Aňa Polakovičová. Z DOLNÉHO KONCA. „Marinko, tá tvoja Anénka ťa vúbec neposúcha.“

PRÍBEHY A OBRÁZKY. Príbeh dvadsiaty šiesty.

V lete 1953 som mala necelé štyri roky. V tom čase sme bývali na Dolnom konci vo dvore s dvomi domami. V prednom dome žili bezdetní manželia – strýc Jožko Pažitný so ženou tetkou Lízlou. Boli rovesníci mojej päťdesiatpäť ročnej babky a ja som bola po dlhých rokoch prvé dieťa žijúce s nimi v tomto dvore.

Tetku Lízlu som mala celkom rada. Boli ku mne priateľská a milá, no chýbalo tomu teplo, úprimnosť a mnohokrát to pôsobilo až hrubo. Snažili sa byť aj vtipná, no nie vždy sa to u mňa stretlo s pochopením. Onikať bolo povinnosťou mladších, ak hovorili o starších, preto zachovávam tento zvyk.

Poléfka

Sedela som na dvore za malým stolíkom a jedla polievku zo smaltovanej misky s dvomi uškami. Bola som hladná, polievka mi chutila. Tetku Lízlu som si všimla, až keď podišli tesne ku mne a prihovorili sa:

„Dáš mi z tej poléfky?!“ Znelo to skôr ako príkaz než ako pokus o žartovanie.
„Nedám,“ odpovedala som a pokračovala v jedení, ani sa na nich nepozrúc.
„Daj mi z tej poléfky,“ povedali tetka prísnejšie a chytili uško misky.
„Nedám!“ bránila som si misku obidvoma rukami.
„Tak daj mi z tej poléfky!“ prikazovali Tetka tvrdým hlasom a ťahali misku k sebe.
„Nedám!“ a trhla som miskou tak silno, že sa celý obsah vylial na tetkinu snehobielu zásteru.

Ešte dlho po tejto príhode som bola najhoršie a najnevychovanejšie decko na Dolnom konci.

Tetka Lízla Pažitná, rok 1953

Kolobežka a kočík s bábikou

Dolnokončania popri tvrdej a namáhavej práci si našli čas na odpočinok. Prítomnosť na svätej omši, schôdzi spolku, svadbe, krstinách, vianočných a veľkonočných návštevách – to boli chvíle odpočinku sviatočné a slávnostné.

Najradšej mali chvíle s najbližšími strávené vo voľnej a neformálnej debate, spoločne so susedmi z okolitých domov a dvorov. Vtedy sa predebatovalo všetko, čo sa na okolí udialo. Kto, kedy a čo. Gazdiné sa radili o varení a pečení, domácom liečení zdravotných neduhov, ručných prácach. Odovzdávali si skúsenosti ako s deťmi. Chlapi preberali termíny prác vo vinohradoch, na roliach, s dobytkom, ošípanými a v pivniciach s vínom Žartovalo sa a mnohokrát aj spievalo. Tiež sa politizovalo. V zime tieto stretnutia bývali v sobotu večer, vždy v niektorej domácnosti. Od skorej jari, ako zmizol sneh a prestalo mrznúť, až do konca oberačiek na jeseň, ľudia využívali teplé lúče slnka a posedávali vonku vo dvoroch. Na šamlíkoch, nízkych štokerlíkoch alebo lavičkách, opretí o stenu domu. Ak počasie a robota dovolili, aj každý deň.

V jeden teplý príjemný nedeľný podvečer roku 1953 v našom spoločnom dvore posedávali: manželia Pažitní, tetka Marka Čierna, moja babka, oproti na druhej strane ulice bývajúci starší manželia Lajoš (Ľudovít) a Agneška Polakovičovi, Filip a Šándorka Klinkovi a ich nevesta Hedviga so štvorročným Karolkom. Ten sa predvádzal pred dospelými s novou drevenou kolobežkou. Moji rodičia mali od skorej jari v nedeľu poobede o program postarané. Chodili kočíkovať čerstvo narodeného synka. A ja som popri nich hrdo tlačila vianočný darček, kočík s bábikou Olinou. Pri skupinke sa zastavili a chvíľu debatovali.

Karolko a ja sme boli mimo ich pozornosti. Tomu sa vozenie po rozrytej nevyasfaltovanej ulici na kolobežke s drevenými malými kolieskami veľmi nedarilo. Bol znechutený a zunovaný. Očarene pozeral na môj kočík s bábikou. Samozrejme, ja rovnako na jeho dopravný prostriedok. Stačila chvíľka a výmena prebehla bez problému. Medzičasom otec s mojím bratom v kočíku odišiel dolu dvorom do domu, mama ostala, aby som sa ešte pohrala. Všetci sa družne bavili.

