Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Sestra Maristella sľub dodržala. Do posledného písmena.

PRÍBEHY A OBRÁZKY. Príbeh dvadsiaty tretí.

Bolo to pred stodva rokmi. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a dvoch rokoch existencie Československa. Kalendár na stene izby vinohradníckeho domku na Prešovni (teraz Lisovni) v Račišdorfe ukazoval dátum 15. jún 1920.

V tento deň sa manželom Júlii a Jozefovi Šánerovcom, rímsko-katolíckeho vierovyznania, narodilo šieste dieťa – dievčatko. Dali jej meno Alžbeta. Oslovovali ju Lízenka, podľa pretrvávajúceho zvyku z monarchie. Alžbeta = Lizzi, Lízi, Lízla.

Hlava rodiny otec Jozef, veľký dobráčisko, sa staral o hmotné zabezpečenie mnohopočetnej rodiny. Razantnejšia bola mama Júlia. Pevnou rukou viedla domácnosť a starostlivosť o deti. V roku 1927 sa rodina rozšírila o siedme dieťa Jozefínu.

Rok 1927, rodina Šánerová: Lízenka (7 r.) sedí v strede, za ňou stojí Jakub (11 r.),
vľavo matka Júlia (38 r.) s niekoľkomesačnou Jozefínou, vpravo otec Jozef (44 r.),
vzadu zľava Paulína (17 r.), Emanuel (18 r.), Mária (15 r.) a Filoména (13 r.)

Lízenka chodila do račišdorfskej Katolíckej školy. Bola veľmi vnímavá, učenlivá a vzorná žiačka. V tom čase školským dekanom vyučujúcim náboženstvo bol významný katolícky kňaz Vojtech Rudroff. Okrem iného bol aj veľkým národovcom a bojovníkom za slobodu. Ten si u nej všimol vynikajúce schopnosti, dopĺňané ešte veľkým pocitom zodpovednosti splniť každú uloženú úlohu.

Pod jeho vplyvom a so súhlasom rodičov 28. augusta 1934 štrnásťročné dievča, Lízenka – Alžbeta Šánerová, vstupuje do kláštora Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, na Jakubovom námestí v Bratislave.

Úlohou Kongregácie sestier bolo a doteraz je vnášať radostné posolstvo do sveta opaterou chorých a starých, výchovnou a vzdelávacou činnosťou, prínosom k rozvoju obyvateľstva a podporovaním ženy, starostlivosťou o osamelých a ukrivdených spoločnosťou. V duchovnej oblasti podstatným zmyslom existencie a činnosti je dať ľuďom zakúsiť nikdy nekončiacu Božiu lásku a milosrdenstvo, ktoré sa zjavilo v Ježišovi Kristovi. Posolstvo spásy a pomoci sestry Kongregácie vnášajú do života ľudí podľa svojej kvalifikácie a možností.

Stať sa mníškou a zložiť sľuby si vyžadovalo štvorročnú prípravu v oblasti duchovnej a tiež odborno-praktickej. Lízenkine obdobie prípravy priamo v kláštore pozostávalo:

·     z trojročného obdobia postulátu, počas ktorého dokončila meštianku a absolvovala a v roku 1937 záverečnou skúškou ukončila ošetrovateľskú školu,

·     z jednoročného obdobia noviciátu od 27. augusta 1937,

·     zo zloženia prvých sľubov 27. augusta 1938 v Bratislave a zároveň prijatia mena Sr. M. Maristella Šánerová.

Po zložení sľubov začala pracovať na Detskej klinike na Lazaretskej ulici v Bratislave. Zo začiatku na detskom oddelení. Neskôr na chirurgii a 18 rokov na operačnej sále neurológie priamo s p. docentom Žuchom, ako odborná anestéziologická sestra. Častokrát od skorého rána, v horúčavách (operačné sály nemali klimatizáciu) aj od štvrtej hodiny rannej, niekoľko hodín v kuse, bez jedla a tekutín. Okrem zodpovednej práce pri operáciách pomáhala svedomito a obetavo opatrovať chorých a zároveň im poskytovala duševnú útechu. Keď uspávala pacientov, hovorila: „A teraz sa prežehnáme, aby nám Pán Boh pomáhal“.

Do 14. apríla 1950 pracovalo na Detskej klinike vyše 70 sestier tejto Kongregácie. Na kojeneckom, novorodeneckom, internom, infekčnom, chirurgii, krčnom oddelení – všetky s odborným zdravotníckym vzdelaním.

A potom prišla v roku 1950 tzv. Barbarská noc. Rozhodnutie Komunistickej strany Československa znelo: zlikvidovať a odstrániť činnosť rehoľníkov na celom území republiky.

V Detskej nemocnici na Lazaretskej sa pogrom začal tým, že bola pridelená civilná vrchná zdravotná sestra, ktorá mala za úlohu rehoľné sestry kontrolovať a pripraviť ich na odchod z nemocnice. V roku 1950 muselo odísť prvých desať, o dva roky neskôr ďalších desať. Nepomáhali ani protesty lekárov, keďže išlo o veľmi kvalifikované sestry a náhrada za ne nebola.

Popri tom sa na rehoľné sestry vyvíjal tlak vystúpiť z kongregácie, vzdať sa viery a zaradiť sa do bežného civilného života, ktorý sa začal riadiť materialistickou a komunistickou ideológiou. Mnohé rehoľné sestry tento tlak nezvládli, vystúpili z rádu a z obavy, že budú vyvezené na Sibír, vrátili sa do rodičovských domov.

Tie, čo odolali, žili denný neistý život, nevediac, čo s nimi bude. V roku 1960 ich v Detskej nemocnici pracovalo ešte dvadsať štyri, vrátane Maristelly.

Ďalší príkaz znel: druhého júla 1960 musia všetky sestry kongregácie definitívne odísť z nemocnice!

Sestra Maristella Šánerová (Lízenka) vo svojom svedectve uviedla:

V noci o tretej hodine sme mali v malej kaplnke na Lazaretskej ulici oproti klinike svätú omšu, po nej raňajky a pri nich rozlúčku s našimi lekármi. Na cestu nám nachystali balíček s jedlom. O piatej ráno prišiel autobus a veľký sťahovací voz. S námahou sme naložili veci do sťahováku a nastúpili do autobusu. V Bratislave ešte k nám pristúpili sestričky Alžbetínky už čakajúce pred ich kláštorom. A potom sme sa pohli cez Raču, Pezinok, Trnavu a ďalej, no vôbec sme nevedeli kam. Len sme počítali, že do Kláštora pod Znievom. Na otázku „kam nás vezú“ dostali sme odpoveď „do Ruska“.

