Michal Drotován: Koľko ľudí pracuje v Rači pre mestskú časť a koľko detí chodí do ZŠ a MŠ?

Ide o otázky, ktorú dostávame pomerne často. Najlepšou odpoveďou sú dáta. Mestská časť Bratislava-Rača priamo (cez úrad) či nepriamo (MŠ a ZŠ) zamestnáva 506 zamestnankýň a zamestnancov.

Z toho:

230 (45,5%) pracuje v 3 základných školách (ZŠ Tbiliská, ZŠ s MŠ Hubeného, ZŠ Plickova)

131 (25,9%) pracuje v 8 materských školách (ZŠ s MŠ Hubeného, MŠ Cyprichova, MŠ Barónka aj s alokovaným pracoviskom Rínok Rača, MŠ Plickova, MŠ Novohorská, MŠ Gelnická, MŠ Tbiliská, MŠ Pri šajbách)

90 (17,8%) v budovách MČ Rača - Kubačova, Alstrova, KS Žarnovická, KS Impulz, NKD, Zdravotné stredisko Tbiliská, ubytovňa Kadnárova

18 (3,6%) v stredisku čistoty - budovy Rustaveliho a Pri šajbách

17 (3,4%) sú opatrovateľky, ktoré pracujú v teréne u klientov

10 (2%) sú zamestnanci denného stacionára pre seniorov na Plickovej

8 (1,6%) sú zamestnankyne detských jaslí na Tbiliskej

plus vicestarosta a starosta (0,4%)

Treba uviesť, že za posledných 5 rokov sa zvýšil počet zamestnancov základných škôl (otvorili sme novú ZŠ Plickova) aj materských škôl (otvorili sme MŠ Novohorská a alokované pracovisko MŠ Barónka - Rínok Rača).

Počet ostatných zamestnancov sa mierne zvýšili v detských jasliach (rozširovali sa kapacity), v ostatných pracoviskách je v princípe rovnaký ako v roku 2018 - niektoré pozície zanikli a niektoré sa rozšírili, v súčte je to ale stav z roku 2018. K 12.12.2018 bolo zamestnaných "na úrade", (tj. všade okrem MŠ a ZŠ) dokopy 141 zamestnancov - aktuálne ich je 143. Len pre zaujímavosť, v tej dobe som vykonával paralelne aj pozíciu
prednostu úradu - teraz zase prednosta vykonáva paralelne pozíciu vedúceho ekonomického oddelenia

Priemerné mesačné mzdové náklady mestskej časti Bratislava-Rača (sept. 2023) sú celkovo (mzda plus odvody) 855 tisíc € mesačne (z toho 614 tisíc € materské a základné školy - teda 71,81%).

Čo sa týka škôl a škôlok, tak nárast počtu žiakov v MŠ a ZŠ 2018-2023 je v tomto grafe:

Znamená to, že od roku 2018 sa zvýšil počet žiakov v obecných ZŠ v Rači o 482 detí a v MŠ o 89 detí. Počet žiakov v ZŠ sa postupným napĺňaním ZŠ Plickova bude v Rači zvyšovať ešte nasledujúcich 5 rokov. Čo sa týka MŠ, tak po otvorení MŠ Kadnárova - Tramín dosiahnu počty detí v MŠ maximum.

Foto a grafy: autor

Michal Drotován

starosta MČ Bratislava-Rača

www.drotovan.sk

Dobroslava Luknárová: NOVEMBROVÁ

Novembrová

Často rozžíham sviečky v svojom srdci,
keď sa spánok kamsi zatúla
Oplatí sa sedieť
len tak pomyselne na lavičke pred domom
a na všeličo pekné spomínať.

Možno sa vôkol roztancujú svetlušky
ako u starej mamy počas leta
a ja sa k ockovi tuhšie pritúlim,
lebo živá vrava dospelých
mojou fantáziou vrtí, zmieta –

Keď si ku mne tíško prisadne
maminka v teplom pletenom svetri
viem, bude na svoj domov spomínať -
roky na gymnáziu, veselé bály,
či na rodičov, brata a tri sestry

Lavička nočných spomienok!
Koľko sa len na ňu
mojich milovaných pomestí!
Ich počet rok po roku narastá
i pribúda viet, čo sa povedať už nestihli

Ako kvety rastú, či plameň sviečky plápolá
aj spomienky na milovaných
v mojom srdci ticho klíčia – kvitnú
Tmolím sa medzi nimi kolom-dokola,
kým za oknom izby bledé hviezdy hasnú.

Už nie je ďaleko do zimy,
keď všetko poprašok snehu zahalí –
Však v mojom srdci stále nocou-dňom
teplučké leto spieva
voňavé, hrejivé ha-la-li –

20.11.2023, D. L.

 

Miro Ščibrany: VOĽBY 2023. Komu dať hlas.