Karolko šťastne kočíkoval bábiku a ja som sa trápila s kolobežkou. Všetko bolo v najlepšom poriadku. V tom sa tetka Lízla začali otáčať a sledovať nás deti. O chvíľu sa nechali počuť:

„Marinko, co tá tvoja Anénka nevráci Karolkovi tú kolobježku?“

Mama sa zahanbila za mňa a vydala pokyn, aby som tak urobila. Karolko s mojím kočíkom pochodoval hore ulicou. Kolobežku si nepýtal, okrem tetky nikto nemal proti tomu nič. Tak prečo by som ju mala vrátiť? Vozila som sa ďalej. O chvíľu tetka začali zapárať, a to už oslovením priamo: „Anénko, vrác Karolkovi tú jeho kolobježku.“ Keď to tetka Lízla niekoľkokrát zopakovali, pridali poznámky o mojej neposlušnosti.

„Marinko, šak ona ťa vúbec neposúcha.“

Začala narastať nervozita medzi dospelými, no nikto z nich sa ma nezastal. Mama tetkine okríkanie a poznámky nevydržala. Vychytila mi kolobežku z rúk a dala mi poriadnu nakladačku na zadok.

Nevedela som to pochopiť. Taká krivda! Karolko si ďalej kočíkuje moju bábiku a mne zakazujú jeho kolobežku! Tak to na mňa zapôsobilo, že som mame omdlela v rukách.

Až potom sa všetci spamätali.

Aňa Polakovičová
rodáčka z Dolného konca
február 2023

Spoločný dvor približne v čase príhody s poléfkou.
Dieťa na bicykli je autorka, vpravo schodíky do kuchyne manželov Pažitných

Takú kolobežku mal Karolko, rok 1954
Autorka na dvore domu Michala a Anny Ščibráňových,
ulica Pri vinohradoch, oproti domu Štátnych lesov.
V súčasnosti tam stojí dom Sociálnych služieb.

Dobroslava Luknárová: Zaujímavo o ľade

Foto: Alec Carter: Štrkovec

„Teplota hlboko pod nulou, vôkol zasnežené stromy a pod nohami hrubý ľad.“

Aj tak bývalo v Bratislave, a teda aj v Rači, ale to je už pekných pár desiatok rokov dozadu. Staršie ročníky milovníkov zimných športov stále radi spomínajú, ako sa dalo chodiť lyžovať do hôr nad Račou, kde kedysi fungovala aj lanovka. Dnes ostal už len názov povestného svahu – Slalomka. Spomína sa aj na ľadové plochy, ktoré si zvykli mladí vytvárať napr. na školských dvoroch. Vraj bývalo aj na dvore Henčlovej píly. Na Rendezi stačil na klzisko rovný priestor pred bytovkami, kde sa hrával aj hokej, čo veľmi farbisto opisuje v publikácii „Rendez v histórii príbehov a udalostí“ nezabudnuteľný Cyro Sekerka. Dobre sa korčuľovalo aj na blízkych rybníkoch, hoci nie vždy bez nebezpečenstva.

V ostatných desaťročiach je to s prírodnými klziskami v „našich končinách“ čoraz horšie. Ani niet divu, že sa stále viacej darí pozemnému hokeju, lebo hokejka je lákavá športová pomôcka! Dolapíš ňou puk alebo aj loptičku a pekne si ju vedieš ... a vedieš... a vedieš - - - Koľko chlapcov, dnes už starších pánov, rado spomína na také chvíle! Hoci niekedy len na bezprostredné turnaje na školskom dvore. Víťazstvo v akomkoľvek zápase či turnaji vždy poteší.

A čo potom veľké víťazstvo? Dokonca svetové! Takého sa po tieto dni dočkali aj slovenskí hokejisti. Dokonca jeden aj od nás, z Rače. Vybojovali si ho – v rybníkovom hokeji.