Cieľ bol Kláštor pod Znievom, no žiadne seriózne bývanie. Naše nové pôsobisko bola stará ošarpaná budova mimo obce. Okná to nemalo, ani dvere. Na chodbách boli kopce hliny, nedá sa povedať, čo to bolo.

Hrozné podmienky, jedna veľká miestnosť pre 16 sestier. Zariadené len posteľ-nočný stolík, posteľ-nočný stolík ….... Kufríky sme mali pod oknami a pod posteľami. Budova bez kúpeľní a päť drevených záchodov pre všetky vonku na dvore.

Ubytovaných nás tu bolo asi 110 sestier zo siedmich reholí - vincentky, františkánky, alžbetínky, krížové vykupiteľky, my sestry z kongregácie a ďalšie. Komunisti si mysleli, že sa budeme hádať, ale bolo to naopak. Navzájom sme si pomáhali. Viete si predstaviť variť, prať, žehliť, zabezpečovať osobnú hygienu, kúriť v kachliach? Prali sme vonku pri kačíne v korytách, plákali sme v potoku. Drevo nám narúbal jeden pán a my sme ho vnášali dnu v prútených košoch. V lete našou kúpeľňou bola riečka Vríca, v chladných dňoch lavór položený na dlážke.

Postupne nás zaraďovali na práce na štátnych majetkoch a štátnych lesoch: vytŕhať burinu vyššiu než my, seno hrabať na lúkach vzdialených hodinu pešo do kopca, chodili sme do žatvy, na jeseň sme vyberali repu a zemiaky, v lesných škôlkach sme sadili sadenice stromov. Do lesa sme chodili aj v zime, aby sme si zarobili a mali z čoho zaplatiť ubytovanie a stravu v Charite. Práca bola ťažká a namáhavá, no my sestry sme prijímali všetko ako obetu k Pánovi Ježišovi.

Obedy nám vtedy varila pani Timková. Bola to naša dobrodinka. Všetky sme ju mali radi a aj ona nás. Videla, že trpíme a cítila s nami. Nech jej to Pán Boh odplatí.

Mali sme aj svojich kňazov, ktorí duchovnou útechou a silou plynúcou zo svätej omše nám pomáhali prežiť najťažšie obdobia.

Menovite to boli:

dôstojní páni Vrabec – františkán a Marko – diecézny kňaz,
páni Kolmáčka – jezuita, Škoda a Bezák – obaja verbisti,
kláštorný farár dôstojný pán profesor Valko.

Sestra Maristella ďalej spomína:

V zime roku 1962 ma naša predstavená sestra Leontína požiadala, aby som pracovala ako zdravotná sestra na našej ošetrovni v Charite. Ale už v júli toho istého roku nás desať sestier preložili do Ústavu sociálnej starostlivosti v Kovarciach pri Topoľčanoch. Tam sme opatrovali staršie a choré sestry až do dubčekovskej doby, kedy nastalo na jar 1969 uvoľnenie. Na žiadosť pani MUDr. Prof. Jakubcovej bolo nás 12 sestier preložených na Detskú fakultnú nemocnicu na Úprkovej ulici v Bratislave. Tam sme vykonávali do roku 1980 prácu zdravotných sestier, na ktorú sme mali odbornosť a dlhoročnú prax.

Rok 1980 bol rokom môjho odchodu do dôchodku a bola som umiestnená v Kláštore pod Znievom, v útulku pre penzionované sestry. Aj napriek tomu, že som bola poznamenaná utrpením a chorobou, pomáhala som všade tam, kde to bolo potrebné.

Do svojho generálneho domu Kláštora na Jakubovom námestí v Bratislave sa sestra Maristella vrátila na jeseň v roku 1995. Tam spokojne prežívala. No tento kláštor ešte raz opúšťa v roku 2009 z dôvodu jeho rekonštrukcie. Do konca septembra 2014 je o ňu postarané v Charitatívnom domove v Smoleniciach. Od októbra 2014 je opäť presťahovaná do Bratislavy na Jakubovo námestie. Tu ju už opúšťajú sily a od prvého júna ostala celkom ležiaca.

Sestry ju sprevádzali modlitbami a zaopatrená sviatosťami odovzdala svoju dušu nebeskému Otcovi dňa 14. júna 2015 ako 95-ročná, 77 rokov po zložení sľubov.

Sestra Maristella udržiavala so svojimi rodičmi, šiestimi súrodencami a ich rodinami nepretržitý kontakt. Poznala a osobne komunikovala so všetkými svojimi neterami, synovcami a zaujímala sa o ich ďalšie potomstvo. Osudy členov rozvetvenej Šánerovskej rodiny jej ležali hlboko v srdci.

Tento silný vzťah bol vzájomný. Všetci, aj tí najmladší, si sestru Maristellu vážili, mali ju radi, navštevovali ju, pomáhali a podporovali ju, v rámci možností aj Kongregáciu. Svoje dovolenky a voľné dni trávila striedavo u nich v rodinách. Posledné roky jej života, keď potrebovala ústavnú starostlivosť, až do posledného konca ju pravidelne navštevovali.

V Rači bola váženou osobnosťou, „Sestričkou Maristellou“. Nie len v cirkevných kruhoch, ale všeobecne medzi obyvateľmi. Na Dolnom konci nebolo rodiny, kde by nepomohla v ťažkých chvíľach choroby. Zabezpečením lekárskej pomoci, opaterou alebo duchovnou útechou. Som jedna z tých, ktorým pomohla. Mala som dva roky, keď v Detskej nemocnici na Lazaretskej v Bratislave, odborný zásah pána docenta Žuchu a niekoľkodňová Maristellina nepretržitá osobná starostlivosť ma vrátili do života.

Dnes, 27. augusta 2022 je tomu presne 84 rokov, čo osemnásť ročná Alžbeta Šánerová zložila sľub „svoj život zasvätiť, podriadiť a obetovať zásadám a poslaniu Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa ako Sr. M. Maristella Šánerová“. Vďaka svojmu charakteru, silnému pocitu zodpovednosti, obetavosti a láske k Pánovi Ježišovi tento sľub dodržala do posledného písmena. Aj napriek niekoľko desaťročí trvajúcemu potláčaniu a neuznávaniu komunistickým režimom.