Z VÝKLADOVÉHO SLOVNÍKA PRE NÁHODNÉHO OKOLOIDÚCEHO

SLOVENSKO 1993-2023 ... cesta od zvrchovanej
nezávislosti k progresívnemu
vazalstvu

Milan Mazúr (1926-1992): KRONIKA OSADY SAMOTÁRU – X. kapitola

OSADA SAMOTÁRU – X. kapitola

Celá osada na trampe 9 – 10.VI.1946, 12 členov.

Dňa 9. a 10. júna 1946 sme šli na náš flek „Sahara“. Zúčastnili sa: šerif Jim, Tex, Kid, Tom, Bob, Johny, Krafalo, Mike, Žolo, Soňa a Peggy.

Johny si tiež priviedol jeho dievča Peggy, ktorá trochu viacej fajčila ako niektorí z nás. Bolo nás dokopy 12 ako hôrnych chlapcov.

Fox, ten kat, toľko sa vychvaľoval, že pôjde určite, keď bolo 5 hodín, nebolo ho nikde. Toma sme čakali v hostinci. Keď nešiel ani o 7. hodine, tak sme sa pohli do hôr.

    

Pán Fox, prosím pekne, si myslel, že pôjdeme k nemu ako inokedy a prosiť ho, aby šiel na tramp. Nie! To sa už nesmie nikdy stať, aby z osady „Samotárú“ išiel niektorý dajakým mrzákom sa prosiť a on si z toho viedol, že bez neho nemôžeme ísť nikam.

Joan bola dáma, ale predsa sa prišla omluviť, že nemôže ísť, lebo je nemocná. Skrátka, na trampe bola celá osada „Samotárú“.

Na miesto sme prišli ešte za dňa. Dali sme sa s veselosťou do práce. Keď boli všetky štyri stany postavené, dali sme sa zasa variť niečo na občerstvenie. Len Johnymu to trvalo dosť dlho, keď postavil jeho šiator pre neho a pre Pegginu, ktorá sa nám asi tak predstavila. Žolo, ten sa hneď zo začiatku točil a dvoril okolo Pegginy a ponúkol jej cigarety, ba dokonca aj niesť.

Ona mu vďačne vyhovela. Tiež sa asi doňho zaľúbila, buď pre krásu alebo tie cigarety. Žolo bol celý natešený, hneď jej aj tykal. Johny sa kedy-tedy usmial na svoju blondínku, ktorá si fajčila, ba priam hltala dym zo Žolovej lipy. Mike len ju obkukával, ako k nej John prišiel. Tiež sa mu asi páčila. Prečo by aj nie, však nebola na zahodenie. Tom Kidovi vykladal, že takto asi 4 roky potuloval sa po dajakých porastoch a zbieral jahody pre jeho Alinu, ktorú miluje ešte aj dnes. Ba priam ju zbožňoval a bozkával a bol šťastný, ako nik na svete. Tex ten sa chystal po obede do Pajštúna navštíviť jeho Aničku, ktorá tiež naňho čakala niekde na útulnom mieste. Žolo ten len čakal, kde bude hustejšie a viacej obed preňho.

         

Mike pozoroval, kto fajčil, keď niekoho zočil, prisadol si k nemu a hľadel na špaček toľko, dokiaľ mu ho nedal niektorý. Krafalo len spomínal stále dajakú špecialitu a delikates a radoval sa, že je opäť na trampe so starými „Samotármi“. Kid pripravoval dobrý čiriš pre Žola, aby nemohol chodiť inde. Najviac však sme sa nasmiali s Jimom Johnovi, ktorý varil obed. Keď ho mal hotový, začal ho jesť. Prilial vody doňho trocha, to zamiešal a zase jedol. Keď bol najedený, ponúkol ho jeho Peggine, ktorej sa nechcelo jesť. Tá by radšej fajčila, preto vždy mrkla na Žolu, ktorý s radosťou skočil jej po cigaretu a vďačne jej ju aj zapálil.

           

Jim ten si najlepšie rozumel s jeho Soňou, ktorá bola tiež naňho pyšná a držali sa ako ženáči. Spoločne si varili, opaľovali a smiali sa a veselili. Bob tentoraz nebol zaťatý ako inokedy, tiež sa mu jazyk rozviazal a debatovali sme o všeličom.

Ružena nám pripadala, ako keby jej umrel strýc alebo milenec. Nemala skrátka žiadnej veselosti pri sebe. Po chvíli prišiel Johno pod náš stan a obdivoval Vaove mokaše, ktoré sa mu asi páčili. Mike, keď vzhliadol vypínajúceho Johna, hneď ho obdaroval menom Andrejson. Napokon nadišiel večer. Pomaly sa stmievalo a šli sme každý do svojho stanu na ľahký odpočinok však sme sa cez deň dosť naskákali a nabehali.

