Miro Ščibrany: VOĽBY 2023. Komu dať hlas.

Z VÝKLADOVÉHO SLOVNÍKA PRE NÁHODNÉHO OKOLOIDÚCEHO

SLOVENSKO 1993-2023 ... cesta od zvrchovanej
nezávislosti k progresívnemu
vazalstvu

Milan Mazúr (1926-1992): KRONIKA OSADY SAMOTÁRU – X. kapitola

OSADA SAMOTÁRU – X. kapitola

Celá osada na trampe 9 – 10.VI.1946, 12 členov.

Dňa 9. a 10. júna 1946 sme šli na náš flek „Sahara“. Zúčastnili sa: šerif Jim, Tex, Kid, Tom, Bob, Johny, Krafalo, Mike, Žolo, Soňa a Peggy.

Johny si tiež priviedol jeho dievča Peggy, ktorá trochu viacej fajčila ako niektorí z nás. Bolo nás dokopy 12 ako hôrnych chlapcov.

Fox, ten kat, toľko sa vychvaľoval, že pôjde určite, keď bolo 5 hodín, nebolo ho nikde. Toma sme čakali v hostinci. Keď nešiel ani o 7. hodine, tak sme sa pohli do hôr.

    

Pán Fox, prosím pekne, si myslel, že pôjdeme k nemu ako inokedy a prosiť ho, aby šiel na tramp. Nie! To sa už nesmie nikdy stať, aby z osady „Samotárú“ išiel niektorý dajakým mrzákom sa prosiť a on si z toho viedol, že bez neho nemôžeme ísť nikam.

Joan bola dáma, ale predsa sa prišla omluviť, že nemôže ísť, lebo je nemocná. Skrátka, na trampe bola celá osada „Samotárú“.

Na miesto sme prišli ešte za dňa. Dali sme sa s veselosťou do práce. Keď boli všetky štyri stany postavené, dali sme sa zasa variť niečo na občerstvenie. Len Johnymu to trvalo dosť dlho, keď postavil jeho šiator pre neho a pre Pegginu, ktorá sa nám asi tak predstavila. Žolo, ten sa hneď zo začiatku točil a dvoril okolo Pegginy a ponúkol jej cigarety, ba dokonca aj niesť.

Ona mu vďačne vyhovela. Tiež sa asi doňho zaľúbila, buď pre krásu alebo tie cigarety. Žolo bol celý natešený, hneď jej aj tykal. Johny sa kedy-tedy usmial na svoju blondínku, ktorá si fajčila, ba priam hltala dym zo Žolovej lipy. Mike len ju obkukával, ako k nej John prišiel. Tiež sa mu asi páčila. Prečo by aj nie, však nebola na zahodenie. Tom Kidovi vykladal, že takto asi 4 roky potuloval sa po dajakých porastoch a zbieral jahody pre jeho Alinu, ktorú miluje ešte aj dnes. Ba priam ju zbožňoval a bozkával a bol šťastný, ako nik na svete. Tex ten sa chystal po obede do Pajštúna navštíviť jeho Aničku, ktorá tiež naňho čakala niekde na útulnom mieste. Žolo ten len čakal, kde bude hustejšie a viacej obed preňho.

         

Mike pozoroval, kto fajčil, keď niekoho zočil, prisadol si k nemu a hľadel na špaček toľko, dokiaľ mu ho nedal niektorý. Krafalo len spomínal stále dajakú špecialitu a delikates a radoval sa, že je opäť na trampe so starými „Samotármi“. Kid pripravoval dobrý čiriš pre Žola, aby nemohol chodiť inde. Najviac však sme sa nasmiali s Jimom Johnovi, ktorý varil obed. Keď ho mal hotový, začal ho jesť. Prilial vody doňho trocha, to zamiešal a zase jedol. Keď bol najedený, ponúkol ho jeho Peggine, ktorej sa nechcelo jesť. Tá by radšej fajčila, preto vždy mrkla na Žolu, ktorý s radosťou skočil jej po cigaretu a vďačne jej ju aj zapálil.

           

Jim ten si najlepšie rozumel s jeho Soňou, ktorá bola tiež naňho pyšná a držali sa ako ženáči. Spoločne si varili, opaľovali a smiali sa a veselili. Bob tentoraz nebol zaťatý ako inokedy, tiež sa mu jazyk rozviazal a debatovali sme o všeličom.

Ružena nám pripadala, ako keby jej umrel strýc alebo milenec. Nemala skrátka žiadnej veselosti pri sebe. Po chvíli prišiel Johno pod náš stan a obdivoval Vaove mokaše, ktoré sa mu asi páčili. Mike, keď vzhliadol vypínajúceho Johna, hneď ho obdaroval menom Andrejson. Napokon nadišiel večer. Pomaly sa stmievalo a šli sme každý do svojho stanu na ľahký odpočinok však sme sa cez deň dosť naskákali a nabehali.

Na druhý deň si každá partia varila už posledné, veď na čo to ponesú domov. My, Johno, Kid a Žolo, varili sme od rána až do 4. hodiny ip. Kordo sa len chodil priživovať, keď videl, že je to špecialita čiže delikates. Len Žolo bol stále hladný, ešte šiel smotriť aj Jimovi. Jim sa tentoraz veselil aj s Pegginou, ktorá priam skutočne sa opaľovala na slnku pri Žolovi. Kid len ukazoval a chválil sa, že je rád tomu, čo tuná podchytil. Rozbehol sa, šikovne sa otočil vo vzduchu a salto ani v cirkuse bolo mechanicky urobené. Tex ten sa tiež na to odhodlal, podobne sa mu skoro podarilo. Asi o 5. hodine sme sa šli umyť a pakovali sa na cestu domov. Cestou sme sa zastavili u Mikea, ktorý sa trocha najedol.