Aňa Polakovičová
rodáčka z Dolného konca
august 2022

Na záver: Sestra Maristella bola sesternicou môjho otca. Aňa P.

ZDROJE:

Archív rodiny Šánerovej

Nekrológ Sr. M. Maristelly Šánerovej

Svedectvo Sr. M. Maristelly Šánerovej, vydané na spomienkovej slávnosti poriadanej Konfederáciou politických väzňov v Kláštore pod Znievom 30.8.2014

Kongregácia sestier najsvätejšieho spasiteľa – webstránka

 

 

Sestry Kongregácie Najsvätejšieho Spasiteľa, sestra Maristella vľavo

Sestra Maristella v pracovnej zástere

Vianoce 1997 u netere Márie Šánerovej

Milada Dobrotková: ŽIJEME V RAČI. O kompetenciách v sociálnych službách.

Uskutočnil sa 17. augusta 2022 v priestoroch BIVIO v Rači na Alstrovej ulici.
Zúčastnilo sa 20 účastníkov.

Treťou plánovanou akciou grantu Medzigeneračná solidarita a zlepšovanie života seniorov a senioriek v Bratislave, ktorý bol poskytnutý z prostriedkov hlavného mesta Bratislavy, bol seminár O kompetenciách v sociálnych službách v Rači, Bratislave a Bratislavskom samosprávnom kraji. Uskutočnil sa 17. augusta 2022 v priestoroch BIVIO v Rači na Alstrovej ulici. Zúčastnilo sa ho 20 účastníkov. Prednášku som pripravila a predniesla ja. Je to pre mňa známa téma, sociálnym službám a kompetenciám v sociálnych službách som sa venovala počas celej mnohoročnej poslaneckej činnosti a ako riaditeľka zariadenia sociálnych služieb. Účastníkov seminára prišiel pozdraviť zástupca starostu, pán Ing. Róbert Pajdlhauser, ktorý zostal počas celého seminára.

Prvá časť seminára bola venovaná organizácii spravovania vecí verejných. Spravovanie vecí verejných sa deje prostredníctvom štátnej správy a samosprávy. Vysvetľovala som, čo je Štátna správa, čo do nej patrí a ako sa vytvára a Samospráva. Podstatná pre nás, občanov je Samospráva, ktorá sa delí na tzv. Miestnu samosprávu (obecná samospráva sem patrí samospráva hlavného mesta Bratislavy a samospráva jednotlivých mestských častí), Územnú samosprávu (vyššie územné celky – teda samosprávne kraje – pre nás Bratislavský samosprávy kraj) a tzv. Záujmovú samosprávu (sem patria spolky, občianske združenia a sem patrí aj Jednota dôchodcov Slovenska).

Zjednodušene povedané, samospráva sa delí:

·      Miestna samospráva

·      Územná samospráva

·      Záujmová samospráva

Toto členenie je dôležité pre pochopenie, ako fungujú kompetencie v jednotlivých oblastiach. Kompetencie sú činnosti, ktoré štát presúval na miestnu a územnú samosprávu obcí a vyšších územných celkov, alebo kompetencia bola súčasťou činností, ktoré samospráva zabezpečovala. Napríklad, v sociálnych službách sme sa stretávali od počiatku vzniku obecnej samosprávy s domácou opatrovateľskou službou, ktorá je tzv. originálnou kompetenciou obce. Naproti tomu v oblasti školstva štát preniesol kompetenciu zabezpečovať výuku na základných školách na obce, alebo na obce presunul činnosti stavebného úradu, vodného hospodárstva a podobne. Na základe toho sú tieto činnosti financované výhradne z podielových daní, alebo sú dofinancované zo štátneho rozpočtu.

Z hľadiska sociálnych služieb poskytovaných v Rači, Bratislave, Bratislavskom samosprávnom kraji som sa zamerala najmä na tie, ktoré sú dôležité pre seniorov.

Na úrovni Rače je to predovšetkým Domáca opatrovateľská služba (poskytovaná v domácom prostredí), služby Denného stacionára (tzv. ambulantná, pobytová služba). Rača obe zabezpečuje a je treba povedať, že zďaleka nie každá mestská časť, alebo obce ako také tieto služby sú schopné pre svojich občanov zabezpečovať. Ako zaujímavosť uvádzam, že tzv. Denné centrá pre seniorov (bývalé kluby dôchodcov) sú sociálnou službou. Rača má registrované v registri poskytovateľov sociálnych služieb 3 denné centrá (kluby dôchodcov).

Na úrovni hlavného mesta Bratislavy sú sociálne služby pre seniorov najmä pobytové služby:

·      Zariadenia pre seniorov (pobytové, celoročné zariadenie pre ľudí v dôchodkovom veku)

·      Zariadenie opatrovateľskej služby (dočasné, spravidla 3 mesačné pobyty pre žiadateľov, ktorých zdravotný stav by sa mal po pobyte zlepšiť a mali by ísť znova do domáceho prostredia.)

·      Sociálne služby krízovej intervencie pre ľudí, ktorí sa ocitli trvale alebo dočasne v zlej životnej situácii

·      Rad iných služieb ako jedáleň, práčovňa, útulok a iné.

Na úrovni vyššieho územného celku (Bratislavského samosprávneho kraja) je pre seniorov najdôležitejšia sociálna služba:

·      Špecializované zariadenie (pobytové, celoročné, pre žiadateľov, ktorí majú napríklad Alzheimerovu chorobu, Parkinsonovu chorobu, sklerózu multiplex, schizofréniu, demenciu rôzneho stupňa, hluchoslepotu...)

BSK poskytuje množstvo iných sociálnych služieb a základné a špecializované sociálne poradenstvo. Má veľmi dobre zorganizované sociálne služby a výbornú webovú stránku. Nájdete na nej prehľadný Register poskytovateľov sociálnych služieb a publikáciu Sprievodca sociálnymi službami, ktorú si môžete stiahnuť.

Samospráva sociálne služby poskytuje vo vlastných zariadeniach – to znamená, že ich sama zriadila a prevádzkuje, alebo si sociálnu službu objedná u neverejného poskytovateľa, to znamená, že ju zabezpečí u neverejného poskytovateľa.