Naozaj je také miesto, kde je „teplota hlboko pod nulou, vôkol zasnežené stromy a pod nohami hrubý ľad.“ Je to miesto, kde kedysi kanadskí Indiáni podľa legendy po prvý raz hrali hokej...a ten sa tam hráva stále, každú zimu. Ide o mestečko Plaster Rock. Vraj sa verí, že práve tam starí kanadskí Indiáni vynašli hokej. Celý turnaj sa hráva na jednom jazere, kde je až 22 ihrísk s rozmermi 20x40 metrov. Odhŕňajú ich veľké traktory s kefami a rolby. Hrá sa na malé bránky a ihriská majú iba snehové mantinely.

Súčasne sa hrá 20 zápasov. Začínajú, keď zatrúbi veľká trúba, ktorá ohlasuje aj konce 15-minútových polčasov. Bránky sú nízke, majú cca 30 centimetrov, avšak na šírku sú porovnateľné s klasickými bránkami. Celosvetový šampionát sa začína vo štvrtok. Vtedy je otvárací ceremoniál, ktorý domáci usporiadatelia pripravujú dlho predtým. Ceremoniál na zimnom štadióne hneď pri jazere dokonca pripomína olympijský, lebo každý tím si nesie svoju vlajku. Zaznejú slávnostné príhovory a po nich sa ide na jazero. Tam celú plochu jazera krásne osvetlí ohňostroj, lebo to je oficiálny začiatok celého podujatia.

Hneď večer pri umelom osvetlení sa rozbehne celá súťaž. Každé mužstvo odohrá najprv úvodný duel. V tomto roku prišlo až 80 mužských a 20 ženských reprezentačných tímov. Nechýbali medzi nimi ani Slováci – Frosty Shots z Bratislavy. V piatok hralo každé družstvo ďalšie dva duely, aj v sobotu tak isto, čím sa mohli uzavrieť tabuľky základných skupín. Z nich 32 najlepších postúpilo do fázy play off.

Celé vyraďovacie boje sa potom konajú v nedeľu. Víťaz dokopy odohrá desať zápasov, z toho päť v play off. A toho roku to boli práve hokejisti zo Slovenska Frosty Shots. V Plaster Rock už neboli neznámi, lebo v rokoch 2019 a 2020 sa tiež dostali na majstrovstvách sveta v rybní-kovom hokeji do finále, ale titul im unikal. Museli si naň počkať, lepšie povedané „museli si ho vybojovať až v roku 2023. Mužstvo na čele s kapitánom Miroslavom Merschitzom pre-šlo turnajom bez jedinej prehry a vybojovalo tak drevený Stanley Cup, oficiálne Pohár dobrej nádeje. Posledný rozhodujúci turnaj odohrali s českým tímom.

A kto je medzi víťazmi náš? Račan? Už ste ho možno spoznali medzi rozžiarenými tvárami víťazov – áno, je ním David Diškanec. Blahoželáme!

Z dennej tlače a internetu spracovala
D. Luknárová

Dobroslava Luknárová: Valentín – čoraz rozšírenejší a obľúbenejší sviatok

... aj u nás, hoci iste nemá korene v stredoeurópskom priestore.

Však láska – milenecká či manželská – má tuhé korene aj v našej tradícii – historickej i ľudovej. Ani nechoďme ďaleko, ostaňme len tu, v Rači, či lepšie v staršom Račišdorfe a jeho folklóre:

V staršej publikácii od J. Podoláka a kol. „Rača“ sú uvedené viaceré ľudové ľúbostné piesne, ktoré interpretovala pani Štefánia Pajdlhauserová, napr.: Sivá holubienka..., Nad zelenú horu lecí ftáček..., no k valentínskej téme sa možno najviac hodí pieseň:

Kdyš sem šel jednou...

Kdyš sem šel jednou g milenki mojej,
mjesíček svícil, hvjezdi spanilé,
milenka moja ešče ňespala,
v háji na mňa čekala.

Sedli sme si tam pod strom zelený,
nikto nás nevidzel, len mjesíc bledý.
Ten mluvit neví a ja nepovím,
že sem tu byua s milým.

Jak sme tam chvilku spolu sedzeli,
vyprávjali sme si o milování.
Kukučka z buku volala: Ku-ku,
volala na nás: Ku-ku.

Proč ty, kukučko, tak smutne kukáš?
Snád sa mej lásky ty tak posmívaš?
Ja milú líbam len raz za týden
a ty kukáš každý den.

Túto pieseň, ale aj ďalšie a nielen z našej obce zvykli spievať sólovo aj v zbore – pekne dvoj- i trojhlasne členovia súboru Račan. Ich aktívna činnosť patrí do 60. – 70. rokov minulého storočia.

