čo najviac informácií o našich padlých spoluobčanoch. Bolo málo známym faktom (aj keď sa z času na čas takéto informácie vyskytli), že existujúce zoznamy padlých Račanov nie sú kompletné.
Foto: Rakúsko-uhorskí vojaci stavajú počas gorlickej ofenzívy most cez dnešnú hraničnú rieku Dunajec.
Most bol podľa zápisu na rube fotografie vybudovaný za 2 hodiny.
Začiatok mája 1915. (Zdroj: Archív ZVV)