Dôležité pravidlo: ak potrebujete pomoc, obráťte sa na sociálne oddelenie (najlepšie to, čo je Vám najbližšie – v Rači.) Tam dostanete pomoc, tzv. základné sociálne poradenstvo. Buď vám pomôžu v Rači, alebo vás nasmerujú na sociálne služby poskytované na úrovni Bratislavy, alebo na úrovni Bratislavského samosprávneho kraja.

Občan sa stane prijímateľom sociálnej služby, iba ak pred tým požiadal príslušnú samosprávu a podal si Žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. Tlačivá sú na webových stránkach (Rače, BSK). Aby ste vedeli, akú sociálnu službu máte žiadať, odporúčam, kontaktujte oddelenie sociálnych služieb. Systém je zložitý a proces správneho konania je neprehľadný a ťažko pochopiteľný pre človeka, ktorý je strápený, skľúčený, lebo sa jeho život mení a potrebuje pomoc.

Po podaní žiadosti začne príslušná samospráva posudzovanie žiadateľa, či je alebo nie je odkázaný na túto sociálnu službu. Vychádza z lekárskeho posudku a zisťovania sociálnych podmienok žiadateľa, sociálneho posudku. Po posudzovacom procese, ktorý môže trvať mesiac, samospráva vydá Rozhodnutie o odkázanosti... s určením stupňa poškodenia zdravia na druh sociálnej služby. Tento dokument oprávňuje žiadateľa uchádzať sa o ten druh sociálnej služby, na ktorú má vydané Rozhodnutie... Uchádza sa o túto sociálnu službu u samosprávy, alebo iného poskytovateľa, ktorý práve daný druh sociálnej služby poskytuje.

Celý proces posudkovej činnosti a zabezpečovania sociálnych služieb je zložitý, neprehľadný a pre ľudí, ktorí práve prežívajú zlom vo svojom živote, je frustrujúci. Preto sa samospráva a jednotliví poskytovatelia sociálnych služieb snažia vysvetľovať, radiť a pomáhať každému žiadateľovi. Keď sa rodina ocitne v situácii, že musí rozhodnúť o svojom milovanom (otcovi alebo mamičke), že musí uvažovať o jeho umiestnení, je to vždy tragické. Deti, ktoré sú často pred dôchodkom, sa nedokážu postarať o svojich rodičov, ktorí vyžadujú prebaľovanie, kŕmenie, umývanie na lôžku, polohovanie, trpia demenciou a poruchami správania. Takého dospelé deti chodia spravidla do práce a starostlivosť o ich rodiča vyžaduje 24-hodinové nasadenie. Ešte ťažšie je zvládnuť túto situáciu, ak ide o manžela alebo manželku. To je ťažké zvládnuť v každej rodine. Najťažšie je zvládnuť to, že môj otecko/maminka sa stali „mojimi deťmi“ – úlohy sa obrátili a naše srdiečko to nedokáže prijať.

Každý člen JDS, či bol alebo nebol na prednáške, dostal do e-mailu kontakty na pracovníkov sociálnych služieb v Rači, BSK a kontakt na web Bratislavy. Tiež dostali pre ilustráciu formuláre žiadostí.

Rozhodla som sa pre túto prednášku, lebo zo skúsenosti viem, aké je psychicky náročné zvládnuť proces umiestňovania otca/mamičky do pobytového zariadenia, a pri tom neviete kam a na koho sa obrátiť. Tieto situácie vznikajú náhle, po páde, kolapse, nehode... a my nie sme na to pripravení po žiadnej stránke. Nik nás nepripraví na chorobu alebo úraz a ich dôsledky. Nikomu neželám takúto bolestnú skúsenosť, ale vyhnúť sa tomu nedá. Musím povedať, že spoločnosť sa v zásade vie postarať o deti, ale žiaľ o starých, chorých a umierajúcich ľudí sa plnohodnotne postarať nedokáže. Ale myslím si tiež, že samospráva v Rači, Bratislave a Bratislavskom samosprávnom kraji robí všetko, čo je v jej silách a finančných možnostiach, aby sa vytvoril systém, v ktorom každý dostane pomoc. O to sa ale musíme snažiť všetci, ktorí to máme v povinnostiach.

Milada Dobrotková
august 2022

Milada Dobrotková: ŽIJEME V RAČI. O sociálnych službách.

Uskutočnil sa 14. júla 2022 v priestoroch BIVIO v Rači na Alstrovej ulici.
Zúčastnilo sa 23 účastníkov.

Druhou plánovanou akciou grantu Medzigeneračná solidarita a zlepšovanie života seniorov a senioriek v Bratislave, ktorý bol poskytnutý z prostriedkov hlavného mesta Bratislavy, bol seminár O sociálnych službách, ktoré poskytuje Rača svojim obyvateľom. Uskutočnil sa 14. júla 2022 v priestoroch BIVIO v Rači na Alstrovej ulici. Seminár pripravila a predniesla vedúca oddelenia sociálnych služieb mestskej časti Bratislava-Rača, pani Mgr. Hana Štetinová. Problematiku rozšírila o svoje skúsenosti pani Mgr. Eva Soldánová, referentka opatrovateľskej služby. Seminára sa zúčastnilo 23 účastníkov. Bol veľmi sparný, letný deň, teplota vystúpila popoludní vysoko nad 30 stupňov Celzia. Našťastie prednášková miestnosť bola klimatizovaná.

Pani Štetinová nám pútavo hovorila o všetkých činnostiach, ktoré vykonáva Oddelenie sociálnych služieb. Zamerala sa na tie, ktoré sú pre seniorov najdôležitejšie: domáca opatrovateľská služba, služby denného stacionára, ale spomenula aj tie, ktoré sú menej známe, ale pre občanov veľmi potrebné: sociálna služba pre deti do troch rokov veku dieťaťa (predošlý názov bol detské jasle) a veľmi dôležitá sociálna služba pre ľudí bez domova alebo ľudí, ktorí sa ocitli dočasne v ťaživej životnej situácii: sociálna služba krízovej intervencie.