Na druhý deň si každá partia varila už posledné, veď na čo to ponesú domov. My, Johno, Kid a Žolo, varili sme od rána až do 4. hodiny ip. Kordo sa len chodil priživovať, keď videl, že je to špecialita čiže delikates. Len Žolo bol stále hladný, ešte šiel smotriť aj Jimovi. Jim sa tentoraz veselil aj s Pegginou, ktorá priam skutočne sa opaľovala na slnku pri Žolovi. Kid len ukazoval a chválil sa, že je rád tomu, čo tuná podchytil. Rozbehol sa, šikovne sa otočil vo vzduchu a salto ani v cirkuse bolo mechanicky urobené. Tex ten sa tiež na to odhodlal, podobne sa mu skoro podarilo. Asi o 5. hodine sme sa šli umyť a pakovali sa na cestu domov. Cestou sme sa zastavili u Mikea, ktorý sa trocha najedol.

My celá osada sme sa šli pásť po susedných jahodách a s chuťou sme ich hltali ako vlci. Potom Mike zahvízdal na znak, že môžeme pokračovať ďalej do dediny na pivečko.

Ale v hostinci už nebolo to, čo každý mal rád od smädu, tak sme si dali čosi inšie. Za stolmi sme si zaspievali, pofajčili, vypili a šli hore ulicou pohromade domov.

Mike a pevný Žolo čosi brnkali na mandolínach. My ostatní aj s Johnom šli sme za nimi. Pri kine sme sa rozišli, každý šiel rovno domov. Len Mike sa obhliadal po napnutom Andrejsonovi, ktorý uháňal domov.

AHOJ SAMOTÁROM.

písal Kid

Dňa 14. júna 1946 bola zahájená 12. schôdza v hostinci Wὓrfla. Zúčastnili sa jej: Jim, Kid, Tex, Mike, Johny, Žolo, Bob, Soňa, Joan. Na schôdzi sme sa uzniesli, že 16. júna, to jest v sobotu, pôjde sa na malý flek.

koniec X. kapitoly

◄ IX. kapitola – XI. kapitola ►

---

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Trampi z osady SAMOTÁRI.
Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Dvaja Kidovia? V jednej osade?

ARCHÍV portálu račan.sk:

KRONIKA OSADY SAMOTÁRU – skeny

Milada Dobrotková: ŽIJEME V KRASŇANOCH. Šachový turnaj Seniori proti Juniorom.

Projekt Žijeme v Krasňanoch. 13. septembra 2023.

V rámci schváleného grantu MČ Bratislava-Rača má Základná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska Krasňany z rozpočtu Rače schválený projekt Žijeme v Krasňanoch 2023, v rámci ktorého sme organizovali II. ročník Šachového turnaja medzi seniormi a juniormi.

Turnaj sa uskutočnil 7.9.2023 v Krasnianskej besede. Tak ako minulý rok, bolo to veľmi pekné podujatie. Záštitu prevzal starosta Rače, pán Mgr. Michal Drotován, ktorý turnaj prišiel otvoriť. Organizáciu turnaja a dohľad nad dodržiavaním šachových pravidiel zabezpečoval Ing. Martin Hunčár. Pán Hunčár sa šachu a prezentácii tejto kráľovskej hry venuje mnoho rokov a ako tréner vychoval viacero skvelých talentov. Seniorov reprezentovali najmä hráči zo Šachového klubu z Krasnianskej besedy, ktorý vedie pán Peter Falťan. Poďakovanie patrí aj Mgr. Marekovi Porvazníkovi, ktorý nám pripravil nádherné poháre pre víťazov I., II. a III. miesta. Každý účastník dostal diplom za aktívnu účasť.

Tento rok bolo oveľa viac hráčov, celkovo 38. Sála v Krasnianskej besede nám ledva-ledva stačila. V súťaži družstiev (seniori a juniori) vyhrali o jeden bod juniori. Tak ako aj minulý rok. Prvé miesto patrí Pavlovi Danekovi za seniorov a Martinovi Srnákovi za juniorov. Martin Srnák má iba 8 rokov a patrí medzi špičkových hráčov. Druhé miesto si vybojoval pán František Tapper a junior Oliver Kudela. Tretí za seniorov skončil pán Ján Marko a za juniorov to bol Richard Hasala.

Na obrázku sú víťazi turnaja a pán Hunčár v modrom tričku.

Viac o priebehu šachového turnaja a kompletné výsledky nájdete v článku Ing. Hunčára.

Nájdete tu pohľad najstaršieho účastníka, pána Stanislava Nováka, ale aj o slečne Bianke Macákovej, ktorá hrá šach iba 8 mesiacov a je prirodzeným talentom. Zaujímavé čítanie je aj o 8 ročnom víťazovi Martinovi Srnákovi, ktorý patrí v hodnotení medzi špičkových hráčov šachu na svete vo svojej kategórii.

Bola to krásna akcia a ja som hrdá, že sa nám v Základnej organizácii JDS Krasňany podarilo zorganizovať ju za pomoci pána Hunčára a priateľov z Mestskej časti Bratislava Rača.