My celá osada sme sa šli pásť po susedných jahodách a s chuťou sme ich hltali ako vlci. Potom Mike zahvízdal na znak, že môžeme pokračovať ďalej do dediny na pivečko.

Ale v hostinci už nebolo to, čo každý mal rád od smädu, tak sme si dali čosi inšie. Za stolmi sme si zaspievali, pofajčili, vypili a šli hore ulicou pohromade domov.

Mike a pevný Žolo čosi brnkali na mandolínach. My ostatní aj s Johnom šli sme za nimi. Pri kine sme sa rozišli, každý šiel rovno domov. Len Mike sa obhliadal po napnutom Andrejsonovi, ktorý uháňal domov.

AHOJ SAMOTÁROM.

písal Kid

Dňa 14. júna 1946 bola zahájená 12. schôdza v hostinci Wὓrfla. Zúčastnili sa jej: Jim, Kid, Tex, Mike, Johny, Žolo, Bob, Soňa, Joan. Na schôdzi sme sa uzniesli, že 16. júna, to jest v sobotu, pôjde sa na malý flek.

koniec X. kapitoly

◄ IX. kapitola – XI. kapitola ►

---

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Trampi z osady SAMOTÁRI.
Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Dvaja Kidovia? V jednej osade?

ARCHÍV portálu račan.sk:

KRONIKA OSADY SAMOTÁRU – skeny

Milada Dobrotková: ŽIJEME V KRASŇANOCH. Šachový turnaj Seniori proti Juniorom.

Projekt Žijeme v Krasňanoch. 13. septembra 2023.

V rámci schváleného grantu MČ Bratislava-Rača má Základná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska Krasňany z rozpočtu Rače schválený projekt Žijeme v Krasňanoch 2023, v rámci ktorého sme organizovali II. ročník Šachového turnaja medzi seniormi a juniormi.

Turnaj sa uskutočnil 7.9.2023 v Krasnianskej besede. Tak ako minulý rok, bolo to veľmi pekné podujatie. Záštitu prevzal starosta Rače, pán Mgr. Michal Drotován, ktorý turnaj prišiel otvoriť. Organizáciu turnaja a dohľad nad dodržiavaním šachových pravidiel zabezpečoval Ing. Martin Hunčár. Pán Hunčár sa šachu a prezentácii tejto kráľovskej hry venuje mnoho rokov a ako tréner vychoval viacero skvelých talentov. Seniorov reprezentovali najmä hráči zo Šachového klubu z Krasnianskej besedy, ktorý vedie pán Peter Falťan. Poďakovanie patrí aj Mgr. Marekovi Porvazníkovi, ktorý nám pripravil nádherné poháre pre víťazov I., II. a III. miesta. Každý účastník dostal diplom za aktívnu účasť.

Tento rok bolo oveľa viac hráčov, celkovo 38. Sála v Krasnianskej besede nám ledva-ledva stačila. V súťaži družstiev (seniori a juniori) vyhrali o jeden bod juniori. Tak ako aj minulý rok. Prvé miesto patrí Pavlovi Danekovi za seniorov a Martinovi Srnákovi za juniorov. Martin Srnák má iba 8 rokov a patrí medzi špičkových hráčov. Druhé miesto si vybojoval pán František Tapper a junior Oliver Kudela. Tretí za seniorov skončil pán Ján Marko a za juniorov to bol Richard Hasala.

Na obrázku sú víťazi turnaja a pán Hunčár v modrom tričku.

Viac o priebehu šachového turnaja a kompletné výsledky nájdete v článku Ing. Hunčára.

Nájdete tu pohľad najstaršieho účastníka, pána Stanislava Nováka, ale aj o slečne Bianke Macákovej, ktorá hrá šach iba 8 mesiacov a je prirodzeným talentom. Zaujímavé čítanie je aj o 8 ročnom víťazovi Martinovi Srnákovi, ktorý patrí v hodnotení medzi špičkových hráčov šachu na svete vo svojej kategórii.

Bola to krásna akcia a ja som hrdá, že sa nám v Základnej organizácii JDS Krasňany podarilo zorganizovať ju za pomoci pána Hunčára a priateľov z Mestskej časti Bratislava Rača.

Milada Dobrotková
predsedníčka ZO JDS Krasňany
september 2023

Dobroslava Luknárová: ŠKOLA...

Škola –

Tajomný svet,
a predsa dobre známy
Kvitne v ňom učenie,
a preto mámi
A preto je v nej
vážne aj milo – pracovne –

Škola –
otvorená náruč
a v nej – poznanie:
o svete, živote,
o človečenskom bytí...

Škola -
nie domček z karát,
lež mocná stavba –

Čo v nej, čo

najviac svieti?

 

Rozmýšľam, či zvedavosť mladosti alebo jej všetečnosť? Alebo uvedomenie si povinnosti od žiakov aj učiteľov? Možno z každého trochu... ale hlavne hlboká studňa poznania, v ktorej nikdy nedokážeme načrieť až na samé dno... Pravda, sme smädní, a preto denne načierame...

 

K začiatku školského roka 2023 -24 pre všetkých „školopovinných“

D. Luknárová