Podstatnú časť svojej prezentácie venovala pani Štetinová domácej opatrovateľskej službe. V Rači máme opatrovateľky, ktoré sú zamestnankyne Miestneho úradu a ktoré vykonávajú opatrovateľské činnosti v domácom, prirodzenom prostredí občana. Rozsah činností sa spravidla dopredu dohodne. Zahrňuje pomoc pri vykonávaní seba obslužných činností ako zvládanie hygieny, obliekanie, donáška obeda a pomoc pri jedle, upratanie po jedle, alebo vybavovanie určitých záležitostí ako je nákup alebo vybavovanie na úrade. Pre ľudí, ktorí sú ešte schopní byť doma je to veľmi dôležitá pomoc.

Keď je už ťažké zostať doma osamote, ponúka Rača možnosť využiť Denný stacionár. Je to sociálna služba, ktorú poskytujeme v Rači na vysokej profesionálnej úrovni v krásnom prostredí zrekonštruovaných priestorov na Plickovej ulici, vchod z Kafendovej ulice. Túto službu môže využívať 25 občanov. Môžu chodiť na celodenný pobyt, alebo poldenný pobyt. Poskytujú sa tu tzv. odborné a obslužné služby. Ide o služby dennej potreby ako je pomoc pri denných úkonoch, jedenie, vyprázdňovanie, hygiena, obliekanie a podobne. Nevyhnutnou súčasťou sú aj denné aktivity, pri ktorých sa odborní pracovníci denného stacionára snažia rozvíjať alebo udržať úroveň schopnosti zachovať čo najviac samostatný život. Dôležitou časťou týchto služieb je aj privezenie občana do denného stacionára. Rodine odpadne zásadný problém, ako ráno dopraví svojho otca alebo mamku do zariadenia. Skúsenosti rodín a klientov sú veľmi dobré.

Dôležitou súčasťou seminára bolo vysvetliť proces, ako sa občan stane prijímateľom sociálnych služieb – klientom – a čo treba k tomu predložiť. Žiadateľ o sociálnu službu na konci posudzovania dostane tzv. Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu a určí sa jeho stupeň odkázanosti, ktorý indikuje, aké sociálne služby potrebuje. Vychádza sa z lekárskeho posudku a posúdenia sociálnych podmienok, v ktorých žiadateľ žije.

Účastníci mali možnosť získať informácie, ktoré by inak museli získavať osobnou návštevou na Oddelení sociálnych vecí, alebo by ich museli hľadať na webových stránkach. Na konci pani Štetinová zožala zaslúžený potlesk ako poďakovanie za skvelo zvládnutú tému.

Milada Dobrotková
august 2022

OZ račan.sk: RAČIŠTORF Obecné voľby 1931

Zoomový prehliadač volebných hárkov z roku 1931.

Zoznam voličov pre obecné voľby, ktoré sa konali v nedeľu 14. júla 1931 v Račištorfe, je určený Račanom s koreňmi siahajúcimi do roku 1915 a hlbšie.

UPOZORNENIE Na mobilné zariadenie si prosím nainštalujte bezplatný PREZI VIEWER: • pre iPhone / iPad inštalujte tu • pre Android tu

VYSVETLIVKY:

(1)      Zoznam obsahuje 183 hárkov, na každom je 20 voličov.

(2)      Právo voliť do obecného zastupiteľstva mali obyvatelia Račištorfu, ktorí dovŕšili 16 rokov, tzn. narodili sa pred 14. júlom 1915.

(3)      V zozname je vyznačené, či volič do obecného zastupiteľstva mal právo voliť

•  do okresného zastupiteľstva (od 19 rokov)

•  do krajinského zastupiteľstva (od 19 rokov)

•  do senátu (od 21 rokov)

(4)      Voliči sú zoradení podľa čísel domov.

(5)      Prvé tri hárky s číslami 1 až 16/17 sa nezachovali.

(6)      Číslovanie začína na hornom konci, v blízkosti ev. kostola, prebieha po hornej strane cez námestie až po Pastírňu na dolnom konci, vracia sa spodnou stranou cez námestie k ev. kostolu a pokračuje domami postavenými po roku 1918 a číslovanými v poradí výstavby.

(7)      Voliči z jednej rodiny bývajúcej v tom istom dvore sú uvedení v poradí otec, matka, deti, podnájomníci, slúžky, sluhovia, paholci, tzn. uvedené číslovanie zviditeľňuje rodinné, statusové a susedské vzťahy.

(8)      Na hárkoch 162 až 183 sú voliči, ktorí bývali na Rendezi.

(9)      Nedá sa s istotou tvrdiť, že je hárok číslo 183 posledný.

(10)  V zoomovom prehliadači je odkaz na zoznam v PDF formáte.

Volebné hárky pre verejnosť uchoval a poskytol
Ľudovít Havlovič, OZ račan.sk

Vizualizáciu a vysvetlivky pripravil
Miro Ščibrany, OZ račan.sk

Ľudovít Havlovič: Obecné voľby v Račištorfe za I. ČSR

Milada Dobrotková: ŽIJEME V RAČI. Zážitkové stretnutie seniorov.

Jednota dôchodcov Slovenska v Rači získala grant hlavného mesta Bratislavy.

Členkou Jednoty dôchodcov Slovenska, Základnej organizácie Bratislava-Rača, som sa stala vo februári 2019. V tom čase bol predsedom JDS Ján Lipiansky st.. Ten ma pozval pracovať v JDS v komisii, ktorá sa venovala sociálnym veciam a zdravotníctvu. JDS túto tému vtedy rozvíjala na svojej vrcholovej úrovni a bola partnerom pre dotknuté ministerstvá, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo zdravotníctva SR. Poznala som tam viacero skvelých odborníkov na sociálne veci a zdravotníctvo, s ktorými som po odchode Janka Lipianskeho stratila kontakt.

Začiatkom roka 2022 vyhlásilo hlavné mesto Bratislava grantové výzvy a bola medzi nimi jedna, šitá na mieru seniorom. Upozornila ma na to tajomníčka našej JDS pani Terka Richterová a odporučila mi zúčastniť sa školenia. Školenie o grantových výzvach bolo online, nie všetci sa ho preto dokázali zúčastniť. Školenie som absolvovala a videla som pre seniorov v Rači možnosť získať z tohto grantu finančné prostriedky, ak napíšeme zmysluplný projekt. Grantová výzva sa nazývala Medzigeneračná solidarita a zlepšovanie života seniorov a senioriek v Bratislave. Bola to pre mňa výzva, lebo dovtedy som bola členkou v komisiách, ktoré vyberali podobné projekty pre seniorov a pre ľudí odkázaných na rôzne druhy pomoci. Pustila som sa do písania a napísala som projekt pod názvom Žijeme v Rači, predložila som ho predsedníčke JDS v Rači a po malých úpravách a schválení na Výbore JDS som projekt ako garant odovzdala na Magistráte hlavného mesta Bratislavy. Náš projekt vybrali, nevyškrtli ani jednu akciu. Poslali pani predsedníčke Zmluvu o poskytnutí grantu a zaslali financie na účet.