Milada Dobrotková
predsedníčka ZO JDS Krasňany
september 2023

Dobroslava Luknárová: ŠKOLA...

Škola –

Tajomný svet,
a predsa dobre známy
Kvitne v ňom učenie,
a preto mámi
A preto je v nej
vážne aj milo – pracovne –

Škola –
otvorená náruč
a v nej – poznanie:
o svete, živote,
o človečenskom bytí...

Škola -
nie domček z karát,
lež mocná stavba –

Čo v nej, čo

najviac svieti?

 

Rozmýšľam, či zvedavosť mladosti alebo jej všetečnosť? Alebo uvedomenie si povinnosti od žiakov aj učiteľov? Možno z každého trochu... ale hlavne hlboká studňa poznania, v ktorej nikdy nedokážeme načrieť až na samé dno... Pravda, sme smädní, a preto denne načierame...

 

K začiatku školského roka 2023 -24 pre všetkých „školopovinných“

D. Luknárová

Milada Dobrotková: ŽIJEME V KRASŇANOCH. Opekačka.

Projekt Žijeme v Krasňanoch. 24. augusta 2023.

V rámci schváleného grantu z MČ Bratislava-Rača má Základná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska Krasňany z rozpočtu Rače schválený projekt Žijeme v Krasňanoch 2023.

V auguste 24.8.2023 sme zorganizovali ústrednú akciu nášho projektu: Opekačku spojenú s členskou schôdzou. Pôvodne sme Opekačku chceli uskutočniť v Lesoparku nad Krasňanmi, ale zaúčinkovala súhra okolností a moje nepochopenie situácie a nakoniec sme namiesto „nad Krasňanmi“ opekali v Amfiteátri v Rači. Dúfam však, že si pobyt v prírode – v krásnom areáli amfiteátra – všetci užili. Veľmi sme sa obávali, že bude horúčava, že to bude pre účastníkov ťažké. Ale asi nás niekto v nebíčku má rád, lebo bolo teplo, nie horko, pofukoval vetrík a veľmi pomohlo aj to, že sa účastníci z Krasnian do Knižkovej doliny doviezli (aj odviezli ) autobusom.

Bolo nádherné popoludnie a pahreba na opekanie horela už hodinu dopredu vďaka tomu, že vedúci oddelenia kultúry a športu pán Mgr. Marek Porvazník sprístupnil areál na prípravu ohňa. Pán Rudolf Kimlička z Miestneho úradu v Rači nám tiež veľmi pomohol (ale tiež na nás dával pozor). Skvelé bolo aj to, že mimoriadne kvôli nám prišiel nový prevádzkovateľ Bufetu v amfiteátri, pán Kadlečík a s kolegyňou nám pripravili kávičku. Mohli sme si dokúpiť niečo naviac.

Miesto na opekanie je v amfiteátri vymyslené výborne – je na vyvýšenom mieste, všetko je zabezpečené pred ohňom alebo vyletujúcimi iskrami. Príprava na ohni je oddelená od ľudí, ktorí jedia. Chlapci, ktorí pripravovali pahrebu (Peťo, Tibor, Stano, Miro, Mirec, Štefan) mali už o chvíľu pripravené opečené špekáčky a klobásočky, kúsok marinovanej kuracinky – ďakujeme vám za výborné jedlo. Pripravený bol aj omastený chlebíček s cibuľou. Na zapitie bola perlivá a neperlivá voda. Rozdávanie a servírovanie jedla bravúrne zvládla Ľubka: je to drobná veľmi šikovná žena. Kto chcel aj pivko alebo niečo iné, mohol si to dokúpiť v bufete.

Kým prišli účastníci autobusom z Krasnian, pripravili sme miesto pre prezenciu a výber darov na dofinancovanie akcie. Výborne to zvládli Lydka s Gitkou. Všetkým, ktorí nás podporili, ďakujeme. Veľkú radosť nám urobilo to, že prišli noví členovia, perfektne medzi nás zapadli. Potešili sme sa aj príhovorom vicestarostu pána Roberta Pajdlhausera a poslanca za volebný obvod Krasňany pána Michala Feika.

Povedali sme si, ktoré akcie sme už z programu Žijeme v Krasňanoch 2023 uskutočnili, ktoré nás ešte čakajú a dostali sme úlohu, aby sme urobili poriadok v evidencii členov. Viacerí nás totiž opustili ešte cez covid, niektorí už nechodia pre zhoršený zdravotný stav.

Opekačka dopadla výborne, všetci sa dobre cítili a verím, že sa aj dobre zabávali. Bolo miesto a čas trošku sa porozprávať a radovať sa z krásneho letného dňa. Ďakujeme veľmi pekne pánovi starostovi a pánovi prednostovi za prenájom amfiteátra. A ďakujeme veľmi pekne aj poslancom, že nás schválením projektu podporili. Myslím, že Opekačka splnila svoj účel: seniori strávili príjemné chvíle a mohli sa tešiť vzájomnej prítomnosti.