Pekné ľúbostné verše nám zanechal vo svojej básnickej zbierke „Zrodený do smútku“(Vydavateľstvo FB, Bratislava 2007) náš račiansky rodák pán Vladimír Ivanič (nar. 7. 2. 1927). Bol viac známy pod familiárnym oslovením „Miro, Mirko“, ale hlavne bol uznávaný v našej MČ pre svoju kultúrno-organizačne-osvetovú činnosť. Pôsobil v MO MS od r. 1960, bol členom predstavenstva PPD a v jednom volebnom období na prelome 20. a 21. stor. zastával funkciu zástupcu starostu MÚ Rača. Jeho zásluhou vyšiel v r. 2004 zborník básní niekoľkých račianskych amatérskych poetov venovaný rodnej Rači pod názvom „Čriepky z domoviny“. Kým v tomto zborníku dominujú motívy lásky a obdivu k rodnej Rači, rodine, domovine a pravdaže aj k račianskej vinohradníckej a vinárskej tradícii, vo svojej vlastnej zbierke pán V. Ivanič, verný svojmu obdivu k tvorbe veľkého slovenského básnika Jána Smreka, necháva hlavné slovo, hlavný motív veršom o láske. Uvádza ich už samotné motto zbierky :

„Ľudským šťastím nie je iba vypiť vína čašu,
ani v oddanosti ľúbiť svoju vlasť,
ale, i keď iba čas od času
v objatí ženy nájsť všetku žitia slasť...“

Obidve básnické zbierky ilustroval akad. maliar František Blaško.

 

Ale vráťme sa späť k ľudovej tvorbe – k povestiam. Jedna z nich v zbierke pribratislavských povestí a historiek od Igora Janotu, rozpráva o tom, ako sa pri studničke Zbojníčka schádzal istý miestny pytliak (či zbojník?) so svojou milou. Ich láska bola vraj taká mocná, že sa zbojník dal nakoniec milovanou dievčinou presvedčiť – vzdal sa svojho pochybného „remesla“ a vrátil sa po jej boku ku poctivému a bohabojnému životu.

Na záver ešte zopár zrniek miestnej ľudovej múdrosti:

♥ Zamilovaní aj blchu od svéj mileňki zje...

♥ Kdo sa žeňí, srccu radost, huave starost robí...

☺ Kdo má mrcha ženu, netreba mu chrenu!

☺ Akí šeu, takú našeu!

♥ Vísvuška mauá, ale pocťivá, jak tá panna, kerá ju posíua

☺ Fidli, fidli, tupí núž, jaká žena, takí muž...

♥ Staré víno, muadé ženi, na svjece ňic lepší neňí!

Z dostupných zdrojov pripravila
D. Luknárová

Michal Drotován: Ako ďalej s územnými plánmi zón v Rači?

Na poslednom zastupiteľstve - 14.02.2023 - bola prejednávaná petícia za územný plán zóny územia nad Kadnárovou (oblasť Rinzle). Niekoľko poslancov požadovalo odborné stanovisko, či podľa môjho názoru má zmysel začať obstarávať územný plán zóny číslo 4 alebo nie. Z odborného hľadiska a z hľadiska územného plánovania je jednoznačne potrebné robiť územné plány zón. Druhá vec je však tzv. "slovenská" realita.

V roku 2014 začala mestská časť Bratislava-Rača obstarávať územný plán zóny Východné (marec 2014 - dodnes). Napriek tomu, že celý proces bol v súlade so zákonmi ani po 9 rokoch nie je pre obštrukcie zo strany Okresného úradu Bratislava ukončený. Niekoľko rokov jednoducho daný úrad nechce vydať posledné kladné stanovisko a teda miestne zastupiteľstvo nemôže schváliť VZN o tejto zonálke (čo je posledný krok). V princípe to celé podľa všetkého budú držať "v šuflíku", kým nebude vydané stavebné povolenie v prípade bytovky "JADALU" (na obrázku nižšie, aktuálne už iný majiteľ pozemku). A teda už zonálka bude bezpredmetná. Z daného dôvodu Okresný úrad Bratislava aj zrušil pôvodne vyhlásenú stavebnú uzáveru. Pred voľbami 2018 vtedajšie vedenie slávnostne ohlásilo, že stavbu "zastavili" - ich rozhodnutie však o pár mesiacov Okresný úrad Bratislava zrušil a teda projekt je neustále v hre. 