Začalo obdobie realizácie naprojektovaných akcií. Prvou veľkou akciou bolo Zážitkové stretnutie. Konalo sa 15. júna 2022 po poludní v BIVIO v Rači. Zúčastnilo sa ho viac ako 40 účastníkov, členov JDS v Rači. Pozdraviť nás prišiel aj zástupca starostu, pán Ing. Robert Pajdlhauser, čo bolo od samosprávy Rače milé gesto podpory a záujmu.

Zážitkové stretnutie sa konalo ako prvá veľká akcia z projektu Žijeme v Rači. Podstata zážitkového stretnutia bola v tom, že tí, ktorí budú chcieť, prinesú svoje výtvory: koláče, umelecké a remeselné diela. Ostatní vyberú, čo sa im najviac páči a súčasne sa každý ponúkne koláčmi, ktoré boli prinesené ako súčasť „zážitku“. Nakoniec sme ohodnotili, čo sa nám najviac páčilo. Bol to naozaj skvelý zážitok. Po dlhom čase, keď sme sa nemohli pre pandémiu stretávať sme mohli byť všetci spolu. Počasie bolo skvelé. Prostredie v záhrade BIVIO v Rači na Alstrovej bolo očarujúce. Nálada všetkých bola veľmi dobrá.

Celú súťaž na Zážitkovom stretnutí vyhrala pani Adelka Rybová, ktorá nám priniesla velikánsky Račiansky makovník a Smotanovo kôprový osúch. Oba koláče boli vynikajúce a všetci, ktorí ich ochutnali, svojimi hlasmi vyniesli Adelku Rybovú na prvé miesto.

Aj ďalšie koláčiky a výtvory boli skvelé. Pani Dagmar Žaloudková priniesla Pagáče so sezamom, tiež výborné. Pani Marta Janečková priniesla Ríbezľovo-marhuľovú bublaninu, páperová, výborná, každý, kto ochutnal, chválil. Pani Slavomíra Vajanská priniesla Pagáčiky rôzneho tvaru. Boli chutné a veľmi pekne tvarované. Ďalšie pagáčiky priniesla pani Blažena Ondrušová a boli naozaj výborné. Pani Helenka Nagyová priniesla „Štrimfle“ – háčkované papuče. Niekedy sme ich vyrábali, štrikovali a háčkovali. Každý, kto niekedy háčkoval, zaspomínal na staré časy. Pani Blažena Ondrušová priniesla vlastnoručne namaľované obrazy, naozaj krásne. Pani Marta Gregorová priniesla Mačku, nie živú, ale ušitú z tkanín, bola ako živá. Pani Julka Arendášová priniesla Obrazy z paličkovanej čipky, naozaj prekrásne. Pani Tatiana Židovská priniesla vymaľované mandaly, celú knihu. Skutočne pôsobivé, krásne farebne ladiace mandaly. Pani Darinka Jurická priniesla krásny, vlastnoručne namaľovaný obraz. Báli sme sa, aby ho prudké slnko nepoškodilo, ale pani Jurická povedala, že použila špeciálne stálofarebné farby. Nakoniec, keď sme už takmer všetky koláče zjedli, prišla posila a pani Beátka Mladenková priniesla Mrkvový koláč s orechmi. To bola skvelá bodka za krásnym popoludním.

Skvelo sme sa zabavili. Bolo to naozaj zážitkové stretnutie. Každý si z neho odniesol dobrý pocit, minimálne výborne stráveného júnového popoludnia v BIVIO v Rači.

Milada Dobrotková
august 2022

OZ račan.sk: Tablo ŠK Račištorf 1935

ŠK Račištorf - funkcionári a hráči 1935

UPOZORNENIE Na mobilné zariadenie si prosím nainštalujte bezplatný PREZI VIEWER: • pre iPhone / iPad inštalujte tu • pre Android tu

Milada Dobrotková: Ako som sa stala dôchodkyňou. A čo na dôchodku robím.

Dlho som si myslela, že je dôchodok veľmi ďaleko. Dokonca som niekoľko rokov v zamestnaní „presluhovala“, lebo som si myslela, že to bezo mňa nemôže ísť. Nakoniec som bola taká vyčerpaná, že som sa začala báť o svoje zdravie. Odišla som do dôchodku, zariadenie sociálnych služieb, ktoré som založila, zrekonštruovala a viedla bezmála 20 rokov, som prenechala mladším. A čuduj sa svete, išlo to. Zariadenie fungovalo dobre a funguje doteraz a ja som sa začala rozhliadať, čo budem robiť vo svojom živote ďalej. Prvý rok ma zamestnávala práca doma a v záhrade. Všetko som mala zanedbané a chýbal mi systém ako pracovať. Objednala som si donášku obedov a snažila som sa dať svojmu životu stratený rytmus.

Z minulosti mi zostali viaceré aktivity. Najmä som poslankyňou Miestneho zastupiteľstva v Rači a pracujem v sociálnej oblasti. Tu sa cítim byť odborníčkou a pracujem v Komisii sociálnej a bytovej ako predsedníčka.

Zostala som v predsedníctve Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb. APSS zastupujem v Rade vlády pre mimovládne organizácie. Často zasadáme online a to mi dáva pocit, že som schopná stále ovládať výpočtovú techniku a prostredníctvom nej komunikovať.

Začala som rozvíjať aktivity v Jednote dôchodcov Slovenska, Základnej organizácii Bratislava-Rača. Napísala som žiadosť o grant z prostriedkov Hlavného mesta Bratislavy Medzigeneračná solidarita a zlepšovanie života seniorov a senioriek. Výberová komisia náš projekt, ktorý sme nazvali „Žijeme v Rači“ podporila a tak organizujeme, spolu s výborom, naplánované akcie. Do druhej polovice augusta to boli tri plánované akcie na rôzne témy.