Milada Dobrotková
predsedníčka ZO JDS Krasňany
august 2023

Účastníci Opekačky.

Milan Mazúr (1926-1992): KRONIKA OSADY SAMOTÁRU – IX. kapitola

OSADA SAMOTÁRU – IX. kapitola

Dňa 23. mája 1946 bola 9. schôdza, na ktorej boli tieto osoby: Jim, Soňa, Tex, Bob, Mike, Joan, Kid a Peggy. Žolo, Fox, Tom, Johny, Krafalo neboli.

Žolovi bolo milšie sa voziť na mašine, ako prísť na schôdzu. Foxo robil to isté, čo Žolo. Tiež mal čosi inšie. Dlho sme na nich čakali.

Keď nikto nešiel, tak sme započali my ôsmi členovia, ako sme sa dohovorili na minulej schôdzi. Voľby sa konali celkom správne. Tí, ktorí boli neprítomní, tí sa nevolili. Nakoniec vysvitlo, že šerifom u nás v osade „Samotárú“ bol zvolený Jim, ktorý bol od začiatku šerifom. Podšerif bol zvolený Tex, ktorý vykonával to a ono, ale nakoniec ním musel ostať on. Pokladník bol zvolený Kid, ktorý je už dosť zapracovaný do svojho remesla. Za tajomníka sa nám nehodil skoro žiaden, tak sme to udelili Kidovi a veselému Bobimu, poprípade aj Fox môže tajomníka zastupovať.

Najviac sa však Mike tešil, že dá Žolovi odznak, ale milý Žolo neprišiel. Mike však bol pevne rozhodnutý, že na budúcej schôdzi odznak Žolovi odovzdá. Onedlho sme novozvolenú osadu veselo zapíjali.

Mená krstné a priezviská členov v osade „Samotárú“

                                        Čundrácke
                                             mená

Karol Krutil ......................... Jim

Milan Wὓrfl ......................... Tex

Milan Mazúr ........................ Kid

Karol Kučera ....................... Mike

Ferdinand Bolgáč ................. Bobi

Domin Fekete ...................... Fox

Ferdinand Salkovič .............. Tom

Leo Olšinský ....................... Žolo

Ján Vašek ............................. Johny

Evar Polakovič .................... Krafalo

Novozvolená Osada „SAMOTARÚ“

Šerif                       Jim ............... Krutil

zástupca šerifa       Tex ............... Wὓrfl

Pokladník              Kid ............... Mazúr

Tajomník               Fox, Bob, sme viacerí

A ostatní sú členovia

Mike.................................... Kučera

Žolo..................................... Olšinský

Tom..................................... Salkovič

Krafalo................................. Polakovič

Johny................................... Vašek

Ďalej máme v osade dievčatá:

Peggy................................... Sučanská

Joan..................................... Kohútová

Soňa..................................... Prosmanová

            

Dňa 30. mája 1946 sme šli na tramp len tak z pasie Kid, Žolo, Mike a Vao. Veselo sme si kráčali tmavou nocou ďaleko kdesi skoro do neznáma, ale napokon sme sa usalašili v Kordovom pevnom baráčku, kde sa nám charošo spinkalo. Hrali sme asi do 2. hodiny v noci.

V nedeľu, vlastne vo štvrtok, ale bol sviatok. Šli sme domov asi o pol druhej odpoludnia. Cestou sme si s veselosťou pobrnkávali na mandolínach a gitare. Vao ten šiel sa kdesi kúpať vraj nahý, Žolo a Mike sa vozili na mašine po ulici. Kid ten len písal zápisnicu.

Ahoj

„Zápisnica“

Dňa 30. mája 1946 konala sa 10. schôdza v hostinci Wὓrfla, na ktorej sa zúčastnili: šerif Jim, Bob, Kid, Mike, Žolo, Joan, Soňa a Peggy. Pán Fox prosím pekne odišiel radšej za obyčajnou uličnicou, ako by mal ostať na schôdzi. To mu bolo milšie.

My ôsmi sme sa dosť dobre zabávali, najmä Bob, ktorý mal meno, na ktoré si zapíjal. Onedlho sa objavil aj malý Tom a Krafalo, ktorí sa viacej venovali svojim kamarátom ako osade. Preto Jim nariadil, že na budúcej schôdzi povie im on, ako sa veci majú. Ďalej Fox, ten sa tam objavil, ale keď ho boleli zuby, tak šiel domov. Na nedeľu sme sa uzhovorili, že pôjdeme o 7. hodine na starý flek sa pozrieť. Tým sme skončili.