Ďalší územný plán zóny Krasňany (marec 2014-január 2019)  bol zastavený na základe protestu prokurátora. Nechcem sa k tomu už obšírnejšie vracať, ak by však nebolo vyhovené protestu prokurátora, tak by sa pred prípadným súdom mohol doriešiť mimo iného aspoň spor, či v prípade stabilizovaného územia je alebo nie je potrebné riadiť sa súčasnou normou ohľadom parkovania. Inými slovami, či je nutné budovať v Krasňanoch ďalšie stovky parkovacích miest v zeleni, podzemných garážiach a pod. Môj právny názor v tejto veci bol, že nie a že obrovské počty navrhnutých nových parkovacích miest je možné výrazne znížiť (teda nie je nutné budovať hromadné garáže či zásadne zaberať zeleň v stabilizovanom území). Odpoveď na túto otázku sa však už nikdy nedozvieme. 

V prípade týchto dvoch územných plánov zón ide o stabilizované územie, v oboch prípadoch Okresný úrad Bratislava nesúhlasil so stavebnou uzáverou. Napriek tomu, že zonálka Východné sa rieši bezmála 9 rokov, nie je dodnes ukončená.

Aktuálne prebieha tiež obstarávanie územného plánu zóny Táborky-Huštekle (marec 2019-dodnes). V tomto prípade ide o rozvojové územie, ktoré je aktuálne nezastavané, ale územný plán tam umožňuje dosť výraznú výstavbu. Samozrejme, počas celého procesu sa objavujú "informácie", že "tam chceme stavať". Stavať tam môžu podľa súčasného územného plánu vlastníci pozemkov - účelom územného plánu zóny je regulácia v rozsahu stanovenom územným plánom. Inými slovami, ak územný plán Hl. mesta SR Bratislava umožňuje výstavbu 4-8 podlažných budov, tak územným plán zóny reguluje, že to bude napríklad 6 podlaží. Majiteľ pozemku však môže namietať, že chce 8 a ináč umiestnenú budovu. Ako účastník konania sa teda môže neustále odvolávať.

Pri procese územného plánu zóny je tiež potrebná stavebná uzávera (nie je možné robiť zonálku tak, že neustále pribúdajú nové stavby a stále sa prekresľuje - zákon to neumožňuje). Nakoľko stavebná uzávera, ak je platná, platí počas procesu obstarávania zonálky, tak sa tam spravidla 5 rokov nemôže stavať nič (okrem rekonštrukcií). Teda ani to, čo je v úplnom súlade s navrhovaným územným plánom zóny. Dokonca tam nemôžu byť ani vydané žiadne povolenia. Z daného dôvodu majitelia pozemkov spravidla robia všetky kroky preto, aby stavebná uzávera nikdy nebola právoplatná.

Rovnako tak sa odvolali v prípade stavebnej uzávery Táborky-Huštekle. Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava teda ovplyvní to, či uzávera bude právoplatná alebo nie. Aktuálne nám dali rozhodnutie, že musíme jednotlivo (!) - teda nie verejnou vyhláškou - rozhodnutie o uzávere doručiť viac ako 700 účastníkom konania. Ak áno, môžeme pokračovať v procese - stavebná uzávera od právoplatnosti môže byť najviac 5 rokov. Ak nie, tak vlastníci pozemkov môžu žiadať o príslušné územné a stavebné povolenia a stavať (kedy a v akom rozsahu okrem troch budov Račany Bianco III nie je zatiaľ známe). Ako som uviedol vyššie, nie je reálne robiť územný plán zóny, ak sa neustále menia pomery v území (teda vznikajú alebo povoľujú sa stavby). 

Treba tiež upozorniť na to, že územný plán zóny v zmysle zákona iba upresňuje platný územný plán - nemôže ho nijako meniť. Napr. v prípade zonálky Táborky-Huštekle navrhuje presnú podlažnosť budov, ich umiestnenie a umiestnenie komunikácií či zelene.

Návrh na začatie obstarávania územného plánu zóny Rinzle (územie nad Kadnárovou)

Na základe zverejneného zámeru EIA Hroznový sad skupina obyvateľov danej oblasti iniciovala petíciu, kde žiadajú začatie obstarávania územného plánu zóny Rinzle. Treba uviesť, že v roku 2019 prebehla diskusia o tom, či začneme obstarávanie územného plánu zóny Táborky/Huštekle alebo Rinzle. Nakoľko v prípade Táborky/Huštekle bol v tej dobe známy zámer "Račany Rosso", tak bola všeobecná zhoda na začatí UPZ tejto zóny. Ohľadom zóny Rinzle v roku 2019 nebol známy žiaden konkrétny projekt. Za zónu Táborky/Huštekle hlasovalo 26.03.2019 kompletne celé miestne zastupiteľstvo.