Zo zamestnaného človeka sa zo mňa stala občianska aktivistka. Venujem sa sociálnym veciam zameraným na seniorov a odkázaných ľudí. Neľutujem, že som odišla do dôchodku. Nachádzam nových priateľov a známych a mám viac času na rodinu a svoje záujmy v sociálnej oblasti.

Môj odkaz pre občanov Rače: nezabudnite, že po období korony sa na jeseň znovu rozbiehajú tzv. Poslanecké dni. Bývajú spravidla prvý pondelok v mesiaci. Náš volebný obvod č. 1 má stretnutia s občanmi v Kultúrnom stredisku na Žarnovickej od 18.00 hod.: 05.09.2022, 03.10.2022, 07.11.2022 a 05.12.2022.

Teším sa na stretnutia s vami.

Milada Dobrotková
august 2022

OZ račan.sk: HISTORICKÉ UDALOSTI

Racha Récse Rača 1237-2010

UPOZORNENIE Na mobilné zariadenie si prosím nainštalujte bezplatný PREZI VIEWER: • pre iPhone / iPad inštalujte tu • pre Android tu

Dobroslava Luknárová: Bolo-nebolo zlato v hrozne?

„Áno, bolo! Ak sa vydaril rok, stihli sa načas všetky práce vo vinohrade, bola bohatá úroda aj šikovný skúsený vinár. A ešte šikovnejší, kto víno popredal“ – tak by sme odpovedali mnohí. No možno by vzápätí nasledovali výhrady – čo ak by ... lebo cesta hrozna prostredníctvom vína až po možné zlato, teda zisk, z jeho predaja máva veľa úskalí.

„Áno, môže byť! Veď sa stačí pozrieť na tieto bobuľky iršaja, keď svieti na ne slnko. Už sú zrelé, pozrite - zlaté?! – presviedča zvedavca priamo vo vinohrade jeho majiteľ, alebo ešte lepšie jeho manželka a či nejaký nadšený majster – fotograf.

A čo ak existuje ešte tretie „áno“? Dokonca s pomerne širokým popisom aj zdôvodnením vo veľmi významnom, dokonca historicko-vedeckom spise?

 

Autorom nie je nikto iný ako slávny uhorský polyhistor 18. storočia, ten, ktorému sám pápež Klement XII. udelil prestížny titul „Veľká ozdoba Uhorska“ a ktorého vedecké úsilie nadšene a bohato podporoval vtedajší rakúsko-uhorský panovník, cisár Karol VI. Áno, je to Matej Bel a jeho slávne dielo Notitia Hungariae novae historico-geografica (Historicko-geografická znalosť nového Uhorska).

Typograficky nádherne vybavené spisy, viazané v koži, kde latinský text bohato ilustrujú mapy a barokové knižné dekorácie od Samuela Mikovíniho (vytlačené v Amsterdame), podávajú široký a plastický obraz vtedajšieho Uhorska podľa jednotlivých stolíc. Malo ich byť 48 a celý súbor bol rozplánovaný do 6 – 7 zväzkov. Škoda, že vyšli z nich v 18. storočí iba štyri! Našťastie sa mimo nich zachovalo množstvo ďalších podkladových materiálov a medzi nimi aj pozoruhodné pojednávanie O uhorskom víne a vinohradníctve. Čítame v ňom:

„Naša rozprava nemôže opomenúť, že v uhorských viničoch je aj čosi zázračné. Napodiv, ako rastú, zároveň s nimi narastá zlato podľa obdivuhodného umenia prírody, takže čím viac sa tomu divíš, tým menej postihuješ príčiny a podstatu tohto úkazu. Raz totiž žilky letorastov sú popretkávané zlatými nitôčkami, tu sa na listoch ukazujú zlaté pásiky a lupienky, tam hroznové zrnká sú najčistejšie zlato, inde úponky, ktoré sa prichytávajú o koly a ako kučery sa okolo nich vinú, pozostávajú z ťahavého zlata – neraz vinič vyrastajúci z koreňov na spôsob chmelu ako stočené vlákno objíma iný vinič, ba zlato ako kvapka sedí na zrelom hrozne, podľa čoho v Hornom Uhorsku zvláštnu odrodu hrozna, ktorá sa ľudovo volá Arany szőlő, nazývajú Zlatým hroznom. Obyvatelia to už nepokladajú za zázrak, ale pretože sa to vyskytuje na viacerých miestach, chápe sa to ako bežný a častý úkaz.“(O uhorských vínach“, §V, viď Matej Bel: O svätojurskom víne. Vydavateľstvo OBZOR, Bratislava 1984).

Pravda – nepravda? Popísaný úkaz bol vraj vo vtedajšom vedeckom svete pomerne rozšírený. Dokonca sám Matej Bel sa snažil podať o ňom primeraný prírodovedecký výklad, odporujúci akejkoľvek súdobej alchýmii či okultizmu. Hoci boli rovnakého názoru niekoľkí Belovi učení priatelia, napr. K. O. Moller alebo P. Raday, ďalší jeho spolupracovník prešovský lekár J. A. Raymann existenciu aurum vegetabile (rastúceho zlata vo viniči) vážne spochybňoval.

Z nášho pohľadu zmienka o „viničnom zlate“ vlastne vôbec nie je podstatná. Oveľa dôležitejšie a pre súčasnosť cennejšie sú mnohé ďalšie fakty a opisy, ako sa nimi podarilo M. Belovi, prípadne jeho spolupracovníkom (predovšetkým J. Matolay zo Zvolena, ale aj J. Pavelek zo Sv. Jura) naplniť pojednanie O uhorských vínach – v 12 kapitolách, O svätojurskom víne – v 2 častiach a 27 kapitolkách, Vinohrady a vína v dolnom Uhorsku roku 1720 – v 8 kapitolách, ale aj Stať o malokarpatskom vinohradníctve v samotnom veľkolepom diele Notitia...