       

Dňa 2. júna 1946 mali sme ísť niekde sa prejsť po horách, aspoň tak sme si povedali na schôdzi. Ale v nedeľu ráno okrem Jima a Soni nebolo nikoho na mieste Tak prišlo, že museli ísť oni dvaja sami ako poriadni „Samotári“.

V roku 1946

Dňa 4. júna 1946 bol Žolo s mašinou u Mikea a Kida hore v Komandloch. Mike, keď vstal z postele, nechcel svojim očiam veriť, že sa uňho na dvore objavila Žolova mašina DKW.

Žolo ako skutočný znalec sa dosť obstojne pohyboval medzi nebezpečnými zákrutami a úzkymi chodníkmi s jeho pevnou mašinou. Za chvíľu ju obidvaja pomaly spúšťali a šikovne riadili dolu do dediny. Kid sa im musel i zasmiať.

Na „Zdar“

Dňa 6. júna 1946 bola zahájená 11. schôdza v hostinci Wὓrfla. Zúčastnili sa jej: šerif Jim, Kid, Tom, Bob, Krafalo, Mike, Žolo, Johny, Fox, Soňa a Peggy. 11

Bolo nás vtedy 11 členov. Tak by to malo asi byť každú schôdzu. Bola to najpevnejšia schôdza u nás v osade „Samotárú“.

Joan a Tex neboli na schôdzi. Na nedeľu a pondelok sme sa uzniesli, že pôjdeme na tramp stanovať. Tentoraz Mike drichmal na stole, lebo bol ospalý. Niečo sme si zaspievali pohovorili a šli sme spoločne domov, pospevujúc po ulici staré pesničky. Len Bob sa akosi divne nakláňal na seňoritu Peggy.

koniec IX. kapitoly

◄ VIII. kapitola – X. kapitola ►

---

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Trampi z osady SAMOTÁRI.
Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Dvaja Kidovia? V jednej osade?

ARCHÍV portálu račan.sk:

KRONIKA OSADY SAMOTÁRU – skeny

Miro Daniš: Po festivale Lovestream prišiel Uprising

 

Nuž naši milí otcovia mesta a mestských častí, asi sa predbiehate v tých hlukovo neobmedzených festivaloch, samozrejme ako ináč v ich intravilánoch, za ktoré nesiete plnú zodpovednosť práve vy (samozrejme sa to netýka len toho rámusu, ale aj ostatných zložiek nášho každodenného a bežného života – len tak na okraj – hoci to vonkoncom nie je okrajová záležitosť – v nedeľu počas koncertu vo Vajnoroch vypadol na niekoľko hodín, resp. vypadával mobilný signál v dôsledku preťaženia daných mobilných sietí. Tak mi teda povedzte a hlavne obhájte to pred svojimi občanmi, ako by si mali v nutných prípadoch obyvatelia tejto mestskej časti zavolať napr. sanitku, ak by ju potrebovali, nehovoriac už o tom ako by sa k nim prípadne dostala cez totálne upchaté komunikácie. Vám nezáleží na zdraví a životoch miestnych obyvateľov ? Vy uprednostníte radšej praobyčajný biznis pred skutočnými hodnotami, akými sú zdravie a život ? ).

Neubehol ani týždeň, presne na štvrtý deň to vypuklo zase na Zlatých pieskoch. V štvrtok 24.8.2023 na festivale Uprising hrali len do 22.00 (že by len skúška „miestneho rozhlasu“ ?), zato v piatok a sobotu to rozbalili aj s príslušnou zvukovou kulisou až do rána bieleho. A to skutočne ešte o 4-tej či 5-tej hodiny rannej sa niesli po vlnách vôd ZP a samozrejme celého okolia tóny ranného budíčka. O budíčku by sme  samozrejme mohli hovoriť len vtedy, ak by sme v noci spali...

Čo na záver toho všetkého (a opakujúceho sa) dodať, hlavne z toho smutného zorného uhla pohľadu, že si z toho absolútne nič nerobíte a nechávate to voľne plynúť. Snáď len jednou vetou - a pomôžem si slovami múdreho a úžasného človeka Jána Wericha – všetky tie vaše nariadenia o dodržiavaní nočného kľudu „si láskavě vetkněte za klobouk“.

Viete to vymáhať s veľkou pompou a pózou tak akurát od miestnych obyvateľov, ale tam kde by to malo platiť a kde by ste mali práve chrániť miestnych, tak tam povoľujete, udeľujete výnimky, ste maximálne ústretoví a možno aj hluchí... Miestni vás budú tak zaujímať zase asi tak mesiac pred voľbami...

Takže vrátim sa na začiatok môjho pôvodného textu - „Zlaté piesky“ treba  nahradiť slovným spojením „staré letisko Vajnory“ – vlastne netreba nič nahrádzať, sú to bratia a sestry...