Napriek maximálnemu úsiliu sme sa za 4 roky nedostali stále k právoplatnému rozhodnutiu o stavebnej uzávere. (Mestská časť Bratislava-Rača nevie v procese UPZ ovplyvniť čas, za ktorý sa vyjadrí Hl. mesto SR Bratislava ani Okresný úrad Bratislava - bez ich stanovísk nie je možné pokračovať a vyjadrujú sa v každej fáze - počas procesu min. 3x).

Z dôvodu vyššie uvedeného - a časovej náročnosti procesu - zámer Hroznový sad zonálka nevie reálne ovplyvniť. Naše pripomienky, ktoré neboli zapracované v EIA sa budeme snažiť riešiť v ďalšom konaní. Bude to však na základe rokovaní s developerom, kde musí ísť o dohodu dvoch strán. Ako som informoval aj zástupcov petičného výboru, pre nás je kľúčové, ako rozhodne o stavebnej uzávere Táborky/Huštekle Okresný úrad Bratislava. Zatiaľ dvakrát rozhodol negatívne, ak by sa tak stalo aj do tretice, tak očakávať v ďalšom "pokuse" iný výsledok - pri rovnakom personálnom zložení Okresného úradu, rovnakom "štáte" a legislatíve - nie je reálne.

Ešte pripomínam, že v danej oblasti bola v minulosti vypracovaná urbanistická štúdia Rinzle (2005). Bola podkladom na zmeny územného plánu ZaD 02 schválené v roku 2011 (Zmena RV/RA/4). Po zmenách však nie je právne záväzná, mala  by z nej však vychádzať prípadná zonálka. Časť územia je však už zastavaná v rozpore s týmto návrhom (napr. v lokalite 8 sú dva nie jeden bytový dom) - preklopiť to jedna ku jednej do zonálky teda nie je ani teoreticky možné. Hroznový sad, kde je už vydané kladné stanovisko Hl. mesta SR Bratislava je nakreslený úplne ináč. Samotné mesto teda danú UŠ Rinzle neakceptuje. 

Aby som to zhrnul:

1. Určite je veľmi dôležité robiť územné plány zón.

2. Realita však ukazuje, že štát ich vie veľmi efektívne blokovať, ak sa ohlási nespokojný developer (bohaté skúsenosti s tým majú viaceré mestské časti Bratislavy).

3. Aj keď formálne ide o originálnu kompetenciu samospráv, reálne o tom rozhoduje štát a Okresný úrad Bratislava (opäť - ide o veľmi silnú koncentráciu moci v rukách jednej konkrétnej osoby).

4. Územný plán zóny môže iba upresniť súčasný platný územný plán, nemôže ho meniť. Zároveň musí postupovať striktne podľa územného plánu, takže ak tam sú vedené bytovky, musia tam byť bytovky.

5. Proces trvá tak dlho, že ak nie je potvrdená stavebná uzávera, je veľmi náročné až skoro nemožné dokončiť úspešne územný plán zóny.

Na poslednom zastupiteľstve 14.2.2023 padla aj poznámka, že už nie som až taký "nadšenec" územných plánov zón ako v roku 2014. Daná poznámka však nebola presná - stále si myslím, že územné plány zón majú zmysel - vyššie uvedené dôvody a skúsenosti sú však zdrojom skôr frustrácie nielen mňa, ale aj zamestnancov, čo na zonálkach pracujú a nakoniec aj obyvateľov a občanov. Ak sa nám po 9 rokoch stále nedarí prelomiť "veto" pána Mateičku, tak nám ostávajú už iba súdne spory so štátom.

Ak miestne zastupiteľstvo rozhodne, tak ako v rokoch 2014 a 2019, že máme začať prípravu územného plánu zóny Rinzle a alokuje na to príslušné kapitálové zdroje, tak samozrejme začneme aj zonálku číslo 4. Obávam sa však, že námaha skončí opäť na "vete štátneho úradníka". 

Michal Drotován
starosta mestskej časti Bratislava-Rača

www.drotovan.sk

Michal Drotován: Projekty bytovej výstavby v Rači - stav v roku 2023

Priebežne informujem o projektoch výstavby a ich stave v Rači. Po článku z októbra 2022 dnes obšírnejšie zhrniem projekty, kde sa predpokladá kolaudácia väčšieho počtu bytov, a teda nasťahovanie obyvateľov v Rači v horizonte do roku 2026. Ide teda o projekty, ktoré sa stavajú alebo je predpoklad začiatku ich výstavby v roku 2023. 