Aj v nej sa mihne pomyselný motív „zlata“, avšak – čo nás viac zaujme – tiež pozoruhodná charakteristika vín zo slovenských vinárskych lokalít, ako sa tradujú dodnes:

„Račianske víno teda patrí medzi tie najlahodnejšie lahôdky a pije sa s veľkou nádejou na uzdravenie. Najmä vtedy, keď rok bol viniču priaznivý. Je lahodnej chuti, príjemnej vône, farby blížiacej sa k zlatej, ak je ročné až dvojročné. Keď ho vypiješ, nezdolá ľahko hlavu, ani svaly, ale po zohriati žalúdka rýchlo prechádza do močového mechúra... Za račianskym vínom ani trochu nezaostáva vajnorské, ak ho dokonca netreba uprednostniť. Čokoľvek sme totiž chválili na onom, vrchovato by si našiel aj na tomto, býva dokonca ešte staršie... Ďalej treba pochváliť vína pezinské a im príbuzné: grinavské, limbašské. Ich mok býva hustý, ak úroda dobre dozrela, a taký silný, že ľahko pomúti hlavu. Im sú najbližšie bratislavské, najmä tie, ktoré sa rodia na vŕškoch v susedstve Rače a ktorých ľudový názov je Hohenau. Majú totiž výbornú chuť a nie sú nadmieru sírnaté...

Skúsenosť poučila mnohých, že naše víno sa zaobíde bez umelých zásahov, len nech sa nalieva do čistých sudov, ukladá vo vhodnej pivnici a nech sa s ním narába hygienicky a poctivo. Trvalo by dlho, keby sme mali prebrať jednotlivé druhy vín, ktoré tento kraj rodí. Chvála patrí aj vínu modranskému, vinosadskému, šenkvickému, červenokamenskému, orešianskemu, viničnianskemu, suchovskému a na druhej strane hôr kuchynskému. Vôbec však nepoškodíme ich povesť, ak ich neopíšeme podrobnejšie.

Staré porekadlo hovorí, že bratislavské vinohrady sú najväčšie, svätojurské najlepšie, pezinské najkrajšie a modranské najúrodnejšie. Jediné, čoho sa pri toľkom množstve vína nedostáva tomuto kraju, je to, že z cudziny neprichádzajú takmer žiadni kupci a že vývoz do zahraničia naráža na neprekonateľné prekážky...“ ( viď publikáciu Matej Bel: O svätojurskom víne. Vydavateľstvo OBZOR, Bratislava 1984).

 

Záver state? Nie, nepovedzme, že je „podobnosť čisto náhodná“, hoci vinári vedia o predaji tuzemských kvalitných vín „svoje“!

Ešteže máme aj viacero povzbudzujúcich príkladov!

Napríklad podnikateľské úspechy bratislavského vinárstva Palugay – veď aj vo vraku stroskotaného zaoceánskeho parníka Titanic sa našlo veľké množstvo fliaš kvalitného vína s vinetami tejto bratislavskej firmy.

V súčasnosti viacerí slovenskí vinári získavajú za svoje značkové vína prestížne medzinárodné ocenenia – v Paríži, Viedni, ale aj vzdialenom Tokiu. Máme znamenitých šľachtiteľov nových odrôd napr. pani Dorotu Pospíšilovú, prosperujúce vinárstva napr. v Pezinku, Topoľčiankach, Rači, Modre, Nitre, v Doľanoch a Šintave pri Trnave, a ď. Máme vinárov – rytierov i majstrov aj uznávaných somelierov. V mnohých slovenských mestách aj obciach, v chotári ktorých sa dajú ľahko rozpoznať vinohrady, sa udržiavajú rázovité vinárske tradície. Odbor vinohradníctvo a vinárstvo sa dá študovať na strednej aj vysokej škole, pribúdajú tematicky zamerané knihy aj múzeá. Možno viete a možno aj nie, že vybrané vína z vinárstva VILLA VINO RAČA sa v súčasnosti vyvážajú až do Japonska.

 

Zlato v hrozne? Máme túto tému spracovanú aj v poetických textoch – možno si starší račianski vinohradníci a vinári ešte spomenú na pána Alexa Letenaya (1921-1996)? Podľa úvodného textu k výberu z jeho básní, uverejneného v zborníku Čriepky z domoviny (Vydavateľstvo FB, Bratislava 2004), boli jeho verše, plné životného optimizmu, známe nielen po račianskych viechach. Našiel iné slová, ako dávnejšie slovutný pán M. Bel, ale rovnako ako on nielen chváli, ale aj vystríha pred zradou na dne čaše, naplnenej zlatistým mokom:

 

Alex Letenay

Víno zlaté vinovaté

 

Ty si, víno, víno zlaté,

za to všetko vinovaté,

že som si ťa zamiloval

a som v tom až po uši.

Už len to som potreboval,

Tá láska ma zahluší.

 

Nohy viaže, hlavu múti,

napriek tomu stále chutí,

na jazyk sa sťa med lepí -

Láska je vždy chutná vec.

Pocit slasti veľkolepý

svadbou končí nakoniec.

 

Sľúbil som ja vínu, súdku,

spraviť z neho nezábudku,

len s ním budem v celom žití

kráčať proti nástrahám.

V nečase i v krupobití -

nezradím. To prisahám!

 

Výber z básne

Človek – obraz boží

 

Víno, ty mok zlatý,

nedovoľ mu opiť sa!

Nespozná ho mati,

bude z neho opica.

 

Oj, ty vínko z Rače,

tiež si taký potmehúd?

Čím viacej si sladšie,

tým viac na teba rastie chuť.

 

Čože človek zmôže

proti takej zradnosti?

Nik mu nepomôže,

pije, pije – z radosti!

 

Výber z básne

Oj, vínko, víno

 

Oj, víno, pravda tekutá,

zohreje ťa aj prekutá,

do žíl ti vleje odvahu,

premôžeš každú námahu

a šmaríš kamsi do kúta.

 

Oj, víno, báseň zo slnka,

na city veršom zabrnká,

na dušu prstom zaklope,

až zachveje sa teplom pokope,

stane sa z neho kaplnka.

 

Zlato v hrozne? História nášho kraja, celá jeho vinohradnícka a vinárska tradícia nám každý rok potvrdzuje, že napriek náročnej práci, napriek neľahkému podnikaniu, napriek sústavnému úsiliu o jej zachovanie je práve ona naším najrýdzejším vinárskym zlatom. Chvála a vďaka tým, ktorí túto tradíciu uchovávajú a ďalej rozvíjajú.

 

Na základe v texte uvedených literárnych zdrojov

spracovala D. Luknárová