A na úplný záver, aby bolo jasno. Nemám nič proti hudobným (ale i iným) festivalom. Absolvoval som ich nemálo a fandím takýmto aktivitám a podujatiam. Sám som odkojený na rockovo-bluesovej muzike. Ale treba dodržiavať isté pravidlá hry (a nemeniť ich a neprispôsobovať). A kde sa to nedá (chápem, rocková muzika nie je z čeľade komorných záležitostí a vyžaduje si aj patričnú decibelovú kulisu), tak to treba organizovať v extravilánoch a keď už to silou mocou tlačíte do vnútra mesta, tak nerobte z toho nariadenia o nočnom kľude (hoci aj ten denný má svoje čaro) obyčajný trhací kalendár...

Milada Dobrotková: ŽIJEME V KRASŇANOCH. Vláčik Prešporáčik.

Projekt Žijeme v Krasňanoch. 20. júla 2023.

V rámci schváleného grantu z MČ Bratislava-Rača má Základná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska Krasňany z rozpočtu Rače schválený projekt Žijeme v Krasňanoch 2023.

V júli mala väčšina rodín prázdniny a my sme mali voľnejší program, zorganizovali sme iba cestu Vláčikom Prešporáčikom, tzv. Hradný okruh. Uskutočnila sa 20.7.2023 a zúčastnilo sa jej 20 účastníkov. Vláčik prišiel po nás do Krasnian. Bolo vrcholiace leto a naozaj nás všetkých trápili vysoké teploty. Preto bolo fajn, že sme začali skôr, kým slnko začalo páliť. Pán šofér dal dolu strechu a mali sme z autobusu kabriolet, čo bolo veľmi príjemné. Pustil nám hudbu a tak to vyzeralo, akoby sme išli na výlet a vyspevovali si. Historický výklad bol skvelý, veď kedy sa v uponáhľanom behu života dostaneme na obhliadku historických pamiatok, budov, ktoré sme poznali za mladších čias, ale aj z histórie. Odporúčam, keď si chcete osviežiť pamäť, v akom významnom meste vlastne žijeme – skúste sa vydať po pamiatkach aj vy.

Na Hradnom vrchu sa nám otvorili nádherné výhľady na Dunaj a Petržalku a videli sme z vrchu, ako pokračuje výstavba pod hradom. Potom sme pokračovali na Hradnom vrchu, videli sme Slavín a opačnú časť Bratislavy zaliatu dopoludňajším slnkom. Bolo to nádherné. Žijeme naozaj v krásnom meste. Potom sme pokračovali ďalším výkladom v historickom centre. Ozaj, vedeli ste, že Onkologický ústav svätej Alžbety bol pomenovaný po žene nesmierneho významu, ktorá zomrela mladá, vo veku 24 rokov, napriek tomu sa svojím pôsobením pre chudobných a chorých zapísala do histórie? Zaujímavé tiež bolo, že sa vydávala ako 14-ročná, mala tri deti a vraj so svojím manželom kráľom Ľudovítom IV spolu vyrastali a veľmi sa mali radi.

Dozvedeli sme sa oveľa viac o histórii Bratislavy aj o jej významných stavbách. Bol to krásny a dobre strávený čas. Vláčik Prešporáčik nás doviezol späť do Krasnian a po ceste sme si zase mohli vypočuť krásne pesničky z našej mladosti. Vďaka finančnej podpore z rozpočtu Rače sme tak mohli stráviť krásne, slnečné a zaujímavé dopoludnie. Ďakujeme.

Účastníci cesty Vláčikom Prešporáčikom.

Milada Dobrotková
predsedníčka ZO JDS Krasňany
júl 2023

Mária Hatalová: Sv. omša za Pátra Jána M. Polakoviča.

Pri príležitosti 50 rokov od úmrtia a 100 rokov od zloženia rehoľných sľubov bude v Kostole Panny Márie Pomocnice kresťanov na cintoríne v piatok 25. augusta o 18.30 sv. omša za pátra Jána M. Polakoviča, račianskeho rodáka.

Pri tejto príležitosti je od stredy v kostole inštalovaná výstava o jeho živote.

Pri sv. omši bude požehnaná pamätná tabuľa P. Jánovi M. Polakovičovi, CCG.

Pátri Tešitelia z Marianky priniesli knihu P. Michala Jaroslawa Krysztofovicza, CCG, VZDALI SA VŠETKÉHO o pátrovi Polakovičovi.

Ak Vám čas a povinnosti dovolia, radi Vás na sv. omši privítame.

Mária Hatalová

Páter Ján Mária Polakovič – veľký ctiteľ Panny Márie

Miro Daniš: Vajnorský festival Lovestream

 

Toto som napísal v r. 2017. Nič sa nezmenilo ani v r. 2023. Len „Zlaté piesky“ treba  nahradiť slovným spojením „staré letisko Vajnory“. Ináč rovnaké ako cez kopirák...