Na obrázku vyššie sú dve budovy, Malokrasňanská 2 a 4 - jedná sa o zatiaľ posledné skolaudované byty a apartmány vo viacpodlažných domoch v Rači (boli kolaudované v lete 2019). Znamená to, že za posledných 3,5 roka stavebný úrad v Rači skolaudoval iba objekty s podlažnosťou do 2+1. Tento rok 2023 sa  kolauduje objekt Rínok Rača a RNDZ pri Policajnej akadémií. V projekte Rínok Rača sa  aktuálne stavajú posledné tri budovy, ich kolaudácia bude na prelome rokov 2023/2024.

Podľa našich prepočtov a analýz zásadnejší nárast potrieb v škôlkach nastáva približne do 3 rokov od kolaudácie a nasťahovania obyvateľov, pri základných školách ide o obdobie 5-6 rokov. Obe stavby - Rínok Rača aj RNDZ budú teda na škôlky mať signifikantnejší dosah okolo roku 2026. Budú teda bez problémov pokryté potreby v obecných škôlkach a aj v prípade základnej školy Plickova. (Kam obyvatelia oboch týchto projektov budú podľa ulíc spadať.) Oba projekty mierne spomalia pokles detí v Rači. 

Nakoľko od samotného začiatku výstavby až po kolaudáciu a nasťahovanie obyvateľov uplynie približne 2,5 roka, tak okrem zámerov Rínok Rača a RNDZ nie je predpoklad kolaudácie ďalších bytových domov novostavieb v rokoch 2023 ani v roku 2024. V apríli 2024 by mal vstúpiť do účinnosti nový stavebný zákon, ktorý by znamenal, že obec už nebude stavebným úradom pre nové stavby a zároveň sa zruší tzv. územné konanie. Či to nastane je otázne, má to byť už o 14 mesiacov. Kompetencie by mali prejsť pod Úrad pre územné plánovanie a výstavbu. Ak zákon bude účinný v aktuálne platnom znení, tak mestské časti v Bratislave budú mať v konaniach dosah iba ako účastníci konania (podobne ako občania). 

Čo sa týka roku 2025, tak vtedy bude kolaudácia bytových domov iba v prípade, ak začne výstavba novostavieb tento rok. Stav na trhu (predaj bytov sa skoro zastavil) je však taký, že je naozaj ťažko odhadnúť, či sa tak stane. Vydané stavebné povolenia majú dve stavby - Verdena (to je už právoplatné, ide o projekt zámeny Hagarova) a Dolný Slanec (tam je stavebné povolenie vydané, ale zatiaľ nie je právoplatné). V oboch prípadoch ide o zámery, o ktorých je informácia už dlhodobo (v jednom prípade od zámeny, t. j. od roku 2015, v druhom od začiatku procesu EIA, t. j. 2016). V každom prípade od začiatku stavebných prác až po nasťahovanie obyvateľov je potrebné rátať s cca 2,5 rokmi. Dopad týchto projektov na škôlky bude teda až okolo roku 2030 (vtedy bude pokračovať pokles detí, takže kapacity budú plne postačovať).

Dostávame sa do roku 2026. Projekty bytových domov, kde je možnosť, že budú skolaudované v roku 2026 (samozrejme záleží od povolení a reálneho termínu začiatku výstavby) sú tie, kde je minimálne aktuálne vydané územné rozhodnutie. V skutočnosti ide o jeden zámer -  Bytové domy Pri Šajbách. V tomto zámere je právoplatné územné rozhodnutie, je tam ešte potrebné stavebné povolenie. Opäť, ako v prípade Verdena a Dolný Slanec, nie je pre stav na trhu jasné, kedy začne prípadná výstavba. Ak by začala krátko po vydaní stavebného povolenia, tak kolaudácia by bola v roku 2026.

Týmto sú de facto uzavreté projekty väčších zámerov bytových domov v Rači, kde je predpoklad kolaudácie a nasťahovania obyvateľov do roku 2026. Ide o dlhodobo známe zámery Rínok Rača, RNDZ, Verdena, Dolný Slanec a Bytové domy Pri Šajbách. Viac o nich som písal v októbri 2022.