„Už nejaký ten rok sa na záver leta organizuje na bratislavských Zlatých pieskoch „kultúrna“ akcia s jeho rozlúčkou. Akcia trvá kompletne tri dni (piatok, sobota, nedeľa), samozrejme s ťažiskom v nočných hodinách, bez ohľadu na dodržiavanie nariadenia nočného kľudu s tým, že to organizátori majú od mesta (magistrát, miestny úrad?) povolené. A tak až do rána bieleho si všetci obyvatelia okolitých mestských častí môžu vychutnávať tóny nepretržitej „muziky a spevu“. Každý asi preferujeme ten svoj typ muziky a interpretácie, ale tu je to zredukované a odseparované na nekonečné dunenie basových a bicích tónov. A že to má riadne gule (teda decibely) svedčí o tom, že sa môžeme takto spoločne s priamymi účastníkmi vytešovať až do rána. Načo by sme spali, načo by sme oddychovali a relaxovali, však takýto nevšedný „kultúrny“ zážitok len tak ľahko nemá každý. Aké milé a ústretové od organizátorov a hlavne otcov nášho mesta či mestských časí, že nám svojimi rozhodnutiami umožňujú zúčastniť sa a ešte zadarmo, takejto akcie. Predsa nespať dve tri noci nemôže byť pre nikoho, zvlášť pre starších ľudí, žiadny problém. Priorita zábavy mladých predsa nepustí, prečo im nedopriať.

Čo na tom, že Zlaté piesky sú už vlastne súčasťou obytnej zóny, že tento hurhaj je počuť široko ďaleko. Že to niekoho ruší ? Že sa takéto akcie inde organizujú na odľahlých miestach (Pohoda na letisku...). Čo na tom. Hlavne, že sú tí, čo s tým majú čo dočinenia, spokojní a odmenení (organizátori, primátori, starostovia, úradníci, účastníci...). Čo na tom, že si občania platia dane a majú nárok na dodržiavanie (aj) nočného kľudu a že sú tu aj na to z týchto daní platené zložky (Mestská polícia, štátna polícia), ktoré to majú kontrolovať a vyžadovať plnenie tohto nariadenia. Po telefonickom hovore na obe tieto inštitúcie mi bolo oznámené, že obe majú zviazané ruky, lebo je to povolené. Apropo, pýtal sa niekto občanov, či im to tiež vyhovuje, či im to (ako každoročne) nebude vadiť ? Peniaze asi nepustia, ale v čom sú iné tie od organizátorov ako od nás, daňových poplatníkov. Dokedy budú otcovia mesta takto bezohľadne pristupovať k svojim občanom, kedy ich konečne začnú vnímať, počúvať a rešpektovať ich požiadavky a nároky.

Vždy pred voľbami mám (máme) dilemu, koho voliť. Teraz po tejto skúsenosti mi táto dilema samozrejme nezmizla, ale aspoň už viem, koho voliť nemám. Je smutné, že snahy záujmových skupín skoro vždy vyhrávajú nad záujmami a potrebami občanov. A vždy sa to bohužiaľ potvrdzuje a opakuje. Občan je zaujímavý pre miestnych (či nemiestnych) radných len pri volebných kortešačkách a asi tie tri sekundy pri volebnom akte. Hlas občana, okrem zlomovej chvíľky predstierania účasti na moci pri volebnom akte, je však iba hlasom psa štekajúceho na karavánu. Psi štekajú, karavána ide ďalej. Bohužiaľ...

Na občana sa stále len kašle...

Miroslav Daniš

28.8.2017 „

 

Stále si kladiem(e) tú istú otázku – prečo domáci obyvatelia mesta (mestských) častí, ktorí si riadne platia dane a odvody a očakávajú a vyžadujú za to aj patričné protislužby, sú utláčaní do úzadia pri akejkoľvek príležitosti (ne)kultúrneho biznisu. Kde sú na úkor tohto všetkého paralyzovaní hlukom, nepriepustnosťou miestnych komunikácií, chaosom... Žiadne mesto a ani jeho mestská časť nie je pripravená a schopná zvládnuť v jeho intraviláne takúto masovú akciu. Len my chceme byť zase raz pápežskejší ako pápež...

Ale zaujíma to vôbec niekoho? To sú vždy len samé predvolebné žvásty (ako teraz pri parlamentných voľbách, ale samozrejme sa to týka aj tých volieb komunálnych), kde sa z úst týchto „otcov“ štátu (miest, mestských častí) neustále dozvedáme, ako im na nás záleží, ako všetko budú robiť pre nás, pre ľudí...

Možno tam na tom festivale mala zaznieť aj pesnička: „ak tomu veríš, potom nedaj si to vziať...“

Radšej by ste sa mali zasadiť za to, aby to „staré letisko“ zmysluplne slúžilo zase tomu, na čo bolo onehdá vytvorené - na športové lietanie. A nie na naháňanie a zhŕňanie peňazí za akúkoľvek cenu, pozeranie na všetko len cez túto prizmu dnešnej doby – money, money, money...

 

Miro Daniš

občan