Treba však uviesť, že existujú ešte projekty, kde bolo za minulého vedenia v roku 2018 vydané právoplatné územné rozhodnutie. Tam stav záleží hlavne od toho, či bude nový zákon od apríla 2024 a ako rozpory vyriešia s novým štátnym úradom - ide o projekt nadstavby IPOS a polyfunkčný objekt na rohu Jurkovičovej a Detvianskej. Podobne aj zámer Centrum Rača - bývalé vedenie ho dodatočne povolilo (tiež v roku 2018), Okresný úrad Bratislava rozhodnutie zrušil, mestská časť rozhodla neskôr o odstránení stavby, rozhodnutie bolo tiež Okresný úrad Bratislava zrušené. Keďže zámer má záporné stanovisko hl. mesta SR Bratislava ohľadom súladu s územným plánom, tak je to istým spôsobom patová situácia.

Tiež je možné, že - tak ako som už informoval v minulosti - vznikne niekoľkobytový objekt na mieste súčasnej Krasňanskej kúrie - U Waltera.  V prípade tohto zámeru v Krasňanoch je už kladné stanovisko magistrátu a hľadáme riešenie, ktoré čo najmenej ovplyvní obyvateľov v okolí.  

Čo sa týka ďalších zámerov, tak kladné stanovisko od Hl. mesta SR Bratislava majú ešte zámery Hroznový sad, Račany Bianco III a Pod Slancom. V aktuálnom stave povoľovacích konaní a stave na trhu nie je predpoklad, že by boli skolaudované do roku 2026. Je tiež dôvodný predpoklad, že stavebné povolenia v týchto zámeroch budú až podľa nového zákona, a teda mimo kompetencie mestskej časti Bratislava-Rača. Aj keď zákon má mať účinnosť už o 14 mesiacov, v tomto štáte je ťažko niečo predikovať. 

V prípade Hroznový sad naše odvolanie voči EIA zamietli, takže je právoplatné. Naše pripomienky, ktoré neboli zapracované (časť pripomienok zapracovali v EIA), sa budeme snažiť presadiť v ďalších konaniach. Územné konanie Račany Bianco III zásadné ovplyvní rozhodnutie Okresného úradu Bratislava ohľadom stavebnej uzávery. Projekt Pod Slancom je nové konanie o tom, či zámer spadá pod EIA (Ministerstvo životného prostredia SR vyhovelo nášmu odvolaniu). Pri súčasnom stave zámerov a stave trhu nepredpokladám, že by boli skolaudované tieto zámery do roku 2026. Časť z nich sa možno do roku 2026 ani nezačne stavať.

Stavebníci - a týka sa to všetkých stavebníkov v Rači vrátane rodinných domov - majú v princípe nasledujúcich 14 mesiacov do účinnosti nového zákona č. 201/2022 Z.z. (a aj zákona č. 200/2022 Z.z.) tri možnosti: 

1. Začať povoľovacie konania na stavebnom úrade v Rači a tam ich aj ukončiť (zákon umožňuje konania začaté do 31.3.2024 ukončiť pred rovnakým povoľujúcim orgánom);

2. Začať konanie v Rači, potom ho stiahnuť a začať nové konanie v apríli 2024 pred štátnym úradom (kde už nebudú musieť mať aj územné konanie aj stavebné, ale iba stavebné)

3. Počkať a začať konanie až pred štátnym úradom (kde už budú potrebovať iba stavebné povolenie).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ako mestská časť Bratislava-Rača, tak aj obyvatelia, ale aj stavebníci sú v tomto období v dosť zložitom právnom postavení ohľadom výstavby. Bizarnosť situácia podčiarkuje skutočnosť, že schválené zákony č. 300/2022 Z.z. a č. 301/2022 Z.z., majú byť účinné od 1.4.2024, ale nikto presne nevie, či naozaj budú účinné, či sa medzičasom nebudú meniť alebo upravovať prípadne sa nebude posúvať ich účinnosť. Žiaľ, je to dôkazom rozpadu štátu, keďže právny systém má byť predvídateľný. O stave budem priebežne informovať.

Michal Drotován

starosta mestskej časti Bratislava-Rača

www.drotovan.sk

Foto: autor, vizualizácia Verdena, projektová dokumentácia BD Pri Šajbách

Pozn.: V niektorom z ďalších článkov sa budem viac venovať lokalitám, kde Hl. mesto SR Bratislava plánuje meniť územný plán resp. je tam snaha majiteľov o zmenu funkčného využitia.